Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. február 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208653
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8817208653.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Intrum Slovakia,

s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, AK
Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: U. B., M.. XX. XX. XXXX, Q.
B. XX, o zaplatenie 5.601,22 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.871,19 € s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne z tejto sumy od 17.12.2016 do zaplatenia, v prospech účtu žalobcu č. P. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX s uvedením variabilného symbolu: 5574674, a to v splátkach po 50,- € mesačne, pričom každá
zo splátok bude splatná vždy do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca po nadobudnutí

právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškaním so zaplatením ktorejkoľvek splátky sa stáva splatným celý
dlh.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.601,22
eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.400 eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia a náhrady

trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s.,
poskytla žalovanému na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 04. 2014
úver vo výške 4.400 eur s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 21,9%, ktorý sa žalovaný
zaviazaluhradiťformouzmluvnedojednanýchpravidelnýchmesačnýchsplátok.Vrozporesozmluvnými
dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne

a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s
upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko
žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových
splátok nezaplatil, čím nastal prípad poručenia podmienok úverovej zmluvy, právny predchodca žalobcu
v súlade s čl. 8 bod 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. vyhlásil ku dňu 22.11.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru.
v zmysle čl. 6 bod 6.3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., pri doručovaní

písomnosti poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a to aj
keď adresát zmarí jej doručenie alebo sa o doručení nedozvie. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené dňa
01. 12. 2016 v súlade s ustanovením čl. 6 bod 6.3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskejsporiteľne, a.s.. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 15 - dňovej lehote od doručenia oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. do 17.12.2016 dlžnú sumu nezaplatil, voči právnemu predchodcovi
žalobu sa tak od 18.12. 2016 dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.

Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 20.12.2016 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy
pred postúpením pohľadávky. Nakoľko žalovaný na výzvu právneho predchodcu žalobcu nereagoval
a dlh nezaplatil, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0258/2017/CE uzavretej medzi
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
ako postupníkom dňa 24.03.2017, bola pohľadávka postúpená voči žalovanému z titulu nezaplateného

úverunazákladeúverovejzmluvyvcelostivovýške6.045,93eurpostúpenážalobcoviakopostupníkovi,
o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade
s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len
časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 4400 eur, zmluvných úrokov
vo výške 1.114,06 eur a poplatkov za správu úveru vo výške 87,16 eur, spolu s príslušenstvom.

3. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX, Všeobecné
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., Produktové obchodné podmienky pre Hypotekárne a
splátkovéúverySlovenskejsporiteľne,a.s.,výzvapredsplatnosťou,oznámenieovyhlásenímimoriadnej
splatnosti, doručenka / doručenková obálka, výzva na zaplatenie pred postúpením pohľadávky, zmluva
o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2017, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, oznámenie

o postúpení pohľadávky.

4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 12. 11. 2018 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
pohľadávka žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého
žalovanému právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.

Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru žalovaným a vyčíslenia dlžnej sumy
predložil žalobca spolu s týmto podaním kompletný výpis obratov na úverovej zmluve XXXXXXXXXX s
popisom všetkých transakcií na úverovom účte. Z predloženého výpisu obratov na úverovej zmluve a
špecifikácie postúpenej pohľadávky právneho predchodcu žalobcu, predloženej Okresnému súdu spolu
s návrhom na vydanie platobného rozkazu je preukázaná výška neuhradenej dlžnej sumy vo výške

5601,22 € s príslušenstvom, riadnymi úrokmi a poplatkami. Zo žalobcom predloženého podrobného
výpisu obratov na úverovej zmluve je preukázaný kompletný historický vývoj žalovanej pohľadávky.
Žalovaný sa zaviazal úver, ktorý mu bol poskytnutý dňa 23.4.2014 vo výške 4.400,00 € splatiť formou
120 pravidelných mesačných splátok so stanovenou výškou splátky 89,93 € s dátumom splatnosti
jednotlivých splátok k 20.dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti prvej mesačnej

splátky úveru bol zmluvnými stranami dohodnutý k 20.6.2014, dátum splatnosti poslednej mesačnej
splátky úveru k 20.5.2024. Žalovaný počas trvania úverového vzťahu uhradili celkovo sumu vo výške
1528,81 €. Platby žalovaného sú vo výpise z úverového účtu zaznamenané ako položky „prevod z úveru
-čerpanie“. V dôsledku omeškania žalovaného s riadnym a včasným plnením platobných povinností
právny predchodca žalobcu zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 20.6.2014 (interný účtovný záznam

právneho predchodcu žalobcu, vo výpise obratov pod položkou č. 10, „zmena stavu úveru“). Konečný
stav zostatku úveru k danému dňu, predstavoval neuhradenú sumu 4400 € (stĺpec „zostatok“). Po
tomto dátume žalovaný zaplatil na účet právneho predchodcu žalobcu sumu vo výške 1528,81 €.
Tieto úhrady boli v súlade s ust. čl. 5 bod 5.4. Produktových obchodných podmienok započítaná na
úhradu splatných poplatkov, riadnych úrokov a na úhradu úrokov z omeškania. Keďže poplatky, riadne

úroky a úroky z omeškania nemajú vplyv na zostatok na úverovom účte, konečný stav zostatku úveru
tak ostal nemenný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a predstavuje tak neuhradenú časť
úveru. Súdu spolu s týmto podaním predkladáme prehľad spôsobu zaúčtovania platieb po internom
zaúčtovaní. Od 13.11.2015 žalovaný na splatenie úveru neuhradil na účet právneho predchodcu
žalobcu ani na účet žalobcu žiadnu platbu, čo preukazuje výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že až

do postúpenia pohľadávky 22.3.2017 nie sú na účte žiadne vkladové položky(stĺpec „vklad / výber).
(Vkladové položky zo dňa 22.3.2017 predstavujú odpisové položky uskutočnené bankou z dôvodu
postúpenia pohľadávky). Žalobca sa v tomto konaní voči žalovaným domáha zaplatenia pohľadávky vo
výške 5601,22 € s prísl. Uplatnená pohľadávka pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 4400 € (v
špecifikácii postúpenej pohľadávky „Istina celkom“), z nesplatených riadnych úrokov vo výške 1114,06

€ (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Riadne úroky“) a z nesplatených poplatkov za správu úveru vo
výške 87,16 € (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Poplatky“). Navýšenie úveru o úroky a poplatky má
svoj základ v RPMN vo výške 23,34 %, ktorej číselný údaj je uvedený v čl. I bod 1 úverovej zmluvy a v
ročnejúrokovejsadzbevovýške19,90%p.a.(pozohľadnenízľavy),ktorejčíselnýúdajsanachádzavčl.I úverovej zmluvy. Čo sa týka nesplatených riadnych úrokov vo výške 1114,06 € v špecifikácii postúpenej
pohľadávky „Riadne úroky“), tieto predstavujú riadne úroky za obdobie od 23.4.2014 do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 22.11.2016, ktoré boli vyčíslené z konečného zostatku úveru pričom

úroková sadzba, t.j. sadzba na základe ktorej sa vypočítavajú úroky bola dojednaná zmluvnými stranami
v Zmluve o úvere v časti 1 bod. I. ako fixná vo výške 19,90 % p.a. Nesplatené poplatky za správu úveru
vo výške 87,16 € (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Poplatky“) predstavujú poplatky za správu úveru
za obdobie od 23.4.2014 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 22.11.2016. Žalovanému
bol za toto obdobie v súlade s časťou II. bod 1 Úverovej zmluvy v spojení s ust. čl. 5 Všeobecných

obchodných podmienok, na základe ktorého sa žalovaný ako dlžník zaviazal uhrádzať poplatky za
služby poskytované bankou a to poplatok za poistenie úveru vo výške 3,04 € a poplatok za vystavenie
upomienky vo výške 25,00 €. Poplatky boli individuálne zmluvne dojednané. Predložená úverová
zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Týmto odkázala aj na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo
dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a B. Q., ktorým sú slovenské

súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny
prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie,
ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Okresnému súdu dal na vedomie rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. PL. ÚS
11/2016, ktorým Ústavný súd SR vyslovil nesúlad ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s

ust. čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Podporne odkázal na uznesenie
NSSR pod sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, ktorým je právny názor súdu I. inštancie o nutnosti
rozloženia úverovej splátky na jej jednotlivé zložky vyvrátený. Predmetom konania je bankový úver
regulovaný aj právnou úpravou zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“), z
ktorého vylýva že banka môže postúpiť pohľadávku inému subjektu, ktorá zodpovedá nesplácanému

dlhu. Právny predchodca žalobcu listom pod názvom Výzva zo dňa 26.10.2016 vyzval žalovaného na
uhradenie úveru v lehote 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade jeho neuhradenia
bude právny predchodca žalobcu oprávený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný v lehote
stanovenom právnym predchodcom žalobcu úver neuhradil. Následne právny predchodca žalobcu
listom pod názvom Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2016 úver zosplatnil.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je splatná pohľadávka
alebo jej časť - je možné použiť inštitút postúpenia za predpokladu písomnej výzvy, po tom čo bol
dlžník nepretržite ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Jedným z podmienok na pre platné postúpenie
pohľadávky je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. V danom prípade boli splnené podmienky na
postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň súdu uviedol, že právny

predchodca žalobcu postupoval v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď žalovaného
vyzval výzvou zo dňa 20.12.2016 na úhradu peňažného záväzku s upozornením na postúpenie tretej
osobe. Navrhol, aby súd vo veci rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

5. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že nárok uznáva. Chcel sa so žalobcom dohodnúť, avšak chceli

splátku až po 200 eur mesačne. Momentálne nepracuje a poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 66 eur
mesačne. Z toho platí výživné v sume 50 eur. je rozvedený a má 3-ročné dieťa. Býva s mamou. Požiadal
o splátky v sume po 50 eur mesačne.

6. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník

uzavreli dňa 23. 04. 2014 zmluvu o splátkovom úvere č. 5055636308. Podľa čl. I. predmetom úverovej
zmluvy je poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých
v úverovej zmluve. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.400 eur,
ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 120 mesačných splátkach, a to vo výške 89,93 eur
mesačne, a to k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.

05. 2024. Úroková sadzba predstavovala 19,90 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov 23,34 %.
Celková čiastka spojená s úverom bola vo výške 10.793,22 eur.

7. Podľa časti I. čl. III bod 7 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú,
podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

8. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2016, doručeného žalovanému dňa
01.12.2016, pôvodný veriteľ vyhlásil ku dňu 22.11.2016 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru,nakoľko nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) VOP, pričom ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti predstavuje pohľadávka sumu 5.632,83 eur.

9. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

10. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu

na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

11. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a

príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

14. Podľa § 11 ods. 1 Zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

15. V zmysle § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.

16. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že Spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

17.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

23. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany

spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách

24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

25. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Teda dodávateľ je povinný zdržať sa ich
používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

26. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).27. Ďalej súd zistil, že podľa Zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka.

28. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V

rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka). Obchodný zákonník
aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje
osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v
skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný

záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi
účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmlúv.

29. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola dňa 23. 04. 2014 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 4400 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť
v 120 mesačných splátkach, a to vo výške 89,93 eur mesačne, a to k 20 dňu v kalendárnom mesiaci.

Splatnosť prvej splátky bola dňa 20. 06. 2014 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20. 05. 2024. Nakoľko
žalovaný porušil zmluvu tým, že ju riadne nesplácal, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosť ku dňu 22.11.2016.

30. Čo sa týka samotného úveru, súd podrobným preskúmaním zmluvy zistil, že v zmluve absentuje

správne uvedenie jej podstatnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch
a to celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je pri celkovej čiastke spojenej s úverom
uvedená suma 10.793,22 eur, tento číselný údaj je však nesprávny a zrejme zavádzajúci. Podľa § 2
písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom,

pričom v zmysle zmluvy spotrebiteľský úver bol poskytnutý vo výške 4.400 eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal vrátiť v 120 splátkach, a to vo výške 89,93 á splátka, spolu to predstavuje sumu 10.791,16 eur.
Celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť tak predstavuje súčet poskytnutého spotrebiteľského
úveru, vrátane úrokov a poplatkov tak predstavuje sumu 10.791,16 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť
súd uvedenie sumy vo výške 10.793,22 eur v zmluve, ako aj štandardných európskych informáciách

považoval za zavádzajúce vo vzťahu k spotrebiteľovi a v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch.

31. Ďalej mal za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o
spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy
je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením.
V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška celkovej mesačnej splátky bez rozdelenia istiny a úrokov.Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením.

32. V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol -„Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve

absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

33. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a

bez poplatkov.

34. Súd sa v prvom rade zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorého výška v danom prípade
predstavovala 21,90 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného
úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v 04/2015 činil úrok

10,43% p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade
viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

35. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

36. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

37. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však

možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

38. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s
dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu

účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva
najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.Za
dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých
dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade
so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

39. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty
neplatným právnym úkonom.
„Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým

mravomaustanoveniu§39OZ.Absolútneneplatnýmprávnymúkonomjeajúver,poskytnutýprizneužití
tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide
o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť
síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžeryokruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob
816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k
skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok

NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor
s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č.
k. 3Co 151/2013

40. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s

dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide
o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;

čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“

41. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne

postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.

Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výškeúrokovakoabsolútneneplatnú.“RozsudokKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.3Co/114/2014zodňa
05.11.2014. ( porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014).

42. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných
bankami.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené závery aj preto súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne

neplatnú (§41 Občianskeho zákonníka).

44. Súd pre úplnosť zároveň uvádza, že uplatnené poplatky, t.j. ako uviedol vo vyjadrení žalobca -
87,16 € za správu úveru, 3,04% za poistenie úveru a poplatok za vystavenie upomienky vo výške 25,-
€ sú neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so spotrebiteľským právom, ktoré spôsobujú výraznú

nerovnováhu medzi právami a povinnosťami dodávateľa finančnej služby a spotrebiteľa, nakoľko
jednoznačne zvýhodňujú len dodávateľa a uvedené platby ďalej umelo navyšujú už aj tak dosť vysokú
úrokovú mieru. Pokiaľ ide o poplatok za poistenie úveru, súd uvádza, že poistenie bolo dohodnuté len
formálne a takisto len umelo navýšilo úver. Ak by tomu tak nebolo, banka by sa mala snažiť v prvom
rade preveriť žalovaného, prečo úver nesplácal a či by nemal byť krytý práve týmto poistením, ako

poistným rizikom. Banka tak neurobila, resp. nepredložila žiaden dôkaz, žeby niečo také preverovala.
Takisto poplatok za upomienku vo výške 25,- € je privysoký a neodzrkadľuje reálnu hodnotu služby, resp.
úkonov, ktoré banka vykonala za účelom tohto poplatku.

45. Pôvodný žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 4.400 eur, pričom žalovaný

uhradil celkovo sumu 1.528,81 eur, ktorú celú úhradu započítal na úhradu istiny v zmysle ust. § 566 ods.
2 Občianskeho zákonníka, preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške úrokov z úveru
súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 2.871,19 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

46. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, kedy uplynula

lehota na plnenie, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s
príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a to tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.47. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)
lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,

vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

48. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v

splátkach.Žalovanýnapojednávaníuviedol,žejebezpeňazí,nemáprácu,požiadalosplátky.Vzhľadom
na finančnú situáciu žalovaného, súd mu povolil uspokojiť nárok žalobcu v primeraných splátkach.

49. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

51. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

53. Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 2.871,19
eur, čo predstavuje úspech žalobcu 51,26 % a neúspech 48,74 %, čo predstavuje úspech žalovaného,
a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Vzhľadom na nepatrný úspech žalobcu, t.j. v rozsahu 2,52 %
súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.