Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/371/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711201765
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6711201765.7

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice
Kočičkovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcov: A/
R.. R. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. 2, F. F., zastúpeného JUDr. Zuzanou Miadokovou, advokátkou
so sídlom advokátskej kancelárie Kalinčiakova 2, Banská Bystrica a B/ Y.. Y. Y., N., nar. XX. XX. XXXX,
bytomV.2,F.F.,zastúpenéhoJUDr.JánomMiadokom,Nám.SNP2,BanskáBystrica,protižalovanému:

AUTO PRINT s. r. o., so sídlom Tulská 8515/8, Zvolen, IČO: 31 584 080, zastúpenému AK Dlhopolec
s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, Zvolen, IČO: 36 867 306, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Ivan
Dlhopolec, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 12C/23/2011-238 zo dňa 21. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/23/2011-238, zo dňa 21. 06. 2016 vo výroku, ktorým
okresný súd rozhodol, že „nárok navrhovateľa B/ je daný“ m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd konanie voči žalobcovi A/ podľa § 96 zákona č.
99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) zastavil a zároveň rozhodol tak, že „návrh

(nárok) navrhovateľa B je daný“. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca
A/ (pred vstupom žalobcu B/ do konania len žalobca) sa žalobou zo dňa 08. 02. 2011 domáhal, aby
súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu, ktorú mu
spôsobil tým, že odmietol odstrániť vady na osobnom motorovom vozidle značky MERCEDES BENZ
C 270 CDI, ev. č. BB XXX BY, č. motora 612962 30 120588/2001, č. karosérie VDB 203016 1A
201738/2001, t. j. odmietol uplatnenú reklamáciu žalobcu zo dňa 10. 08. 2005 ako neopodstatnenú a

nezákonnú. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že skôr vydaným rozsudkom č.
k. 12C/23/2011-45 zo dňa 02. 03. 2011 rozhodol tak, že žalobu zamietol. Proti predmetnému rozsudku
sa žalobca (žalobca A) odvolal; Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/184/2011-65 zo dňa
29. 11. 2011 vyššie uvedený rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom
okresnému súdu uložil, aby vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, vyčíslenie škody, ktorej náhrady
sa podanou žalobou domáha a na popísanie rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatňovanému

nároku na náhradu škody v presne vymedzenej sume. Uznesením č. k. 12C/23/2011-73 zo dňa 01. 02.
2012 vyzval okresný súd žalobcu (žalobcu A/) na odstránenie vád žaloby. Na predmetnú výzvu reagoval
žalobca A/ v podaní zo dňa 22. 02. 2012, kde uviedol, že priamu škodu („ktorá sa rovná hodnote vozidla,
včasekeďdošloktotálnemupoškodeniumotora“)budepotrebnévyčísliťznaleckýmposudkom;zároveň
uviedol že žalovanému v súvislosti s kúpou predmetného motorového vozidla uhradil celkom sumu 98
457,80 €. V priebehu konania na súde prvej inštancie žalobca A/ navrhol, aby súd v zmysle ustanovenia

§ 92 ods. 1 OSP pripustil vstup ďalšieho účastníka konania do konania na strane žalobcu, a to ako
žalobcu B/ Y.. Y. Y., N.. nar. XX. XX. XXXX. Uvedenému návrhu žalobcu A/ okresný súd vyhovel, keďuznesením č. k. 12C/23/2011-209 zo dňa 02. 02. 2016 pripustil, aby do konania na strane žalobcu ako
žalobca B/ vstúpil Mgr. Y. Y., N..

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalobca A/ zobral vo
vzťahu k sebe žalobu späť (pozn. odvolacieho súdu - konkrétne na pojednávaní konanom na okresnom
súde dňa 21. 06. 2016, č. l. 233 spisu). Žalovaný so späťvzatím žaloby vo vzťahu k žalobcovi A/
súhlasil, preto konanie voči žalobcovi A/ podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP zastavil. Pokiaľ ide o
žalobcu B/, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný namietal

nedostatok jeho aktívnej legitimácie a vzniesol námietku premlčania. Vznesenú námietku premlčania
posúdil okresný súd tak, že počiatok plynutia premlčacej doby je viazaný na vznik škody, ku ktorej reálne
došlo dňa 22. 07. 2005. Ďalej uviedol, že nie je podstatné kedy žalobca B/ vstúpil do konania (05.
05. 2015), pretože premlčacia doba je v zmysle § 398 Obchodného zákonníka 10 - ročná a v čase
vstupu žalobcu B/ do konania ešte neuplynula. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu B/, okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „aktívna legitimácia žalobcu B/ je daná tým,

že v pripojenom spise Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Cb/35/2006 sú pripojené zmluvy o prevode
práv a povinností“, preto o (základe) nároku žalobcu B/ rozhodol v súlade s ustanovením § 152 ods.
2 OSP tak, že je daný s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia o základe nároku sa bude zaoberať
výškou škody, ktorá žalobcovi B/ vznikla.

2. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalovaný odvolal a v odvolaní uviedol, že odvolaním
napáda druhý výrok rozsudku a žiada, aby odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti zrušil a aby konanie podľa § 391 ods. 1 CSP s poukazom na ustanovenie

§ 390 CSP zastavil alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa § 388
CSPzmenilažalobuvcelomrozsahuakonedôvodnúzamietol.Zároveňžiadal priznaťplnúnáhradutrov
konania. Ďalej uviedol, že odvolanie odôvodňuje tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, ďalej
tým, že b) súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tým,

že c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tým, že
d) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
tým že e) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a tým, že f) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, že súd prvej inštancie

svoje rozhodnutie o danosti nároku žalobcu B/ na náhradu škody veľmi stroho odôvodnil, keď dospel
k záveru, že žalobca B/ je aktívne legitimovaný a že nárok na náhradu škody nie je premlčaný.
Okresnému súd vytkol spôsob akým sa vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania a uviedol,
že poukazuje na absenciu procesných podmienok na vydanie odvolaním napadnutého rozsudku ako aj
na nepreskúmateľnosť jeho odôvodnenia, ktorého nedostatky mu neumožňujú reagovať, argumentovať

a namietať skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. Zdôraznil, že esenciálnou (základnou)
náležitosťou odôvodnenia rozsudku je, že musí obsahovať dostatok zrozumiteľných dôvodov, pričom
súd je povinný formulovať odôvodnenie rozhodnutia takým spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logickéhoajasnéhovyjadrovaniasa.Vuvedenejsúvislostipoukázalžalovanýnaustanovenie
§ 191 ods. 1 CSP, z ktorého možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy

vyhodnotiť, ich hodnotenie zdôvodniť a zároveň vysvetliť, prečo niektoré dôkazy odmietol vziať pri
rozhodovaní do úvahy a prečo sa s niektorými dôkazmi vôbec nezaoberal. V uvedenej súvislosti
žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu je natoľko
nepreskúmateľné, že je až nulitné, čo podľa jeho názoru neguje stav právnej istoty.

2.1 Žalovaný v odvolaní okresnému súdu ďalej vytkol, že sa vôbec nezobral tým, že žalobca A/ a ani
žalobca B/ svoj žalobný návrh v zmysle uznesenia na odstránenie vád žaloby č. k. 12C/23/2011-73 zo
dňa 01. 02. 2012 nikdy nedoplnili, resp. jeho vady neodstránili, keďže v petite podania označeného ako
„doplnenie návrhu“ žalobca A/ opätovne neuviedol presnú výšku škody, ktorú od žalovaného požaduje.
Žalobca B/ si pritom uplatňuje ten istý nárok ako žalobca A/, žalobu však žiadnym spôsobom nedoplnil,

resp. jej vady neodstránil a preto bol súd prvej inštancie povinný jeho žalobný návrh odmietnuť a
odmietnutiežalobnéhonávrhuajnáležiteodôvodniť.Vuvedenejsúvislostižalovanývodvolanízdôraznil,
že petit žaloby musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd musí presne vedieť o čom má konať a
rozhodnúť, pretože s výnimkou prípadov uvedených v ustanovení § 153 ods. 2 OSP, resp. v ustanovení§ 216 ods. 2 CSP nesmie žalobcovi prisúdiť viac než to, čoho sa žalobou domáha. Presný, určitý a
zrozumiteľný petit žaloby nie je iba vyjadrením formálnych náležitostí žaloby, ale je aj nevyhnutným
predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho hľadiska vykonateľné a aby nastali

právneúčinky,ktoréžalobcapodanímžalobysledoval.Ztýchtodôvodov ježaloba(podanážalobcomA/)
nespôsobilá, a preto je na mieste, aby odvolací súd odvolaním napadnutý medzitýmny rozsudok zrušil
a konanie zastavil. Ďalším nedostatkom konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutého
rozsudku je podľa žalovaného to, že žalobca B/ nedoručil súdu žiadne podanie vo veci samej a pritom
sa domáha vydania rozhodnutia o tom, že jeho nárok na náhradu škody je daný. Žalobca B/ sa k

predmetu sporu nikdy nevyjadril a vychádzajúc zo Zápisnice o pojednávaní konanom na okresnom súde
dňa 22. 06. 2016, na ktorom sa žalobca B/ ako na jedinom v zastúpení žalobcom A/ zúčastnil, žalobca B/
predniesol len to, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Po vyhlásení dokazovania za skončené,
sa žalobca B/ vyjadril k vykonanému dokazovaniu, ktoré však sám žiadne vykonať nenavrhol.

2.2 Pokiaľ ide i aktívnu legitimáciu žalobcu B/, žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca B/, ktorému dňa

31. 12. 2004 predal predmetné osobné motorové vozidlo za kúpnu cenu 7 387,01 € vrátane DPH, v
konaní svoj hmotnoprávny nárok na náhradu škody voči žalovanému žiadnym spôsobom nepreukázal.
V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní zdôraznil, že z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca B/ subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu aj objektívne

je. S ohľadom na uvedené žalovaný v odvolaní okresnému súdu vytkol, že sa vôbec nezaoberal
pôvodom a povahou tvrdenej vady, ktorú pôvodný žalobca A/ v žalobe a ani žalobca B/ v priebehu
konania nešpecifikoval, nepreukázal a keďže žiadnu vadu vozidla súd prvej inštancie nezistil (pričom
ani v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie), nemohol ani dospieť k záveru, že žalobca B/ má
voči žalovanému nárok vyplývajúci z ustanovenia § 425 ods. 2 Obchodného zákonníka. V uvedenej

súvislosti poukázalžalovaný napripojenýspisOkresnéhosúduZvolensp.zn.12Cb/35/2016,konkrétne
na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/197/2010-214 zo dňa 20. 12. 2010
(ktoré je súčasťou uvedeného spisu), ktorým krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k.
12Cb/35/2006-176 zo dňa 07. 10. 2009 a vec vrátil okresného súdu na ďalšie konanie s odôvodnením,
že okresný súd dostatočným spôsobom nezistil skutkový stav veci a nevysporiadal sa s námietkami

žalovaného, ktoré sa týkali nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu a nedostatku pasívnej
legitimácie na strane žalovaného.

2.3. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že opakovane vznáša námietku premlčania uplatneného nároku
nanáhraduškody,záveronepremlčaníktoréhosúdprvejinštancienapriekdôvodnevznesenejnámietke

premlčania vyvodil z nesprávnej interpretácie ustanovenia § 398 Obchodného zákonníka, z ktorého je
zrejmé, že existuje subjektívna štvorročná premlčacia doba, ktorá plynie v rámci objektívnej desaťročnej
premlčacej doby. Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba
a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne - kým objektívna premlčacia doby
plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej

škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčacia doba uplynula žalobcovi B/, (ktorý si nárok na náhradu
škody voči žalovanému uplatnil 05. 05. 2015) dňa 22. 07. 2009. V súvislosti s právnym posúdením
vznesenej námietky premlčania, žalovaný v odvolaní uviedol, že do obsahu práva na súdnu ochranu
patrí aj právo, aby sa vo veci rozhodlo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom
právnom poriadku Slovenskej republiky. K reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak

sa na zistený skutkový stav veci aplikuje ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna
norma. Objektívne nie je zrejmé z akých dôvodov súd prvej inštancie vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, resp. ako vôbec dospel k vyššie uvedeným tvrdeniam týkajúcim sa
aktívnej legitimácie žalobcu B/ a dôvodnosti jeho nároku. Tým, že sa súd prvej inštancie relevantnými
námietkami svedčiacimi o neexistencii nároku žalobcu B/ vôbec nezaoberal, stáva sa rozhodnutie súdu

prvej inštancie nielen nepreskúmateľné, ale aj nedôveryhodné, nepresvedčivé a zmätočné. V uvedenej
súvislosti poukázal žalovaný v odvolaní na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/6/2013, sp.
zn. 2MCdo/24/2012, sp. zn. 7Cdo/69/2013 a sp. zn. 2Cdo/11/2010 ako aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Obdo 10/2012, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe 3/2014 s
nasledovnou právnou vetou: „Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom

možno označiť aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnia rozhodnutia súdu. Následkom
nedostatku riadneho odôvodnenia rozhodnutia je jeho nepreskúmateľnosť“. V nadväznosti na uvedené
žalovanývodvolaníopätovneokresnémusúduvytkol,ženedalodpoveďnapodstatnéotázkymajúcepre
rozhodnutievovecivýznamapretojehorozhodnutienemožnopovažovaťzazodpovedajúcepožiadavkeplnej realizácie základného práva na spravodlivý proces. Na základe uvedených skutočností žalovaný
navrhol, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu v zmysle vyššie uvedeného petitu odvolania.

3. Žalobca B/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní neuvádza, ktoré
procesné podmienky súd prvej inštancie pri vydaní odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku
nesplnil. Neuvádza akým spôsobom, akým postupom a ktoré procesné práva súd prvej inštancie porušil
a znemožnil tak žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nekonkretizuje a neuvádza údajnú inú vadu konania, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ani to na základe akých vykonaných, resp.
nevykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam. V podanom
odvolaní žalovaný nekonkretizuje tiež, ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie vytýka, pričom z
obsahu odvolania nie je zrejmé, čo konkrétne žalovanému bránilo v jeho obrane a ktoré konkrétne
prostriedky procesnej obrany mu súd neumožnil realizovať, resp. mu ich neuznal.

3.1 Žalobca B/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej uviedol, že okresný súd v súlade s platným
právnym poriadkom stranám sporu umožnil v priebehu celého súdneho sporu uplatniť všetky prostriedky
procesnej obrany, resp. prostriedky procesného útoku, a to bez akéhokoľvek obmedzenia. Odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu je preto vecne správny a spravodlivý, bol vydaný na základe
náležitého a dôsledného vyhodnotenia vykonaných dôkazov a posúdenia všetkých relevantných

skutkových a právnych okolností. V uvedenej súvislosti žalobca B/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného
zdôraznil, že súd prvej inštancie stručne a jasne v odôvodnení odvolaním napadnutého medzitýmneho
rozsudku uviedol na základe akých skutkových a právnych okolností návrhu na vydanie medzitýmneho
rozsudku vyhovel. Pokiaľ ide o žalovaným namietané premlčanie v žalobe uplatneného nároku na
náhradu škody, žalobca B/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný opakovane vznáša

námietku premlčania. Podľa jeho názoru (žalobcu B/ ) sa však súd prvej inštancie so vznesenou
námietkou premlčania uplatneného nároku na náhradu škody náležitým spôsobom vysporiadal a to aj
s ohľadom na to, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú
prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná (§ 92 ods. 1 OSP). Napriek jeho vstupu (žalobcu B/)
do už prebiehajúceho konania, zostali právne účinky spojené s podaním žaloby zachované. Súd prvej

inštancie správne rozhodol, keď žalovaným vznesenú námietku premlčania nepovažoval v zmysle
ustanovenia § 398 Obchodného zákonníka za vznesenú dôvodne. S ohľadom na vyššie uvedené, sú
podľa žalobcu B/ tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní, nepodložené a nenáležité. Pokiaľ ide o
námietky a výhrady žalovaného voči petitu žaloby, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol,
že tieto námietky opomínajú fakt, že presná výška spôsobenej škody nemusela byť pre účely vydania

medzitýmneho rozsudku vyčíslená, nakoľko súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom rozhodol len
o základe uplatneného nároku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

4. K obsahu predmetného vyjadrenia žalobcu B/ k odvolaniu žalovaného sa žalovaný vyjadril v podaní

zo dňa 07. 09. 2016 a vo vyjadrení uviedol, že nesplnenie procesných podmienok súdu prvej inštancie
pri vydaní odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku namieta najmä pre nerešpektovanie
ustanovenia § 226 OSP (teraz § 391 ods. 2 CSP), podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a
ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, a to s poukazom na skutočnosť, že pôvodný žalobca A/ ale ani žalobca

B/ svoj žalobný návrh v zmysle výzvy súdu zo dňa 01. 02. 2012, ktorú mu v intenciách zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu súd prvej inštancie doručil, žalobca A/, ale ani žalobca B/ nikdy žalobný
návrh nedoplnil, resp. jeho vady neodstránil, keďže v petite doplneného žalobného návrhu opätovne
neuviedol presnú výšku škody, ktorú od žalovaného v tomto konaní požaduje a zotrval len na petite
určenia, že jeho nárok na náhradu škody je daný. To podľa žalovaného znamená, že žaloba má vady,

pretože ak je predmetom žaloby peňažné plnenie, tak musí byť v žalobe uvedená presná výška peňažnej
sumy, ktorú žalobca požaduje. Ak to tak nie je, žaloba nespĺňa náležitosti požadované zákonom.
Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu B/ ďalej uviedol, že pod nesprávnym procesným postupom
súdu, ktorý znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vidí najmä nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť

odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku, ktorého nezákonné odôvodnenie mu neumožňuje
žiadnym spôsobom reagovať na nedostatky rozhodnutia súdu prvej inštancie, argumentovať, prípadne
namietaťjehoskutkovéaprávnezávery.Ďalejuviedol,žepodtzv.inouvadoukonaniamánamyslinajmä
nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku, ktorá je na základe viacerýchrozhodnutí Najvyššieho súdu SR považovaná za dôvod zakladajúci tzv. inú vadu konania, ako aj
skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu B/ napriek tomu, že nikdy nepripustil
zmenu žalobného návrhu, ktorým pôvodný žalobca (žalobca A/) žiadal, aby súd rozhodol, že základ

nárok je daný. Keďže súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalobcu A/ na zmenu petitu tak, že
základ nároku žalobcu B/ na náhradu škody je daný, tak rozhodol o tom, čo nebolo predmetom
konania. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu B/ uviedol,
že žiadna vada predmetného osobného motorového vozidla, zakladajúca zodpovednosť žalovaného

nebola v konaní zistená, pričom ani z odôvodnia odvolaním napadnutého rozsudku nie je možné
zistiť, aká vada bola na predmetnom motorovom vozidle spôsobená, resp. identifikovaná, kto ju
spôsobil a akú povinnosť žalovaný porušil. Zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko dôkazy, resp.
prostriedky procesného útoku produkované žalobcom A/, a ani žalobcom B/ (ktorý ani žiadne prostriedky
procesného útoku neprodukoval) nekorešpondujú so skutkovými zisteniami obsiahnutými v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v konaní vôbec nezaoberal pôvodom

a povahou tvrdenej vady predmetného motorového vozidla, s výnimkou toho kedy k nej malo dôjsť
(dňa 22. 07. 2005), žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nepreukázal. Pokiaľ ide o nesprávne právne
posúdenie veci, žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu B/ uviedol, že právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie vôbec nekorešponduje s jeho skutkovými zisteniami. Súd prvej inštancie teda
nedostatočne zistený skutkový stav subsumoval pod také normy hmotného práva, resp. procesného

práva, ktoré vo svojej hypotéze nemajú také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového
stavu. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu B/ spochybnil ďalej posúdenie vznesenej námietky
premlčania, ktoré žalobca B/ označil za správne a tiež argumentáciu žalobcu B/, že v konaní nastala
právna skutočnosť predpokladaná ustanovením § 92 ods. 1 OSP, pričom uviedol, že podľa jeho
názoru nemožno považovať právne účinky spojené s podaním žaloby žalobcom A/ voči žalobcovi

B/ z uvedeného dôvodu za zachované. Zdôraznil, že aj po doručení vyjadrenia žalobcu B/ k jeho
odvolaniu, zotrváva na svojom tvrdení, že súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom medzitýmnom
rozsudku nedal odpoveď na podstatné otázky majúce pre rozhodnutie vo veci (o danosti základu nároku
na náhradu škody) význam a preto takéto jeho rozhodnutie nemožno považovať za zodpovedajúce
požiadavke plnej realizácie základného práva na spravodlivý proces.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario), prejednal odvolanie žalovaného v medziach daných
ustanovením § 379 CSP a § 380 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.

6. V danom prípade bolo odvolanie podané za účinnosti zákona. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho
poriadku. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., ktorý nadobudol
účinnosť 1. 7. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacíchnámietokžalovaného,ktorývodvolanínamietal,žea)nebolisplnenéprocesnépodmienkyna

vydanie odvolaním napadnutého rozsudku, že b) súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že d) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, že e) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že f) rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd uvádza, že žalovaným
vytýkané nedostatky v procesnom postupe súdu prvej inštancie, a to najmä námietka nedostatočného

odôvodnenia odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku sú v prevažnej miere opodstatnené,
avšak vzhľadom na ustanovenie § 390 CSP, ich existencia nemôže byť dôvodom na zrušenie rozsudku a
vrátenie veci na ďalšie konanie za účelom ich nápravy a odstránenia súdom prvej inštancie. V uvedenej
súvislosti odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolacia námietka žalovanéhotýkajúca sa absencie procesných podmienok sa netýka absencie procesných podmienok konania v
zmysle ustanovenia § 161 CSP (kedy by súd musel v prípade existencie neodstrániteľných podmienok
konania konanie zastaviť), ale absencie procesných podmienok na vydanie odvolaním napadnutého

rozsudku (kde žalovaný namietal najmä to, že súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu na zmenu
petitu v tom zmysle, že nárok žalobcu B/ na náhradu škody je daný), čo nie je porovnateľná procesná
situácia, preto má odvolací súd za to, že argumentácia žalobcu B/, uvedená v jeho vyjadrení k odvolaniu
žalovaného, že žalovaný v odvolaní nevysvetlil aké konkrétne procesné podmienky konania považuje
za nesplnené, nekorešponduje s obsahom odvolania žalovaného.

8.1 Zobsahuodvolaniaďalejvyplýva,žežalovanývodvolaníokresnémusúduvytýkalnesprávneprávne
posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu B/ a tiež nesprávne právne posúdenie vznesenej námietky
premlčania a v nadväznosti na to aj nesprávnu interpretáciu ustanovenia § 398 Obchodného zákonníka.

8.2 Aktívna legitimácia, je tak ako správne uviedol žalovaný v odvolaní, stav vyplývajúci z hmotného

práva. Vo všeobecnosti platí, že aktívne legitimovaný na podanie určitej konkrétnej žaloby je ten, kto
je nositeľom subjektívneho práva, o ktoré v konaní ide. V danom prípade sa žalobca B/ (ktorý zostal
stranou sporu na strane žalobcu, potom čo konanie vo vzťahu k žalobcovi A/ bolo pre späťvzatie žaloby
zastavené) domáha priznania práva na náhradu škody, ktorá mu mala podľa tvrdení uvedených v žalobe
(podanej ešte žalobcom A/) vzniknúť v zmysle ustanovenia § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka tak, že

žalovaný neodstránil vadu na osobnom motorovom vozidle značky MERCEDES BENZ C 270 CDI, ev.
č. BB-XXX BY, bližšie špecifikovanom v petite žaloby, ktorá bola dňa 10. 08. 2005 riadne reklamovaná,
a to napriek tomu, že predmetné motorové vozidlo sa v dôsledku tejto vady stalo nepoužiteľným a
žalobca B/ si tak musel zabezpečiť iné motorové vozidlo. V súlade s vyššie uvedenou podmienkou
danosti aktívnej legitimácie muselo byť teda pre záver súdu o aktívnej legitimácii žalobcu B/ bez

akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobca B/ je nositeľom tohto práva. Okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu B/ uviedol, že: „Žalobca
B/ nadobudol predmetné motorové vozidlo, čo vyplýva z č. l. 11. Doklad o úhrade sa nachádza na č.
l. 12. Súd má za to, že žalobca B/ je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o náhradu škody. Aktívna
legitimácia žalobcu B/ je daná aj tým, že v pripojenom spise Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/36/2006

sú pripojené zmluvy o prevode práv a povinností.“ V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že aj
keď vyššie uvedenú časť odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (tak ako
napokon celé odôvodnenie právnych a skutkových záverov súdu prvej inštancie) nemožno považovať
za spĺňajúcu kritériá riadneho odôvodnenia rozsudku, z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 12Cb/35/2006 (na ktorý v súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu B/ poukázal v odôvodnení

svojho rozhodnutia súd prvej inštancie) je zrejmé, že žalobca B/, ktorý bol kupujúcim predmetného
motorového vozidla bol oprávnený uplatniť si právo zo zodpovednosti za vady (viď rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 41 Cob/139/2014-462 zo dňa 18. 12. 2014) a teda v zmysle ustanovenia
§ 436 ods. 4 Obchodného zákonníka aj právo na náhradu škody, čiže ho možno považovať za aktívne
legitimovaného v predmetnom spore o náhradu škody. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza,

že uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/197/2010-214 zo dňa 20. 12. 2010, (na
ktoré v súvislosti s aktívnou a pasívnou legitimáciou poukázal žalovaný v odvolaní) je zrušujúcim
uznesením, ktorého vydanie predchádzalo vydaniu vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici (41Cob/139/2014-462 zo dňa 18. 12. 2014), a preto ho nemožno z hľadiska posúdenia
aktívnej legitimácie žalobcu B/ považovať za rozhodujúce.

8.3 Pokiaľ ide o žalovaným namietané posúdenie vznesenej námietky premlčania súdom prvej inštancie,
odvolací súd uvádza, že uvedená odvolacia námietka žalovaného je v plnom rozsahu opodstatnená,
pretože súd prvej inštancie žalovaným vznesenú námietku premlčania vôbec neposúdil z hľadiska
subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody. V ustanovení § 398 Obchodného zákonníka

je totiž upravená tak subjektívna premlčacia doba, ktorá je v zmysle ustanovenia § 397 Obchodného
zákonníka štvorročná ako aj objektívna premlčacia doba, ktorá je desaťročná. V uvedenej súvislosti
poukazuje odvolací súd na znenie ustanovenia § 398 Obchodného zákonníka, podľa ktorého: „Pri práve
na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť
o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa,

keď došlo k porušeniu povinnosti“. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je tak ako vyplýva
z uvedeného ustanovenia rozhodujúci deň, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom kto za ňu
zodpovedá (kto mu ju má nahradiť), prípadne deň, keď sa poškodený mohol dozvedieť (mal možnosť
sa pri náležitej starostlivosti dozvedieť) o škode a o osobe, ktorá je povinná mu ju nahradiť. Objektívnapremlčacia doba je pri práve na náhradu škody, tak ako je vyššie uvedené, desaťročná a začína plynúť
odo dňa, keď ku škode skutočne (reálne) došlo. Jej význam spočíva v tom, že vymedzuje časový rámec
na uplatnenie subjektívnej premlčacej doby, čo znamená, že k premlčaniu môže dôjsť aj vtedy, keď

objektívna premlčacia doba ešte neuplynula. Pri správnej interpretácii ustanovenia § 398 Obchodného
zákonníka je teda zrejmé, že v čase keď si žalobca B/ uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu
škody (čo bolo podľa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku dňa 5. 5. 2005), tak subjektívna
premlčacia doba už uplynula, a teda nárok žalobcu B/ na náhradu škody voči žalovanému bol už v tom
čase premlčaný, a to bez ohľadu na to, že objektívna premlčacia doba, ktorá vymedzuje časový rámec

na uplatnenie subjektívnej premlčacej doby, ale nepredlžuje ju, ešte neuplynula.

8.4 Z hľadiska komplexného posúdenia námietky premlčania poukazuje odvolací súd na to, že pre
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je rozhodujúce, kedy ku škode skutočne došlo
(ako uviedol v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd, keď ustanovenie § 398
Obchodného zákonníka, tak ako bolo vyššie uvedené, nesprávne interpretoval), ale to kedy sa žalobca

B/ o škode a o tom kto za ňu zodpovedá dozvedel, čo bolo podľa tvrdenia žalobcov vtedy, keď
žalovaný odmietol reklamáciu zo dňa 10. 08. 2005 ako neopodstatnenú (listom zo dňa 19. 01. 2006).
Od uvedeného dňa začala plynúť štvorročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu
B/ na náhradu škody v zmysle § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka a po jej uplynutí (19. 01. 2009)
došlo podľa vyššie uvedenej právnej úpravy premlčania práva na náhradu škody k premlčania práva

žalobcu B/ na náhradu škody voči žalovanému, čo (tak ako bolo vyššie uvedené) znamená, že v čase,
keď si žalobca B/ uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v zmysle § 436 ods. 4 Obchodného
zákonníka, bol už tento nárok žalobcu B/ voči žalovanému premlčaný. V uvedenej súvislosti odvolací
súd uvádza, že na nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie
vznesenej námietky premlčania má vplyv v prvom rade skutočnosť, že súd prvej inštancie vôbec

nebral do úvahy subjektívnu premlčaciu dobu (pretože ustanovenie § 398 Obchodného zákonníka v
spojení s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka nesprávne interpretoval) a z hľadiska subjektívnej
premlčacej doby včasnosť uplatnenia nároku žalobcu B/ na náhradu škody ani neposudzoval, čo ho
viedlo k nesprávnemu záveru, že základ nároku žalobcu B/ na náhradu škody voči žalovanému je daný.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože z hľadiska
procesnej ekonómie nemalo zmysel rozhodnúť len o zmene medzitýmneho rozsudku.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného a

odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením.

10. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).