Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108227803
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5108227803.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu N. V., bytom XXX XX V. XXX, zastúpeného
obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21,
010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. Ján Halagan, proti
žalovanému U. F., bytom XXX XX V. XXX, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Žilina pod
sp.zn. 16 C 223/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 24. januára 2017

sp. zn. 11 Co 386/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej
inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 16. septembra 2016 č.k. 16 C
223/2008-376 žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd prvej
inštancie rozhodoval v poradí druhým rozsudkom po tom, čo Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 17.
mája 2016 sp. zn. 11 Co 52/2016-330 jeho prvý rozsudok z 3. decembra 2015 č.k. 16 C 223/2008-301 v
časti, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby voči žalovanej 2/, potvrdil a v časti, pokiaľ
zamietol žalobu voči žalovanému 1/ (teraz žalovanému), zrušil a vrátil. Súd prvej inštancie vo svojom

druhom rozhodnutí uviedol, že pôvodne bola vznesená námietka premlčania, aj keď po zrušení časti
rozhodnutiaužvznesenánebola,avšakpredposudzovanímnámietkypremlčaniajesúdpovinnýskúmať
vecnú legitimáciu. Konštatoval, že žalobca na jednej strane poukazoval na to, že je v dôsledku zranenia
obmedzený v živote, ale na druhej strane trval na tom, že jeho nárok nie je titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, ale ide o zásah do jeho osobnostných práv a jeho nárok spočíva v zmysle
ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. K všeobecnému osobnostnému právu fyzickej osoby na

ochranu osobnosti zodpovedá podľa súdu prvej inštancie povinnosť subjektu, ktorý do jej osobnostných
práv neoprávnene zasiahol. Táto povinnosť má osobný charakter a je spätá len s osobou zasahujúceho
subjektu. Dospel k záveru, že nakoľko pôvodný žalovaný ako subjekt, ktorý do osobnostných práv
zasiahol, zomrel, nemožno túto povinnosť uložiť právnemu nástupcovi pôvodného žalovaného, lebo
smrťou zasahujúceho subjektu uvedená povinnosť zaniká a neprechádza na iného. Súd prvej inštancie
tak žalobu zamietol z nedostatku pasívnej legitimácie.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 24. januára 2017 sp.
zn. 11 Co 386/2016 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia §
387 ods. 1 CSP a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Uviedol, že
pokiaľ by sa žalobca domáhal podanou žalobou čo do skutkového vymedzenia práv patriacich mu z titulu
zásahu do jeho osobnostných práv, smrť subjektu, ktorý do jeho práv zasiahol, by viedla k právnemu

záveru o povinnosti zastaviť konanie, keďže ide o povinnosť, ktorá neprechádza na dedičov. Poukázal
však na svoje skôr vydané uznesenie zo 17. mája 2016 sp. zn. 11 Co 52/2016, kde uviedol, že nedošlok zmene žaloby a povinnosťou súdu prvej inštancie bolo rozhodnúť o uplatnenom nároku vo vzťahu k
žalovanému 1/ (pozn. dovolacieho súdu: teraz žalovaného) v zmysle podanej žaloby, vymedzenej čo
do rozhodujúcich skutočností a petitu žaloby, ktorým sa žalobca domáha zaplatenia sumy 32.686,92 €

na základe skutkových okolností, ktoré žalobca vymedzil v žalobe, ako aj v ďalších doplneniach žaloby,
vychádzajúc z výslovného prejavu žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že skutkové
dôvody žaloby nemení. Odvolací súd uviedol, že zmena právnej kvalifikácie ako nepovinnej náležitosti
žaloby neznamená zmenu žaloby v zmysle zásady iura novit curia. Poukazuje na to, že sa mu postoj
žalobcu javí ako účelový, nakoľko žalobca po tom, keď v priebehu konania na základe podaných

znaleckých posudkov zistil, že bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré by mu prislúchalo,
nepresahuje výšku, ktorá mu už bola vyplatená, začal tvrdiť, zotrvávajúc na podanej žalobe, aby mu
bol nárok priznaný v zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. To však podľa odvolacieho
súdu nebolo možné bez zmeny skutkového vymedzenia žaloby, čo však žalobca neurobil. Pokiaľ sa
žalobca rozhodol skutkové tvrdenia nezmeniť, odvolací súd dospel k záveru, že mohol vychádzať iba zo
skutkových tvrdení, ktoré vymedzil žalobca v pôvodnej žalobe, tie mu však neumožňujú vyvodiť z nich

nárok v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že
napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, a to z dôvodu, že v konaní došlo
k vade podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, nakoľko sa odvolací súd pri riešení právnej otázky odklonil

od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Nesprávne právne posúdenie súdov vidí žalobca
v tom, že súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol o právnom nároku z titulu osobnostného práva ako
primerané zadosťučinenie v zmysle § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka aj napriek tomu, že nedošlo k
zmene žaloby. Odvolací súd potvrdil takéto rozhodnutie ako vecne správne napriek tomu, že v zmysle
ustálenej judikatúry platí, že zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe nie je

zmenoužalobyvzmysle§95ods.1O.s.p.(rozsudoknajvyššiehosúduz1.novembra2000sp.zn.5Cdo
58/1999). Namieta, že aj keby súd prvej inštancie rozhodoval o zmene žalobného návrhu predneseným
právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní 3. decembra 2015 v zmysle ustanovení § 143 ods. 1 CSP,
nepripustil by zmenu žaloby, nakoľko bolo nesporné, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť
podkladom na konanie o zmenenej žalobe a musel by súd rozhodovať v zmysle pôvodnej žaloby, a teda

uplatneného nároku škody na zdraví a nie nároku vyplývajúceho z ustanovenia § 11 v nadväznosti na §
13 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému dovolaniu žiadal dovolanie ako nedôvodné odmietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451
ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný
procesný kódex. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok,
ktorýmávsystémeopravnýchprostriedkovcivilnéhosporovéhokonaniaosobitnépostavenie.Dovolanie
aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia

inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu
[viď napríklad rozhodnutia sp.zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5
Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012 (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte
odkazuje v zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky)].

7. Už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 najvyšší súd opakovane vyjadril záver aktuálny aj
v súčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej
istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je
tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej
inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,

za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania,
vrátane dovolacieho konania 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 357/2015, 4 Cdo 1176/2015, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo
400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť
dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.8. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania v CSP nemožno v žiadnom prípade interpretovať
rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých

právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené sprísnenými
podmienkami prípustnosti dovolania - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch (1 Cdo
26/2017, 2 Cdo 154/2017, 3 Cdo 42/2017, 5 Cdo 12/2017, 7 Cdo 163/2017, 8 Cdo 73/2017).

9. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť

dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho
prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
[porovnajrozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ústavnýsúd“)sp.zn.II.ÚS172/03
(poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v zátvorke na „ÚS“, ide o odkaz na
rozhodnutie ústavného súdu príslušnej spisovej značky)].

10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

11. Žalobca vyvodzuje prípustnosť jeho dovolania z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, podľa ktorého je
dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej
riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

12. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

13. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej
riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu,vktorejsaužrozhodovaniesenátovdovolaciehosúduustálilonaurčitomriešeníprávnejotázky,
odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.

Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 6/2017 (podobne tiež napríklad v rozhodnutiach 4 Cdo
95/2017 a 7 Cdo 140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods.
1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť,
ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia
najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.

14. Z hľadiska obsahu dovolania žalobcu možno za právnu otázku, v ktorej sa podľa dovolateľa odvolací
súd odklonil od ustálenej judikatúry dovolacieho súdu, považovať otázku, či dochádza k zmene žaloby
v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p. zmenou právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v

žalobe.

15. Žalobca namieta, že odvolací súd ako aj súd prvej inštancie nesprávne právne posúdili vec, keď súd
prvej inštancie rozhodol o právnom nároku z titulu osobnostného práva ako primerané zadosťučinenie
v zmysle § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka aj napriek tomu, že nedošlo k zmene žaloby. Namieta,

že odvolací súd potvrdil takéto rozhodnutie ako vecne správne aj napriek tomu, že v zmysle ustálenej
judikatúry platí, že zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe nie je zmenou
žaloby v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. Odklon právneho záveru odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu odôvodnil poukazom na rozsudok najvyššieho súdu z 1. novembra 2000 sp.
zn. 5 Cdo 58/1999 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 61/2000. Dovolací súd poukazuje

na to, že ustálenej súdnej praxe patria predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu,
ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane
vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľnepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali (3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6 Cdo 21/2017).

Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj
naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia
a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi
ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené

Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.

16. Z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu z 1. novembra 2000 sp. zn. 5 Cdo 58/1999, na ktoré
poukazuje žalobca, vyplýva nasledovné: „zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v
žalobe nie je zmenou žaloby v zmysle § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. O zmenu návrhu na
začatie konania nejde ani v prípade, ak navrhovateľ na základe toho istého skutkového stavu, ako je

uvedený v návrhu, zmení právnu kvalifikáciu svojho nároku. Takouto zmenou právnej kvalifikácie súd
nie je viazaný. Posúdenie právnej kvalifikácie uplatneného nároku patrí výlučne súdu a navrhovateľ nie
je vôbec povinný svoj nárok aj právne kvalifikovať.“

17. Pokiaľ žalobca v dovolaní namieta, že súd prvej inštancie mal rozhodovať v zmysle pôvodnej žaloby,

nakoľko výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe a musel
by súd rozhodovať v zmysle pôvodnej žaloby, a teda uplatneného nároku škody na zdraví a nie nároku
vyplývajúceho z § 11 v nadväznosti na § 13 Občianskeho zákonníka, tak dovolací súd poznamenáva,
že odvolací súd tak postupoval, a tak sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ale na základe iného právneho názoru

a posudzoval nárok z titulu náhrady škody - bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, teda na
základe skutkových okolností vymedzených žalobcom v žalobe, t.j. posudzoval uplatnený nárok žalobcu
bez zmeny právnej kvalifikácie. Odvolací súd dokonca poukázal na svoje predchádzajúce zrušujúce
rozhodnutie,kdeuviedol,ženedošlokzmenežalobyapovinnosťousúduprvejinštanciebuderozhodnúť
o uplatnenom nároku vo vzťahu k žalovanému 1/ (poznámka najvyššieho súd: teraz žalovaný) v zmysle

podanej žaloby, vychádzajúc z výslovného prejavu právneho zástupcu žalobcu, že skutkové dôvody
žaloby nemení. Vyslovil, že zmena právnej kvalifikácie, ako nepovinnej náležitosti žaloby, neznamená
zmenu žaloby. Dospel k záveru, že mohol vychádzať len zo skutkových tvrdení, ktoré žalobca vymedzil
v pôvodnej žalobe, tie však neumožňujú vyvodiť nárok žalobcu v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3
Občianskeho zákonníka.

18. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd konštatuje, že odvolací súd sa v prejednávanej veci pri riešení
otázky zmeny právnej kvalifikácie žaloby nijako neodklonil
od právneho záveru vyjadreného v žalobcom uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu.

19. Najvyšší súd dodáva, že sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté
spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu
posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/
CSP (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 6/2017).

20. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie v danej veci smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.

21. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.