Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/265/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516211041
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7516211041.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
Q. T. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach a A. T. nar. XX.X.XXXX detí rodičov Q. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v J. na N. č. X zastúpenej
S.. Alexandrou Gharaibehovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Haburskej
ulici č. 6 a W. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v F. na T. ulici č. XX zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD. advokát so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na Južnej
triede 28 v konaní o zmenu výchovy, zníženie výživného a úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku

Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 32/2017-353 zo 7.3.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd návrh otca o zníženie výživného na maloletú Q. nar.
XX.X.XXXX a A. nar. XX.X.XXXX zamietol s tým, že výživné pre plnoletého A. je otec povinný platiť k
jeho rukám vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 12.8.2018 do budúcna a tým mení v
tejto časti výrok rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 442/2014-39 z 15.5.2015.

Odvolacie konanie vo veci výchovy Dominika Tótha nar. 12.8.2000 zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca o zmenu výchovy A. nar. XX.X.XXXX

a návrh otca o zníženie výživného pre A. a pre maloletú Q.. Upravil styk otca s maloletou Q. tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. každý párny týždeň v roku v sobotu od 13:00 hod. do
17:00 hod., kedy otec je povinný maloletú Q. v čase určenom pre začiatok styku prevziať pred bydliskom
matky a povinný po ukončení styku v určenom čase na tom istom mieste odovzdať. Matka je oprávnená
byť prítomná pri styku a otec je povinný strpieť prítomnosť matky počas styku s maloletým dieťaťom a
tým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 442/2014-39 z 15.5.2015 v časti týkajúcej
sa styku otca s maloletou Q.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania a trovách štátu tak, že bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Proti výrokom rozsudku, ktorým súd zamietol návrh otca o zmenu výchovy A. a zníženie výživného
na obidve deti, podal v zákonnej lehote odvolanie otec podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, že konajúci súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
písm. d/, konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

písm. e/, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
písm. f/, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
apísm. h/, kedy rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vytkol konajúcemu súdu, že neúplne zistil skutkový stav a preto nesprávne dospel k záveru, napriek
vyjadreniu maloletého A., že je v jeho záujme, aby bol naďalej zverený do osobnej starostlivosti

matky a rozhodol tak v súlade so záverom znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa neodporúčala
zveriť syna otcovi. Pri rozhodnutí o zamietnutí návrhu otca na zmenu výchovy u A. konajúci súd
neprihliadol na jeho názor, ktorým jednoznačne prejavil vôľu bývať u otca a byť zverený otcovi do
výchovy. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd nepostupoval správne, ak neprihliadol k námietkam,
ktoré predniesol k záverom znaleckého dokazovania a pri rozhodovaní na vyjadrenie otca neprihliadol.

Závery znaleckého posudku považuje za neobjektívne, tendenčné a šikanózne. Najzávažnejšie výhrady
k záverom znaleckého posudku sa týkajú konštatovania znalkyne, že matku detí pred synom otvorene
devalvuje, podporuje syna v odpore a vo vzdorovitom správaní, resp. znalkyňa nenachádza žiadne
známky úprimnej snahy a to, aby mal syn rovnocenné vzťahy k obom rodičom. Zdôraznil, že nie
je zrejmé, na základe čoho znalkyňa urobila taký záver. Uvedený záver nevyplýva ani z klinického
pozorovaniajehosprávania,anizjehovýpovedíanizvlastnéhopsychologickéhovyšetrenia.Zazávažné

pochybenie súdu vidí predovšetkým skutočnosť, že konajúci súd neprihliadol na vyjadrenie maloletého
A., ktorý jednoznačne prejavil vôľu žiť s otcom. Otec vyjadril zásadný nesúhlas aj s výrokom, ktorým
konajúci súd zamietol jeho návrh o zníženie výživného pre maloletého A., ako aj pre maloletú Q.. V tejto
súvislosti poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý zdôraznil, že na majetok otca bol dňa
11.8.2016 vyhlásený konkurz, čo však automaticky nezakladá dôvod na zníženie výživného pre maloleté

deti a tiež ani ďalšia zmena u otca, že od 1.3.2018 je zamestnaný s príjmom 420 Eur mesačne, nie je
dôvod na rozhodnutie o zníženie výživného. S týmto odôvodnením súdu nesúhlasí a je presvedčený, že
konajúci súd mal prihliadnuť na tieto skutočnosti a návrhu otca o zníženie výživného vyhovieť. Súčasne
zdôraznil, že u maloletého A. od posledného určenia výživného došlo k reálnej zmene, pretože od marca
2016 žije u otca a on napriek tomu je povinný platiť na neho výživné. Na základe uvedeného žiadal, aby

odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a vec vrátil na ďalšie konanie,
alternatívne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že maloletého A. zverí do osobnej starostlivosti
otca a určí, že otec nie je povinný platiť výživné na maloletú Q. a matka nie je povinná platiť výživné
na maloletého A..

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. V súvislosti s napadnutým výrokom o
zamietnutí návrhu otca o zverenie maloletého A. do jeho výchovy poukázala na čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa, ako aj Zákona o rodine, kedy súd rozhoduje pri úprave práv a povinností k maloletým deťom v
súlade so zásadou najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí. V súlade s touto zásadou rešpektujúc prvoradý

záujem dieťaťa súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru klinickej
psychológie detí a dospelých, znalkyňa na základe vyšetrenia obidvoch detí vypracovala znalecký
posudok a konajúci súd pri svojom rozhodnutí na závery znaleckého posudku primerane prihliadol.
Matka uviedla, že podľa jej presvedčenia konajúci súd dostatočne zistil skutkový stav a vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, v akom navrhovali účastníci konania. K odvolacím námietkam

otca, že nemohol adekvátne reagovať na stanovisko znalkyne a brániť sa, matka uviedla, že túto
skutočnosť na poslednom pojednávaní otec nenamietal, nežiadal súd o lehotu na podanie vyjadrenia
a nenavrhoval doplniť dokazovanie. Konajúci súd rozhodol v súlade s odporúčaním Okresného úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny a je predovšetkým v prospech obidvoch maloletých detí. Matka navrhla,
aby odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok o výživnom pre obdive maloleté deti s tým, že konajúci

súd vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil a rozhodol predovšetkým v prospech
maloletých detí.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutéhorozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán, prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66
CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný
stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil

dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo
prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho sa
odvolací súd s jeho závermi v celom rozsahu stotožňuje. konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec
ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie vo výrokoch, ktorým konajúci súd zamietol návrh otca o zníženie výživného pre maloletú Q.

a pre A.. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne
zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani
odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno

považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí
daťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,aleibanatie,ktorémajúprevecpodstatný
význam,prípadnedostatočneobjasňujúskutkovýaprávnyzáklad.Odôvodnenierozhodnutiasúdu,ktoré
stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé

súdne konanie. V tomto pojednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil
skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne
nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej
inštancieobsahujenáležitostirozsudkupodľa§220ods.2CSPaibaodlišnýnázorúčastníkavovzťahuk

hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nerobí rozhodnutie nezákonným
a nepreskúmateľným. Odvolací súd dospel k záveru, že postupom konajúceho súdu nebola otcovi
odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, pretože z preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie poskytol otcovi

reálnu a dostatočnú možnosť na uplatnenie jeho procesných práv v Občianskom súdnom konaní.

9. K odvolacím námietkam otca dodáva, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov,
preto v prípade, ak to ich životná úroveň umožňuje, má dieťa právo, aby boli jeho odôvodnené potreby
uspokojované v plnej miere, resp. na vyššej úrovni zodpovedajúcej úrovni uspokojovania vlastných

potrieb jeho rodičov. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie, posúdil pomery účastníkov v
čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a
dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade nebola preukázaná
kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného. Konštatuje, že súd prvej inštancie
dôsledne postupoval v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania

zistil, že jedinou zmenou u otca od posledného rozhodnutia o výživnom je skutočnosť, že na majetok
otca bol dňa 11.8.2016 vyhlásený konkurz, pričom správne konštatoval, že táto skutočnosť automaticky
nezakladá dôvod na zníženie výživného pre deti a ani ďalšia zmena, že od 1.3.2018 je zamestnaný
v spoločnosti C., s.r.o. s príjmom cca 420 Eur mesačne, nie je dôvodom na zníženie výživného. V
týchto súvislostiach odvolací súd poukazuje na posledné rozhodnutie súdu, kedy bolo určené výživné a

kedy otec zamestnaný nebol, nevykazoval žiadne príjmy a napriek tomu súhlasil s určením výživného
tak, ako to bolo rozhodnuté v poslednom rozhodnutí o určení výživného. Odvolací súd zdôrazňuje, že
o znížení výživného je možné rozhodnúť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol
objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného
stavu znemožňujúceho vykonávať akúkoľvek prácu, skončenie pracovného pomeru z organizačných

dôvodov a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Za súčasného právneho stavu
jeprioritavyživovacíchpovinnostístanovenátak,ževyživovaciapovinnosťrodičovkdeťommáprednosť
pred akýmikoľvek inými druhmi vyživovacích povinností, to znamená, že rodič je povinný v prvom rade
si plniť vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Na základe vyššie uvedených skutočností ako aj úvah, odvolacísúd dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že otec je schopný prispievať na
výživu maloletej Q. tak, ako bolo určené posledným rozhodnutím súdu a takisto na výživu A., ktorý po
rozhodnutí súdu prvej inštancie dovŕšil plnoletosť. Z uvedeného dôvodu preto v časti výroku o výživnom

preA.zmenilvýroktak,žeotecjepovinnýplatiťvýživnékjehorukám.Z dôvodunadobudnutiaplnoletosti
u A. ku dňu 12.8.2000 rozhodol o odvolaní otca proti výroku o zmene výchovy u A. tak, že odvolacie
konanie zastavil.

10. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).