Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. august 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 31C/269/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107213688
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5107213688.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobkyne:

P. Š., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. F. XXXX/XX, M. O. U., zastúpená splnomocneným zástupcom L. Š., O..
XX.XX.XXXX, V. F. XXXX/XX, M. O. U., proti žalovaným: 1/ Občianske združenie W. Ú., F. F. F.Č. X,
Ž., C.: XX XXX XXX, 2/ U. V., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. G. XXX/XX, Ž., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia
slobody, Mierové námestie 1, Ilava, o zaplatenie 8.298,47 Eur s príslušenstvom a o určenie neplatnosti
zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania zamieta.
Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ sa náhrada trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 26.04.2007, následne po viacerých
doplneniach a rozšírení strán v konaní o žalovaného v rade 2/, sa domáhala po pripustení zmeny
uznesením zo dňa 06.09.2012 o určenie, že mandátna zmluva č. XXXXXXXX je neplatná a žalovaní
v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 8.298,47 Eur s 9%-ným
úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia (čl. 310). Následne v časti druhého výroku bola
pripustená zmena (bez zmeny 1.petitu) uznesením zo dňa 20.11.2014, že žalovaný v rade 1/ je povinný
zaplatiť žalobkyni sumu 8.298,47 Eur a žalovaný v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 8.298,47 Eur od 01.01.2006 do
zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a trovy konania. Na tomto zotrvala
žalobkyňa aj na pojednávaní 04.08.2016 (čl. 597 a 757).

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že požiadala U..V. o pomoc pre jej syna, dohodli sa a
prostredníctvom notára bolo všetko spísané, uzavreli mandátnu zmluvu, avšak U..V. bol nečinný, preto
požiadala odstúpiť od zmluvy a vrátiť preddavok, ktorý U..V. v mene W. Ú. prevzal. Išlo o sumu 250.000,-

Sk. Ale zo strany U..V. boli samé výhovorky, preto všetko oznámila na polícii. So žalovaným v rade 1/
uzatvorila mandátnu zmluvu po prerokovaní s U..V., na základe ktorej zaplatila preddavok 250.000,-
Sk. Spolu so žalobným návrhom žalobkyňa predložila stanovy Občianskeho združenia W. Ú., príjmový
pokladničný doklad zo dňa 18.11.2005, dohodu o určení výšky odmeny zastupovania, mandátnu zmluvu.

3. Následne na to súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie, a to výsluchom strán v
konaní, vyjadrením sa zástupcu žalobkyne, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria

obsah spisu, ako aj fotokópie spisu Okresného súdu Čadca, č.k. XCb/X/XXXX.

4. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrh na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.5. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

6. Vzhľadom na predmet konania súd skúmal naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákona a
ustanovení na navrhovanom určení neplatnosti mandátnej zmluvy.

7. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter. Jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu
práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Určovacia žaloba preto vo

všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je na
mieste žaloba o splnenie povinnosti. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba
preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života,
spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že
žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa

môže domáhať splnenia povinnosti však neplatí vtedy, ak sa žalobca (napriek možnosti domáhať sa
priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo
právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú.
Právny záujem, ktorý je podmienka prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že
žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a

ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny
vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právny vzťahy účastníkov sporu a predíde
sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho
sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žaloba s daným určovacím petitom
môže dosiahnuť a odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu;

záver súdu o neexistencii (ne)naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či
podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak

vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu
je (nie je) právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba
skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného
rozhodnutia. Naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo

ohrozené právo žalobcu alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. V
zmysle ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť
žalobe na plnenie. Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, musí
v zmysle citovaných zákonných ustanovení preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak
určovacia žaloba sleduje vytvorenie pevného základu pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde

sa tak žalobe na plnenie, je určovacia žaloba výnimočne prípustná aj napriek tomu, že je možná aj
žaloba na plnenie. To platí hlavne vtedy, ak tými nárokmi, ktoré je možné uplatniť v dobe podania
žaloby, nie je vyčerpaný celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu. V prípadoch, kedy požadované
určenie existencie, či neexistencie práva, či právneho vzťahu medzi účastníkmi by malo charakter len
prejudiciálnejotázkykinémusporumedziúčastníkmi,nebudedanýnaliehavýprávnyzáujemnatakomto

určení. Ak si súd môže otázku platnosti, či neplatnosti zmluvy posúdiť prejudiciálne, nemôže túto otázku
pojať do výroku svojho rozhodnutia. V takýchto prípadoch naliehavý právny záujem na samostatnom
určení platnosti či neplatnosti zmluvy daný nebude.

8. Žalobkyňa sa v zmysle obsahu návrhu domáhala: 1. Určiť neplatnosť mandátnej zmluvy a 2. Uloženie

povinnosti žalovaným. Pôvodne žiadala zaviazať najprv iba žalovaného v rade 1/, následne po rozšírení
návrhu aj žalovaného v rade 2/ spoločne a nerozdielne. Následne voči žalovanému v rade 2/ zobrala
žalobkyňa návrh späť v časti o zaplatenie sumy 8.298,47 Eur a voči žalovanému v rade 2/ trvala už lenna úrokoch z omeškania, keďže žalovaný 2/ bol v trestnom konaní zaviazaný zaplatiť žalobkyni danú
sumu. O tomto čiastočnom späťvzatí bolo rozhodnuté samostatným uznesením.

9. S poukazom na uvedené skutočnosti vzhľadom na to, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia danej
sumy z dôvodu, že táto suma bola vyplatená na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy so žalovaným v
rade 1/ a túto zmluvu považuje za neplatnú a z toho dôvodu žiada určenie neplatnosti tejto zmluvy, teda
žiada nielen uloženie povinnosti, ale aj určenie neplatnosti mandátnej zmluvy, súd s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti posúdil, že naliehavý právny záujem na určení, že mandátna zmluva uzatvorená

medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ dňa 16.11.2005 č. 16112005, séria JŠ, nie je, keďže s
poukazom na návrh ohľadom uloženia povinnosti žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ súd musí
prejudiciálne posúdiť otázku platnosti či neplatnosti predmetnej zmluvy. Preto súd žalobný návrh v časti
určenia neplatnosti predmetnej mandátnej zmluvy zamietol. Súd však pre posúdenie opodstatnenosti
nároku ohľadom určenia uloženia povinnosti žalovaným v rade 1/ a 2/ musel sa prejudiciálne zaoberať
samotnou mandátnou zmluvou, a teda platnosťou, či neplatnosťou tejto mandátnej zmluvy.

10. Z predmetnej mandátnej zmluvy súd mal zistené, že bola uzatvorená dňa 16.11.2005 medzi
žalobkyňou ako mandantom a žalovaným v rade 1/ ako mandatárom, v mene ktorého konal U. V. ako
predseda žalovaného v rade 1/. Predmet zmluvy je uvedený v článku 2 danej zmluvy, pričom podľa
čl. 2, bodu 2.2 tejto zmluvy mandant sa zaväzuje zaplatiť odplatu za činnosť mandatára vo výške za

podmienok uvedených v tejto zmluve. Podľa čl. 2, bod 2.1 mandatár sa zaväzuje, že zabezpečí pre
mandanta resocializačný program, spoločenské záruky, ochranný dohľad v právnej a sociálnej oblasti,
členstvo v W. Ú., členstvo fyzickej osoby na 3 roky, voľba a kontrolná činnosť zvoleného advokáta
obvineného a poradenská činnosť v rozsahu predložených pokynov. Podľa bodu 5.6 osobou, ktorá
má absolvovať stanovený program resocializácie po prepustení z výkonu väzby, resp. trestu, je syn

mandanta L. Š., ktorý podľa pokynu mandatára prevezme na seba funkciu príkazníka. Podľa čl. 3, bod
3.1 výška preddavku za vykonávanú činnosť a poplatky s ňou spojené v zmysle predmetu tejto zmluvy je
stanovená dohodou, a to 200.000,- Sk v celosti, jednorázovo na plnenie predmetu tejto zmluvy (náklady
spojené s činnosťou, záloha na výlohy advokáta, kaucia, členský príspevok a iné podľa zadania).

11. Podľa vyjadrenia žalobkyne žalovaný v rade 1/ neplnil si tieto povinnosti a bol nečinný.

12. Súd pred začatím konania, ako aj v priebehu pojednávania sa zaoberal vecnou legitimáciou,
pričom je nepochybné, že zmluvnými stranami mandátnej zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania,
a z ktorej sa odvíja aj požiadavka na uloženie povinnosti zaplatenia danej sumy, zmluvnými stranami

predmetnej mandátnej zmluvy je žalobkyňa a žalovaný v rade 1/, v mene ktorého konal žalovaný v rade
2/ ako štatutár. Je nepochybné, že žalovaný v rade 2/ nebol zmluvnou stranou predmetnej zmluvy a je
irelevantné pre posúdenie vecnej legitimácie, že konal a vystupoval pri uzatváraní mandátnej zmluvy,
nakoľko konal nie ako fyzická osoba osobne, ale konal ako zástupca W. Ú., občianskeho združenia.
Na základe toho súd posúdil, že žalovaný v rade 2/ nie je pasívne legitimovaný pre toto konanie, preto

súd žalobný návrh voči nemu zamietol, a to bez ohľadu na to, že bol v trestnom konaní v spojitosti s
predmetnou zmluvou uznaný vinným.

13. Predmetom konania tak zostal len návrh na uloženie povinnosti žalovanému v rade 1/. Zástupca
žalobcu namietal účasť U. V. ako zástupcu žalovaného v rade 1/, nakoľko toho času je žalovaný v rade

2/ vo výkone trestu.

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody počas výkonu trestu
odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach
alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára

a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone trestu zakladať politické strany, politické hnutia
a združovať sa v nich, nemôže vykonávať volené a iné verejné funkcie.

15. Súd má nepochybne preukázané, že žalovaný v rade 2/ je toho času vo výkone trestu a taktiež
súd mal zistené, že Občianske združenie W. Ú. v zmysle stanov zo dňa 03.07.2003 vzniklo registráciou

v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. a dané občianske združenie je riadne zaregistrované na
Ministerstve vnútra SR. Z predložených stanov vyplýva, že predsedníctvo má 7 členov - predsedu,
dvoch podpredsedov a štyroch členov, pričom funkčné obdobie členov predsedníctva je dva roky. U..V.
trval na tom, že je oprávnenou osobou konať v mene žalovaného v rade 1/, nakoľko aj v konaní naOkresnom súde v Z. ho súd posúdil ako oprávnenú osobu. Súd poukazuje na to, že súd nie je takýmto
posúdením iného súdu v inom konaní viazaný a musí sa vysporiadať s danou otázkou v predmetnom
konaní osobitne. Súd preto skúmal oprávnenosť žalovaného v rade 2/ konať za žalovaného v rade 1/.

Žalovaný v rade 2/ predložil menovací dekrét, podľa ktorého v roku 2008 bol menovaný na 10 rokov
zastupovať Občianske združenie W. Ú.. Nepreukázal však, či osoby, ktoré mu tento menovací dekrét
vydali, boli oprávnené konať v mene Občianskeho združenia W. Ú., a to ani na výzvu súdu. Súd však
poukazuje na to, že súd riadne predvolal aj Občianske združenie W. Ú. ako žalovaného v rade 1/, takže
všetci účastníci boli predvolaní na pojednávanie, a to aj na pojednávanie dňa 04.08.2016, riadne a včas

a pokiaľ žalovaný v rade 1/ nezabezpečil účasť oprávnenej osoby alebo splnomocnenie alebo inú listinu,
na základe ktorej by bola prítomná na pojednávaní oprávnená osoba konajúca za žalovaného v rade
1/, súd poukazuje na to, že súd môže konať aj v neprítomnosti žalovaného v rade 1/, pokiaľ sa na
pojednávanie nedostavil bez ospravedlnenia, či náležitého dôvodu. Súd preto pokračoval v konaní aj
napriek týmto skutočnostiam. Sám žalovaný v rade 2/ uviedol, že žiadne splnomocnenie nemá, ale je
presvedčený,žejeoprávnenýkonaťzažalovanéhovrade1/vtomtosúdnomkonaní,pričompoukazoval

na notársku zápisnicu. Avšak iba jeho presvedčenie bez relevantnej listiny je nepostačujúce.

16. Čo sa týka ešte daného splnomocnenia, súd osobitne vyzýval žalovaného v rade 2/, aby predložil
listiny preukazujúce, že skutočne bol splnomocnený na zastupovanie žalovaného v rade 1/ osobami,
ktoré boli v čase udelenia splnomocnenia oprávnené toto splnomocnenie udeliť, pričom žalovaný v rade

2/ nepredložil také listiny, iba poukazoval na notársku zápisnicu O. XXX/XXXX, podľa ktorej je názoru,
že dané osoby ako aj on, sú oprávnení konať za žalovaného v rade 1/. Súd však poukazuje, že táto
notárska zápisnica je iba deklaratórneho charakteru ohľadom vyhlásenia klienta tak, ako je to uvedené v
úvode notárskej zápisnice, pričom v danej notárskej zápisnici je uvedené, že obsahom tohto osvedčenia
o inej právnej skutočnosti a interného uznesenia predsedu W. Ú. sú vyhlásenia klienta, ktorých obsah a

pravdivosť nie je úlohou notára skúmať. Notár týmto osvedčuje len to, že klient nasledovné vyhlásenie
vykonal, pričom odmietnuť úkon notár môže len z dôvodov ustanovených zákonom. Teda z uvedenej
notárskej zápisnice nevyplýva tvrdená oprávnenosť. Žalovaný v rade 2/ predložil iba menovací dekrét zo
dňa 16.09.2008, z ktorého vyplýva, že Z. V. a U. V. ako podpredsedovia predsedníctva W. Ú. menovali U.
V. na predmet činnosti - riadenie a organizovanie činnosti v zmysle stanov a organizačného poriadku W.

Ú., generálne podpisové právo, návrh riešenia a preberanie spoločenských záruk, prieskum verejných
zasadnutí a procesných konaní OČTK, právo veta v ekonomickej, legislatívnej a personálnej oblasti,
generálna plná moc činnosti v uvedenom odstavci, rozsah pôsobnosti kraj Žilinský, súdy, polícia,
notárske úrady, ústavy na výkon väzby a na výkon trestu odňatia slobody a prokuratúry, daňový úrad,
exekútorský úrad, colnice, katastrálny úrad, komerčné advokátske kancelárie, plná moc ku všetkým

úkonom spojených s výkonom činností uvedených inštitúcií, pričom platnosť dekrétu je stanovená na
dobu 10 rokov. V spodnej časti menovacieho dekrétu sú dva podpisy označené ako prvý a druhý
podpredseda predsedníctva EÚ a z druhej strany sú osvedčené pravosti podpisu menovaných zo dňa
16.09.2008. Z ničoho však nevyplýva, že uvedené osoby sú skutočne podpredsedovia žalovaného v
rade 1/ a že sú oprávnení na taký menovací dekrét, a to s poukazom na stanovy žalovaného v rade 1/.

Žalovaný v rade 2/ uvedené nepreukázal ani na výzvu súdu, dokonca uviedol, že žiadne splnomocnenie
nemá k dispozícii a čo sa týka § 4 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, má
za to, že sa týka iba pri zakladaní a následného zotrvania.

17. Súd sa s týmto jeho názorom nestotožňuje, pretože § 4 zákona č. 475/2005 Z.z. jednoznačne

uvádza, že počas výkonu trestu odsúdený nemá právo združovať sa v združeniach. Z uvedeného teda
nevyplýva, že je to iba pri samotnom založení a podobne. Z toho dôvodu nie je možné žalovaného v
rade 2/ považovať ako člena Občianskeho združenia W. Ú., pričom nepredložil ani žiadne relevantné a
hodnovernésplnomocnenieprezastupovanieObčianskehozdruženiaW.Ú.,tedaakožalovanéhovrade
1/. Dokonca ani z predloženého dekrétu nevyplýva oprávnenosť zastupovať žalovaného 1/ pred súdom

v tomto konaní, ako ani oprávnenosť uvedených osôb na dekréte taký dekrét vystaviť. Napriek tomu súd
však opätovne zdôrazňuje, že či U..V. je alebo nie je oprávnený konať za žalovaného v rade 1/, nevznikla
prekážka pre odročenie pojednávania, nakoľko súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mohol
konať aj v neprítomnosti žalovaného v rade 1/ vzhľadom na jeho riadne a včasné predvolanie.

18. V konaniach boli viaceré procesné návrhy, či už zo strany žalobcu alebo žalovaných alebo zástupcu
žalobcu, ktorý pôvodne chcel vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Súd
však o týchto procesných návrhoch rozhodoval v priebehu konania, preto nie je dôvod sa ďalejtýmito procesnými návrhmi a rozhodovaniami o nich zaoberať v tomto rozhodnutí. (viaceré návrhy na
prerušenie konania, vstup dokonania vedľajšieho účastníka, pripustenie zástupcu,...)

19. V priebehu konania žalovaní predkladali viaceré návrhy na prerušenie konania, o ktorých bolo
v priebehu konania rozhodnuté, avšak napriek tomu žalovaný v rade 2/ následne trval na prerušení
konania, pričom tento návrh vzniesol žalovaný v rade 2/ na pojednávaní 04.08.2016 tak, že žiadal
prerušiťkonaniedorozhodnutianasúdevŠtrasburgu,nakoľkopodľajehonázorutotorozhodnutiezávisí
od otázky, či bol zákonným spôsobom odsúdený a uznaný za vinného, pričom poukázal, že ani konanie

č.k. XCb/X/XXXX vedené na Okresnom súde Čadca nebolo zatiaľ právoplatne skončené.

20. Podľa § 162 CSP
(1) Súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych

predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

(2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania
upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
(3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

21. Žalobca nesúhlasil s prerušením konania, teda nie je možné aplikovať § 163 CSP.

22. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

23. Vzhľadom na to, že súd nemienil vyhovieť návrhu na prerušenie konania, súd nerozhodoval
samostatným uznesením, ale v zmysle § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
rozhodol spolu s rozhodnutím vo veci samej. Súd má za to, že nie je daný dôvod na prerušenie
konania. Žalovaný preukázal doručenku, že zasielal nejaké podanie na Európsky súd pre ľudské práva
do Štrasburgu, avšak z uvedeného nebolo jednoznačne zrejmé, v akej veci a či skutočne ide o podanie,

ktorétvrdilžalovanývrade2/.Žalovanývrade2/tvrdil,ženaEurópskysúddoŠtrasburgupodalsťažnosť
vo veci XT/XX/XXXX, ktorá je vraj podkladom pre toto konanie. Súd poukazuje na to, že konanie XT/
XX/XXXX je právoplatne skončené. Bolo začaté na základe podanej obžaloby Okresnou prokuratúrou
Žilina zo dňa 26.05.2008 na obvineného U. V., pričom rozsudkom zo dňa 26.09.2013 pozostávajúci z
56 strán bolo rozhodnuté, že žalovaný v rade 2/ tohto konania bol uznaný za vinného za to, že dňa

16.11.2005 vystupujúci ako predseda predstavenstva Občianskeho združenia W. Ú., nepodnikateľského
subjektu, uzavrel s P. Š. zmluvu označenú ako mandátna zmluva, poradové číslo XXXXXXXX, séria
L., ktorej predmetom bolo zabezpečenie pre P. Š., v zmluve označenú ako mandant, resocializačný
program, spoločenské záruky, ochranný dohľad v právnej a sociálnej oblasti, členstvo v W. Ú., voľba
a kontrolná činnosť zvoleného advokáta obvineného a poradenská činnosť v rozsahu predložených

pokynov, a to za preddavok 200.000,- Sk (6.638,78 Eur), čo nebola konečná odmena. Dohodu o určení
výšky odmeny zastupovania, poradové číslo XXXXXXXX, séria L., zo dňa 16.11.2005, ktorej predmetom
bolo aj stanovenie hodnoty veci alebo práva dohodou 3.000,- Sk (99,58 Eur) za úkon a generálnu plnú
moc, poradové číslo XXXXXXXX, séria L., zo dňa 16.11.2005, v ktorej bolo okrem iného uvedené -
úkony zastupovania a riešenia možnosti podania záruk za obvineného, pričom P. Š. ústne sľúbil, že

zabezpečí prepustenie jej syna, L. Š., z väzby v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp.zn. XT/
XXX/XXXX (takto jednoznačne formulovaný záväzok však z písomných dokladov nevyplýva) a zvolenie
iného obhajcu L. Š., za čo požadoval sumu 200.000,- Sk (6.638,78 Eur), ktorú následne zvýšil o 50.000,-
Sk (1.659,70 Eur), pretože sa dozvedel, že sa L. Š. pokúsil z väzby o útek (o tejto skutočnosti vedel
minimálne od 18.11.2005), pričom stále tvrdil, že nebude problém zabezpečiť prepustenie L. Š. z väzby,

za čo od P. Š. prevzal dňa 18.11.2005 sumu 250.000,- Sk (8.298,48 Eur) bez uvedenia účelu na doklade,
ktorý odovzdal P. Š., a to v rozpore s poslaním a účelom občianskeho združenia, u ktorej vyvolal svojimi
tvrdeniami a písomnými právnymi úkonmi dojem, že má reálnu možnosť sľub splniť, tento príjem podľa
vykonanej kontroly daňovým orgánom ani riadne nezahrnul do účtovníctva občianskeho združenia.Reálne spísal podanie označené ako návrh Občianskeho združenia W. Ú. na podmienené prepustenie z
väzby obvineného L. Š., nahradenie z väzby zárukou a sľubom, pričom musel vedieť (minimálne musel
byť upozornený), že záväzok „zabezpečenia prepustenia z väzby“ L. Š. splniť nemôže (a ani ho nesplnil),

peniaze P. Š. na základe jej žiadosti nevrátil, čím P. Š. spôsobil škodu vo výške 250.000,- Sk (8.298,48
Eur). Teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak
na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. Trestného zákona,
účinného do 31.12.2005 a § 88 Trestného zákona. Z daného rozhodnutia vyplýva, že podľa ust. §
287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému U. V. ukladá povinnosť nahradiť poškodenej P. Š.

(žalobkyni tohto konania) škodu vo výške 8.298,48 Eur (250.000,- Sk). Podľa ust. § 288 ods. 2 Trestného
poriadku súd odkazuje P. Š. so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Voči
rozhodnutiu bolo podané odvolanie, ktoré bolo Krajským súdom v Žiline zamietnuté uznesením zo dňa
09.07.2014. /Dané rozhodnutia sú pod č.l. 432 a 502 spisového materiálu tohto konania/. V danom
konaní bolo podané aj dovolanie obvineného, t.j. žalovaného v rade 2/, avšak uznesením Najvyššieho
súdu SR zo dňa 24.06.2015 pod č.k. 1Tdo/14/2015-641 bolo dovolanie obvineného U. V. odmietnuté.

Konanie bolo teda právoplatne skončené dňom 09.07.2014. (l.č. 502 obsahu spisu)

24. Súd sa riadne oboznámil so spisom XT/XX/XXXX, ktorý po oboznámení bol späť vrátený. S
poukazom na uvedené skutočnosti súd nezistil žiadny relevantný dôvod pre prerušenie konania, preto
s poukazom na ust. § 162 ods. 3 CSP zamietol návrh na prerušenie konania žalovaného v rade 2/

v rámci rozhodnutia vo veci samej. (konanie XT/XX/XXXX je právoplatne skončené, dovolanie bolo
odmietnuté, sťažnosť nebola hodnoverne preukázaná) Čo sa týka konania vedeného na Okresnom súde
v Čadci pod č. XCb/X/XXXX, podľa zistených skutočností rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť,
a preto súd nemohol prihliadať na dané rozhodnutie, pričom predmetom tohto konania bolo zaplatenie
žalovanej istiny a žalobcom bola W. Ú.O. a žalovaní sú okrem iného aj žalobkyňa a zástupca

žalobkyne. Je nepochybné, že žalovaný v rade 2/ bol právoplatne uznaný vinným za podvod ohľadom
uzatvorenia predmetnej mandátnej zmluvy. Krajský súd v Žiline v konaní XCo/XX/XXXX uviedol v
odôvodnení, že výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú v konaní XT/XX/XXXX jednoznačne,
tvoria ucelenú reťaz ako priamych, tak aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný
záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého

stupňa. Okresný súd v rozsiahlom odôvodnení podrobne, jasne a zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami
sa správal pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného, akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Obžalovaný bol usvedčený priamo svedkyňou P. Š., ktorá jednoznačne

opísala okolnosti, za akých vyhľadala obžalovaného a tiež za akých vyplatila obžalovanému finančné
prostriedky. O vyplatení prostriedkov niet žiadnych pochybností. Pozornosť súdu bolo potrebné zamerať
na preukázanie úmyslu podviesť poškodenú a naplnenie subjektívnej stránky trestného činu. Poškodená
Š. jednoznačne uviedla, že obžalovaný ju presvedčil, že je to bezproblémové a dá sa vybaviť, že jej
syna prepustia na slobodu najneskôr do Vianoc r. 2005. Z výpovedí svedkýň P. a F. Š. vyplýva vedomosť

obžalovaného aj o pokuse o útek z väzby L. Š..

25. Medzi stranami sporu je nepochybné, že suma 250.000,- Sk bola skutočne zo strany žalobkyne
vyplatená žalovanému v rade 1/, čo vyplýva aj z príjmového pokladničného dokladu z 18.11.2005,
podľa ktorého suma 250.000,- Sk bola prijatá od P. Š., ktorá bola špecifikovaná/identifikovaná dátumom

narodenia, bydliskom a číslom občianskeho preukazu, a to pre Občianske združenie W. Ú. s uvedeným
účelom ako záloha na RP, ČP, SZ, MZ. Doklad vyhotovil V., podpis príjemcu obsahuje príjmový
pokladničný doklad, ako aj podpis žalobkyne. Medzi účastníkmi táto skutočnosť bola nesporná.
Žalobkyňa si túto sumu uplatnila aj v rámci trestného konania voči žalovanému v rade 2/, ktorý síce nebol
zmluvnou stranou, ale vystupoval ako štatutár za žalovaného v rade 1/. Súd poukazuje na to, že podľa

platnej právnej úpravy nebola daná trestno-právna zodpovednosť právnických osôb, ale iba fyzických
osôb, preto bol trestne stíhaný iba U. V. ako štatutár W. Ú., ktorý túto mandátnu zmluvu podpísal, rokoval
so žalobkyňou, ako aj prevzal peniaze, zadal prísľuby, ktoré medzi účastníkmi boli nesporné.

26. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka

(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

27. Podľa článku 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do
obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

28. Podľa článku 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu

ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia
na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní.

29. Vzhľadom na to, že je nepochybné, že U. V. bol právoplatne uznaný vinným za trestný čin podvodu,

tak ako bolo uvedené vyššie voči P. Š. prísľubmi a prevzatím žalovanej čiastky na základe mandátnej
zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania, príslušným súdom bolo teda posúdené, že žalovaný v
rade 2/ sa dopustil podvodu, keď prevzal tieto peniaze a uzatvoril zmluvu za takých podmienok, ako
bolo uvedené. Aj bez ohľadu na konanie XT/XX/XXXX, je možné vzhľadom na vykonané rozsiahle
dokazovanie konštatovať totožné závery ako v rozhodnutí XT/XX/XXXX, nakoľko žalobkyňa aj v tomto

konaní jednoznačne opísala okolnosti, za akých vyhľadala žalovaného v rade 1/ a tiež za akých vyplatila
finančné prostriedky. Jednoznačne uviedla nielen v trestnom konaní XT/XX/XXXX, ale aj v tomto konaní,
že U..V. ako predseda žalovaného v rade 1/ ju presvedčil, že je to bezproblémové a dá sa vybaviť, že
jej syna prepustia na slobodu najneskôr do Vianoc r. 2005. Je teda nepochybné, že U..V. ako konajúci
v mene žalovaného 1/ podvodným spôsobom konal so žalobkyňou.

30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. S poukazom na uvedené skutočnosti, na rozsiahle vykonané dokazovanie a na citované zákonné

ustanovenia vzhľadom aj na právoplatné rozhodnutie v konaní XT/XX/XXXX, je nepochybné, že
mandátna zmluva bola uzatvorená podvodom medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/ prostredníctvom
žalovanéhovrade2/.Tedanaškoducudziehomajetkusebaobohatiltým,žeuviedolžalobkyňudoomylu
a spôsobil tak na cudzom majetku škodu, čím podľa rozsudku z 26.09.2013 č.k. XT/XX/XXXX spáchal
trestný čin podvodu. Z toho dôvodu nemožno akceptovať platnosť takejto mandátnej zmluvy a súd

posúdil, že predmetná mandátna zmluva vzhľadom aj na rozhodnutie v konaní XT/XX/XXXX je neplatná.
Súd teda prejudiciálne posúdil, že predmetná mandátna zmluva je neplatná. Avšak vzhľadom na to, že
nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení s poukazom na ďalšie nároky žalobkyne, súd
toto nepreniesol do samotného výroku rozsudku. Hoci je nepochybné, že uznaný vinným v konaní XT/
XX/XXXX bol žalovaný v rade 2/, vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že zmluvnou

stranou bol žalovaný v rade 1/, ktorý sa dopustil tohto konania prostredníctvom svojho štatutára -
predsedu - U..V., ktorý je označený ako žalovaný v rade 2/ a ktorý bol uznaný aj vinným, nakoľko v tom
čase nebola podľa platnej právnej úpravy trestno-právna zodpovednosť právnickej osoby.

32. Súd sa ďalej zaoberal výškou žalovanej sumy, ale už len voči žalovanému v rade 1/, nakoľko voči

žalovanému v rade 2/ súd žalobný návrh zamietol z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko posúdil, že
žalovaný v rade 2/ nie je vecne legitimovaný, keďže nie je zmluvnou stranou predmetnej mandátnej
zmluvy a to bez ohľadu na rozhodnutie v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný 2/ uznaný vinným za
dané konanie ako štatutár, či zástupca žalovaného 1/.

33. Súd má nepochybne zistené, že v konaní XT/XX/XXXX bolo uložené obvinenému, t.j. žalovanému v
rade 2/, nahradiť poškodenej škodu vo výške 8.298,48 eur, čo predstavuje žalovanú istinu tohto konania
8.298,48 eur/250.000,- Sk, pričom táto suma zodpovedá skutkovému základu aj nároku uplatnenému v
tomto konaní. Zároveň poškodená bola so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na občianskesúdne konanie. Krajský súd v Žiline vyslovil, že výrok o náhrade škody v trestnom konaní č. XT/XX/
XXXX je správny a zákonný, pričom túto škodu priznal v preukázanej výške.

34. Čo sa týka nejakého ďalšieho dokazovania, či odôvodňovania ohľadom neplatnosti predmetnej
mandátnej zmluvy, súd to považuje za nadbytočné vzhľadom na to, že aj rozhodnutím Okresného súdu
Žilina v konaní XT/XX/XXXX bolo jednoznačne preukázané a do výroku aj prenesené, že ohľadom
uzatvorenia mandátnej zmluvy išlo o podvod. Pokiaľ zmluva bola uzatvorená podvodom zo strany W.
Ú., aj keď konajúcej prostredníctvom U. V., súd nemôže takúto zmluvu v žiadnom prípade považovať za

platnú. Žalobkyňa sa správne domáhala svojho nároku v občianskom konaní, na ktoré bola odkázaná,
ale nesprávne voči žalovanému v rade 2/, pričom ten istý nárok z toho istého základu si uplatnila
v 2 rôznych konaniach. V civilnom súdnom konaní súd je viazaný zásadami civilného procesu a
nemôže posudzovať žalovaného v rade 2/ ako stranu v konaní, keďže nie je zmluvnou stranou.
Zodpovedným subjektom podľa civilného práva je práve žalovaný v rade 1/. Hoci žalobkyňa žiadala
zaviazať žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/ pôvodne spoločne a nerozdielne, následne už

len na úroky z omeškania spoločne a nerozdielne, súd poukazuje na to, že spoločne a nerozdielne
možno zaviazať v takom prípade, pokiaľ by išlo o nerozlučné spoločenstvo. V danom prípade však z
hmotného práva nevyplýva nerozlučné spoločenstvo medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade
2/, nakoľko žalovaný v rade 1/ vystupoval ako zmluvná strana, ide o právnickú osobu a žalovaný
v rade 2/ je štatutárnym orgánom, je osobou, ktorá koná, či zastupuje žalovaného v rade 2/, resp.

zastupoval, nekonal teda za svoju osobu, ale za žalovaného 1/ a keďže v tom čase nebola trestnoprávna
zodpovednosť právnickej osoby, bol súdený štatutár. Z toho dôvodu nebolo možné zaviazať v tomto
konaní žalovaného v rade 2/, ani na úroky z omeškania.

35. Pokiaľ žalobkyňa pôvodne v návrhu uviedla, že žiadala odstúpiť od zmluvy, súd jednak nemal

preukázané odstúpenie od zmluvy a jednak odstúpiť možno iba od platnej zmluvy, čo v danom prípade
nebolo. Súd posúdil, že podvodným konaním žalovaného 1/ prostredníctvom žalovaného 2/, ako to bolo
vyslovené a konštatované aj v rozhodnutí č.k. XT/XX/XXXX, nie je možné uzavrieť platnú zmluvu. Keďže
nedošlo k platnému uzavretiu mandátnej zmluvy, nemohlo dôjsť ani k odstúpeniu od zmluvy. Preto súd
sa ďalej nezaoberal odstúpením od predmetnej zmluvy žalobkyňou, ktorá sama danú zmluvu považuje

za neplatnú.

36. Čo sa týka žalovanej istiny, súd poukazuje na to, že na žalovanú istinu bol zaviazaný žalovaný v rade
2/trestnýmrozhodnutímvtrestnomkonaníXT/XX/XXXX,hocinebolzmluvnoustranou,alesúdopätovne
poukazuje na to, že v tom čase v trestnom konaní právnické osoby nemali trestno-právnu zodpovednosť,

preto trestno-právna zodpovednosť bola prenesená na štatutárneho zástupcu, t.j. v danom prípade na
žalovanéhovrade2/.Vtomtokonanísúdspoukazomnaskutočnosť,žežalovanývrade2/bolzaviazaný
v trestnom konaní XT/XX/XXXX na žalovanú istinu z toho istého titulu, z ktorého si uplatňuje žalobkyňa
aj v tomto konaní a zotrvala na návrhu v celom rozsahu, teda zotrvala na tom, aby danú sumu jej zaplatil
aj žalovaný v rade 1/, súd sa s takýmto postupom nestotožnil a má za to, že takýto postup by odporoval

článku 5 Civilného sporového poriadku, ako aj ustanoveniu § 3 Občianskeho zákonníka. Zástupca
žalobkyne odôvodnil tento svoj návrh tým, že pokiaľ zotrvá na návrhu a súd mu vyhovie, bude mať väčšiu
istotu na zaplatení žalovanej istiny, teda pokiaľ nezaplatí žalovaný v rade 2/, tak mal by exekučný titul aj
voči žalovanému v rade 1/. Súd však poukazuje na to, že takéto zdôvodnenie je výslovne špekulatívne a
v rozpore s dobrými mravmi, či s čl. 5 Civilného sporového poriadku, nakoľko pokiaľ by súd neprihliadal

narozhodnutieOkresnéhosúduŽilinaXT/XX/XXXXazaviazalbyžalovanéhovrade1/bezohľadunato,
že žalovaný v rade 2/ ako zástupca žalovaného v rade 1/ bol už zaviazaný na zaplatenie žalovanej istiny,
tak by žalobkyňa mala dva exekučné tituly. A predsa nemožno sa svojvoľne domnievať, že žalobkyňa by
tieto obidva exekučné tituly nevyužila, to by záviselo len od nej, či by využila obidva a domáhala sa teda
obidvoch exekučných titulov alebo nie. Avšak nič by jej nebránilo domáhať sa v rámci exekúcie aj na

základe trestného rozhodnutia, aj na základe tohto rozhodnutia, pokiaľ by súd žalobe vyhovel a zaviazal
by aj žalovaného v rade 1/, a v takom prípade, hoci jej škoda bola spôsobená vo výške 250.000,- Sk, by
mohla v rámci exekučného konania vymáhať sumu 500.000,- Sk, čo je zjavne v rozpore s právom a išlo
by takýmto postupom o zjavné zneužitie práva, čo nepožíva právnu ochranu. Preto v zmysle článku 5
CSP súd rozhodol tak, že žalobkyni nepriznal žalovanú istinu ani voči žalovanému 1/ a žalobu zamietol,

a to aj napriek tomu, že žalovaný v rade 1/ je zmluvnou stranou a napriek tomu, že žalovaný v rade
1/ jej teda spôsobil škodu a aj napriek tomu, že súd posúdil absolútnu neplatnosť mandátnej zmluvy, z
čoho vyplýva, že druhá strana je povinná vrátiť to, čo dostala v rámci plnenia. Toto plnenie však má byť
poskytnuté v zmysle rozsudku tunajšieho súdu vyhláseného v konaní č. XT/XX/XXXX.37. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

39. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

40. Súd s poukazom na uvedené citované ustanovenia znovu opakuje, že žalovaný v rade 1/ by mal
vrátiťto,čosamuposkytlo,tojesuma250.000,-Sk,alevzhľadomnarozhodnutieOkresnéhosúduŽilina
XT/XX/XXXX zo dňa 26.09.2013 v spojení s opravným uznesením zo dňa 31.03.2014, voči ktorému

odvolanie bolo zamietnuté, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2014 a taktiež aj dovolanie
bolo odmietnuté, by tak došlo k duplicitnému uspokojeniu poškodenej, t.j. žalobkyne, preto je nutné
aplikovať nielen § 3 Občianskeho zákonníka, ale aj čl. 4 a 5 Civilného sporového poriadku.

41. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v rade 1/ nebol zaviazaný na zaplatenie žalovanej istiny, nebolo

možné v spojitosti s článkom 4 a 5 Civilného sporového poriadku rozhodnúť aj o úrokoch z omeškania.
Je síce pravdou, že žalobkyni patrí žalovaný nárok, ale na ten bol zaviazaný žalovaný v rade 2/, ktorý nie
je stranou v tomto konaní vecne legitimovanou. Keďže nebola žalovanému v rade 1/ uložená povinnosť,
nebolo možné rozhodnúť ani o úrokoch z omeškania. Súd preto zamietol žalobný návrh v celom rozsahu.
(- na určenie neplatnosti mandátnej zmluvy nie je naliehavý právny záujem, - žalovaný 2/ nie je pasívne

legitimovaný a hoci zmluva je neplatná a žalovaný 1/ by mal vrátiť žalobkyni poskytnuté plnenie, bolo by
také rozsudočné vyslovenie v rozpore s článkom 4 a 5 CSP, nakoľko by došlo k duplicitnému uspokojeniu
poškodenej vzhľadom na právoplatný rozsudok v konaní XT/XX/XXXX. Keďže súd nezaviazal z daných
dôvodov žalovaného 1/, nezaviazal ho ani na úroky z omeškania. Hoci žalobkyňa by mala nárok voči
žalovanému v rade 1/ vzhľadom na neplatnosť zmluvy, avšak na to bol zaviazaný právoplatným súdnym

rozhodnutím žalovaný v rade 2/, keďže s poukazom na platnú právnu úpravu v tom čase nebola možná
trestnoprávna zodpovednosť právnickej osoby, preto súd uznal za vinného žalovaného v rade 2/, ktorého
aj zaviazal za plnenie poškodenej, čo potvrdil aj vyššie súdy. Preto by odporovalo zásadám a princípom
CSP, aby na to isté plnenie bol zaviazaný aj žalovaný v rade 1/.)

42. Pokiaľ strany v konaní navrhovali nejaké ďalšie návrhy na dokazovanie, súd s poukazom na zásadu
hospodárnosti, efektívnosti a rýchlosti už ďalšie dôkazy nevykonal, pričom súd považoval vypočutie
navrhovaných svedkov sudcu L.. V. G., či iných osôb, ktorí rozhodovali v trestnom konaní, za účelové
a bezpredmetné. Predsa pokiaľ súd rozhodol, nie je potrebné, aby sudca ako svedok opakoval svoj
názor, na základe ktorého vyslovil svoj názor v rozhodnutí, aby ho opakoval v rámci tohto konania

a odôvodňoval opätovne svoje názory a podobne. Súd teda nezistil dôvod na vykonanie ďalšieho
dokazovania, pretože z predložených listín a z celého spisového materiálu, ako aj zo spisov, ktoré boli v
priebehu konania pripojené, či zapožičané, s ktorými sa súd riadne oboznámil, považoval za dostatočné
a vyčerpávajúce pre posúdenie skutkového stavu vo veci samej. Súd dospel k daným záverom po
vykonaní dokazovania a po hodnotení všetkých dôkazov a to každého jednotlivo v ich vzájomnej

súvislosti,pričomsúdužnepotrebovalvykonaťďalšiedokazovanie,nakoľkovykonanédokazovaniebolo
postačujúce pre zistenie skutkového stavu a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktorými by sa súd v tomto
konaní odchýlil od záverov a konštatovaní súdu v rozhodnutí v konaní XT/XX/XXXX.

43. Podľa § 255 CSP

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 256 CSP

(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto
trov protistrane.45. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

46. V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanému v rade 2/ späť v časti žalovanej istiny,
a to po tom, ako bolo právoplatne rozhodnuté v trestnom konaní XT/XX/XXXX, podľa ktorého žalovaný
v rade 2/ bol zaviazaný na zaplatenie sumy 250.000,- Sk poškodenej, t.j. žalobkyni. Preto žalobkyňa
zobrala v tej časti návrh späť. Uznesením zo dňa 13.11.2014 (č.l. 589) bolo v tej časti konanie zastavené
a zároveň rozhodnuté, že o trovách konania tejto zastavenej časti súd rozhodne v rozhodnutí vo veci

samej. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že je nepochybné, že žalobkyňa si uplatnila duplicitne
nárok aj v trestnom konaní, aj v konaní civilnom. Následne po vyhlásení rozsudku v konaní XT/XX/
XXXX zobrala návrh voči žalovanému v rade 2/ v časti istiny späť skôr, než by súd rozhodol v tej časti o
prekážke litispendencie alebo res iudicata, a preto súd posúdil, že procesným zavinením žalobkyne bolo
v tej časti konanie zastavené, pretože tento nárok si uplatnila aj v trestnom konaní, aj v civilnom konaní.
Dá sa povedať špekulatívnym účelom. Teda nárok na náhradu trov konania by mali mať žalovaní 1/ a

2/. Čo sa týka zvyšnej časti, súd aj keď žalobný návrh v časti určenia, že mandátna zmluva je neplatná,
zamietol, prejudiciálne posúdil, že táto zmluva je skutočne neplatná, a to absolútne neplatná, takže v
podstate žalobkyňa mala pravdu, pokiaľ trvala na tom, že zmluva je neplatná, avšak na takomto určení
s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nebol daný naliehavý právny záujem, preto bola v tejto časti
neúspešná, pretože domáhala sa tohto určenia petitom v návrhu. S poukazom na rozhodnutie súdu,

úspešnou stranou v tomto konaní, je žalovaný v rade 1/, ako aj žalovaný v rade 2/, keďže žalobný návrh
bol v celom rozsahu zamietnutý. Súd má však za to, že priznanie trov konania žalovanému v rade 1/ a
žalovanému v rade 2/, by odporovalo dobrým mravom v spojitosti s článkom 4 a 5 Civilného sporového
poriadku. Súd má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal žalovaným v
rade 1/ a 2/ náhradu trov konania aj napriek tomu, že boli v konaní úspešní, a to práve z toho dôvodu,

že žalovaný v rade 2/ bol uznaný vinným z podvodu ako štatutárny zástupca žalovaného v rade 1/ pri
uzatváraní mandátnej zmluvy a pri prevzatí finančných prostriedkov 250.000,- Sk od žalobkyne. Preto
by bolo absurdné, keby pri takomto konaní žalovaných im bolo priznané právo na náhradu trov konania.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd preto rozhodol tak, ako bolo uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia

z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších
predpisov).