Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martina Melníková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/235/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817208293
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817208293.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: R Collectors

s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zast. Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471,
proti žalovanému: P. Č., M.. XX.XX.XXXX, Q. C. XXX/XXX, F., Š. G. P. D., o zaplatenie sumy 3080 eur
s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.655,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 2.735 eur od 6.12.2014 do 21.3.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.695,- eur
od 22.03.2018 do 30.4.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 2.655,- eur od 1.5.2018 do zaplatenia a to

všetko sa mu povoľuje splácať v mesačných splátkach po 40,- eur mesačne, počnúc mesiacom, ktorý
nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, pod následkom
straty výhody splátok.

Súd konanie o zaplatenie istiny vo výške 80,- eur z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 2 % s tým, že o výške trov
konania súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3080 eur, spolu s úrokom
z istiny vo výške 2674,49 eur, úrokom vo výške 23,90 % ročne zo sumy 3080 eur od 16.10.2017 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3080 eur od 16.10.2017 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej dňa 13.06.2017 medzi zmluvnými stranami Poštová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom

ako postupníkom, bola pohľadávka postupcu vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 1482812630 postúpená
na žalobcu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli okrem iného Obchodné podmienky postupcu pre
spotrebiteľské úvery ( ďalej aj „ OP SÚ“), Všeobecné obchodné podmienky postupcu ( ďalej aj „VOP“) a
sadzobník poplatkov postupcu ( ďalej len „ Sadzobník“). Žalovaný svojím podpisom na zmluve potvrdil,
že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanému peňažné prostriedky v sume 3080 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť postupcovi istinu a
zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver

riadneavčas.Vdôsledkuomeškaniažalovanéhosplnenímúverupostupcavzmysle§565Občianskeho
zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, vyhlásil dňa 05.12.2014 úver za predčasne
splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Poslednú
čiastkovú úhradu úveru žalovaný vykonal dňa 22.03.2017. Od tohto dňa však žalovaný žiadnu ďalšiuúhradu úveru nevykonal. Ku dňu 15.10.2017 bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo
výške 3080 eur, dlžné úroky z istiny do 15.10.2017 vo výške 2674,49 eur, zmluvný úrok vo výške 23,90
% ročne zo sumy 3080 eur od 16.10.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15

% ročne zo sumy 3080 eur od 16.10.2017 do zaplatenia. Celkovú dlžnú sumu žalovaný písomne uznal
čo do dôvodu a výšky.

2. Podaním doručeným súdu dňa 19.06.2018 žalobca uviedol, že žalovaný uskutočnil po podaní žaloby
dve platby, a to dňa 21.03.2018 v sume 40 eur a dňa 30.04.2018 v sume 40 eur, preto v tejto časti

žalobca zobral svoju žalobu späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
3000 eur, dlžné úroky z istiny vo výške 2674,49 eur, zmluvný úrok vo výške 23,90 % ročne zo sumy
3080 eur od 16.10.2017 do 20.03.2018, zmluvný úrok vo výške 23,90 % ročne zo sumy 3040 eur od
21.03.2018 do 298.04.2018, zmluvný úrok vo výške 23,90 % ročne zo sumy 3000 eur od 30.04.2018
do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3080 eur od 16.10.2017
do 20.03.2018, zo sumy 3040 eur od 21.03.2018 do 29.04.2018, zo sumy 3000 eur od 30.04.2018 do

zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o úvere- dobrápôžička, Obchodné podmienky pre úver dobrápôžička,
Všeobecné obchodné podmienky, Sadzobník poplatkov, Zmluvu o postúpení pohľadávok, upozornenie-
výzvu na splatenie dlžnej časti úveru, kópie poštových podacích hárkov, výzvu na úhradu dlžnej sumy

spolu s kópiou doručenky, uznanie dlhu, výpis z úverového účtu, Aktuálny stav úveru ku dňu 07.06.2017.

4. Podaním doručeným súdu dňa 23.04.2018 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol,
že žalovaný v období od poskytnutia vykonal úhrady vo výške 345 eur, z ktorých bolo na poplatky
zaúčtovaných 39,288 eur, na úroky (úrok z omeškania a zmluvný úrok) 305,72 eur a na istinu 0 eur.

Z uvedeného vyplýva výpočet žalovanej istiny ako rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 3
080,00 eur a započítanými úhradami na istinu 0 eur, t. j. 3 80,00 eur. Všetky tieto úhrady vykonané
Žalovaným boli v plnej miere zohľadnené pri podaní Návrhu na vydanie platobného rozkazu. Informácie
sú obsiahnuté v Aktuálnom stave úveru na strane 1 a 2, v časti „Zaplatené splátky“, ktorý bol prílohou
žalobného návrhu a predstavuje súdom žiadanú platobnú históriu Žalovaného. V zmysle bodu 5.6

Obchodných podmienok účinných ku dňu 07.05.2014 platí, že: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke
Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí:
[1] na poplatky podľa Sadzobníka, [2] na úrok z omeškania, [3] na úrok z úveru, [4] na splátku istiny
úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na
pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spolu

disponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas
s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ.
Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny
titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ Žalovaný svojim podpisom zmluvy
potvrdil, že sa s týmito dokumentmi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Pokiaľ ide o výpočet žalovaných

vyčíslených úrokov a poplatkov uviedol, že žalobca si so žalovaným dohodli úrokovú sadzbu vo výške
23,90 % p.a. Suma jednotlivých nesplatených úrokov z omeškania je vypočítaná pomocou zákonnej
sadzby úroku z omeškania, pričom žalobca pri výpočte úrokov ( zmluvných aj úrokov z omeškania)
postupuje podľa vzorca: výška úroku za príslušný interval = výška dlžnej istiny, resp. omeškanej splátky x
úroková sadzba / 100 / 365 (počet dní v kalendárnom roku) x počet dní v príslušnom intervale. Vzhľadom

na uvedené tak zmluvné úroky boli vyčíslené spolu vo výške 2524,99 eur a úroky z omeškania vo
výške 455,44 eur. Vyčíslené úroky tak spolu predstavujú sumu 2980,43 eur, z toho úhrady žalovaného
započítané na úroky vo výške 305,72 eur, teda neuhradené úroky vo výške 2674,71 eur. rozdiel 0,22 eur
vznikol v dôsledku zaokrúhľovania na dve desatinné miesta. Žalobca si neuplatnil úroky od 10.10.2017
do 15.10.2017.

5. Právny predchodca žalobcu a žalovaný ako klient uzavreli dňa 07.05.2014 zmluvu o úvere, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3080 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 120
mesačných splátkach po 69 eur, počnúc dátumom prvej platby dňa 25.06.2014, pri výške úrokovej
sadzby 23,90 % ročne, RPMN 26,68 % a priemernej RPMN na trhu 18,87 %. Dátum konečnej splatnosti

bol stanovený na deň 25.05.2024.

6. V zmysle čl. 4 bod 4.6 zmluvy, právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom
poplatkov, Oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb.Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dlžník sa pred uzatvorením ZoÚ
oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom

úvere dostupnápôžička, dostupnápôžička- šikovnárezerva ( Formulár), ktorý je k dispozícii na
Obchodnom mieste Poštovky. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ svojim podpisom potvrdzuje, že
bola s príslušnými dokumentmi oboznámená a súhlasí s nimi.

7. Podľa čl. I bod 1.2 Obchodných podmienok pre úver- dobrápôžička ( ďalej len „OP“), Poštovka vydáva

tieto OP v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka tvoriace spolu s VOP, Sadzobníkom poplatkov,
Reklamačným poriadkom, Oboznámením o RPMN neoddeliteľnú súčasť ZoÚ. Ustanovenia ZoÚ majú
prednosť pred OP a ustanovenia OP majú prednosť pred VOP.

8. V zmysle čl. II OP, ZoÚ- je zmluva o úvere, ktorou sa Poštovka zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver po
splnení dohodnutých podmienok a dlžník sa zaväzuje poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť celkové náklady

spojené s úverom. V závislosti od obchodného miesta, kde je ZoÚ uzatváraná, môže byť návrh súčasťou
listiny ZoÚ.

9.Dlžníkjepovinnýsplácaťposkytnutýúvervpravidelnýchmesačnýchanuitnýchsplátkachzahŕňajúcich
splátku istiny a úrokov a v prípade poistenia úveru dlžník spolu s mesačnými anuitnými splátkami

uhrádza aj náklady spojené s poistením v termínoch a vo výške dohodnutých v ZoÚ ( čl. VI bod 6.1 OP).

10. Z čl. VI bod 6.9 písm. a) OP vyplýva, že ak dlžník/spoludlžník je v omeškaní s platením čo i len
jednej splátky alebo jej časti Poštovka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade
vyhláseniapredčasnejsplatnostiúveruPoštovkaúročínesplatenýúver,atoaždojehoúplnéhosplatenia

dohodnutou Úrokovou sadzbou navýšenou o úrok z omeškania, ktorého výška je stanovená v Oznámení
o úrokových sadzbách.

11. Podľa bodu 1.1, 1.2 a 1.3 Všeobecných obchodných podmienok, tieto všeobecné obchodné
podmienky upravujú vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom v súvislosti s poskytovaním bankových

obchodov, ako aj vzťahy vznikajúce v súvislosti s postupom, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy. Tieto
VOP sú v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, na základe uvedeného odkazu uvedeného v
zmluve uzatvorenej medzi bankou a klientom, jej súčasťou bez ohľadu na to, či je bankový produkt vo
VOP upravený. V rozsahu, v akom sa ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom líšia
od osobitých obchodných podmienok pre produkty, ktorými môžu byť upravené vzťahy medzi bankou a

klientom a na ktoré takáto zmluva odkazuje, sú rozhodujúce ustanovenia takejto zmluvy, obchodných
podmienok a VOP v takomto stanovenom poradí. Právne vzťahy neupravené zmluvou, obchodnými
podmienkami a VOP sa spravujú príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka.

12. Upozornením- výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 18.11.2014 právny predchodca žalobcu

upozornil žalovaného, že ku dňu 18.11.2014 je pohľadávky banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac
ako tri mesiace po lehote vo výške 311,96 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 276 eur,
poplatkov vo výške 35,96 eur a poistné vo výške 0 eur, ktorú ho vyzval uhradiť v lehote 15 kalendárnych
dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ho upozornil na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný.

13. Právny predchodca žalobcu výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 05.12.2014 žalovanému oznámil,
že vzhľadom k tomu, že svojím konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere
zo dňa 07.05.2014 a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stáva
sa úverová pohľadávka k 05.12.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu. Zároveň ho vyzval uhradiť
dlžnú sumu vo výške 3481,32 eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola

žalovanému doručená dňa 10.12.2014.

14. V zmysle Sadzobníka poplatkov platného od 01.02.2014 poplatok za 1.upomienku predstavuje sumu
9,96 eur, poplatok za 2.upomienku sumu 24,90 eur, poplatok za výzvu na splatenie úveru sumu 3,32 eur
a poplatok za upozornenie pred výzvou na splatenie úveru predstavuje poštovné v zmysle Tarify SP, a.s.

15. Z listiny „Aktuálny stav úveru ku dňu 07.06.2017“ je zrejmé, že žalovaný celkovo na predmetný úver
vo výške 3080 eur uhradil sumu 345 eur.16. Žalovaný dňa 02.02.2015 podpísal návratku s názvom uznanie dlhu, zaslanú mu právnym
predchodcom žalobcu, v zmysle ktorej uznal svoj dlh voči Poštovej banke, a.s. vyplývajúcej zo zmluvy
o úvere č. 1482812630 vo výške 3606,34 eur, ktorý sa stal splatným dňa 05.12.2014.

17. Poštová banka, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 13.06.2017 zmluvu
o postúpení pohľadávok č. I/2017, predmetom ktorej je záväzok postupcu postúpiť na postupníka
pohľadávky špecifikované v Prílohe č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a záväzok
postupníka zaplatiť postupcovi za postúpenie pohľadávok odplatu.

18. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že na žalobcu bola postúpená aj
pohľadávka žalovaného v celkovej výške 5450,69 eur.

19. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca ospravedlnil
žalobcovu neúčasť vzhľadom na právny stav a najmä s poukázaním na dôvod hospodárnosti konania.

20. Žalovaný potvrdil, že predmetnú zmluvu o úvere podpísal dobrovoľne a bol mu aj poskytnutý úver
vo výške 3080 eur, ktorý platil asi rok mesačnými splátkami po 69 eur. Pokiaľ ide o uznanie dlhu uviedol,
že pred týmto uznaním mu prišiel jeden list, kde bolo uvedené, že má podpísať uznanie dlhu, má tam
uviesť svoj telefonický kontakt, dátum a miesto, preto tak aj urobil a zaslal túto písomnosť naspäť do

U. Q.. Nevedel však uviesť, či v sprievodnom liste bolo uvedené, že tieto úkony nemusí robiť. Obsahu
tohto uznania dlhu porozumel, avšak čo znamená § 558 Občianskeho zákonníka nevie. Pod uznaním
dlhu si však predstavoval, že pohľadávku bude splácať. Od U. Q. dostal jeden šek a podľa tohto šeku si
mal ďalšie šeky vybrať na pošte a vypísať, lenže on nevykonal ani túto jednu úhradu z dôvodu, že nemal
dostatok financií. Pokiaľ ide o úhrady vykonané po podaní žaloby uviedol, že vo februári tohto roku dostal

výzvu od žalobcu na platenie tejto sumy, kde bolo uvedené číslo účtu a podľa tohto čísla účtu aj platil
túto pohľadávku. Zároveň požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach po 40 eur vzhľadom na
jeho majetkovú situáciu, nakoľko on nemá žiaden príjem a jeho manželka poberá rodičovský príspevok
a rodinné prídavky.

21. Podľa § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.

22. V zmysle § 146 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so

späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Žalobca zobral žalobu späť celkovo v časti sumy 80 eur, pričom žalovaný s čiastočným späťvzatím
súhlasil, preto súd v tejto časti konanie zastavil.

24. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. V zmysle § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon
o spotrebiteľských úveroch) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úverevo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

27. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

28. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka).

32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

35.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

36. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľskýchzmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

38. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich
používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

39. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,

došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

40. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

41. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

42. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

43. Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal okrem iného riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka.

44. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).45. Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani
komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je
nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o

relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

46. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj
nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa

obchádzali zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských
vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí
nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu
Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého
kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby
sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom

v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

47. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako
spotrebiteľskú zmluvu.

48. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa

07.05.2014 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3080
eur, ktoré žalovaný mal splatiť v pravidelných 120 splátkach vo výške 69 eur mesačne. Zo strany
žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 05.12.2014. V prospech žalobcu žalovaný uhradil
sumu 425 eur z toho sumu 345 eur do podania žaloby a sumu 80 eur po podaní žaloby. Zároveň mal
súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka

o postúpení pohľadávok, platne postúpil pohľadávku na žalobcu, čím je preukázaná aktívna vecná
legitimácia žalobcu v konaní.

49. V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

50. Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny v sume 3080 eur. Je nepochybné,
že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 3080 eur a žalovaný uhradil celkovo sumu 425 eur, pričom
súd žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle citovaného ust. § 566 ods. 2
Občianskeho zákonníka a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny v sume 2655 eur a čo do
zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

51. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom je nárok na vyčíslený úrok z úveru uplatnený v rámci sumy
2674,49eur,ktorásumapredstavujesumuúrokovaúrokovzomeškaniavyčíslenýchkudňu10.10.2017,
ako aj nárok na úrok vo výške 23,90 % ročne zo sumy 3080 eur od 16.10.2017 do zaplatenia. Súd sa
zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 23,90

% ročne.

52. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( máj 2014) činila úrok 10,40
% p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 13,50
% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

53. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

54. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.55. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,
preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.

56. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo

veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý
v odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %

oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa

v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

57. Žalobca si tiež uplatnil nárok na vyčíslený úrok z omeškania v rámci sumy 2674,49 eur, v ktorých je
okrem vyčísleného úroku z úveru, vyčíslený aj úrok z omeškania. Žalobcovi však nie je možné priznať

nárok na vyčíslený úrok z omeškania, nakoľko ten bol vyčíslený aj zo súm, na ktoré žalobcovi nevznikol
nárok ( úroky, poplatky). Vzhľadom na uvedené súd žalobu v tejto časti zamietol.

58. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru t.j.
po dni 05.12.2014, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade

s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku zohľadňujúc platby žalovaného po podaní žaloby. V čase omeškania bola
základná úroková sadzba európskej centrálnej banky ku dňu 06.12.2014 vo výške 0,05 % a ku dňu
22.03.2018 a 01.05.2018 vo výške 0,00 % p.a. a úrok z omeškania tak predstavuje výšku 5,05 % a 5
% ročne ako je uvedené vo výroku rozsudku.

59. V zmysle § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie

s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

60. Dlžnú pohľadávku súd povolil žalovanému splácať po 40 eur mesačne vzhľadom na majetkovú
situáciu žalovaného podľa § 232 ods. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, a to pod následkom straty
výhody splátok.

61. Súd podotýka, že nárok žalobcu neposudzoval na základe predloženého uznania dlhu zo dňa
02.02.2015, nakoľko tento nepovažoval za platne uzavretý a to z dôvodu, že takéto uznanie dlhu zaslané
právnym predchodcom žalobcu žalovanému je typickým formulárovým riešením stavu, keď právny

predchodca žalobcu predkladá spotrebiteľovi na podpis zdanlivo výhodný formulár, ktorý má pôsobiť ako
ústupok zo strany právneho predchodcu žalobcu vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho skutočným
cieľom je dosiahnuť formou uznania dlhu predĺženie premlčacej doby na uplatnenie svojho nároku.
Rovnako týmto spôsobom žalobca dosahuje, že si v dlžných splátkach z uznaného dlhu uplatňuje aj
plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Možno však konštatovať, že ak dlžník podpisuje takúto

dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj dlh, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu, čo v danom prípade
potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi. Takéto konanie právneho predchodcu žalobcu odporuje bežnej
praxi a zvyklostiam a preto sa takáto dohoda považuje za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi.62. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

63. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

64. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. Z uplatnenej sumy 6367,32 eur ( istina vo výške 3080 eur + úroky vo výške 2674,49 eur+ úroky
vo výške 23,90 % ročne zo sumy 3080 eur od 16.10.2017 do zaplatenia kapitalizovaných ku dňu
vyhlásenia rozsudku vo výške 504,19 eur + úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3080 eur
od 16.10.2017 do zaplatenia kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 108,64 eur) bolo

žalobcovi priznaných 3143,87 eur ( istina vo výške 2655 eur + úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 2735 eur od 06.12.2014 do 21.03.2018 vo výške 454,84 eur + úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 2695 eur od 22.03.2018 do 30.04.2018 vo výške 14,76 eur + úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2655 eur od 01.05.2018 do zaplatenia kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia
rozsudku vo výške 19,27 eur). Žalobca mal tak v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a

teda v časti o zaplatenie 3143,87 eur, v časti späťvzatia žaloby v sume 80 eur sa takisto jedná o úspech
žalobcu, nakoľko dôvodom späťvzatia žaloby bolo plnenie žalovaného po podaní žaloby, teda celkovo
mal žalobca úspech v časti o zaplatenie 3223,87 eur čo predstavuje úspech 51 % a neúspech 49 %, čo
predstavuje úspech žalovaného, a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Žalobcovi tak po odpočítaní
úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 2 %.

66. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

67. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.