Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 23. september 2018

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14Csp/32/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117203032
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117203032.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobkyne : L. Q., nar. X.X.XXXX,
občianka SR, bytom K. - F., B. XXX, zast. Občianske združenie OPOS so sídlom v Trenčianskej Teplej,
A. Hlinku 1084/24A, IČO: 51 147 688 proti žalovanému : POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598 o určenie neplatnosti právneho úkonu, že spotrebiteľský úver je bezúročný
a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba v časti o určenie, že spotrebiteľské zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 21.8.2014, č. XXXXXXXXX
zo dňa 30.4.2015 a č. XXXXXXXXX zo dňa 17.6.2015 sú neplatné, bezúročné a bez poplatkov, sa z
a m i e t a.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 711 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný má proti žalobkyni v časti o určenie, že spotrebiteľské zmluvy sú neplatné, bezúročné
a bez poplatkov právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

IV. Žalobkyňa má proti žalovanému v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia právo na náhradu
trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 14.2.2017 domáhala určenia, že spotrebiteľské zmluvy uzatvorené
medzi stranami č. XXXXXXXXX zo dňa 21.8.2014, č. XXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015 a č. XXXXXXXXX
zo dňa 17.6.2015 sú neplatné, bezúročné a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
711€. Dovolávala sa ochrany ako spotrebiteľka, s odôvodnením, že uvedené zmluvy sú absolútne
neplatné pre nedostatok vážnosti vôle podľa § 37, 39 obč. zákonníka a pre množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok v zmysle ust. § 53 ods.1 Obč. zákonníka. Uviedla, že uzatvorila 3 zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 21.8.2014 vo výške úveru 1.000€, zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 30.4.2015 vo
výške úveru 350€ a zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 17.6.2015 vo výške úveru 1400€. Neprijateľnosť
zmluvných podmienok videla v porušení ust. § 9 ods.2 písm. i/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože tieto obsahovali dva rozdielne údaje o výške RPMN, čo považovala za nekalú
obchodnú praktiku podľa § 4 ods.5, § 5 ods.1 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; poukázala na
neprimerane vysoké zmluvné pokuty v prípade omeškania splátok , rozhodcovskú doložku a prednosť
úpravy v Obchodnom zákonníku pred aplikáciou predpisov Občianskeho práva u spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 Obč. zákonníka, na úžernícky administratívny poplatok za vypracovanie zmluvy a neurčitosť
vedľajšieho plnenia spojeného s administratívou; v zmluve absentuje povinný údaj podľa § 9 ods.2
písm.k/ zák.č. 129/2010 Z.z. teda výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a v dôsledku absencie týchto
zákonných náležitostí je úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods.1 cit. zákona o spotrebiteľských
úveroch. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti, bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru videla v tom, že bez takéhoto určenia bude jej právo neisté. Poukázala na to, že žalovanému
na jednotlivé zmluvy už poskytla plnenie na to: na úver č. XXXXXXXXX vo výške 1000€ zaplatila
1968€, rozdiel predstavuje 968€; na úver č. XXXXXXXXX vo výške 350€ zaplatila 348€, rozdiel
predstavuje -2€; na úver č. XXXXXXXXX vo výške 1400€ zaplatila 1145€, rozdiel predstavuje -255€
a teda žalovaný by jej mal titulom bezdôvodného obohatenia po započítaní vzájomných nárokov vydať
sumu 711€. Nárok preukazovala predložením uvedených zmlúv o úvere, dohodách o zrážkach zo mzdy,
rozhodcovských zmluvách, dokladmi o úhrade dlhov, dohodami o plnení v splátkach, dohodou o urovnaní
( žalovaný ju nepodpísal) , vyjadrením žalovaného k mimosúdnej dohode, zoznamom spotrebiteľských
združení, vyjadrením Ministerstva spravodlivosti SR.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto
určení ( poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 52C/135/2014 zo dňa
25.5.2016) ,s tým, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení ide o
posúdenie, či je podaná žaloba vhodným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu , či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť
nasledovať iné ( ďalšie súdne konanie) a žalobkyňa takýto naliehavý právny záujem neosvedčila.
Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne
napísaný a je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru , teda žalobkyňa musela vedieť posúdiť
hodnotu protiplnenia, žalobkyňa teda mala okamžite po podpisovaní úveru vedomosť, aká je cena úveru.
Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom č. XXXXXXXXX sú tvorené súčtom
úroku vo výške 23,22% ročne z poskytnutého úveru, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
pri zmluve o úvere č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX je vo výške ročnej percentuálnej miery nákladov
28%, s čím sa žalobkyňa mala možnosť v predmetných zmluvách oboznámiť. Žalobkyňa bola pri
podpise zmluvy upovedomená o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN a zákon č. 129/2010
Z.z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN,
ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje a žiaden z týchto dôvodov nebol naplnený. Rovnako
nemožno hovoriť o uvedení do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN
v prípade ak požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak, ako sa uvádza
na prednej strane zmluvy. Cena plnenia podľa ust. § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka ( účinného
ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere) nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ak žalobkyňa
namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov , musí v rámci odôvodnenia
preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne ( podstatne) vybočovala z
trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi úvery z vlastných zdrojov ( ako
žalovaný). Žalovaný poukázal na to, že Obchodný zákonník podľa ust. § 499 v prípade zmluvy o úvere
okrem platenia samotných úrokov umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za rezervovanie peňažných
prostriedkov a je teda zrejmé, že slovenský právny poriadok poplatok za spracovanie zmluvy nielenže
pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa názoru žalovaného
neprimerane vysoký, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný poskytuje úvery nebankovým spôsobom,
pričom poplatok v 1/3-ine predstavuje úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie zmluvy a úvere a
administratívou s tým spojenou. Žalovaný je toho názoru, že z uvedených zmlúv o úvere nenastala
žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia, tak ako to predpokladá ust. § 451 Obč. zákonníka.
Pokiaľ ide o rozhodcovské konanie , podľa ust. § 53 ods.4 písm. r/ Obč. zákonníka sa za neprijateľné
zmluvné podmienky považujú výlučné rozhodcovské doložky, čo je nie je tento prípad. Rozhodcovská
zmluva ,dojednaná medzi stranami je nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou , nakoľko v čl. II ods.1
umožňuje každej strane domáhať sa svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania a žalobkyňa mala možnosť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní ( čl. II ods.3)
odstúpiť, čo neurobila. Prípustnosť rozhodcovského konania ( mimosúdneho riešenia sporov) vyplýva
aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov napr. § 4 ods.2 písm.r/ zák.č. 258/2001 Z.z. a
aktuálne účinného § 9 ods.2 písm.v/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Medzi žalobcom
a žalovaným bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom liste papiera , oddelene od zmlúv
o úveroch. Preto žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd na pojednávanie predvolal strany, ktoré sa pojednávania nezúčastnili, napriek tomu, že boli riadne
a včas predvolané. Neúčasť neospravedlnili a nenavrhli vykonať žiadne nové dôkazy. Preto súd vec
rozhodol na základe dôkazov, pripojených v spise.

4. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,
5. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
6. Podľa § 52 ods.1-4 Občianskeho zákonníka ( účinného do 31.12.2014 ) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinného do 31.12.2014) spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
8. Podľa § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z.z. ( účinného
od 1.1.2018) spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
18ba) ( § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku).
9. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ( účinného do 31.12.2015) ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
10. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka ( účinného do 31.12.2014 ) za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.
11. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ( účinného do 31.12.2014 ) ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.
12. Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka ( účinnosť do 22.12.2015) za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré: t) požadujú od spotrebiteľa
plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
13. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ( účinnosť do 22.12.2015) ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.
14. Podľa § 1a ods.1,4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ( účinného od 1.9.2014) ak odseky 2
a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa
predchádzajúcej vety. Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v
odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi.
15. Podľa § 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri

poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
16. Podľa § 11 ods.1 písm.b/ a d/ zák.č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ( účinný do
22.12.2015) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.
17. Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
19. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
20. Súd sa v prejednávanej veci najskôr zaoberal otázkou, či na požadovanom určení neplatnosti,
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov je daný naliehavý právny záujem. Určovacie žaloby majú podľa
právnej teórie ako aj záverov rozhodovacej praxe súdu a judikatúry ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 2 Cdo 110/2009, zo dňa 25. mája 2010, NS SR sp. zn. 4Cdo/49/2003) opodstatnenia
tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovací návrh má charakter
preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia
žaloba odstrániť. Určovacia žaloba nemôže byť opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
porušené bolo a kde je treba domáhať sa ochrany žalobou o plnenie. V prípade, keď je už možné žalovať
požadované plnenie, môže byť daný naliehavý právny záujem na určení len vtedy, ak sa určovacou
žalobou predíde prípadným žalobám o plnenie. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že na
požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, pretože zo všetkých 3 zmlúv o úvere sa už
plnilo a obsahom žalobného nároku je žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda na plnenie
a preto už nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a v tejto časti súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
21. Takto mal súd preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 21.8.2014 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský
úver vo výške 1000€ pri celkových nákladoch na spotrebiteľský úver vo výške 968€, tvorených úrokom
23,22% ročne z poskytnutého úveru vo výške 232,20€ a administratívnych nákladov vo výške 735,80€.
Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkove na úver sumu 1968€ do 28.8.2015, v mesačných 12-tich
splátkach po 164€ splatných vždy k 28-dňu v mesiaci počnúc 28.9.2014 pri dojednanej RPMN vo
výške 96,80% a priemerná hodnota RPMN predstavovala 44,26%. V splátkovom kalendári bola uvedená
RPMN vo výške 304,10%. Strany uzatvorili na samostatnom dokumente rozhodcovskú zmluvu, od ktorej
sa dalo v lehote 10 dní odstúpiť a nebola podmienkou uzatvorenia samotnej úverovej zmluvy. Zmluva
bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa tento úver vyplatila v plnej výške. Súd
dospel k záveru, že spotrebiteľská zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods.1,2
cit. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. V časti výšky dojednanej
odplaty je táto zmluva v rozpore s dobrými mravmi, keďže podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka
sú úroky príslušenstvom pohľadávky a celkovými nákladmi na úver spotrebiteľa sú aj všetky poplatky,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť vrátane administratívnych nákladov vo výške 735,80€, avšak pokiaľ
boli tieto aj dohodnuté v zmluve, tak dohoda nesmie odporovať ustanoveniu § 3 ods.1 Občianskeho
zákonníka, čiže nesmie odporovať dobrým mravom a v tomto prípade výška úrokovej sadzby 23,22% u
úveru s vysokým administratívny poplatkom tvoriacim takmer 2/3 z úveru je v rozpore s dobrými mravmi,
keďže v čase uzavretia úverovej zmluvy výška úrokových sadzieb bánk pri obdobných spotrebiteľských
úveroch do 1 roka predstavovala 8,73% ročne, teda úrokové miery v bankovom sektore prevyšovala o
viac ako 2,6-násobok a teda pokiaľ v zmluve medzi účastníkmi bola stanovená takáto výška úrokovej
sadzby ročne spolu s odplatou, dosahujúcimi spolu výšku RPMN 304,10% odporuje dobrým mravom
a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je zmluva v tejto časti neplatná. V prípade neplatnosti
zmluvy v časti dohodnutej úrokovej sadzby potom zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru ako jednu z náležitostí podľa § 9 ods.2 písm.i/ Zákona č. 129/2010 Z.z. (keďže ide o absolútnu
neplatnosť, tak súd nemôže chýbajúcu časť zmluvy nahradiť úrokovou sadzbou v tom čase platnou pre
obdobné úvery) a preto podľa § 11 ods.1 písm. b/ cit. zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

22. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 30.4.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 350€ pri celkových nákladoch
na spotrebiteľský úver vo výške 696€, tvorených odplatou vo výške 98€, čo predstavuje RPMN vo výške
28%, úrokom vo výške 70,86% ročne z poskytnutého úveru vo výške 248€. Žalovaná sa zaviazala
zaplatiť celkove na úver sumu 696€ do 30.4.2016, v mesačných 12-tich splátkach po 58€ splatných
vždy k 28-dňu v mesiaci počnúc 28.5.2015 a priemerná hodnota RPMN predstavovala 21,35%. V
splátkovom kalendári bola uvedená RPMN vo výške 314,02%. Strany uzatvorili na samostatnom
dokumente rozhodcovskú zmluvu, od ktorej sa dalo v lehote 10 dní odstúpiť a nebola podmienkou
uzatvorenia samotnej úverovej zmluvy. Zmluva bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy.
Žalobkyňa tento úver vyplatila vo výške 348€ a chýba doplatiť suma 2€. Súd dospel k záveru, že
spotrebiteľská zmluva o úvere obsahovala formálne všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods.1,2 cit. Zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Podľa súhrnných informácií a údajov o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok
2014 (ide o zverejnené informácie za obdobie predchádzajúce poskytnutiu úveru žalobcovi) pri
spotrebiteľských úveroch do 1500€ splatných do 12 mesiacov predstavovala RPMN ( ročná percentuálna
miera nákladov ) výšku 21,35% a podľa vyššie citovaného ustanovenia §1a ods.1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. táto hodnota nesmela prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery
nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, teda hodnotu 42,7% ( 21,35% x
2). Celková hodnota RPMN na odplatu pri takomto zmluvnom dojednaní strán predstavovala hodnotu
314,02%, ktorá prekračuje zákonný limit, preto úver obsahuje neplatne dojednanú výšku úrokovej
sadzby a je podľa § 11 ods.1 písm.b/ zák.č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.
23. Žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 17.6.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 1400€ pri celkových nákladoch
na spotrebiteľský úver vo výške 2748€, tvorených odplatou vo výške 392€, čo predstavuje RPMN vo
výške 28%, úrokom vo výške 68,29% ročne z poskytnutého úveru vo výške 956€. Žalovaná sa zaviazala
zaplatiť celkove na úver sumu 2748€ do 17.6.2016, v mesačných 26-tich splátkach po 229€ splatných
vždy k 26-dňu v mesiaci počnúc 26.7.2015 a priemerná hodnota RPMN predstavovala 25,88%. V
splátkovom kalendári bola uvedená RPMN vo výške 301,65%. Strany uzatvorili na samostatnom
dokumente rozhodcovskú zmluvu, od ktorej sa dalo v lehote 10 dní odstúpiť a nebola podmienkou
uzatvorenia samotnej úverovej zmluvy. Zmluva bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy.
Žalobkyňa tento úver vyplatila vo výške 1145€ a chýba doplatiť suma 255€. Súd dospel k záveru,
že spotrebiteľská zmluva o úvere obsahovala formálne všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods.1,2 cit.
Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Podľa súhrnných informácií a
údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1.
štvrťrok 2015 (ide o zverejnené informácie za obdobie predchádzajúce poskytnutiu úveru žalobcovi) pri
spotrebiteľských úveroch do 1500€ splatných do 12 mesiacov predstavovala RPMN ( ročná percentuálna
miera nákladov ) výšku 25,88% a podľa vyššie citovaného ustanovenia §1a ods.1 nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. táto hodnota nesmela prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery
nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, teda hodnotu 51,76% ( 25,88% x
2). Celková hodnota RPMN na odplatu pri takomto zmluvnom dojednaní strán predstavovala hodnotu
301,65%, ktorá prekračuje zákonný limit, preto úver obsahuje neplatne dojednanú výšku odplaty ako
aj úrokovej sadzby a je podľa § 11 ods.1 písm.b/ zák.č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o tom, že všetky 3 úvery boli z dôvodu neplatne dojednanej odplaty
považované za bezúročné a bez poplatkov, bola žalobkyňa povinná plniť žalovanému iba požičanú
istinu. Teda celkove mu mala vrátiť 2750€ (1000€ + 350€ + 1400€) a zaplatila sumu 3461€ ( 1968€ +
348€+ 1145€), žalobca sa na jej úkor obohatil o čiastku 711€ , ktorú ho súd zaviazal žalobkyni vydať.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p. v zmysle ktorého, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v spore úspešný v časti
určenie neplatnosti úkonov, bezúročnosti a bezpoplatkovosti a žalobkyňa v časti vydania bezdôvodného
obohatenia a preto im súd priznal v časti, kde boli úspešní náhradu trov vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 14. 2. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.