Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoPr/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115211867
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115211867.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne: S. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. č. 8, zastúpenej Z.. Z. Z., advokátom so sídlom v G., H. XX proti žalovanému: Z.. Q. S.,
správca úpadcu K. Križan - S., sídlo správcu N. 7, Y., F. XX XXX XXX, o zaplatenie 12.440,08 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. októbra
2017 č. k. 14Cpr/4/2015-145, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia
sumy 12.440,08 eur s príslušenstvom z dôvodu, že bola zamestnaná u úpadcu K. H. - S. ako
ekonómka. Po vyhlásení konkurzu na úpadcu žalovaný ako správca úpadcu rozhodol podľa § 88
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o pokračovaní prevádzkovania podniku
úpadcu a pohľadávky vzniknuté z tohto prevádzkovania (mzdu žalobkyne) by mal správca uspokojovať
z výnosov získaných prevádzkovaním úpadcovho podniku podľa poradia ich splatnosti. Mzda však

žalobkyni nebola vyplácaná počnúc koncom septembra 2013 až do februára 2015. Súd prvej inštancie
mal za nesporné, že žalobkyňa pracovala na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 3.5.1999 v
znení dodatkov u úpadcu K. H. - S. ako ekonómka. Na jej zamestnávateľa bol pod sp. zn. 28R/4/2012
dňa 03.01.2013 vyhlásený konkurz, za správcu majetku úpadcu bol určený žalovaný, ktorý rozhodol,
že aj po vyhlásení konkurzu bude pokračovať v podnikateľskej činnosti úpadcu. Žalobkyni nebola za
obdobie od 9/2013 do 2/2015 vyplatená mzda. Aplikujúc ustanovenia § 44 ods. 1, ods. 4, § 28 ods.
1, 2, 3, 5, § 87 ods. 2 písm. h), j), § 87 ods. 7, 8, § 29 ods. 1, 4, 5, 6, § 30 ods. 1, § 31 ods. 2, § 32

ods. 1, 2, 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii dospel súd prvej inštancie k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii upravuje okrem iného
postup pri prihlasovaní pohľadávok proti podstate a tento zákon je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu
poriadku (účinnému do 30.06.2016) ako aj k Civilnému sporovému poriadku účinnému od 01.07.2016
(ďalej len „CSP“) právnou normou lex specialis. Pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou,
nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku.
V danom prípade mala žalobkyňa po vyhlásení konkurzu v lehote 45 dní prihláškou uplatniť svoju

pohľadávku, ktorá mala vzniknúť v budúcnosti. Ak žalobkyňa mala za to, že jej podanie je prihláškou
pohľadávky proti podstate, jediným možným zákonným postupom bolo podľa § 87 ods. 8 zákona č.
7/2005 Z. z., aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy od správcu žalobou podanou voči správcovi
domáhala,abysúdurčilprávnydôvodalebovýškupohľadávky.Argumentáciažalobkyne,žepohľadávkauplatnená mailovou komunikáciou zo dňa 05.11.2015 sa bez podania žaloby v lehote určenej správcom
vo výzve zo dňa 16.11.2015, ktorou bola pohľadávka popretá, automaticky považuje za pohľadávku
zistenú, nemá oporu v platnom zákone č. 7/2005 Z. z. Pohľadávka žalobkyne nebola riadne a včas v

konkurznom konaní prihlásená, nie je teda možné ju uspokojiť mimo rozvrhu výťažku a túto nemožno
v zmysle citovaného zákona č. 7/2005 Z. z. vymáhať žalobou o zaplatenie proti správcovi. Z týchto
dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.

2. Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP). Súd prvej inštancie hrubo porušil ústavné práva
žalobkyne, najmä právo na spravodlivý proces nevykonaním navrhovaných dôkazov (výsluch K. H.),

ktoré by podľa právneho názoru žalobkyne dokázali, že žalovaný aj po vyhlásení konkurzu pokračoval
v prevádzkovaní podniku, zamestnával zamestnancov vrátane žalobkyne a porušoval svoje povinnosti
dané mu právnymi predpismi. K nevykonaniu týchto dôkazov súd prvej inštancie neposkytol dostatočné
odôvodnenie. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, súd prvej inštancie pri výpočte zákonných ustanovení
uviedol aj také ustanovenia, ktoré sa prejednávanej veci netýkajú. Žalobkyňa má za to, že súd sa mal pri

rozhodovaní riadiť najmä ustanoveniami § 56, § 87 ods. 6, ods. 7, § 88 ods. 1, ods. 4, § 196, § 32 ods.
17 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
§ 125 ods. 2 CSP, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spornou skutočnosťou podľa žalobkyne bolo,
či bola resp. mala byť jej pohľadávka zapísaná do zoznamu prihlásených pohľadávok. K tomu uviedla,
že dňa 04.12.2015 (dňa 04.11.2015 - pozn. odvolacieho súdu) zaslal jej právny zástupca na e-mailovú

adresu žalovaného, zverejnenú v Obchodnom vestníku SR, dokument, ktorý bol nazvaný prihláška, ale
nebol podpísaný, neobsahoval akékoľvek prílohy, neobsahoval splnomocnenie na právne zastupovanie
žalobkyne a nebol doplnený v listinnej forme. V reakcii na túto elektronickú správu bol jej právnemu
zástupcovi dňa 23.11.2015 doručený od žalovaného list nazvaný Pohľadávka proti podstate - popretie,
v ktorom žalovaný okrem iného uviedol, že podanie nebolo podpísané, neboli k nemu pripojené tam

citované prílohy a nebol do troch dní predložený prvopis; aj keď toto podanie nepovažuje za prihlášku,
z dôvodu právnej opatrnosti rozhodol o jej popretí úkonom popretia dňa 16.11.2015. Tento úkon
žalovaného je absolútne neplatný z dôvodu nezrozumiteľnosti a neurčitosti a tiež pre nerešpektovanie
právnych predpisov. Z ustanovení § 196 zákona č. 7/2005 Z. z., § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a § 125 ods. 2 CSP vyplýva, že ak je podanie (teda aj prihláška) zaslané elektronicky bez

zaručeného elektronického podpisu a nie je v zákonom stanovenej lehote doplnené v listinnej forme,
na takéto podanie sa neprihliada. Teda platí, že podanie nebolo nikdy podané a nemožno o ňom ani
žiadnym spôsobom rozhodnúť, napr. poprieť pohľadávku. Uvedený údajný úkon popretia pohľadávky
zo strany žalovaného je z tohto dôvodu úkonom absolútne neplatným. Žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu zaslala žalovanému na ním zverejnenú adresu sídla správcovskej kancelárie

dňa 04.12.2015 prihlášku pohľadávok z prevádzkovania podniku - pohľadávok proti podstate spolu s
príslušnoudokumentáciou,avšakzásielkabolavrátenáspoznámkoudoručovateľa„zásielkaneprevzatá
v odbernej lehote“. Právny zástupca žalobkyne dňa 02.05.2016 opätovne zaslal prihlášku pohľadávok
proti podstate na novú (vtedy aktuálnu) adresu sídla žalovaného ako správcu a zároveň žalovaného
požiadal o oznámenie, či uznáva právny dôvod a výšku prihlasovaných pohľadávok proti podstate.

Dňa 24.05.2016 bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené od žalovaného podanie, v ktorom
žalovaný uviedol, že predmetnú pohľadávku poprel úkonom popretia dňa 16.11.2015 a z tohto dôvodu
nemôže opätovne rozhodovať o určení právneho dôvodu alebo výšky prihlásenej pohľadávky, preto o
prihláške zo dňa 12.04.2016 nebude rozhodovať. Žalovaný ako správca teda poukázal na svoj absolútne
neplatný právny úkon a o riadne prihlásenej pohľadávke proti podstate nerozhodol. Pretože žalovaný

nerozhodol o popretí v zákonom stanovenej lehote, bolo potrebné postupovať podľa § 32 ods. 17
zákona č. 7/2005 Z. z. a považovať pohľadávku žalobkyne proti podstate, ktorá bola uplatnená u
žalovaného ako správcu dňa 02.05.2016 zo zákona za zistenú v celom prihlasovanom rozsahu. Za
nesprávne považuje žalobkyňa tvrdenie súdu prvej inštancie, že po vyhlásení konkurzu mala v lehote
45 dní uplatniť svoju pohľadávku prihláškou. Ide o pohľadávky proti postate, ktoré sa

v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii uspokojujú ako ôsme v poradí, ako pracovnoprávne
nároky zamestnancov, ktorí vykonávajú práce súvisiace s prevádzkovaním podniku (§ 87 ods. 2 písm.
h/ zákona č. 7/2005 Z. z.). Vyhlásením konkurzu prechádza na správcu ako žalovaného oprávnenie
konať v pracovnoprávnych veciach k zamestnancom úpadcu a správca zodpovedá za spôsobenúškodu, pokiaľ nevykoná také právne úkony, aby nevytváral zbytočne privilegované pohľadávky z
prevádzkovania podniku. Pohľadávky proti podstate uspokojuje správca mimo rozvrhu výťažku. Veritelia
si tieto pohľadávky nemusia uplatniť prihláškou, musia však žiadať o ich úhradu (aj neformálnym listom)

a musia požadovať aj uspokojenie pohľadávky v určitej výške. Forma, obsah a lehota pre uplatnenie
pohľadávky proti podstate nie sú zákonom dané. Závery súdu prvej inštancie, že žaloba je nedôvodná
kvôli tomu, že žalobkyňa mala podať prihlášku na predpísanom tlačive v zákonom stanovenej lehote, nie
je možné akceptovať, nakoľko nevychádzajú z právnej úpravy. Žalobkyňa má za to, že v predmetnom
prípade sú splnené všetky tri zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti žalovaného ako správcu

za škodu, a to vznik školy, neuhradenie pohľadávky proti podstate riadne a včas a príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a neuhradením pohľadávky. Žalobkyňa napokon zdôraznila, že musela podať túto
žalobu, aby sa domohla svojich práv a konala tak v súlade s ustálenou judikatúrou, napr. rozhodnutím
Najvyššieho súdu ČR 29Odo/565/2001, v zmysle ktorého veriteľ pohľadávky proti podstate je oprávnený
domáhať sa v priebehu konania jej úhrady žalobou o splnenie povinnosti podanou proti správcovi
konkurznej podstaty.

3. Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobkynenavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. Uviedol, že zotrváva na svojich podaniach doručených
súduprvejinštancieanasvojichvýpovediachnapojednávaniach.Dňa16.11.2015vykonalúkonpopretia
a poučil veriteľa o 15-dňovej lehote na podanie žaloby proti správcovi o určenie právneho dôvodu a

výšky pohľadávky súdom. Žalobkyňa popretie prijala 23.11.2015, ako to sama uviedla v odvolaní, žalobu
však podľa poučenia nepodala. Žaloba podaná v tomto súdnom konaní nie je žalobou incidenčnou, teda
tou žalobou, ktorú mala žalobkyňa podľa poučenia pri popretej pohľadávke podať. Pokiaľ žalobkyňa
namietala, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz vypočutím úpadcu H. na dosvedčenie, že tam
žalobkyňa pracovala, žalovaný uviedol, že to nebolo potrebné, lebo túto skutočnosť nikdy nepopieral.

Ak žalobkyňa v odvolaní namietala porušovanie zákonov, či popretie jej práv zo strany súdu, žalovaný
zdôraznil, že žalobkyňa sa sama pripravila o dôležité právo, a to podať incidenčnú žalobu proti správcovi
podľa poučenia správcom pri popieracom prejave do 15 dní od jeho prevzatia.

4. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného zopakovala svoje predchádzajúce tvrdenia. Zdôraznila,

že incidenčnú žalobu nikdy v minulosti a ani doteraz podať nemohla, nakoľko nikdy neexistovalo platné
popretie jej pohľadávky zo strany správcu. Keďže žalovaný podanie právneho zástupcu žalobkyne
zo 04.12.2015 nepovažoval za prihlášku (lebo - ako uviedol žalovaný v odpovedi na toto podanie -
nebolo podpísané, tam citované listiny neboli pripojené a do troch dní nebol predložený prvopis), nemal
naň prihliadať, a teda ani nemohol žiadnym spôsobom o ňom rozhodnúť, ani poprieť pohľadávku.

Uvedený údajný úkon popretia pohľadávky zo strany žalovaného je preto úkonom absolútne neplatným.
O následnom prihlásení pohľadávky, ktoré mu bolo doručené dňa 04.05.2016 (odoslané 02.05.2016),
žalovaný nerozhodol, iba poukázal na svoj predchádzajúci absolútne neplatný právny úkon. Takisto
reagoval aj na ďalšie žiadosti právneho zástupcu žalobkyne, aby oznámil, či uznáva právny dôvod a
výšku jej pohľadávky proti podstate vrátane poradia. Nakoľko žalovaný nerozhodol o popretí v zákonom

stanovenej lehote, je potrebné podľa § 32 ods. 17 zákona č. 7/2005 Z. z. považovať pohľadávku
žalobkyne zo zákona za zistenú v celom prihlasovanom rozsahu. Súd prvej inštancie tým, že nevykonal
navrhované dôkazy (dôkaz výsluchom navrhovaného svedka K. H.) a v odôvodnení rozsudku žiadnym
spôsobom nedefinoval navrhované dôkazy, hrubo porušil ústavné práva žalobkyne, najmä právo na
spravodlivý proces. Žalobkyňa napokon opätovne uviedla, že musela túto žalobu podať vzhľadom na

skutkový a právny stav vyvolaný výlučne protiprávnym konaním žalovaného a konala tak v súlade s
ustálenou judikatúru, napr. rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Odo 565/2001.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku (účinnému do 30.06.2016), ako aj k
CSP špeciálnym, osobitným zákonom (lex specialis). Keďže zákon č. 7/2005 Z. z. obsahuje osobitnú

úpravu postupu pri prihlasovaní pohľadávok proti podstate, vrátane špecifikácie žaloby, ktorou sa má
veriteľ brániť na súde v prípade, ak mu pohľadávku neuzná správca (§ 87 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z. z.),
neprichádza v tomto prípade do úvahy žiaden iný typ žaloby podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadkuani podľa § 137 CSP, iba určovacia žaloba o určenie právneho dôvodu a/alebo výšky pohľadávky proti
podstate podľa § 87 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z. z.

7. V preskúmavanej veci žalobkyňa nepodala žalobu o určenie právneho dôvodu a/alebo výšky
pohľadávky, ale žalobu o plnenie (o zaplatenie). Takáto žaloba je však vzhľadom na vyššie uvedené
ustanovenie § 87 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z. z. neprípustná. Vyhlásením konkurzu síce prechádza
na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch k zamestnancom úpadcu (§
56 zákona č. 7/2005 Z. z.), to však neznamená, že správcu možno žalovať o zaplatenie pohľadávky

(podobne ako nemožno žalovať napríklad konateľa s.r.o. na zaplatenie pohľadávky voči s.r.o., ale
konateľa možno žalovať len v prípadoch a spôsobom, ktorý je výslovne upravený v Obchodnom
zákonníku, prípadne v iných právnych predpisoch) - tu nejde o pohľadávku proti správcovi, ale proti
konkurznej podstate úpadcu.

8. Je možné dať za pravdu žalobkyni v tom, že súd prvej inštancie nadbytočne citoval ustanovenia §

44 ods. 4, § 28 ods. 1, 2, 3, 5, § 29 ods. 1, 4, 5, 6, § 30 ods. 1, § 31 ods. 2, § 32 ods. 1, 2, 6 zákona
č. 7/2005 Z. z. a nesprávne uviedol, že žalobkyňa mala po vyhlásení konkurzu v lehote 45 dní uplatniť
svoju pohľadávku prihláškou obsahujúcou náležitosti podľa § 29 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. (keďže
v tomto prípade nejde o pohľadávku, ktorá by sa mala uplatňovať prihláškou, ale o pohľadávku proti
podstate, ktorá má osobitný režim prihlasovania upravený v § 87 zákona č. 7/2005 Z. z.). To však nič

nemení na správnosti záverov súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa mala postupovať podľa § 87
ods. 8 zákona č. 7/2005 Z. z. a že jej pohľadávku nemožno vymáhať žalobou o zaplatenie proti správcovi
(ako bolo uvedené vyššie v bodoch 6, 7 tohto odôvodnenia), preto odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny.

9. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní argumentovala rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky č. k.
29Odo/565/2001-145, odvolací súd k tomu uvádza, že ide o rozhodnutie, ktoré zohľadňovalo právny
stav účinný v tom čase v Českej republike, a to zákon č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnání (v
znení zákonov č. 122/1993 Sb., č. 42/1994 Sb., č. 74/1994 Sb., č. 117/1994 Sb., č. 156/1994 Sb., č.
224/1994 Sb., č. 84/1995 Sb., č. 94/1996 Sb., č. 151/1997 Sb., č. 12/1998 Sb., č. 27/2000 Sb., č. 30/2000

Sb., č. 105/2000 Sb., č. 214/2000 Sb., č. 368/2000 a č. 370/2000 Sb.), ktorý v tom čase neobsahoval
osobitnú úpravu žaloby pre prípad neuznania pohľadávky proti podstate správcom konkurznej podstaty,
preto Najvyšší súd ČR v tom čase pripustil, že žaloba v spore o pohľadávku proti podstate môže byť
formulovaná aj ako žaloba o splnenie povinnosti (o zaplatenie). Na právny stav účinný v súčasnosti v
Slovenskej republike je uvedené rozhodnutie v citovanej časti neaplikovateľné.

10. Odvolací súd ešte uvádza, že v preskúmavanej veci neprichádzalo do úvahy ani prípadné
odstraňovanie vád podania žalobkyne (žaloby) postupom podľa § 43 Občianskeho súdneho poriadku
resp. podľa § 129 CSP, keďže zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa týkala, čo sa ňou sledovala, nebola ani
nezrozumiteľná ani neúplná a neexistovala ani nezhoda medzi žalobným petitom a odôvodnením žaloby

(aj z petitu aj z odôvodnenia bolo zrejmé, že žalobkyňa žiada, aby súd uložil žalovanému ako správcovi
povinnosť platenia, nie aby súd určil právny dôvod a/alebo výšku jej pohľadávky.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody (neprípustnosť žaloby proti správcovi o zaplatenie pohľadávky
žalobkyne proti konkurznej podstate) by bolo nadbytočné v tomto konaní skúmať, či podania žalobkyne

(jej právneho zástupcu) adresované žalovanému boli alebo neboli riadnym prihlásením jej pohľadávky
proti podstate, či ich žalovaný ako správca platne poprel alebo nie, prípadne či žalovaný porušil svoje
zákonné povinnosti a či zodpovedá za prípadnú škodu. V odvolacom konaní je vylúčená zmena žaloby
(§ 371 CSP), pričom za zmenu žaloby je potrebné považovať, aj pri zachovaní identického petitu, takú
zásadnú zmenu dôvodov žaloby, keď by sa v pôvodnej žalobe uplatňovali mzdové nároky a po zmene

žaloby by to bol nárok na náhradu škody, preto naplnenie alebo nenaplnenie predpokladov pre náhradu
škody takisto nebolo potrebné v tomto konaní posudzovať.

12. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu odvolací súd v súlade s ustanoveniami §
396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal voči neúspešnej odvolateľke (žalobkyni) nárok na

náhradutrovodvolaciehokonaniavcelomrozsahu.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).