Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2011

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/73/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310207364
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2011:2310207364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Petra Príbelská, PhD. a JUDr. Magdaléna Krajčovičová v právnej veci navrhovateľa: C. C., nar.
X.XX.XXXX, bytom C., V. XXX/X, proti odporcovi: Spoločenstvo vlastníkov bytov č. 400 a 401 na
Orechovej ulici v Šali, so sídlom Šaľa, Orechová 401, o návrhu na vydanie hnuteľnej veci (vydanie
vyhlásenia), na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 8. decembra
2010 č.k. 17C/114/2010-148, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vydať vyhlásenie predsedu Spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách
za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky údržby a
opráv podľa § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. Vydania takéhoto vyhlásenia sa domáhal ako vlastník bytu
č. X, nachádzajúceho sa na prvom poschodí vchod č. X, bytového domu na V. B. XXX, postavenom
na parc. č. 594/47 evidovanom na LV č. XXXX vedeným Správou katastra Šaľa pre obec C., kat. úz.

C. z dôvodu, že má záujem byt previesť na iného vlastníka.

Súd prvého stupňa svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodnil s použitím § 121, § 120 ods. 1 O.s.p. a ust.
§ 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. a vecne tým, že v konaní mal zistené, že na predmetnom byte bol v čase
žiadosti navrhovateľa evidovaný dlh navrhovateľa v celkovej výške 8.526,43 Eur, ktorého zaplatenie sa
snažil odporca vyriešiť i formou dobrovoľnej dražby bytu podľa § 527/2002 Z.z. Po začatí dobrovoľnej
dražby navrhovateľ uhradil dňa 3.11.2010 celý dlh. Po tomto termíne sa ale vydania vyhlásenia v zmysle

§ 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. navrhovateľ už nedomáhal. Poukázal na to, že v konaní vedenom pod
sp. zn. 17C/22/2009 bolo zistené že výlučnou vlastníčkou predmetného bytu bola dcéra navrhovateľa Z.
F., rod. C. a to až do 1.12.2009. Vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudla od navrhovateľa na základe
darovacej zmluvy zo dňa 24.3.2000, ktorej vklad bol povolený pod V 531/00 dňa 24.5.2000. Nakoľko súd
mal preukázané, že v čase rozhodnom pre vydanie žiadaného vyhlásenia navrhovateľ nebol vlastníkom
predmetného bytu a na predmetnom byte bol evidovaný dlh, návrh ako neopodstatnený zamietol.

V závere rozhodnutia súd zdôraznil, že vo veci nepovažoval za hospodárne ďalej vykonávať
akékoľvek dokazovanie, nakoľko v rozhodnom čase okrem toho, že na byte viazli vysoké nedoplatky,
vydania predmetného vyhlásenia sa mohla domáhať iba dcéra navrhovateľa ako výlučná vlastníčka
predmetného bytu, ktorá s predmetným bytom ako jediná mohla i nakladať v súlade s ust. § 123Občianskeho zákonníka. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhovateľ už bol vlastníkom bytu a
mesiac na byte neboli ani nedoplatky na úhradách, avšak navrhovateľ od 1.12.2009 odkedy nadobudol
vlastníctvo k predmetnému bytu už nepožiadal o vydanie vyhlásenia podľa § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993

Z.z.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a procesne úspešnému odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si túto návrhom neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že žiadny návrh na vydanie
hnuteľných vecí nepodal a nežiadal Okresný súd Galanta, aby ohľadne takejto veci rozhodoval, resp.
takúto žalobu na odporcu nepodával. Výrok rozsudku mu je nezrozumiteľný, nejasný, nakoľko súd
rozhodoval o návrhu na vydanie hnuteľných vecí. S napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa
preto nesúhlasí a žiada, aby odvolací súd nariadil opätovné prejednanie veci vedenej pod sp. zn.
17C/114/2001 a aby rozsudok „bol v plnom rozsahu zamietnutý, resp. úplne zrušený“.

K doručenému odvolaniu navrhovateľa podal písomné vyjadrenie odporca, ktorým podľa obsahu
navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že odvolanie je zmätočné,
nezrozumiteľné a chaotické. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie obsahom v spise sa
nachádzajúcich listinných dôkazov, vypočul účastníkov konania, zistil právny a skutkový stav a na

základe toho vyniesol i správny rozsudok. S citovaným rozsudkom sa v celom rozsahu stotožňuje a
súhlasí.

Krajský súd v Trnave výzvou obsiahnutou v uznesení zo dňa 21.3.2001 č.k. 24Co/73/2011-173 vyzval
navrhovateľa, aby svoje odvolanie doplnil tak, že ho doplní o riadne odôvodnenie odvolania, tzn. uvedie

v čom sa mu javí rozhodnutie alebo postup súdu nesprávny.

Na predmetnú výzvu navrhovateľ reagoval obsiahlym písomným podaním zo dňa 20.4.2011, v ktorom
žiadal o nariadenie pojednávania vo veci, na ktorom sa k výzve súdu vyjadrí. Písomne sa nevie
vyjadriť zo zdravotných dôvodov, ktoré má ako následky úrazu a trpí chorobami, ktoré sú aj následkom

dlhodobých sporov s odporcom. Je invalidným dôchodcom, poberá dôchodok 314.- Eur, preto trvá na
oslobodení od súdnych poplatkov Opätovne všeobecne poukázal na nesprávny postup prvostupňového
súdu a konajúceho sudcu a nespravodlivý postup predsedníčky odporcu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 201 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací
dôvod (§ 205 ods. 2 písm. b) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.

2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, pretože napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho je nevyhnutné ho potvrdiť.

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi domáhal (po doplnení jeho predchádzajúcich
nejasných podaní) uloženia povinnosti odporcovi vydať vyhlásenie predsedu Spoločenstva vlastníkov

bytovanebytovýchpriestorovvdome,žeakovlastníkbytuč.X,vchodč.X,nachádzajúcomsavbytovom
dome na V. B. dom súp. č. XXX postavenom na parc. č. 594/47 evidovanom na LV č. XXXX vedeným
Správou katastra Šaľa pre kat. úz. C., nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s
užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky údržby a opráv a to podľa § 5
ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. Toto potvrdil i na pojednávaní s odôvodnením, že predmetné vyhlásenie

žiadal, pretože byt mieni darovať T. Z., ktorá u neho býva viac ako dva roky a odporca jeho žiadosti
nevyhovel. Sám potvrdil, že v čase, keď žiadal o vydanie potvrdenia, že nemá nedoplatky na platbách
na byt, nebol vlastníkom tohto bytu, ale potvrdenie si mienil zaobstarať pre účely predaja bytu, aby sa
vlastníctvo k bytu doriešilo. Ak by byt predal, ťarchy a nedoplatky, ktoré boli na byte, by sa anulovali.

Pretožeodvolacísúdpreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstavpokiaľideoskutočnostiprávne
rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho
právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivéodôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva nasledovné:

V odvolaní navrhovateľ podľa jeho obsahu namieta nesprávnosť rozhodnutia z dôvodu, že návrh na
vydanie hnuteľných vecí ako vec súd označil v záhlaví, nepodal.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáhal viacerými písomnými nejasnými žiadosťami
vydania rozhodnutia, ktoré súd podľa obsahu označil ako návrh na vydanie hnuteľných vecí. Nie je teda
opodstatnené tvrdenie navrhovateľa, že návrh, o ktorom súd rozhodol napadnutým rozsudkom vôbec
nepodal. Jeho pôvodné prvé podanie bolo podané na súd prvého stupňa 28.1.2011 a následne doplnené
viacerými podaniami, ktoré súd podľa obsahu a podľa písomných vyjadrení odporcu kvalifikoval ako
návrh na vydanie hnuteľnej veci, (ktorou je i listina v písomnej forme), ktorým by uložil odporcovi vydať

vyhlásenie v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Zb., ktoré len v záhlaví rozhodnutia označil ako konanie
o návrhu na vydanie hnuteľných vecí. Podľa obsahu napadnutého rozsudku je jednoznačné a nesporné,
že súd rozhodol o návrhu navrhovateľa o uložení povinnosti odporcovi vydať navrhovateľovi predmetné
vyhlásenie.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že vzhľadom na to, že navrhovateľ
v čase, keď žiadal o vydanie predmetného vyhlásenia, jednak nebol vlastníkom predmetného bytu,
v dôsledku čoho nebol vecne aktívne legitimovaný žiadať o vydanie takéhoto vyhlásenia, a keďže
zároveň na predmetnom byte viazol nedoplatok v značnej výške, čím neboli splnené podmienky na
vydanie vyhlásenia žiadaného obsahu, nebolo povinnosťou odporcu vydať navrhovateľovi požadované

vyhlásenie. Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh ako nedôvodný zamietol.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že podľa aktuálneho výpisu z LV č.XXXX kat. úz. C., navrhovateľ
už opäť nie je vlastníkom predmetného bytu, jeho výlučnou vlastníčkou je T. Z. na základe vkladu pod
V 2011/2009 zo dňa 28.3.2011, z čoho vyplýva, že navrhovateľ už realizoval svoj zámer a predmetný

byt daroval, takže riešenie predmetného sporu je z tohto hľadiska už aj neaktuálnym.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorému v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ale nakoľko tento si náhradu trov konania návrhom
v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.