Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108227803
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5108227803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľa: N. V., nar.
XX.XX.XXXX,bytomV.XXX,právnezastúpenéhoJUDr.RastislavomSkybom,advokátom,sosídlomA.,
S. X, proti odporcom: v 1/ rade U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, v 2/ rade X. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX, odporcovia 1/, 2/ právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara -
Hagarová s. r. o., so sídlom Žilina, Daniela Dlabača 35, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 16C/223/2008-301 zo dňa 03.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti, pokiaľ zamietol žalobný návrh voči odporkyni v 2/ rade, p o t v r

d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti, pokiaľ zamietol žalobný návrh voči odporcovi v 1/ rade a vo výroku
o trovách konania z r u š u j ea v zrušenom rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobný návrh zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť
trovy konania odporcovi v rade 1/ a odporcovi v rade 2/ na účet právneho zástupcu odporcov v rade 1/
a 2/ vo výške 1.186,32 eur titulom trov právneho zastúpenia a vo výške 339,70 eur titulom iných trov
konania, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.
Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu
legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo
ochrana oprávneného záujmu, žalobca má aktívnu legitimáciu.

Je nepochybné, že odporca v priebehu konania zomrel, preto súd konal s jeho právnymi nástupcami
v zmysle ust. § 107 ods. 3 O. s. p. Následne však bolo uznesením dedičské konanie zastavené pre
nedostatok majetku, avšak navrhovateľ zotrval na označení účastníkov konania, t. j. dedičov odporcov.
V konaní 14C/144/2012 bola určená darovacia zmluva za neúčinnú voči navrhovateľovi.

Napriek rozhodnutiu 14C/144/2012 navrhovateľ zotrval na označení odporcu v rade 1/ a v rade 2/,

hoci prospech z neúčinného právneho úkonu mal iba odporca v rade 1/. Odporca v rade 2/ už nebol
vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto nemohlo dôjsť k uspokojeniu nároku navrhovateľa voči
odporcovi v rade 2/.S poukazom na zákonné ustanovenia a ustálenú súdnu prax súd žalobný návrh voči odporcovi v rade
2/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.

Právny zástupca odporcov vzniesol námietku premlčania.

Vzhľadom k tomu, že bola vznesená námietka premlčania voči nároku špecifikovanému, či zmenenému
ataktouplatnenémudňa03.12.2015titulomosobnostnéhoprávavzmysle§13Občianskehozákonníka,
hoci k zraneniu došlo 07.06.1999 a náhrada škody bola uplatnená titulom SSU, bolestného v rámci

trestného konania dňa 15.05.2000, žaloba bola podaná dňa 11.11.2008. Avšak k zmene uplatneného
nároku titulom osobnostného práva došlo až 03.12.2015 - teda k uplatneniu nároku z tohto titulu došlo až
03.12.2015, z čoho vyplýva, že nárok z tohto titulu bol uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty vzhľadom
na dátum podania žaloby a uplatnenie nároku z tohto titulu.
Z toho dôvodu súd žalobný návrh voči odporcovi v rade 1/ zamietol z dôvodu vznesenia opodstatnenej
námietky premlčania (odporca v rade 2/ nebol pasívne legitimovaný).

Súd však považuje za potrebné uviesť, že aj keby bola splnená podmienka pasívnej legitimácie odporcu
v rade 2/, bola vznesená námietka premlčania na celý nárok voči obidvom odporcom, teda aj nárok voči
odporcovi v rade 2/, pokiaľ by bol vecne legitimovaný, je premlčaný.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobný návrh zamietol v celom rozsahu.

Súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. priznal odporcom 1/, 2/ ako úspešným účastníkom náhradu
účelne vynaložených trov konania voči navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi konania, ktorých
špecifikáciu obsahuje prvostupňové rozhodnutie.

Voči rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2
písm. b), d), f) O. s. p. Rozhodnutie okresného súdu považuje za nepreskúmateľné. Z odôvodnenia
rozsudku nie je možné zistiť, ktoré z uvádzaných skutočností, predovšetkým dátumy rôznych podaní v
tejto veci, zmeny návrhov, vymedzujú premlčaciu dobu konštatovaného premlčania, ani aký a či vôbec
mali na beh premlčacej doby vplyv doba trestnoprávneho konania vedeného pred OS Žilina pod sp.

zn. 1T 90/2003, v rámci ktorého si navrhovateľ pôvodne náhradu škody uplatňoval proti právnemu
predchodcovi žalovaného v 2/ rade U. F., nar. XX.XX.XXXX., poprípade prerušenie konania kvôli
dedičskému konaniu a následne prerušenie tohto konania kvôli súbežnému konaniu 14C/144/2012 vo
veci o určenie neúčinnosti právneho úkonu. Jednoznačne sa z rozsudku nedá zistiť ani, či zmena
dôvodu vymáhaného nároku mala vplyv na začiatok plynutia alebo beh premlčacej lehoty. Podľa

názoru navrhovateľa nie. Nejednalo sa o zmenu návrhu - na ňom sa nezmenilo ani slovo. Preto
aj rozhodovanie prvostupňového súdu o prípustnosti tejto zmeny dôvodov pokladá za nadbytočné.
Úplne mimo pozornosť prvostupňového súdu zostala otázka počiatku behu premlčania nároku žalobcu,
ktorého pojmovým znakom je podľa zákona nepremlčateľnosť. Vzhľadom na predpoklady vzniku tohto
osobnostného práva imateriálnej povahy, počiatok premlčania v danom prípade nemôže spadať v jedno

smomentomvznikuporanenia,anisdátumamilekárskychznaleckýchposudkov,ktorébybolirelevantné
z hľadiska počiatku plynutia premlčacej lehoty pri vymáhaní iných, predovšetkým materiálnych škôd, ale
nie nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ sa domáha satisfakcie za ujmu, ktorá mu vznikla v osobnostnej,
nemajetkovej sfére ako dôsledok telesnej ujmy spôsobenej trestným činom právneho predchodcu
žalovaného U. F., teda ktorej dôvod je síce v spôsobenom zranení, avšak ktorej prejavy a účinky, ako

ich vo svojej výpovedi popísal navrhovateľ a ako je to logické, nastávali postupne s rôznym časovým
odstupom od vzniku tohto poranenia, kým bola postihnutá jeho osobnosť ako celok v zmysle § 11
Občianskeho zákonníka a bolo možné hovoriť o vzniku ujmy tohto osobnostného charakteru, resp. o
počiatku behu premlčacej doby v zmysle § 101 OZ. Žiada, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového
okresného súdu zmenil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadajú rozsudok prvostupňového súdu v
celom rozsahu potvrdiť a navrhovateľa zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. Pokiaľ navrhovateľ
namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, táto námietka neobstojí, nakoľko v odôvodnení rozsudku
okresný súd popísal priebeh adhézneho konania poukazujúc na pripojený spis Okresného súdu Žilina

1T 90/2003, ako aj súvisiace konania vedené pod č. 23C 406/2001 a 14C 144/2012. Na strane 5
odôvodnenia rozsudku prvostupňový súd jednoznačne konštatoval, že k zraneniu navrhovateľa došlo
dňa 07.06.1999, k uplatneniu nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a
bolestného v rámci adhézneho konania došlo dňa 15.05.2000 a občianskoprávny nárok na náhraduškody bol uplatnený dňa 11.11.2008. Z obsahu spisového materiálu č. 16C 223/2008 a pripojených
spisov procesného súdu č. 1T 90/2003, 23C 406/2001 a 14C 144/2012 je jednoznačné, že až do
03.12.2015 navrhovateľ uplatňoval svoj nárok na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia a bolestného. Až dňa 03.12.2015, po zistení, že vykonané dokazovanie nenasvedčuje
dôvodnosti návrhom uplatneného nároku, zmenil titul pôvodne uplatneného nároku vo výške 3.726,57
eur a žiadal, aby mu v rovnakej výške, t. j. v sume 3.726,57 eur bol priznaný nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ zdôrazňoval nepremlčateľnosť tohto nároku. S právnym názorom
odvolateľa sa odporcovia nestotožňujú. Jednoznačne odmietajú tvrdenie odvolateľa, že nárok na

náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nepremlčateľný, ak
obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom
princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky v zmysle
§ 101 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej
doby je v prípade nároku na náhradu za nemateriálnu ujmu podľa § 101 Občianskeho zákonníka
viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť

osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k
takémuto zásahu došlo. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia opakovane konštatoval,
že skutok právneho predchodcu odporcov, ktorým spôsobil navrhovateľovi zranenie, sa stal 07.06.1999
a rozhodnutie Okresného súdu Žilina 1T 90/2003 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2008. Nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy odvodzuje navrhovateľ od skutku, ktorý sa stal 07.06.1999, avšak uplatnil

ho až na pojednávaní pred Okresným súdom Žilina dňa 03.12.2015. Okresný súd Žilina v odôvodnení
svojho rozhodnutia náležite vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k záveru o premlčateľnosti práva na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Obdobné závery zaujal Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo
278/2007 a v rozsudku č. 2Cdo 194/2011.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania navrhovateľa v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O. s. p.) postupom v zmysle § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok v časti, v ktorej okresný súd
žalobný návrh zamietol voči odporkyni v 2/ rade, potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. a v časti,
v ktorej okresný súd žalobný návrh zamietol voči odporcovi v 2/ rade a vo výroku o trovách konania

rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny, pokiaľ zamietol žalobu vo vzťahu k odporkyni v 2/ rade
z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Tento dôvod uviedol prvostupňový súd ako primárny dôvod

zamietnutia nároku voči odporkyni v 2/ rade. Aj keď podporne poukázal na premlčanie nároku, vo vzťahu
ku ktorému dôvodu je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci, nič to nemení na
vecnej správnosti napadnutého rozsudku v časti zamietnutia nároku voči odporkyni v 2/ rade.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k nedostatku pasívnej

vecnej legitimácie odporkyne v 2/ rade byť žalovanou v tomto konaní. Odporkyňa v 2/ rade nie je
nositeľkou tvrdeného hmotného práva, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje.

Nárok, ktorý si navrhovateľ v konaní uplatňuje, vznikol porušením právnej povinnosti, spáchaním
trestného činu zo strany U. F., pôvodného odporcu, ktorý v priebehu konania zomrel. Pokiaľ by aj nárok

navrhovateľa bol dôvodný, smrťou pôvodného odporcu nenastal prechod tohto dlhu na odporkyňu v 2/
rade v zmysle ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia dedič zodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Predpokladom prechodu dlhov je teda
nadobudnutie dedičstva. Podľa ustálenej judikatúry za dlhy poručiteľa nezodpovedá ten, ktorému bol

vydaný nepatrný majetok. Takúto skutočnosť nemožno považovať za nadobudnutie dedičstva v zmysle
§ 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka Keďže odporkyňa v 2/ rade nenadobudla v dedičskom konaní po
poručiteľovi žiadny majetok, nezodpovedá za jeho dlhy a nie je pasívne legitimovaná v predmetnom
konaní.

Hoci v danom prípade v dedičskom konaní nenadobudol majetok ani druhý dedič, odporca v 1/ rade,
okresný súd správne poukázal na ust. § 42b Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje odporovateľnosť
právneho úkonu. Poručiteľ krátko pred svojou smrťou previedol nehnuteľný majetok na odporcu v 1/
rade, hoci tento majetok formálne nebol zaradený do dedičstva, právny úkon darovacej zmluvy bol vsúdnom konaní právoplatne určený za neúčinný voči navrhovateľovi a navrhovateľ v prípade úspechu
v súdenej veci na základe rozhodnutia súdu o neúčinnosti právneho úkonu má možnosť uspokojiť sa z
majetku, ktorý bol odporovateľným právnym úkonom prevedený z majetku poručiteľa. Zároveň možno

konštatovať, že pokiaľ by tento nehnuteľný majetok nebol prevedený neúčinným právnym úkonom, patril
by do dedičstva po poručiteľovi. Prospech z tohto odporovateľného právneho úkonu mal odporca v 1/
rade. Preto možno konštatovať, že do výšky tohto majetkového prospechu zodpovedá za dlhy poručiteľa
a je pasívne legitimovaný do výšky tohto prospechu v súdenej veci.

Okresný súd zamietol nárok voči odporcovi v 1/ rade z dôvodu vznesenej, podľa okresného súdu
dôvodnej, námietky premlčania.

Súdvtomtosmerepoukázalnazmenužaloby,keďnavrhovateľpôvodneuplatnenýnárokztitulunáhrady
škody zmenil a uplatnil si ho titulom osobnostného práva v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka, keď k
zmene uplatneného nároku došlo až 03.12.2015.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že je povinný z úradnej povinnosti prihliadať na vady
konania, ku ktorým došlo pred vydaním napadnutého rozhodnutia a mohli mať vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia.

Hoci premisa, z ktorej okresný súd vychádzal, a to, že v prípade zmeny žaloby nastáva prerušenie
plynutia premlčacej doby vo vzťahu k zmenenému nároku až pripustením zmeny žaloby zo strany súdu,
je správna, vyhodnotenie námietky premlčania zo strany prvostupňového súdu je nesprávne.

Prvostupňový súd nesprávne návrh navrhovateľa, ktorý predniesol prostredníctvom svojho právneho

zástupcu na pojednávaní dňa 03.12.2015, posúdil ako zmenu žaloby a nesprávne o tomto návrhu
rozhodol.

Predovšetkým odvolací súd poukazuje na to, že právna kvalifikácia v zmysle zásady iura novit curia
(súd pozná právo) je vecou súdu. Právna kvalifikácia nie je povinnou súčasťou žaloby a zmena právnej

kvalifikácie nie je zmenou žaloby, o ktorej má súd povinnosť rozhodnúť.

O zmene žaloby v zmysle ust. § 95 O. s. p. môžeme hovoriť vtedy, ak navrhovateľ zmení skutkové
okolnosti, na základe ktorých si uplatňuje nárok, alebo zmení petit žaloby v tom zmysle, že žiada niečo
iné alebo žiada priznať viac. Aj v prípade, že by sa nezmenil petit žaloby, zmenilo by sa však skutkové

odôvodnenie žaloby, prichádzalo by do úvahy rozhodovanie o zmene žaloby.

Právny zástupca navrhovateľa však výslovne uviedol, že zotrváva na návrhu vo výške 32.686,92 eur,
avšak nie titulom, ako bolo doposiaľ požadované, ale z dôvodu primeraného zadosťučinenia v zmysle
§ 13 Občianskeho zákonníka.

Na opakované dotazy súdu, aby upresnil, zmenil skutkové okolnosti nároku, uviedol: „Máme za to, že
nejde o zmenu skutkových okolností, ide o to isté...“ (zápisnica o pojednávaní zo dňa 03.12.2015 č. l.
293) a na tom istom pojednávaní (č. l. 295 spisu) uviedol: „My v podstate zotrvávame na návrhu, pričom
však nežiadame ani SSU, ani bolestné, ani žiadnu škodu titulom nejakého dlhu voči poisťovni zdravotnej

alebo sociálnej, ale uplatňujeme si primerané zadosťučinenia ako teda osobnostné právo v zmysle
§ 13 Občianskeho zákonníka, pričom vychádzame zo sumy, ktorá vzišla z vykonaného dokazovania
ohľadom SSU, bolestné atď. Teda neuplatňujeme si tieto SSU, bolestné atď. Iba čo sa týka výšky, tak
vychádzame z toho dokazovania, doteraz vykonaného. A samotné dokazovanie trvalých následkov je
vlastne podkladom toho všetkého.“

Pokiaľ potom navrhovateľ sa rozhodol nezmeniť skutkové dôvody uvedené v žalobe, ani samotný petit
žaloby, zmenil iba právnu kvalifikáciu, nemožno takýto jeho prejav považovať za zmenu žaloby v zmysle
ust. § 95 O. s. p., a pokiaľ aj okresný súd o takejto zmene rozhodol, jeho rozhodnutie je nadbytočné a
nemá žiadny vplyv na konanie.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že mení iba právnu kvalifikáciu
uplatneného nároku. Táto je však vecou súdu, hoc by bola aj nesprávna, súd je vždy povinný nároknavrhovateľa vymedzený skutkovými dôvodmi uvedenými v žalobe a petitom žaloby posúdiť z hľadiska
všetkých možných ustanovení právneho poriadku, ktoré by prichádzali do úvahy.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd pri posúdení námietky premlčania vychádzal pri posudzovaní
plynutia času zo skutočnosti, že došlo k zmene žaloby. Keďže však odvolací súd došiel k záveru, že k
zmene žaloby nedošlo, odvolací súd konštatuje, že jeho rozhodnutie, založené na premlčaní nároku,
na základe ktorého bol zamietnutý návrh vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade, je založené na nesprávnom
posúdení veci.

Odvolací súd preto musel pristúpiť k zrušeniu rozsudku okresného súdu v časti zamietnutia nároku voči
odporcovi v 1/ rade.

Zároveň odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania odporcov v 1/ a 2/ rade, ktoré vzhľadom
na potvrdenie rozsudku v časti zamietnutia nároku vo vzťahu k odporkyni v 2/ rade a zároveň zrušenie

rozsudku prvostupňového súdu v časti zamietnutia nároku vo vzťahu k odporcovi v 1/ rade neobstojí
a bude potrebné rozhodnúť v danom štádiu konania iba o trovách konania odporkyne v 2/ rade, ktorej
účasť v konaní doručením rozsudku krajského súdu skončí.

Povinnosťou okresného súdu bude rozhodnúť o uplatnenom nároku vo vzťahu k odporcovi 1/, čo do

vymedzeného petitu žaloby, ktorým sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 32.686,92 eur na základe
skutkových okolností, ktoré navrhovateľ vymedzil v návrhu na začatie konania (č. l. 1, 2 spisu), ako
aj ďalších doplneniach žaloby, ktorými súd odstraňoval vady žaloby (najmä č. l. 53, 54 spisu a 81,
82 spisu), vychádzajúc z výslovného prejavu navrhovateľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu,
že skutkové dôvody žaloby nemení. Povinnosťou okresného súdu bude posúdiť uplatnený nárok na

základe výsledkov vykonaného dokazovania, pričom ako odvolací súd už uviedol, právna kvalifikácia
uplatneného nároku je vecou súdu. V súčasnom štádiu konania rozhodne prvostupňový súd o trovách
odporkyne v 2/ rade, ktorej účasť v konaní končí a o trovách ostatných účastníkov bude rozhodnuté pri
meritórnom skončení veci.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.