Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716215349
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716215349.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: S.. K. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX/XX, T., proti žalovanému: J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. D. XXX/
XX, T., o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
15C/273/2016-126 zo dňa 15.08.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej výške 584,- eur, ako
aj uloženia povinnosti ospravedlniť sa mu pre písomné nepravdivé obvinenie o napadnutí osoby
žalovaného žalobcom. V dôvodoch svojho rozhodnutia bližšie uviedol, že nárok žalobcu posudzoval

podľa ust. § 11 - § 13 Občianskeho zákonníka. Zásadnou podmienkou pre vznik občianskoprávnych
sankcií je, aby došlo k zásahu do osobnostnej sféry fyzickej osoby, ktorá
je chránená ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade žalobca za zásah
považoval to, že žalovaný, jeho brat podal žalobu na súd, na ktorom sa viedlo konanie pod sp. zn.
5C/518/2015. Išlo o určovaciu žalobu, t. j. o určenie vlastníckeho práva k pozemku, pričom podanie
tejto žaloby a priebeh konania o nej žalobca považoval za zásah do jeho osobnostných práv, konkrétne

uvedené malo mať vplyv na jeho zdravie, keď mal utrpieť šok z prekvapenia pri doručení žaloby súdom,
mal mať dermatologické problémy, ovplyvnilo to jeho sústredenie sa na duševnú a
manuálnu prácu a uvedené malo trvať vlastne až dovtedy, kým súd vo veci sp. zn. 5C/518/2015
nerozhodol v jeho prospech, teda žalobu žalovaného zamietol. Okresný súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z toho, že nie každý zásah do práva na ochranu osobnosti bude objektívne spôsobilý spĺňať
náležitosť, že je spôsobilý teda vyvolať ujmu, spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv.
V danom prípade žalobca v žiadnom smere nepreukázal existenciu zásahu, ktorý vyvolal,

alebo bol spôsobilý vyvolať u neho ujmu, spočívajúcu v porušení jeho osobnostných práv, predovšetkým
práva na zdravie. Bolo právom žalovaného, vyplývajúceho z Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa
ochrany svojich práv, ak to považoval za potrebné. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie mal za to, že nebol
splnený predpoklad, t. j. existencia zásahu do osobnostných práv žalobcu. Rovnako neboli splnené ani
ďalšie predpoklady, ktoré je potrebné splniť na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu,
a síce existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou a tiež ani samotná výška,

ktorú si uplatnil žalobca, nebola z jeho strany žiadnym spôsobom zdôvodnená a preukázaná. Z týchto
dôvodov považoval nárok žalobcu na úhradu nemajetkovej ujmy za nedôvodný. Čo sa týka
druhého nároku žalobcu spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému ospravedlniť sa žalobcovipre písomné nepravdivé obvinenie o napadnutí osoby žalovaného žalobcom, súd prvej inštancie mal
za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že reálne skutočne takéto tvrdenia boli zo strany
žalovaného realizované, žalobca nedostatočne ozrejmil skutkový stav. Na preukázanie uvedených

tvrdení žalovaného žalobca poukazoval len nejaký rukou napísaný list (č. l. 56 spisu), ktorý však nie je
podpísaný žalovaným, a žalovaný na uvedené nereagoval žiadnym spôsobom. Súdu tak nebolo zrejmé,
kedy sa to malo stať, akým spôsobom, čiže žalobca v žiadnom smere nepreukázal skutkové tvrdenia,
ktoré označil v rámci konania a z tohto dôvodu súd prvej inštancie jeho žalobu aj v tejto časti zamietol.
Pokiaľ sa týka trov konania, okresný súd konštatoval, že žalovaný bol v konaní úspešný, vzniklo mu

preto právo na náhradu trov konania, tieto si však neuplatnil, preto mu ich náhradu nepriznal.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobca podal odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby
napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel. V bližších
podrobnostiach uviedol, že pre nesprávne skutkové zistenia okresný súd vydal vo veci nesprávny
rozsudok. Poukázal už na doposiaľ produkované dôkazy.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP, a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu

odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca
spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú organickú kompletizujúcu
jednotu. Z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na

dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné
skutkové zistenia a stručné zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak
zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

7. V danom prípade okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom, v

potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil
stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak
procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnené,pričomzároveňnezistilaninedostatkyvpostupesúduprvejinštancie,naktoréodvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení

dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré je
dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so
všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Žalobca v podanom odvolaní uvádza tie isté argumenty ako v prvoinštančnom konaní, avšak s týmito
sa riadne vysporiadal už okresný súd.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s poukazom na ustanovenie
§ 255 ods. 1 CSP a čl. 17 základných princípov CSP. Žalovanému ako procesne úspešnej strane v

odvolacom konaní vznikol v súlade s § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho
konania; odvolací súd však z obsahu spisu nezistil, že by žalovanému nejaké trovy v súvislosti s týmto
konaním vznikli, resp. si žiadne neuplatnil, a preto mu nárok náhradu trov odvolacieho konania nepriznal
(obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)