Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. marec 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204945
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8814204945.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: U. X., P.. XX.XX.XXXX, Y.
V. Č.. XXX, XXX XX V., zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokát, so sídlom Dobrovičova 13, 811 09
Bratislava, o zaplatenie 2.295,80 eur s prísl. a o protižalobe zo dňa 12.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

II. Žalovanej, ako aj vedľajšiemu účastníkovi - intervenientovi, sp r i z n á v a nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, ktoré trovy je p o v i n n ý zaplatiť žalobca a o ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd protižalobu žalovanej v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.295,80 eur
spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 06.08.2011 vo výške 32,46 eur,
ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 2.295,80 eur od 07.08.2011 do zaplatenia a trovy konania.

2. Rozsudkom, č. k. 3C/107/2014 - 108 zo dňa 11.04.2016, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 1.686,40 eur, úrok z omeškania za obdobie od 21.06.2011 do 06.08.2011 v sume 30,99 eur

a ročný úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.686,40 eur od 07.08.2011 do zaplatenia,
ako aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,00 eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 595,00 eur, a to všetko v mesačných splátkach po 40 eur mesačne, ktoré
splátky sú splatné vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu, pod následkami straty
výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia. Čo do zvyšku žalobu zamietol.
Vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal.

3. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok zmenil tak, že
žalobu v celom rozsahu zamietne. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil postavenie žalobcu ako
aktívne vecne legitimovaného z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca
nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“). Dané ustanovenie dovoľuje banke postúpiť

jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky
banky na inú osobu je (1) písomná výzva banky a (2) aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní. Žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne,a.s. voči žalovanej postúpená naňho, boli tieto podmienky postupne splnené. Žalobca tak nedisponuje
aktívnou legitimáciou. Napriek výzve zaslanej žalovanej, ktorú doložil právny predchodca žalobcu, nie
je preukázané, že túto výzvu skutočne žalovanej aj zaslal. Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že žalobca

môže úver zosplatniť napriek tomu, že nie je bankou. Žalovaná však má za to, že úver zosplatniť
môže výhradne banka, ktorá má bankovú licenciu. Súd prvej inštancie sa okrem konštatovania právnej
argumentáciu žalovanej ani jednou vetou nevysporiadal s námietkami voči aktívnej legitimácii.

4. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 8Co/126/2016 - 134 zo dňa 26.06.2017, zrušil rozsudok v

jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí žaloby čo do zvyšku a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie preto opätovne prejednal vec a oboznámil sa s dôkazmi, ktoré predložil s podaním
žaloby právny zástupca žalobcu. Tento predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok s prílohou,
Zmluvu, Všeobecné obchodné podmienky, Výstup z bankového systému, Zmluvu, Výstup z bankového

systému, Všeobecné obchodné podmienky, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

6. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o
splátkovomúvereč.XXXXXXXXXXpodľa§497až507Obchodnéhozákonníka.Podľačlánku.I.zmluvy,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok

dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
100.000 Sk (3.319,39 eur), ktorý sa žalovaná zaviazala ako dlžník splácať v mesačných splátkach po
1.330 Sk (44,15 eur), a to v 120 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej
splátky bola určená na deň 20.10.2004 a konečná splatnosť úveru na deň 20.09.2014, úroková sadzba
predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 9,30% ročne.

7. Podľa čl. V. bod 2 zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými
podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so
Sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely Zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002.

8. Podľa bodu 3. uvedeného článku zmluvy, všetky právne vzťahy výslovne neupravené v úverovej
zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

9. V bode 4. článku V. zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa
§ 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

10. V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ), tieto VOP upravujú
všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s

bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie
zmluvy.

11. VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

12. V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v
súvislosti s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných
podmienok, sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa
jednotlivých bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP,

sú rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).

13. Podľa bodu 7. VOP, tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a
klientom - fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako
veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky

v určitej mene a do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.14. Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky
v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých

peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

15. Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva
spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Banka
je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania

úverového vzťahu. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov
spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu klient a banka sa
dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje
klientova pohľadávka z jeho účtu. Na základe tejto skutočnosti vznikne na účte nepovolené prečerpania
a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie.

16. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka
má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

17. V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP, pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo jednotlivých
splátok úveru, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov, tiež úroky z omeškania z dlžnej

čiastky, pričom dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane)
až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátane).

18. Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:

a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní,
banka je oprávnená:
a)vyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru,t.j.požadovaťsplateniepohľadávkyzozmluvyaklientjepovinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti,
b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez

výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezaniká záväzok klienta splatiť
pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie
zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom
c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,
d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré mali za

následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

19. Klient je povinný platiť banke poplatky za služby poskytované bankou podľa Sadzobníka platného v
deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu alebo poplatky dohodnuté v zmluve ( bod 16.1.1 VOP).

20. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.07.2011 adresovaným žalovanej spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nej na žalobcu ako
postupníka.

21. Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 09.05.2014 adresovaným

žalovanej ju vyzval na splnenie povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vo výške 5.919,70 eur najneskôr do
12.05.2014.

22. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu
o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda

zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok, a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s
postupovanými pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

23. V zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe podmienok tejto zmluvy postupca
postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky vrátane príslušenstva a všetkých práv

a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.24. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení, splatnosť úveru zo dňa 28.06.2011, zostatok pohľadávky
predstavoval sumu 4.203,54 eur a istina celkom sumu 3.972,35 eur, istina do spl. sumu 3.972,35 eur a
po spl. 0,00 eur, v ďalšom bol uvedený počet dní omeškania 1195 a dátum poslednej úhrady 28.05.2009.

25. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.

27. Žalovaná vo svojich výpovediach uviedla, že pôžičku brala preto, lebo chcela pomôcť dcére. Dostali
sa však všetci do finančných problémov a stalo sa to, že prestala splácať splátky. Nevedela sa vyjadril,
koľko splátok zaplatila, v akej výške. Ide o dlhšie časové obdobie, niekoľko rokov, prakticky skoro 10

rokov, čo zobrala pôžičku a nemá ani prehľad o tom, koľko a za čo zaplatila. Vie, že nejaké splátky
zaplatila,keďeštenemalafinančnéproblémy.TakistojejprišliajnejaképapierezoSlovenskejsporiteľne,
nejaké upozornenia, ale čo konkrétne, to uviesť nevedela. Je dôchodkyňa a žije z dôchodku v sume 370
eur mesačne. Keď si spočíta všetky náklady, ktoré má na zabezpečenie svojich životných potrieb, tak
by bola schopná platiť mesačné splátky na úrovni 20 eur mesačne. Na ďalšom pojednávaní si osvojila

vyjadrenie vedľajšieho účastníka a vzniesla námietku premlčania.

28. Dňa 08.09.2014 oznámilo Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vstup do
konania. Vo svojom vyjadrení zo dňa 10.10.2014 uviedlo, že Zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou
zmluvou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Tento výklad je v súlade so smernicou Rady

93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Vedľajší účastník
vzniesol námietku premlčania celého práva, ako aj každej splátky, ktorej splatnosť nastala viac ako 3
roky pred podaním návrhu. V tomto prípade je totiž irelevantné, či žalobca úver zosplatnil alebo nie,
nakoľko plynutie premlčacej doby začína plynúť už od okamihu možnosti uplatnenia veriteľovho práve, t.
j. bez ohľadu na jeho vôľu. Inak by došlo k umelému predlžovaniu začiatku plynutia premlčacej doby zo

strany veriteľa. Takéto konanie by s poukazom na § 54 OZ zhoršovalo postavenie spotrebiteľa. V ďalšom
vyjadrení, zo dňa 01.03.2016, okrem vznesenia námietky premlčania celého práva, namietal aj aktívnu
legitimáciu žalobcu. Okrem paragrafových ustanovení uviedol, že žalobca nedokázal, že pohľadávka
voči žalovanému v čase jej postúpenia na žalobcu existovala, teda, že finančné prostriedky boli skutočne
žalovanému poskytnuté, a že bola spôsobila na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z.z.. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je
oprávnenýpohľadávkuvočižalovanémuuplatňovaťpredsúdom.Taktiežpoukázalnaviacerorozsudkov,
kedy súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany
navrhovateľa na podanie tohto návrhu. Požiadal súd o zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

29. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v konaní má vedľajší účastník oprávnenia na všetky procesné
úkony ako účastník. Koná však iba sám za seba. Nemôže teda robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu
s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže
uznať nárok navrhovateľa, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože
nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť

námietku premlčania, je dlžník, pres. jeho právny nástupca a prípadne aj ich zástupca. Preto má za
to, že námietku premlčania uplatnila neoprávnená osoba. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky
úveru splatné od 20.06.2010 do 20.09.2014. Splátky pôvodne splatné od 20.08.2011 do 20.09.2014
sa stali splatnými dňa 06.08.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Podľa neho
je zmluva absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah, bez ohľadu na povahu

jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. Ďalej má za to, že v konaní predložil relevantné
oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, ktoré bez ďalšieho
zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť
z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení. Má za to, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámení postupcu o postúpení

pohľadávky. Zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB, nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom ustanovenia je úprava výnimiek bankového tajomstva a
nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých
nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. V ďalšom upriamuje pozornosť na skutočnosť, že vsúlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v
omeškaní po dobu 1195 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 ZoB, s

poukazom na to, že omeškanie žalovaného v 1.rade trvalo nepochybne viac ako rok, zastáva názor,
že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s § 92 ods. 8 ZoB aj v prípade, ak by písomnú výzvu
žalovanému nezasielal.

30. Dňa 24.01.2018, právny zástupca žalobcu doručil súdu čiastočné späťvzatie v časti uplatnenej istiny

vo výške 529,80 eur a prevyšujúceho úroku z omeškania, a preto navrhol, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi do 3 dní sumu 1.766,- eur spolu s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy konania.

31. Na pojednávaní dňa 29.01.2018 právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná nesúhlasí s
čiastočným späťvzatím žaloby ohľadom sumy 529,80 eur. Dôvod nesúhlasí neuviedla, nakoľko ho uviesť
nemusí. Hlavným dôvodom je to, že celá žaloba je bezdôvodná. Žalobcovi chýba aktívna legitimácia v

tomto konaní.

32. Zástupca žalobcu na pojednávaná dňa 28.01.2018 uviedol, že trvajú na žalobe v celom rozsahu.
Znova poukázala na všetky písomné a ústne prednesy, ktoré boli urobené zo strany žalobcu v tomto
konaní. Poukázala ešte na § 80 ods. 1 Zákona o bankách, kde banka si môže s klientom zmluvne

upraviť práva a povinnosti odchylne od tohto zákona, čo sa premietlo do ustanovenia bodu 19 - 16
všeobecných obchodných podmienok v zmysle, ktorých je banka oprávnená postúpiť pohľadávku aj bez
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úvere. Takisto aj bez predchádzajúcej výzvy dlžníkovi akejkoľvek inej
tretej osobe. Zároveň poukázala, tým pádom je § 92 ods. 8 dispozitívnym ustanovením a porušenie
tohto ustanovenia nemá za následok absolútnu neprávosť právneho úkonu. Zároveň poukázal aj na

komentáre k Občianskemu zákonníku, ktoré sa s týmto záverom stotožňujú. komentáre k Občianskemu
zákonníku, ktoré sa s týmto záverom stotožňujú. Žalobca nadobudol práva k predmetnej pohľadávky
v dobrej viere, preto sa žalobca domáha ochrany svojich práv. Žiada preto, aby súd žalobe vyhovel v
celom rozsahu a v súlade s princípom ochrany dobrej viery žalobcu pri nadobúdaní tejto pohľadávky.
Takisto poukázali na nálezy Ústavného súdu SR 1Us 242/2007 alebo 1Us 640/2014, kde Ústavný súd

SR kladie dôraz na ochranu zmluvnej slobody ako ústavou garantovaného práva a ukladá všeobecným
súdom povinnosť uprednostniť výklad, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy. To znamená, že ak že je
možný výklad, že právny úkon je neplatný, ale zároveň je možné pripustiť výklad, že právny úkon je
platný, tak všeobecné súdy sú povinné uprednostniť výklad v prospech platnosti tohto právneho úkonu.
Žalobca je toho názoru, že skutočnosti, ktoré uviedol doteraz vo všetkých svojich písomných podaniach

je možné ujednotiť výklad v prospech platnosti právneho úkonu. To znamená, že žalobca nadobudol
pohľadávku platne a vecnej aktívne legitimovaný.
33. V písomnom podaní ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ
uzatvoril s žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol odporcovi
úver vo výške 3.319,39 EUR (100.000,-Sk). Dátum poskytnutia úveru ako aj pripísanie peňažných

prostriedkov na účet odporcovi sú v platobnej histórii uvedené pod položkou „Bezhot. čerpanie úveru“.
Dňa XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu uvedenú pohľadávku v celkovej 4.203,54 EUR,
ktorá pozostávala z istiny vo výške 3.972,35 EUR a z úroku z omeškania vo výške 231,19 EUR.
Postúpená istina vo výške 3.972,35 EUR pozostávala z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo
zmluvných úrokov. Odporca dňa 30.09.2004 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 3.319,39 EUR

(100.000,- Sk) - čerpanie peňažných prostriedkov je v platobnej histórii označené ako „Bezhot. Čerpanie
úveru“. Žalovanýzposkytnutéhoúveruuhradilsumuvcelkovejvýške1.936,79EURnasledovne(úhrady
žalovaného sú v platobnej histórii označené ako „Bezhot. splátka úveru obyv.“ + „Bezh. splátka úveru“ +
„Hot. splátka na úver“ + „Mimoriadna hotov. splátka úveru“): dňa 30.09.2004 - 2.000,-Sk, dňa 20.10.2004
- 1.330,-Sk, dňa 20.11.2004 - 1.330,-Sk, dňa 20.12.2004 - 1.330,-Sk, dňa 20.01.2005 - 399,40 Sk, dňa

31.01.2005 - 930,60 Sk, dňa 20.02.2005 - 1.330,-Sk, dňa 20.03.2005 - 1.330,-Sk, dňa 20.04.2005 -
216,40 Sk, dňa 27.04.2005 - 1.113,60 Sk, dňa 03.06.2005 - 1.330,-Sk, dňa 20.06.2005 - 66,40 Sk, dňa
24.06.2005 - 1.263,60 Sk, dňa 20.07.2005 - 9,40 Sk, dňa 29.07.2005 - 1.320,60 Sk, dňa 20.08.2005
- 42,40 Sk, dňa 12.09.2005 - 1.287,60 Sk, dňa 20.09.2005 - 1.330,-Sk, dňa 20.10.2005 - 1.330,-Sk,
dňa 20.11.2005 - 1.330,-Sk, dňa 20.12.2005 - 1.330,-Sk, dňa 25.01.2006 - 1.330,- Sk, dňa 21.02.2006 -

1.330,-Sk, dňa 20.03.2006 - 38,50 Sk, dňa 22.03.2006 - 1.303,50 Sk, dňa 20.04.2006 - 1.342,-Sk, dňa
20.05.2006 - 1.342,-Sk, dňa 20.06.2006 - 1.342,- Sk, dňa 20.07.2006 - 524,70 Sk, dňa 25.07.2006 -
817,30 Sk, dňa 20.08.2006 - 1.342,- Sk, dňa 20.09.2006 - 1.342,-Sk, dňa 20.10.2006 - 1.342,-Sk, dňa
20.11.2006 - 1.342,- Sk, dňa 20.12.2006 - 1.342,-Sk, dňa 20.01.2007 - 1.342,-Sk, dňa 20.02.2007 -1.342,- Sk, dňa 20.03.2007 - 196,40 Sk, dňa 26.03.2007 - 1.228,60 Sk, dňa 20.04.2007 - 114,40 Sk, dňa
26.04.2007 - 1.310,60 Sk, dňa 20.05.2007 - 32,40 Sk, dňa 29.05.2007 - 1.392,60 Sk, dňa 20.06.2007
- 4,40 Sk, dňa 30.07.2007 - 1.977,-Sk, dňa 19.09.2007 - 2.293,60 Sk, dňa 20.09.2007 - 1.425,-Sk, dňa

20.10.2007 - 520,40 Sk, dňa 11.12.2007 - 1.387,-Sk, dňa 11.03.2008 - 2.437,-Sk, dňa 03.06.2008 -
1.449,-Sk, dňa 06.02.2009 - 16,60 EUR, dňa 23.05.2009 - 10,-EUR, dňa 28.05.2009 - 33,-EUR, dňa
28.05.2009 - 2,32 EUR. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 1.781,95 EUR, na
poplatky bola započítaná suma vo výške 66,39 EUR a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo
výške 88,45 EUR. Poplatky za správu účtu a poplatky za upomienky v celkovej výške 262,88 EUR sú v

platobnej histórii označené ako „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“. Zmluvný úrok v celkovej výške
2.172,03 EUR je v platobnej histórii označený ako „Zaúčt. riadnych úrokov s kapitalizáciou“. Postúpená
istina tak predstavuje súčet položiek „Bezhot. čerpanie úveru“ + „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“
+ „Zaúčt. riadnych úrokov s kapitalizáciou“ mínus úhrady odporcu započítané na istinu (3.319,39 EUR +
262,88 EUR + 2.172,03 EUR - 1.781,95 EUR = 3.972,35 EUR). Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky
úveru splatné od 20.06.2010 do 20.09.2014 v počte 52 a celkovej výške 2.295,80 EUR. Zvyšné splátky

úverusižalobcažalobouneuplatnil.Podanímzodňa23.01.2018žalobcanazákladedispozičnéhopráva
zobral žalobu čiastočne späť, pričom ďalej v tomto konaní si uplatňuje 40 nepremlčaných neuhradených
splátok úveru, t.j. neuhradené splátky od 20.06.2011 do 20.09.2014 v celkovej výške 1.766,- EUR. Na
základe vyššie uvedeného opravujeme navrhovaný petit podania zo dňa 23.01.2018, v ktorom došlo
ku chybe v písaní, pričom správne má znieť takto: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 1.766,- EUR spolu s úrokom z omeškania 9% zo sumy 44,15
EUR od 21.06.2011 do 06.08.2011 vo výške 0,50 EUR, 9% zo sumy 44,15 EUR od 21.07.2011 do
06.08.2011 vo výške 0,17 EUR, 9% zo sumy 1.766,- EUR od 07.08.2011 do zaplatenia a súdny poplatok,
a trovy právneho zastúpenia.

34. Právny zástupca žalovanej v písomnom podaní zo dňa 08.05.2018 uviedol, že V nadväznosti na
naše predošlé podania týmto opätovne uvádzame, že sme toho názoru, že žalobca nie je v konaní
aktívne legitimovaným subjektom z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu
žalobcu na žalobcu. Máme za to, že pri postúpení pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu neboli dodržané náležitosti platného postúpenia upravené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z.z. o bankách. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase postúpenia
pohľadávky) „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to

aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.“ Na platné postúpenie
pohľadávky je teda v zmysle § 92 ods. 8 zákona 483/2001 potrebné kumulatívne splnenie dvoch
podmienok, ktorými sú (1) doručenie písomnej výzvy a (2) omeškanie klienta so splatením nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Postupník teda žalobca, ktorému bola na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky postúpená pohľadávka bankou, je povinný preukázať, že banka klienta písomne vyzvala

na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením svojho záväzku
minimálne 90 dní. Ad a/ Absencia preukázania doručenia výzvy - Právny zástupca žalovanej poukazuje
na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal riadne doručovanie písomnej výzvy žalovanej. Na
splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZOB je potrebné riadne
doručenie výzvy. § 92 ods. 8 ZoB predpokladá doručenie výzvy klientovi, čo v danom prípade nebolo

preukázané. Žalovaná doručenie tejto výzvy aj naďalej spochybňuje. Z dôvodu, že súd musí vždy
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v prípade, ak strana, ktorú zaťažuje dôkazné
bremeno, nepreukáže svoje tvrdenia, je akýkoľvek iný záver ako zamietnutie žaloby, nesprávny. Ad
b/ Nedodržanie podmienky meškania s úhradou minimálne 90 dní - V nadväznosti na skutočnosť, že
doručenie Výzvy nebolo v konaní preukázané, poukazujeme opätovne na skutočnosť, že absentuje

aj splnenie druhej podmienky platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, ktorou
je omeškanie klienta so splatením nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Zákon o bankách
schválne stanovuje klientovi banky ochrannú lehotu so splnením si svojich záväzkov voči banke. Až
v prípade, ak je po výzve banky jej klient dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní, môže banka
svoju pohľadávku postúpiť. Z uvedeného tak jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, ţe doručenie

resp. preukázateľne odoslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 ZoB je jednou z
podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Tento záver preukazuje aj ustálená súdna prax krajských
súdov. Do pozornosti dávame nasledovné rozhodnutia Krajského súdu Trenčín a Krajského súdu
Banská Bystrica. Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn.:6Co/405/2016-156 zo dňa 30.05.2017, kde zodôvodnenia vyplýva nasledovné: „Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky
nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi
predpismi, prípadne postúpenie môţe byť zákonom síce dovolené, ale len za určitých podmienok.

Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinnom v čase cesie
(postúpenia) pohľadávky. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, môže byť banková
pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve
a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite
dlhšieako90kalendárnychdní.Uvedenéskutočnostisúzákonnýmpredpokladompreplatnépostúpenie

pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok KS Prešov sp.zn.:
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa
vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne
ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť
zmluvy o postúpení pre jej rozpor o zákonom (§39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej

to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok,
ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zahojiť.
Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy Je bez významu
odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonnom

predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou,
ktorú upravuje občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné
podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone
v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 39

Občianskehozákonníkanerozlišuje,oakútrieduprávnejnormyide(normuverejnéhoalebosúkromného
práva).“RozsudokKrajskéhosúduBanskáBystricasp.zn.:14Co/332/2016-232zodňa28.03.2017,kdez
odôvodnenia vyplýva nasledovné: „Predpokladom postúpenia časti splatnej pohľadávky zo strany banky
tretiemu subjektu, ktorý nie je bankou je, že sú splnené podmienky § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách, teda že banka preukáže písomnú výzvu, ktorú urobila vo vzťahu k žalovanému ako dlžníkovi

na plnenie si svojich povinností a ak aj napriek tejto výzve by si dlžník svoje povinnosti neplnil a bol
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči banke, tak banka v takomto prípade mohla svoju splatnú pohľadávku postúpiť inej osobe,
ktorá nie je bankou. K tomu aby boli splnené podmienky platného postúpenia pohľadávky, jednoznačne
musí byť preukázaná výzva banky, omeškanie dlžníka dlhšie ako 90 kalendárnych dní a splatnosť

omeškaného dlhu. Je teda nesporné, že postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách
sa týka časti splatnej pohľadávky, s ktorou je dlžník vo vzťahu k banke v omeškaní. Netýka sa splatnosti
celej pohľadávky. Pokiaľ tieto podmienky neboli splnené, správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že
v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neboli splnené podmienky pre postúpenie
časti splatnej pohľadávky zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu“.

35. Dňa 27.07.2018, tunajší súd uznesením, č. k. 3C/107/2014 - 207, pripustil zmenu návrhu žalobcu
tak, že žalobca žiada, aby súd vydal tento rozsudok: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 1.766,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 44,15,- eur od 21.06.2011 do 06.08.2011 vo výške 0,50,- eur, s 9% ročným úrokom z omeškania

zo sumy 44,15,- eur od 21.07.2011 do 06.08.2011 vo výške 0,17,- eur, 9% ročne zo sumy 1.766,- eur
od 07.08.2011 do zaplatenia. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania.“

36. Následne, dňa 01.08.2018, bolo tunajšiemu súdu doručené ďalšie späťvzatie žaloby zo strany
žalobcu, a to vo výške 1.080 eur, nakoľko bola po podaní žaloby na predmetnú pohľadávku poukázaná

žalovaným suma vo výške 1.080 eur platbami vo výške á 40 eur, a to 27 krát.

37. Právny zástupca žalovanej v podaní zo dňa 27.08.2018 uviedol, že žalobca vo svojom podaní zo
dňa 23.01.2018 na základe dispozičného práva zobral žalobu späť, pričom si ďalej v tomto konaní
uplatňoval 40 nepremlčaných neuhradených splátok úveru od 20.06.2011 do 20.09.2014 v celkovej

výške 1.766 eur. V podaní zo dňa 01.08.2018 uvádza, že opravuje čiastočne späťvzatie žaloby zo dňa
23.01.2018, a oznámil, že po podaní žaloby bola na predmetnú pohľadávku poukázaná žalovanou suma
vo výške 1.080 eur. Žalovaná vyjadrila svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby prostredníctvom právneho
zástupcu už na pojednávaní dňa 29.01.2018, a vyjadruje ho znova v tomto podaní. Žalovaná tedauvádza, že nesúhlasí so späťvzatím žaloby, a to ani čiastočným (t.j. ani v podaní zo dňa 23.01.2018,
ani v podaní zo dňa 01.08.2018). Rovnako sme toho názoru, že Uznesenie na č.l. 207, ktorým bola
pripustenázmenažaloby,jenezákonné. Podľa§294CSP,,Zmenažalobysavspotrebiteľskýchsporoch

nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.“ Majú za to, že súd by mal konať a rozhodovať o celom nároku
vo výške 2.295,80 eur tak, ako to pôvodne uplatnil žalobca svojou žalobou. Čo sa týka platieb, ktoré
mala žalovaná poukázať v prospech žalobcu, uvádzame, že žiadna z uvedených platieb od 03.05.2016
do 12.07.2018 sa netýka tohto konania, ale žalovaná splácala iný úver na základe iného rozsudku, ktorý
je už právoplatný. Dôvodom nesúhlasu so späťvzatím je teda aj ten, že žalovaná si chce (po prípadnom

úspechu v tomto spore) zaplatenú sumu uplatniť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od
žalobcu. Žalovaná naďalej trvá na tom, že žalobca v tomto konaní nie je aktívne vecne legitimovaný
na podanie návrhu a preto opätovne zdôrazňuje, že žaloba je nedôvodná pre neplatné postúpenie
pohľadávky. Žalobca doposiaľ nejakým spôsobom nepreukázal, že jeho právny predchodca zákonne
postúpil pohľadávku a teda že dodržal ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a
teda nesplnil podmienky platného postúpenia.

38. Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 12.11.2018 uviedol, že sa plne stotožňuje
s Uznesením zo dňa 27.07.2018, č. k. 3C/107/2014-207, ktorým súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí
žaloby. Ďalej žalobca súdu predkladá prvý list, ktorý bol žalovanej zasielaný po postúpení pohľadávky.
Osobitne súdu zdôrazňuje variabilný symbol uvedený na liste - XXXXXXXXX. Ďalej poukazuje na

platby vykonané žalovanou a na variabilný symbol uvádzaný pri platbách. Oba variabilné symboly
sú totožné, a teda neexistujú pochybnosti o tom, že platby sa týkajú tohto konania. Žalobca tiež
poukazuje na skutočnosť, že každý ním evidovaný spis má svoj jedinečný variabilný symbol, na
základe ktorého priraďuje platby ku konkrétnemu konaniu. Pre úplnosť žalobca uvádza, že ak by súd
nerozhodol uznesením zo dňa 27.07.2018, č. k. 3C/107/2014-207, súd musí na základe preukázaných

platieb rozhodnúť nasledujúco: 2.295,80 € - 1.080,- €. Nakoľko každá platba musí byť započítaná na
najskôr splatné splátky, predmetom konania by v tomto prípade malo byť necelých 28. neuhradených a
nepremlčaných splátok nezaplateného úveru. Resp. aj keby súd rozhodol o celom uplatnenom nároku,
žalobca by si mohol uplatniť v prípadnom exekučnom konaní len rozdiel vyššie uvedených súm.

39. Právny zástupca žalovanej zaslal súdu Vzájomnú žalobu dňa 12.12.2018. V podaní zo dňa
01.08.2018 žalobca uviedol, že po podaní žaloby bola na predmetnú pohľadávku poukázaná žalovanou
suma vo výške 1.080 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatňuje v konaní pohľadávku, ktorá naňho
nebola platne postúpená z dôvodu porušenia ust. § 92 ods 8 Zákona o bankách, nemá žalobca v
tomto konaní aktívnu legitimáciu. Vykonanými úhradami žalovanej v prospech účtu žalobcu tak došlo

na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, a to z uvedených dôvodov, že plnenie bolo v prospech
aktívne legitimovanej osoby a bolo plnené bez právneho titulu. Z týchto dôvodov má žalovaná za to,
že úhradami žalovanej vzniklo na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie, čo zakladá právo žalovanej
jej predmetné obohatenie vydať. V zmysle § 451 ods. 1 OZ Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať. V zmysle § 451 ods. 2 OZ Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaná naďalej trvá
na tom, že žalobca v tomto konaní nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby a preto opätovne
zdôrazňuje, že žaloba je nedôvodná pre neplatné postúpenie pohľadávky. Na základe uvedeného
je žalovaná toho názoru, že žalobca získal od žalovanej majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu (bezdôvodné obohatenie). Nakoľko na strane žalovanej existuje vážny dôvod (ktorým
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu žalobcovi, a ktorý žalovaná žiada vrátiť)
nesúhlasiť so späťvzatím, žalovaná z uvedených dôvodov aj naďalej nesúhlasí so späťvzatím žaloby,
a to ani čiastočným, a žiada, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu žalovaná
prostredníctvom právneho zástupcu navrhuje, aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 1.080,-

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.12.2018 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

40. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu k podaniu vzájomnej žaloby zo strany žalovanej uvádza,
že Žalovaný podal vzájomnú žalobu voči žalobcovi z dôvodu zastávania názoru, že plnenie poskytnuté
žalovanou v prospech žalobcu na základe oprávneného nároku vyplývajúceho zo žaloby podanej na súd

eštedňa16.05.2014,jeplnenímvprospechnelegitímnejosobyadošlotýmkplneniubezprávnehotitulu.
K uvedeným tvrdeniam žalovaného uvádza žalobca opakovane, že podľa bodu 19.16 Všeobecných
obchodných podmienok ,, Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebonepodmienené, bež ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka
vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu
osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim

písomným súhlasom Banky.“ Z uvedeného jasne vyplýva, že klient dal podpisom zmluvy o splátkovom
úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky súhlas k tomu, že Banka
môže svoju pohľadávku postúpiť na tretiu osobu kedykoľvek. Vyplýva to ďalej aj z ustanovenia § 89
ods. 1 zákona o bankách , kde ,,...Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu
zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak

to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že
sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo
dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za
jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.“ Právny zástupca žalovaného tvrdí, že došlo v tomto
prípade k bezdôvodnému obohateniu a žalovaná plnila bez právneho dôvodu v prospech žalobcu.

Uvedené tvrdenia žalobca popiera a poukazuje na to, že žalovaná prejavila vôľu splatiť svoj existujúci
dlh voči žalobcovi tým, že poukázala na účet žalobcu dokopy sumu vo výške 1.040,00 €. Žalobca opäť
dáva do pozornosti, že žalovanej bol po potupení pohľadávky zasielaný list s variabilným symbolom -
XXXXXXXXX, ktorý bol totožný s variabilným symbolom uvádzaným žalovanou pri úhrade jednotlivých
splátok. Keďže sú oba variabilné symboly totožné, neexistujú pochybnosti o tom, že platby sa týkajú

tohto konania. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že každý ním evidovaný spis má svoj jedinečný
variabilný symbol, na základe ktorého priraďuje platby ku konkrétnemu konaniu. Aby sa vôľa mohla v
objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná.
V takomto prípade je poukázanie peňažných prostriedkov na účet žalobcu s cieľom zosplatniť svoj dlh
prejav vôle, ktorým žalovaná tento dlh uznala. V prípade, ak žalovaná plnila čiastočne svoj dlh na účet

žalobcu, malo toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznal
aj zvyšok záväzku (§ 407 ods. 3 ObchZ). Žalobca má preto za to, že došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky a nevidí právny dôvod v podaní vzájomnej žaloby. Žalobca má za to, že ide v tomto prípade o
účelové konanie právneho zástupcu žalovaného s cieľom dosiahnuť iba navýšenie trov konania. Takýto
postupneprispievakhospodárnostikonania,nakoľkosazástupcažalovanéhovyjadrujestálektýmistým

veciam, ktoré už boli žalobcom niekoľkokrát preukázané a rozporované, čím prispieva k neprimeranému
navyšovaniu trov konania. S poukazom na vyššie uvedené žalobca žiada aby príslušne konajúci súd
vzájomnú žalobu zamietol, priznal žalobcovi trovy konania a rozhodol tak v zmysle Uznesenia zo dňa
27.07.2018, č. k. 3C/107/2014-207, ktorým súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby.

41. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 26.02.2019 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení
uviedol, že žalovaná prejavila vôľu splatiť svoj existujúci dlh voči žalobcovi a to tým, že poukazovala
na účet žalobcu platby. Toto tvrdenie žalobcu je neopodstatnené a ničím nepodložené a žalovaná
toto tvrdenie absolútne odmieta. V tejto súvislosti poukazuje na to, že ak by mala vôľu splatiť svoj
dlh, tak by bolo nelogické jej konanie, a to podanie vzájomnej žaloby zo dňa 12.12.2018, ktorou

sa žalovaná domáha vrátenia sumy vo výške 1.080,- eur. Žalobca ďalej uvádza, že žalovanej bol
zaslaný list s variabilným symbolom, ktorý je totožný s tým žalovanou uvádzaným pri sporných platbách.
Toto konštatovanie nepovažujeme za hodnoverné, ide len o strohé a žiadnymi listinnými dôkazmi
nepodložené tvrdenie žalobcu. Žalovaná uhrádzala tieto platby pričom bola v omyle, že plní iný záväzok
ktorý má voči žalobcovi (netýkajúci sa tohto konania). Tieto považujeme za plnenie nemajúce žiadny

právny základ, keďže u žalobcu stále absentuje aktívna legitimácia v konaní a doposiaľ sa mu ani
nepodarilo preukázať opak. Nestotožňujú sa ani s právnym názorom žalobcu, že splnenia podmienok
uvedených v ust. § 92 ods. 8 ZoB v konaní ani nie je potrebné preukázať, vzhľadom na tú skutočnosť,
že zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od zákona a to v bode 19.16 VOP. Považujú
akékoľvek podobne dojednania (zakomponované súhlasy klientov vo VOP, ktorými majú oprávniť banku

kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientom) za neplatné a trváme na
tom, že žalobca sa takéhoto obsahu nemôže dovolávať. Tieto zakomponované ustanovenia sú v rozpore
so zákonom (konkrétne s ust. § 92 ods. 8 ZoB), sú súčasťou VOP a klient ich nemôže pri podpise nijako
ovplyvniť. Tiež je nutné konštatovať, že ak by dala žalovaná súhlas na takého ustanovenie vzdala by
sa tak ochrany do budúcna ako aj práva udeliť, či neudeliť súhlas ako spotrebiteľ. Žalovanej nebolo pri

podpise Zmluvy o úvere vysvetlené toto veľmi dôležité ustanovenie vo VOP a žalovaná na to nebola
výslovne upozornená. Žalovaná trvá na svojich vyjadreniach, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne
legitimovaný na podanie žaloby a z tohto dôvodu predmetnú sumu získal žalobca od žalovanej bez
právneho dôvodu. žalovaná naďalej nesúhlasí so späťvzatím žaloby čo aj čiastočným. Poukazuje naskutočnosť, že žiadna z uvedených platieb od 03.05.2016 do 13.07.2018 sa netýka tohto konania, keďže
žalovaná splácala iný úver. Vzhľadom na uvedené skutočnosti majú za to, že postúpenie pohľadávky
nebolo v súlade so zákonom a pohľadávka nebola platne postúpená (čo sme preukázali judikatúrou

Najvyššieho súdu SR), a preto z dôvodu absencie aktívnej legitimácie navrhli, aby súd žalobu zamietol.
Vzájomnú žalobu žalovanej vylúčil na samostatné konanie. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

42. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že sa požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

43. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

44. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

45. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

46.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).

47. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

48. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

49. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

50. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

51.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.52. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

54. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

55. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

56. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to

pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

57. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je
nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou,

a.s. ako bankou a žalovanou ako dlžníkom zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej zmluvy bol žalovanej
poskytnutý úver v sume 3.319,39 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť za v zmluve dojednaných
podmienok.

58. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

59. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

60. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať saich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade

ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

61. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

62. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku (§ 262 Obchodného zákonníka).

63. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka,
je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či

ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny
obchodný záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen
práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy
určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený
na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a

poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej
či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch
tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa
uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu
spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované

rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri
zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva
postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných
právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

64. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

65. Nakoľko Krajský súd v Prešove v rozhodnutí, č. k. 8Co/126/126 - 134 zo dňa 26.06.2017, v bode
10, vytkol súdu prvej inštancie, že sa súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevyporiadal s námietkou

aktívnej legitimácie žalobcu.

66. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa XX.XX.XXXX medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom, postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o

splátkovomúvereč.XXXXXXXXXXpodľa§497až507Obchodnéhozákonníka.Podľačlánku.I.zmluvy,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
100.000 Sk (3.319,39 eur), ktorý sa žalovaná zaviazala ako dlžník splácať v mesačných splátkach po1.330 Sk (44,15 eur), a to v 120 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť
prvej splátky bola určená na deň 20.10.2004 a konečná splatnosť úveru na deň 20.09.2014, úroková
sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 9,30% ročne. Pohľadávka ku dňu postúpenia predmetnej

pohľadávky predstavovala sumu pohľadávky predstavoval sumu 4.203,54 eur a istina celkom sumu
3.972,35 eur, istina do spl. sumu 3.972,35 eur a po spl. 0,00 eur, v ďalšom bol uvedený počet dní
omeškania 1195 a dátum poslednej úhrady 28.05.2009.

67. Súd sa stotožnil s názorom vedľajšieho účastníka / právneho zástupcu žalovaného, že žalobca nie

je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol, postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem
§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, riadiť aj §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“), podľa
ktorého„akjenapriekpísomnejvýzvebankyalebopobočkyzahraničnejbankyjejklientnepretržitedlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta“. Z gramatického a logického výkladu
tohto ustanovenia jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu
časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní
alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči

banke presiahol dobu jeden rok. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku, ktorej splatnosť
už nastala, je obsiahnutý v Dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k § 91
uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej
nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.
68. Ukončením úverového vzťahu formou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých

splatnosť ešte nenastala, práve týmto úkonom stávajú splatnými a až v tom momente môže banka platne
postúpiť celú svoju pohľadávku na subjekt, ktorý bankou nie je. Inak povedané, banka nemôže postúpiť
„nebanke“ tzv. „živý úver“, len z pohľadávky z „ukončeného úveru“ a zo „živého úveru“ môže postúpiť len
splatné splátky, ako sa uvádza vyššie. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o bankách jasne hovorí, že „bez
bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania

alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na
základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak“.

69. V zmysle § 9 ods. 1 zákona o bankách, bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je
prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.

70. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území
Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá poskytuje úvery a ktorá má na výkon
činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. Podľa
§ 7 ods. 1 zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O

udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia
na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s
Ministerstvom financií SR. Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke
Slovenska. Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej rade Slovenska.

71. V zmysle § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmenne a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
Národná banka Slovenska vedie register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Do registra
veriteľovNBSzapíševeriteľanazákladejehonávrhunazápisdoregistraveriteľovposplnenípodmienok
podľa tohto zákona, ak odsek 8 neustanovuje inak.

72. Podľa § 20 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je oprávnený začať vykonávať činnosť,
ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov odo dňa zápisu do registra veriteľov. Podľa názoru
súdu odporuje zákonu, pokiaľ banka, ktorá poskytla úver, tento postúpi na subjekt, ktorý nie je bankou
ani poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte nenastala splatnosť pohľadávky. Subjekt, ktorý nesmie

poskytovať úvery ich predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Môže si ho vo vlastnom mene
vymáhať, ale to predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky.73. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a
povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu

vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

74. Napriek tomu, že v prípade žalobcu ide o nadnárodnú inkasnú spoločnosť, jej aktivity nepodliehajú
povoleniam NBS, preto je na mieste obava o zhoršení zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Na
základe vyššie uvedených skutočností je možné vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca nedisponuje

dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluva o postúpení
pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka
pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom
bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou
bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, potrebné
bankové povolenie a zároveň neboli naplnené ani vyššie uvedené zákonné predpoklady § 92 ods.

8 zákona o bankách, postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve
dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo, preto nie je známy obsah takejto výzvy, a ak takáto
výzva absentuje, taktiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. V tomto smere je potrebné poukázať
na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co/145/2014-341zo dňa 11.3.2015, rozsudok Krajského
súdu v Prešove č. k. 19Co/177/2014-103 zo dňa 24.2.2015 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.

k. 6Co/203/2015-394 zo dňa 19.5.2015.
75. Je potrebné zdôrazniť, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankový úver, ktorý
na rozdiel od úverov, napr. od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou
zákona o bankách

76. Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave
bolo uzákonené z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom
dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou.

77. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze
postúpeniabankovejpohľadávkysosúčasnýmstanovenímvýnimiekztohtozákazuanepodporujúzáver
o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

78. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach

sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho
úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť
postupníka.

79. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho

mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z XX.XX.XXXX je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.

80. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010,
sp. zn. 2Cdo/205/2009).

81. Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť

splnené v čase postúpenia pohľadávky.

82. Z ustanovenie § 92 ods. 8 zákona bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba
tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda
pôvodný veriteľ postúpil zmluvou z XX.XX.XXXX predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu,

naviac bez predchádzajúcej výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona bankách, postupoval v rozpore s týmto
ustanovením. Ak ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňaa.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru,
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávky z XX.XX.XXXX je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Súd pre úplnosť poukazuje,

že žalobca nie je ani subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžií ani
spravovať. Spravovaním úveru jednoznačne možno chápať aj vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru.

83. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom, pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné
postúpenie. Postúpiť bankovú pohľadávku zákon umožňuje iba : 1. v tej časti, ktorá je po splatnosti (arg.

slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto záväzku postúpiť ...), 2. iba po výzve na splnenie, 3. výzva musí byť písomná, 4. výzva musí byť
zo strany banky, 5. omeškanie trvá viac ako 90 dní.

84. Ako bolo už vyššie uvedené žalobca v konaní najmä nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky)

po tom, čo bol žalovaný (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splácaním už splatného dlhu. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej
pohľadávky tak nebolo v konaní preukázané.

85. Žalobca tak nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, lebo

zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu
postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže
žalobcaniejedržiteľombankovéhopovolenianaposkytovaniebankovýchúverov,tedaaninaichsprávu,
ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách
potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o

bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Banka môže postúpiť pohľadávku
iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo. Táto písomná
výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Toto
preukázané žalobcom nebolo. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

86. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden

z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

87. Pokiaľ ide o preukazovanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd poukazuje aj na procesné
súvislosti, najmä na ustanovenia o zákonnej koncentrácii konania v § 154 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), podľa ktorého prostriedky procesného útoku a
prostriedkyprocesnejobranymožnouplatniťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorýmsadokazovanie
končí. V spotrebiteľských sporoch sa podľa § 296 CSP ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania
a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú iba vo vzťahu k spotrebiteľovi. Vo vzťahu k dodávateľovi,
v danom prípade žalobcovi, však túto výnimku uplatniť nemožno.

88. Súd má za to, že v danom prípade postúpenie pohľadávky znamenalo obídenie zákona o bankách,
keď sa postúpil živý, ešte nesplatený úver, na žalobcu z neplatného postúpenia pohľadávky preto
nesvedčí žalobcovi právo, ktorého sa domáha v žalobe.

89. Z vykonaného dokazovania mal preto súd za preukázané, že žalobca nie je v danej veci aktívne
vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy
dôvodom pre zamietnutie žaloby. Keďže Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 8Co/126/2016, zrušil
rozsudok v napadnutej časti, teda čo do výšky, v ktorej súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietolrozsudkom,č.k.3C/107/2014-108zodňa11.04.2016, zvyššieuvedenýchdôvodovsúdžalobužalobcu
čo do zvyšku zamietol.

90. Podľa § 166 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „CSP“), ak sa v žalobe uvádzajú veci,
ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú
vec vylúčiť na samostatné konanie.

91. Preto súd vylúčil žalobu ohľadom zaplatenia sumy 1.080 eur na samostatné konanie, nakoľko

táto suma predstavuje platby zo strany žalovanej, ktoré sa však netýkajú tohto konania a teda nie sú
predmetom toho konania. Nie je možné o nich rozhodovať. Ide u platby vykonané od 03.05.2016 do
13.07.2018.

92. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

93. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

94. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

95. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

96. Keďže žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu pri vyhlásení rozsudku priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

97. Čo sa týka vedľajšieho účastníka konania, ktorý vystupoval na strane žalovaných, jeho nárok na
náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní
vystupuje. V súvislosti s účinnosťou nového civilného procesného kódexu, zák. č.160/2015 Z. z. (ďalej
len „Csp“), počnúc dňom 01.07.2016, Inštitút Intervenienta podľa § 81 a nasl. Csp, zodpovedá pôvodnej

právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 a nasl. O.s.p.. Spotrebiteľské združenia
vystupujú v zmysle § 93 O.s.p., účinného do 30.06.2016, v procesnom postavení vedľajšieho účastníka.
Počnúc dňom 01.07.2016, spotrebiteľské združenia vystupujú v prebiehajúcich súdnych konaniach, v
súlade s § 81 Csp naďalej, už pod novým procesným označením, intervenient.

98. Nakoľko žalovaný bol v konaní úspešní na 100% a úspech intervenienta sa odvíja od ich úspechu,
vznikol Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ nárok na priznanie náhrady trov konania v
rozsahu 100%.

99. Keďže žalobcom podaná žaloba nebola dôvodná, žalovaný a intervenient boli voči žalobcovi úspešní

v celom rozsahu, a preto im bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi
v rozsahu 100%.

100. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.