Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211200332
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8211200332.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade T.. T. N., bytom L.
XX, B., právne zastúpeného JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie
v Košiciach, Štúrova 20, v 2. rade I.. L. Z., bytom P. XXX, U. X, N. republika, právne zastúpenej JUDr.
Jánom Fečkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 61, proti žalovaným: v 1. rade I.. T. E.,
bytom P. XX, Q. a v 2. rade J. E., bytom P. XX, Q., obaja právne zastúpení JUDr. Mariánom Gelenekym,
advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, o náhradu škody, o
odvolaní žalobcu v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/10/2011-506 zo dňa

03.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie žalobcov proti výroku rozsudku, ku ktorým boli žalovaní zaviazaní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcom 984,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 01.07.1996
do zaplatenia.

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcom spoločne a
nerozdielne 984,11 eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 01.07.1996 do zaplatenia, v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným
náhrady škody spôsobenej žalovanými, ktorí na základe schvaľovacích rozhodnutí o umiestnení stavby,
stavebného povolenia a o odstránení stavby sa stali stavebníkmi na susednej nehnuteľnosti na adrese

Q., P. XX. Žalovaní počas doby výstavby poškodili stavebnými zásahmi nehnuteľnosť a spôsobili škodu
na stavebnotechnickom stave a vybavení nehnuteľnosti. Uvedené zásahy mali za následok:
a) popraskanie obvodových stien od ulice a od dvora vymedzenom prasklinami, popraskaním, vydutím,
zavlhnutím, plesňou spoločnej steny,
b) prelomením kachličkovej podlahy po celej dĺžke spojovacej chodby, jej vydutie a uvoľnenie osadenej
dlažby,
c) deformácii 2 kusov vchodových zárubní a dverí,

d) neprepojení existujúcich zvodov dažďovej vody po novostavbu,
e) neosadení snehových zábran v zadnej spojovacej strechy,
f) v poškodení záhrady a pozemku pracovníkmi dodávateľa stavebných prác skládkou materiálu,
samotnými stavebnými prácami a využívaním sociálneho vybavenia pozemku k osobnej hygiene,g) v odstránení strechy nad vchodom do pivnice letného domčeka,
h) v potrhaní 7 ks panelových radiátorov, 2 ks radiátor. ventilov a poškodení plynového kotla.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že bolo preukázané, že žalovaní sa žalobcom zaviazali uhradiť škodu
vzniknutú pri stavebných právach dohodou z 27.1.1996. Žalovaní neodstránili všetky škodové následky
dojednané dohodou z 27.01.1996, preto sa žalovaní domáhali ocenenia prác a plnení, resp. nákladov
na opravu rodinného domu, na základe uvedenej dohody. Súd sa pridržiaval záverov odvolacieho súdu
a nariadil na určenie výšky škody znalecké dokazovanie. Znalec I.. F. vypočítal výšku škody na 29.063

Sk s DPH. Znalec súčasne uviedol, že rozdiel všeobecných hodnôt rodinného domu v čase pred a po
poškodení je 17.355 Sk s DPH. Žalobcovia rozporovali znalcom vypočítanú výšku škody, a preto súd
nariadil kontrolný znalecký posudok, ktorý vypracovala I.. L.. Tá uviedla, že náklady na stavebné práce
v zmysle vzájomnej dohody, ktoré neboli realizované, sú vo výške 984,11 eur s DPH. Výška škody
v prípade naturálnej reštitúcie je 500 eur s DPH. Súd uviedol, že skúmal, či žalobcom vznikla aj iná
škoda, ktorá by sa rovnala rozdielu ceny v čase predaja, ak by došlo k oprave domu včas, a ceny v

čase poškodenia veci a zistil, že objekt svojim vybavením, vyhotovením, vekom by nebol predmetom
záujmu o kúpu ani v stave pred poškodením ani po jeho oprave, a preto podľa názoru súdu prvej
inštancie nevznikla žalobcom ďalšia iná škoda. Súd pri hodnotení výsluchu navrhovaných svedkov I.
N. a I.. N. vychádzal z toho, že svedok I.. N. je známym žalobcu a obaja svedkovia od začiatku sporu
pomáhali žalobcom s predkladaním dôkazov, boli do sporu zainteresovaní. Súd prvej inštancie odôvodnil

nevykonanie navrhnutých dôkazov, kontrolného znaleckého posudku, výsluchu svedkov I.. R., I.. N., I..
F., predovšetkým I.. R. tým, že obsah posudku a konzekventné závery z neho boli súdu známe, pričom
z hľadiska výšky škody bol pre súd smerodajný posudok znalcov, pričom znalci realizujúci prepočet
výšky škody závery uvedeného posudku I.. R. zreteľne vysvetlili a zohľadnili pri svojich výpočtoch.
Vzhľadom na zistenú výšku škodu znaleckými posudkami ďalšie navrhované dôkazy by z hľadiska

záverov odvolacieho súdu boli nadbytočné. Súd vychádzal zo záverov znaleckých posudkov a právneho
názoru odvolacieho súdu. Znalci podľa názoru súdu relevantným spôsobom zodpovedali kladené otázky
a vypočítali výšku škody a súd sa preto týmto posudkom riadil. Zo záverov znaleckého posudku
vyplynulo, že náklady na odstránenie objektu prevyšovali jeho všeobecnú hodnotu v čase predaja a stav
objektu nezodpovedal spôsobu náhrady škody naturálnou reštitúciou s tým, že náklady na odstránenie

objektubyprevyšovalijehovšeobecnúhodnotu.Súdpretopriznalžalobcomsúdu984,11eurvyplývajúcu
zo znaleckého posudku I. L. a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca v 1. rade. Uviedol,
že žalobcovia na pojednávaní navrhli nové dôkazy na nesprávnosť výpočtu výšky škody ustálenej

znaleckým posudkom I.. L. a žiadali vypočuť svedka I.. N. a I.. L. N.. Súd síce vypočul oboch svedkov,
ale nepripustil vykonanie dôkazov, nepripustil aby znalkyňa I.. L. sa vyjadrila k tomu ako je možné, že
I.. N. pri vyhotovení kalkulácie nákladov na opravu rodinného domu dospela k výške nutných nákladov
4.933,40eur,pričomI..,N.jerovnakoodborníčkanaoceňovaniestavebnýchprác,ajkeďniejezaradená
do zoznamu znalcov. Súd sa nevysporiadal s novým dôkazom, ktorý žalobcovia predložili súdu, t.j.

vypracované porovnanie nákladov na odstránenie škody v porovnaní so znaleckým posudkom I.. L..
Znovu poukázal na to, že I.. N. je inžinierka z odboru stavebných prác, rovnako I.. R. N., ktorý potvrdil
správnosťtýchtonákladov.I..N.uviedla,žeI..L.faktickypočítaladosvojhoznaleckéhoposudkuibataké
práce, ktoré znamenali iba kozmetické úpravy, avšak neriešil základnú výšku škody na nehnuteľnosti,
t.j. porušenie statiky predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň uviedla, že bola osobne prítomná na stavbe

v roku 1996, kedy došlo k vzniku škody a uviedla, že v znaleckom posudku I.. R. je zdôraznená
potreba hlavne statických prác na zachovanie a vrátenie stavby do pôvodného stavu. Poukázal na to,
že rodinný dom pred vznikom škodovej udalosti riadne slúžil svojmu účelu aj napriek svojmu veku. Ak
by nedošlo ku škodovej udalosti, nehnuteľnosť by mohla fakticky do dnešného dňa plne slúžiť svojmu
účelu a nepotrebovala by tak zásadné opravy základov a obvodových múrov, o čom svedčia aj desiatky

rodinných domov nachádzajúcich sa Q., ktoré tu existujú ako pôvodné stavby a sú riadne využívané
na svoj účel. Javí sa teda paradoxné, pokiaľ súdom ustanovený znalec vysloví ten názor, že by bolo
neúčelné vzhľadom na vek a druh stavby vykonať práce na základoch a obvodových múroch stavby tak,
aby tieto neohrozovali na živote a zdraví. Žalobcovia do súdneho spisu predložili vypracovanie nákladov
na opravu rodinného domu žalobcov s presným rozpisom prác, a teda žalobcovia majú za to, že splnili

svoju dôkaznú povinnosť. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok a zaviazal žalovaných zaplatiť
žalobcom 4.933,40 eur.4. Vo vyjadrení k tomuto odvolaniu žalovaní uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne
správny.

5. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj žalobkyňa v 2. rade. Zosumarizovala
doterajší skutkový a právny stav veci, priebeh konania, odvolanie odôvodnila v zásade zhodne s
argumentáciou žalobcu v 1. rade. Uviedla, že podstatou znaleckého posudku č. 20/2015 malo byť len
ocenenie prác a plnení dohodou uznaných, ktoré boli v lehote do 30.06.1996 nevykonané. Poukázala na
to, že na technické zhodnotenie domu vynaložili nie malé finančné prostriedky a osobnú fyzickú prácu

v nie malom rozsahu a z toho okrem súdom nepriznanej objektívnej výšky hmotnej ujmy nedostali do
dnešného dňa ani euro. Bola im spôsobená aj nemateriálna ujma tým, že zo správania sa žalovaných
a s nimi spôsobených škodových následkov na dome sa pred 20 rokmi vzdali práva užívať dom a tento
radšej predali. Uviedla, že nebola súdom pripustená konfrontácia svedkov so znalcom I. L., z čoho
následne konajúci súd objektívne nevyhodnotil odborné stanoviská dlhoročných odborníkov a vôbec sa
nevysporiadal s uplatneným nárokom za užívanie pozemku domu a na ňom existujúcich zariadení k

hygiene a skladovaniu. Uviedli, že znalci sa nespravovali princípom naturálnej reštitúcie, kedy vrátenie
do pôvodného stavu je fakticky navodenie stavu nehnuteľnosti nielen z hľadiska jeho fyzickej existencie,
ale aj z hľadiska účelovosti, t.j. aby nehnuteľnosť bolo možné riadne užívať na ten účel, na ktorý bola
nehnuteľnosť určená.

6. Vo vyjadrení k tomuto odvolaniu žalovaní uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú za vecne
správny. Žiadali priznať trovy odvolacieho konania.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav a správne vo veci rozhodol. Zodpovednosť žalovaných za škodu vzniknutú na dome žalobcov
nikto nespochybňuje, sporá bola od začiatku výška tejto škody. Odvolací súd poukazuje opätovne na
dvakrátpredtýmvyslovenýprávnynázorodvolaciehosúdu,žejepotrebnévýškuškodyustáliťznaleckým
dokazovaním. Znalecké dokazovanie v danom prípade nariadené bolo, bolo nariadené aj kontrolné
znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynula výška škody, ktorú priznal súd prvej inštancie. Pokiaľ

žalobcovia so závermi znaleckého dokazovania nesúhlasia, mali predložiť rovnocenné dôkazy s dvoma
znaleckými posudkami vypracovanými súdom. Takéto dôkazy však v konaní predložené neboli. Určenie
výšky škody, teda ceny stavebných prác, ktoré by bolo potrebné vykonať za účelom odstránenia závad
na rodinnom dome, je nepochybne otázkou znaleckou a znalci túto otázku v konaní riešili aj vyriešili.
Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že táto otázka bola znalcami vyriešená nesprávne. Aj

keď vypočutá svedkyňa I.. N. tvrdí, že výška škody mala byť iná, je to len jeden dôkaz a je v rozpore
so závermi dvoch znaleckých posudkov vypracovaných súdom ustanoveným znalcom. Správne bolo aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie o nevykonaní ďalšieho kontrolného znaleckého dokazovania, pretože
skutkový stav bol dostatočne objasnený dvoma znaleckými posudkami vypracovanými súdom, ktoré si
neodporujú. Za takéhoto stavu je nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania nehospodárne.

8. Súd prvej inštancie sa zaoberal predmetom konania vymedzenom žalobcami a o tomto predmete
konania aj rozhodol, nebolo možné priznávať žiadne iné nároky len tie, ktoré žalobca podanou žalobou
uplatnil. O nesprávnosti rozsudku nesvedčí ani to, že iné obdobne staré nehnuteľnosti v Q. stále slúžia
na účel bývania. Vlastník nehnuteľnosti môže nehnuteľnosť udržiavať v prevádzkyschopnom stave

aj za cenu vyšších nákladov ako je hodnota týchto nehnuteľností. Takéto rozhodnutie je výlučným
rozhodnutím vlastníka a nemusí byť založené na ekonomickom posúdení veci. V danom prípade však
nehnuteľnosť bola v čase konania predaná a zbúraná a vzhľadom na žalobcom vymedzený predmet
konania nebolo možné zaoberať sa tým, či nehnuteľnosť by mohla slúžiť svojmu účelu po vykonaní
opráv v určitom finančnom rozsahu, ale tým, aká bola cena stavebných prác dojednaná v dohode medzi

účastníkmi konania z 27.1.1996. Aj keď svedkovia I.. N. a I.. N. sú taktiež odborníci, stavebný inžinieri,
ich závery nemajú pri hodnotení výsledkov dokazovania takú váhu, akú má váhu znalecký posudok
súdom ustanoveného znalca v danej oblasti. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, a to vo výroku, ktorým bola
žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

9. Žalobcovia podali odvolanie aj proti výroku, ktorým im bola priznaná suma 984,11 eur. Podľa názoru
odvolacieho súdu žalobcovia nie sú oprávnenými osobami na podanie odvolania proti rozhodnutiu v
tejto časti, pretože týmto rozhodnutím neboli nijakým spôsobom poškodení a toto rozhodnutie nie je vich neprospech. Bolo by nelogické preskúmavať vyhovujúce rozhodnutie na základe odvolania toho, kto
má z takéhoto rozhodnutia prospech a priečilo by sa to podstate odvolacieho konania (Podľa R 12/1985
právo na podanie dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nemá účastník, ktorý týmto rozhodnutím

neboldotknutýnasvojichprávach). Pretoodvolacísúdodvolanieprotitomutovýrokuodmietolpostupom
podľa § 386 písm. b) CSP.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v celom rozsahu, majú teda právo na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.