Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/171/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224477
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117224477.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: F. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 678,96 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 8Csp/304/2017-33 zo dňa 14.09.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku II. a III.

II. Nepriznáva sa stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
,,I. Žalovaná je p o v i n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 338,76 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 338,76 € od 8.2.2015 do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm.
a) a d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“), § 52 ods. 1 až 4 a § 565 Občianskeho
zákonníka.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uzavretú zmluvu o úvere zo dňa 18.09.2014 považoval za
zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver
žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania.
Mal za preukázané, že úverová zmluva medzi žalobcom a žalovanou nespĺňa podstatné náležitosti v
zmysle ZoSÚ. Dospel k záveru, že v uzatvorenej zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, keď lehota splatnosti
je uvedená ako 36 splátok. Ďalej uviedol, že žalovanej bol schválený úver v zmysle jej žiadosti s

výnimkou výšky RPMN. Vzhľadom na nesprávnosť uvedenia RPMN v žiadosti, nemôže byť tento údaj
považovaný za riadne vyplnený. Naviac súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že uzatvorená
zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ (správne písm. k) pozn.
odvol. súdu), a to výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípade poradie, vktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Z uvedených dôvodov považoval poskytnutý úver
pre absenciu náležitosti v zmysle ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal podľa zmluvy

poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 900 eur, avšak žalovanej bola na jej účet reálne
poskytnutá suma vo výške 810 eur, po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru vo výške 90 eur.
Žalovaná uhradila veriteľovi sumu 471,24 eura, čo nebolo v tomto konaní sporné. Keďže predmetný
úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vzniklo iba právo na zaplatenie
nevrátených finančných prostriedkov, a to vo výške 338,76 eura. Súd prvej inštancie žalobu v časti

prevyšujúcej uvedenú sumu istiny zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Z uplatnenej sumy 678,96 eura bolo žalobcovi priznaných 338,76
eura, teda žalobca mal v konaní úspech v rozsahu cca 50 % a neúspech 50 %, čo predstavuje úspech
žalovanej. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

5.ProtitomutorozsudkuvrozsahuvýrokovII.aIII.podalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca.Odvolanie
právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalobca popieral správnosť a zákonnosť
záverov súdu prvej inštancie ohľadne posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkov. Mal za to, že
uvedenie jednotlivých náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere a vyvodzovanie následku v podobe

bezúročnosti je potrebné vykladať nie iba na základe ZoSÚ, ale aj unijného práva. Postup kedy sa
súd odkloní od takto určeného postupu, je porušením povinnosti dodržať únijné právo, čo opakovane
konštatoval Súdny dvor EÚ (Pfeiffer C-397/01 až C 403/01). V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-42/15 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017. Podľa odvolateľa
z rozhodnutia C-42/15 vyplývajú pre výklad vnútroštátneho zákona dve pravidlá a to 1. členský štát

nemôže zavádzať iné náležitosti zmluvy ako určuje smernica 2008/48/ES a 2. členský štát nemôže
zavadzať bezúročnosť úveru v iných prípadoch, ako tých, kedy neuvedenie náležitosti môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa zistiť rozsah svojho záväzku. Preto dospel záveru, že z napadaného rozsudku
vyplýva, že súd prvej inštancie nerešpektoval povinnosť vykladať vnútroštátne právo v zhode s právom
EÚ. K náležitosti ,,termín konečnej splatnosti uviedol, že únijné právo nepozná tento termín, čo napokon

viedlo k tomu, že došlo k zmene ZoSÚ a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva
bola vylúčená. S týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti,
pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti.
Zmluva obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti viacerými spôsobmi a to určením podľa dátumu
splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok resp. spôsobom vyplývajúcim

z čl. 4. bod 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený
v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Pokiaľ ide o otázku dohody
o ,,RPMN“ uviedol, že z napádaného rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k
záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru
žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Súd prvej inštancie

nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. Hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej
zmluvy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN
sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva v prvom rade z
právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. RPMN nepredstavuje predmet záväzku; je to
iba informácia určená spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Pokiaľ ide o členenie splátok, mal za to, že

záver súdu je v rozpore so zákonom, a aj súdnou praxou. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, podľa ktorého nie je potrebné, aby
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba
tej-ktorejanuitnejsplátky.Opätovnepoukázalna rozhodnutieSúdnehodvoruEÚsp.zn.voveciC-42/15.
Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a

úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad medzi sporovými
stranaminešlo. Navrhol,abyodvolacísúdvnapádanejčastirozsudok zmenilažalobe vyhovel.Zároveň
si uplatnil nárok na priznanie náhrady trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP
a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súduv Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaná uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola žalovanou ako dlžníkom podpísaná dňa XX.XX.XXXX
a žalobcom ako veriteľom dňa XX.XX.XXXX. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 900
eur, so splatnosťou úveru v 36 mesačných splátkach vo výške 31,95 eura, RPMN za úver bola 26,51 %,

priemerná RPMN za úver bola 44,06 %, ročná úroková sadzba 18,03 %, a poplatok za poskytnutie úveru
90 eur. Súčasťou zmluvy sú aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. Ďalej sa v spise nachádza Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi -
Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX .

9. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (XX.XX.XXXX), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (18.09.2014), spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

11. V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a rozsudkom Súdneho dvora vo veci
C-42/2015 Home Credit Slovakia, a. s. a Klára Bíróová odvolací súd poukazuje na priamy účinok

smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok,
za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na
prípad, ktorý riešia.

12. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v

spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce
jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci.

13. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom
a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako
subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.

14. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných

(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

15. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne konečnej
splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ). Termín konečnej splatnosti v Zmluve uvedený nie je a
tento nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v Zmluve je uvedenýlen počet splátok, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku
povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť.

17. Uvedenie údaja o termíne prvej a poslednej splátky v listine označenej ako Oznámenie veriteľa
o schválení úveru zo dňa 18.09.2014 nie je postačujúce, nakoľko predmetnú listinu nie je možné
považovať za súčasť zmluvy o úvere, keďže predstavuje jednostranné oznámenie veriteľa, ktoré
žalobkyňa písomne neodsúhlasila.

18. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani čl. 7.1 písm. g) Zmluvných dojednaní - Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT, s. r. o., pretože žiadne zmluvné dojednanie nemôže
byť považované za platné, pokiaľ nerešpektuje ZoSÚ, ktorý vyžaduje písomnú formu, t. j. aj podpis na
zmluveospotrebiteľskomúvere,tedaajvovzťahukdojednaniam,ktorésúuvedenévOznámeníveriteľa
o schválení úveru dlžníkovi, čo sa v danom prípade nestalo. Bez tohto podpisu dlžníka - žalobkyne tento
dokument možno považovať len za jednostranný právny úkon.

19. Navyše žalovaná o obsahu Oznámenia veriteľa o schválení úveru v čase podpisovania zmluvy
(11.09.2014) nemala vedomosť. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy
najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu (v danom prípade teda dňa 11.09.2014). V
opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol

spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného
vzťahu už v čase jeho vzniku.

20. Žalobca v odvolaní odkazuje na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní Zmluvy, z ktorého vyplýva,
že „Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára

je dňom konečnej splatnosti úveru“. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z uvedeného nie je možné
bez pochýb jednoducho zistiť, dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy nastane konečná splatnosť
úveru. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej splátky je termínom konečnej
splatnosti, jeho odvolacia námietka neobstojí. Odvolací súd dodáva v súvislosti s touto odvolacou
námietkou, že článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní Zmluvy sa týka len revolvingových úverov a aj

samotný čl. 4 je nazvaný "I.", ktorý ale žalobca žalovanej neposkytol a žalovaná ho nečerpala.

21. ,,Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore
so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako
náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný

vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto
zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve
musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť,
neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje

možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju
vyvodzuje žalovaný nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48, na
ktorú poukazuje aj žalovaný bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam
a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy.
Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré

môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09.07.2015, Bucura, C 348/14), aj podľa
Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,
ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd
správnepovažovalpredmetnýúversodkazomnaust.§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.zabezúročnýa
bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej

splatnostiúverudlžníkovineumožňujepoznaťvšetkypodmienkybudúcehoplneniauzavretejzmluvy.Ide
pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku“(pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/85/2018 zo dňa 23.08.2018).

22. Čo sa týka výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v Zmluve absentuje. V danom prípade

Zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu obsahovala len výšku a počet anuitných splátok,
a to v sume 31,95 eura (suma bez platby podľa Dohody o poskytovaní služieb) v počte 36 splátok.
Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobcaako veriteľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené
(§ 11 odsek 1 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu,

že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaná
ako spotrebiteľ však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010).

23. Vo vzťahu k záverom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 odvolací súd poukazuje na príspevok doc.
JUDr. Jánošikovej, PhD.: „Otázne však je, ako by na tento záver mal zareagovať sudca rozhodujúci
konkrétny spor. Ak totiž zistí, že neuvedenie konkrétnej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere
by malo byť v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 sankcionované zánikom nároku veriteľa na
úrok a poplatky, ale súčasne dospeje k záveru, že ide o náležitosť, ktorej neuvedenie v zmluve o
spotrebiteľskom úvere nemá vplyv na možnosť spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku, tak vlastne

narazil na rozpor medzi vnútroštátnou právnou úpravou a právom Únie. Keďže však norma práva
Únie má v tomto prípade podobu smernice, vzhľadom na horizontálny právny vzťah medzi veriteľom
a spotrebiteľom nemôže mať smernica priamy účinok. Zistený rozpor je teda možné vyriešiť len
prostredníctvomnepriamehoúčinkusmernice,čoznamenápokúsiťsaotakývýkladzákonač.129/2010,
ktorým sa rozpor odstráni. Domnievam sa však, že v tomto prípade by sudca narazil na jednu z

hranícpovinnostieurokonformnéhovýkladuvnútroštátnehopráva,ktoroujezákazvýkladucontralegem.
Neviem si totiž predstaviť, akou výkladovou metódou by bolo možné obísť príkaz považovať zmluvu o
spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov obsiahnutý v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010. Nešlo
by už podľa môjho názoru o výklad práva, ale o sudcovskú tvorbu práva.“

24. Odvolací súd odkazuje na väčšinové stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v
Prešove: „1. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „sporné
pravidlo“) obsahuje právo spotrebiteľa na uvedenie splátok istiny spotrebiteľského úveru ako aj splátok
úrokov a poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva zodpovedá

taký výklad sporného pravidla, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“
a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k poplatkom (porov. rozsudok NS
SR z 28.06.2016 sp. zn. 7Sžo61/2015, porov. tiež pri použití historického výkladu k totožnej dikcii podľa
zákona č.258/2001 Z. z. rozsudok NS SR vo veci 7Cdo/128/2016).

2. Uvedené zákonné pravidlo sa deroguje s účinnosťou od 01.05.2018 novelou zákona č. 129/2010 Z.
z. vykonanou zákonom č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony.
3. Do nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny zákona (uvedenej v bode 2). nie je v súlade s princípmi

súkromného práva docieliť ten istý derogačný efekt súdmi tzv. eurokonformným výkladom, pretože ten
by:
1. odporoval zákazu eurokonformného výkladu contra legem,
2. odporoval by princípu právnej istoty,
3. nebol by súladný ani s výkladom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, keďže Súdny dvor EÚ

za euronekonformnú považoval a) len amortizačnú tabuľku a b) len vo vzťahu k istine. Sporné zákonné
pravidlo pritom predpokladá oveľa širší diapazón možnosti špecifikácie splátok spotrebiteľského úveru
než je amortizačná tabuľka a než je len špecifikácia istiny. Navyše, smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS predpokladá na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) údaje o

splátkach, a to tak, aby transparentne bolo zrejmé, že tam nie sú uvedené tie poplatky, ktoré môžu byť
v splátkach zahrnuté, ale do RPMN sa nezapočítavajú (čl. 19 ods. 2 smernice 2008/48/ES). Smernica
taktiež výslovne predpokladá informovanie spotrebiteľov o špecifikácii splátok úrokov a poplatkov (čl.10
ods.1 písm .j/, príloha II., 2.). “

25. V kontexte uvedeného ako aj so zreteľom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/155/2011
zo dňa 21.12.2011, v ktorom Najvyšší súd SR ustálil, že: „Požiadavky na reflektovanie kasačného
rozhodnutia v následnom rozhodnutí krajského (okresného) súdu sú totiž výrazne prísnejšie, než je
tomu tak v prípade „púhej“ záväznosti precedenčnej. Zatiaľ čo v prípade tzv. precedenčnej záväznostirozhodnutí najvyššieho súdu existuje možnosť, aby všeobecný súd rôzneho stupňa (ne)reflektoval
právne závery najvyššieho súdu tým, že v dobrej viere predostrie konkurujúce úvahy a začne s judikátom
zmysluplný právny dialóg, kasačná záväznosť môže (pochopiteľne len za nezmeneného skutkového

stavu) byť reflektovaná len bezpodmienečným rešpektovaním rozhodnutia najvyššieho súdu. V konaní
nasledujúcom po kasačnom rozhodnutí preto nie je priestor pre úvahy, či je právny názor najvyššieho
súdu správny, fundovaný či úplný.“ Odvolací súd sa odklonil od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci
sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018 a ustálil, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá
priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť

contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné vyžadovať
aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.

26. Záverom odvolací súd dodáva, že uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/20/2018 zo dňa
27.03.2018 bola podaná prejudiciálna otázka v reakcii na rozsudok C-42/15.

27. Z týchto dôvodov je podľa odvolacieho súdu plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru poskytnutého žalovanej, a to v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, v zmysle ktorého
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Odvolací súd podotýka, že pre
záver o bezúročnosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

28. Správnym výrokom vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

29. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku II. a súvisiacom výroku III. o trovách konania ako

vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu
odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej

stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho

konania.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).