Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. apríl 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317205669
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317205669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu: G. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom

K. XX, zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, so sídlom Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti
žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 357 24 803,
zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. C. XXXXX/XX zo dňa 10.4.2017 vydaný Stálym
rozhodocovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislva,
konajúcim prostredníctvom rozhodcu Mgr. I. C..

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu, pričom o
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 331,50 Eur v
lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 9. 5. 2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok sp.
zn. C. XXXXX/XX zo dňa 10. 4. 2017, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre

arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, konajúcim prostredníctvom rozhodcu Mgr. I. C.É.. Podanie
žaloby odôvodnil tým, že týmto rozsudkom bol žalobca v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 2.102,26 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy
2.058,82 Eur od 6.11.2015 do zaplatenia a nahradiť žalovanému trovy rozhodcovského konania tak,
ako je to špecifikované v napadnutom rozhodcovskom rozsudku, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa,ledasúnaplnenédôvodyprezrušenierozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§45ods.1písm.

g), í), j), 1) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, teda sú naplnene dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods.
1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vydaniu napadnutého rozhodcovského rozsudku
predchádzala Výzva na žalobnú odpoveď s prílohami a Žalobná odpoveď zo dňa 26.8.2016, spísaná a
odoslanáprostredníctvomprávnehozástupcužalobcudňa2.9.2016.Inapriekskutočnostiamuvedených
v žalobnej odpovedi bol napadnutý rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore s vyššie uvedenými
ust. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zmluva o vydaní a používaní „Pôžičkovej

karty Quatro PREMIUM", (ďalej len „Zmluva") uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného Všeobecnou úverovou bankou, a.s., na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úverový
rámec raz vo výške 33.000,- Sk (1.095,39 Eur) a druhý krát vo výške 36.000,- Sk (1.194,98 Eur) je
jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej sírane vystupujú fyzické osoby -spotrebitelia, ktorípri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonajú v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy
koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy

nesúcej črty zmluvy uzatváranej opakovane s veľkým počtom spotrebiteľov s tým, že návrh takejto
zmluvy je vopred pripravený na predtlačených formulároch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť meniť
obsah takto navrhnutých zmlúv. V nadväznosti na uvedené máme zato, že v rámci právneho posúdenia
veci je potrebné aplikovať na danú zmluvu zákonné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv,
nakoľko predmetná Zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom formulári s vopred

pripraveným znením, pričom v takejto podobe bola predložená spotrebiteľovi - žalobcovi na podpis.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je nevyhnutne aplikovať na danú situáciu ustanovenia zaručujúce
žalobcovi ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda
ustanovenia občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv s tým, že predmetnú Zmluvu
je treba posudzovať aj v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z,z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom k okolnostiam, za ktorých boli predmetné rozhodcovské

zmluvy dojednané, a to v kontexte ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, máme zato,
že v danom prípade sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa za danej situácie žalobcu.
Jedným z určujúcich kritérií je aspekt individuálneho dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia obsiahnuté jednak v návrhu zmluvných podmienok

a jednak v pripojených všeobecných obchodných podmienkach nemožno považovať za individuálne
dojednané také, ktoré boli dodávateľom pripravené vopred a s ktorými sa spotrebiteľ síce mohol
oboznámiť pred samotným podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. V tomto prípade sa
spotrebiteľ ocitol v situácii, kedy mal na výber dve možnosti, a síce buď predložený návrh zmluvy
podpíše, alebo ho odmietne. Máme zato, že hoci rozhodcovské zmluvy boli podpísané na samostatnej

listine, tvorili však neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, pričom ustanovenia Zmluvy ako zmluvy formulárovej
vyhotovenej na predtlačí sú koncipované predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa.
Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej zmluvy je zrejme, že dodávateľ od počiatku sledoval
riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia
práv spotrebiteľa. Požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy

nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, ktoré právo výberu spôsobu
riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov vzťahu zveruje žalobcovi
(iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom,
tak i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať
za skôr teoretické až nepravdepodobné. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé

eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len
pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor. Na základe uvedených skutočností možno vyvodiť záver,
že v danom prípade nebola platne založená právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie
rozhodnutia, keď predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe
neplatných rozhodcovských zmlúv, pričom pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne

predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, leda sú naplnene dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku
v zmysle § 45 ods. 1 písm. g), i), j), I) zákona e. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 09. 6. 2017 a dňa 08.02.2018 žiadal žalobu
žalobcu zamietnuť. Má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v
zmysle §45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a navrhol, aby
súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca porušil podmienky splácania vyčerpaných finančných
prostriedkov, dostal sa do omeškania s ich úhradou, čím došlo k vzniku pohľadávky na strane veriteľa.

Výsledkom mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota dlžníka (žalobcu) predmetnú pohľadávku uhradiť,
avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v jeho možnostiach pohľadávku uhradiť v
celosti. Žalovaný (veriteľ) nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne
exekučného konania a žalobca (dlžník) predmetnú pohľadávku čo do dôvodu a výšky uznával, preto
mu poskytol žalovaný možnosť uhradiť pohľadávku v splátkach a zaslal žalobcovi dohodu o uznaní

záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach spolu s rozhodcovskou zmluvou a dotazníkom. Tieto
dokumenty žalovaný zaslal žalobcovi 3krát, žalobca ich vyplnil a podpísal dňa 25. 10. 2014, 4. 5. 2015
a 12. 11. 2015. Napriek opakovanej snahe o obnovenie platobnej disciplíny a vyrovnanie existujúcej
pohľadávky, žalobca opakovane porušil dohodnutý splátkový kalendár, preto nebolo možné ukončiťvec v rámci mimosúdneho riešenia. Žalobca mal možnosť prezrieť si dokumenty doma, oboznámiť sa
s nimi a tieto dokumenty podľa svojej vôle vyplniť ak súhlasí s ich obsahom. Žalobca mal možnosť
výberu a nebol ničím nútený, podpis rozhodcovskej zmluvy alebo dohody nebol podmienený podpisom

iných dokladov. Obsah dohody a rozhodcovskej zmluvy bol síce vopred pripravený žalovaným, čo však
nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočné, pretože tieto listiny musí niektorá zo zmluvných strán
pripraviť. Žalovaný je toho názoru, že rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné
podmienky,štandardnýmspôsobomvysvetlilapodstaturozhodcovskéhokonaniaadalamožnosťvýberu
spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Rozhodcovská zmluva, ako aj dohoda

neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly,
aby sa ním žalobca nemal možnosť oboznámiť. Čo sa týka vzdialenosti sídla rozhodcovského súdu
od bydliska žalobcu, tu žalovaný uviedol, že rozhodcovské konanie prebehlo v písomnej forme, pričom
rozhodcovský súd vzal do úvahy aj žalobnú odpoveď žalobcu (v pôvodnom konaní žalovaného), čo
vyplýva aj z tohto rozsudku. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania.

3. Dňa 26.10.2017 došli na súd podania žalobcu, ktorý poukázal na to, že rozhodcovská zmluva
rovnakého obsahu a formy bola už predmetom viacerých súdnych, najmä exekučných konaní , napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1CoE/33/2014, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
8CoE/157/2014, Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 3CoE/55/2014.

4. Súd vypočul žalobcu a oboznámil sa so žalobou a jej prílohami a predloženými listinnými dokladmi a to
návrhom na začatie rozhodcovského konania, zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky, dohodami o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, rozhodcovskou zmluvou, dotazníkmi, spotrebiteľskou
rozhodcovskou zmluvou, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier a zistil
nasledovný skutkový stav.

5. Medzi žalobcom ako dlžníkom a predchodcom žalovaného (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako
veriteľom bola dňa 26.07.2004 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro
PREMIUM č. zmluvy XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalobcovi úverový rámec
vo výške 33.000,- Sk (1095,39 eur) a druhýkrát vo výške 36.000,- Sk (1.194,98 eur). V zmluve výška

mesačnej splátky uvedená nebola, nebola uvedená ani výška ročnej úrokovej sadzby a RPMN.

6. Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX zo dňa 13. 11. 2015
dlžník Vladimír Karpeľ uznal záväzok zo Zmluvy a poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX čo do dôvodu
a výšky 2670 eur.

7. Dňa 13. 11. 2015 dlžník súčasne s Dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
podpísal aj Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, z ktorej vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z
Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom
pod č. XXXXXXX, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na

základe tejto Dohody alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto
Dohody, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov a to jedným
rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu.

8. Z pripojeného rozhodcovského spisu sp. zn. C. XXXXX/XX súd zistil, že zo strany spoločnosti EOS

KSI Slovensko, s.r.o. bola proti G. R. podaná dňa 6. 7. 2016 na Stály rozhodcovský súd zriadený pri
Asociácii pre arbitráž žalobca o zaplatenie 2102,26 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania 242,41
eur, úroku z omeškania 8,15% ročne zo sumy 2058,82 eur od 6. 11. 2015 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

K žalobe bola pripojená Zmluva o vydaní a používaní Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM zo dňa
23.07.2004, Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25. 10. 2014,
Rozhodcovská zmluva zo dňa 25. 10. 2014, Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach zo dňa 12.11.2015, Rozhodcovská zmluva zo dňa 12.11.2015, Dotazník zo dňa 4. 5. 2015,
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 12. 11. 2015, Spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva zo dňa 12. 11. 2015, Dotazník zo dňa 12. 11. 2015, príloha k zmluve o postúpení
pohľadávok, pokus o zmier zo dňa 7. 6. 2016.Na základe Uznesenia - Výzvy na žalobnú odpoveď, žalovaný G. R. v rozhodcovskom konaní doručil
rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, v ktorom namietal platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy, žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Vo veci samej vzniesol námietku

premlčania.

Dňa 10. 4. 2014 Stály rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým vyhovel žalobe žalobcu.
Tento rozsudok bol zástupcovi žalovaného G. R. doručený dňa 4. 5. 2017.

9. Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe a poukázal na písomné vyjadrenia a žalobu.

10. Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na svoje písomné vyjadrenia a žiadal žalobu
žalobcu zamietnuť. Má za to, že rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať za neprijateľnú, pretože
bola uzavretá vo forme samostatného právneho úkonu a nie ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, jej
platnosť resp. neplatnosť treba posudzovať podľa ustanovení občianskeho zákonníka o právnych

úkonoch. Právny úkon bol urobený zrozumiteľne, vážne a určito s dovoleným predmetom a v súlade so
všeobecnými právnymi predpismi vrátane predpisu na ochranu spotrebiteľa. Žalobca nemal možnosť
ovplyvniť obsah spotrebiteľskej resp. rozhodcovskej zmluvy avšak nijakým spôsobom to nepreukázal,
že by vôbec tento obsah rozhodcovskej zmluvy mal záujem meniť, akým spôsobom a aby mu zo
strany žalovaného bolo zabránené alebo znemožnené domáhať sa zmien ním požadovaných v rámci

rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bola zmluva zasielaná poštou, žalobca
mal dostatok časového priestoru oboznámiť sa s obsahom tejto rozhodcovskej zmluvy, prípadne poradiť
sa s nejakým právnym zástupcom alebo organizáciou na ochranu práv spotrebiteľa, čo však žalobca
nepreukázal, aby niečo také urobil. Napriek tomu rozhodcovskú zmluvu podpísal a viackrát zaslal na
adresu žalovaného. Vzhľadom na to máme za to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, preto

žiadame súd, aby žalobu zamietol a priznal nám nárok na náhradu trov konania ako žalovanému.

11. Podľa ustanovenia §45 ods. 1 písm. g), i) j) a l) Zák. č. 335/2014 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu;
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa §
42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobca v danej veci podal na súd dňa 9. 5. 2017 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol
jej právnemu zástupcovi doručený dňa 4. 5. 2017. Súd konštatuje, že žalobkyňa podala na súd žalobu
v lehote podľa ustanovenia §46 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok podľa ustanovenia §45 ods. 1 písm. g), i), j) a l) Zák. č. 335/2014

Z.z., preto súd skúmal, či rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní správne zistil skutkový stav,
či správne vyhodnotil predložené dôkazy, vykonal navrhované dôkazy alebo umožnil spotrebiteľovi
predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu; ďalej či rozhodcovský súd
rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a či rozhodcovský rozsudok zaväzuje

žalobcu na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom a či rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na
základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť.12. Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z., mluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä
a)sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje a bez
poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vneprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom
záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť;
prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne
o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom

rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť
spotrebiteľoviplnenie,ktorépresahujevýškuposkytnutýchpeňažnýchprostriedkovaprimeranejodplaty.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ

má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia §4 ods. 6 Zák. o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto

podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

13. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že pre vydanie sporného
rozhodcovského rozsudku je rozhodujúcim podkladom zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa
23.07.2004.

Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške úverového rámca
24.000,- Sk (796,65 eur),, ktorý bol navýšený postupne na 33.000,-Sk a dňa 18.09.2006 na 36.000,- Sk
(1194,98 eur), s minimálnou mesačnou splátkou 1000,- Sk (33,19 eur). V zmluve nebola uvedená ani
výška ročnej úrokovej sadzby, ani RPMN.

14. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalovaného ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalobcu v tejto

zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivýmprístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah úverových podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek
zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,

došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobkyne ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona

o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

15. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa - žalobcu aj v rozhodcovskom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy
uzavreté v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu.

Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal,

či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch,
pričom dospel k záveru, že úverová zmluva má v tomto smere nedostatky.

16. Z citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bolo aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, v opačnom prípade sa úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov, v zmysle uvedeného zákona od spotrebiteľa taktiež nemožno
požadovať úroky a poplatky, ktoré v zmluve nie sú uvedené ( §4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.) .

V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje
údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa §4 ods. 2

písm. g) a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Údaj o sadzbe RPMN v zmluve predstavuje
pre spotrebiteľa najdôležitejší údaj, ktorý mu umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých
spotrebiteľských úverov, pretože predstavuje celkové náklady spojené s úverom. Vzhľadom na uvedené
sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, v zmysle § 4 ods. 2 písm.
g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy o vydaní

a používaní Pôžičkovej karty QUATRO PREMIUM. V predloženej zmluve dokonca nie je uvedená ani
žiadna ročná úroková sadzba, preto veriteľ nemôže od spotrebiteľa v tomto prípade požadovať žiadne
úroky (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.).

17. Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Právny zástupca žalobcu v konaní pred rozhodcovským súdom vzniesol námietku premlčania. V tomto
prípade pri posudzovaní premlčania mal súd povinnosť postupovať podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, kde je upravená všeobecná trojročná premlčacia doba, a to v zmysle zásady, že je to na
prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná.

Aj keď žalovaný podpísal Dohodu o uznaní záväzku, súd túto považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.ToutoDohodoudošlokuznaniupremlčanéhodlhu.Lensamotnácitáciavbode2vposlednej
vete, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je nedostatočná, neurčitá
a nezrozumiteľná. Do úvahy sa berie priemerná zdatnosť spotrebiteľa, v tomto prípade z výpovede
žalobcu na pojednávaní bolo zistené, že tento ani nevedel čo podpisuje. Súd má za to, že žalobca si

myslel, že podpisuje splácanie svojho dlhu v splátkach, pričom nerozumie ani pojmom uznanie dlhu,
premlčanie, rozhodcovská zmluva, pričom mu to žalobcom ani nebolo vysvetlené. Uvedená dohoda bola
vopred predpripravená žalovaným formou predtlače a žalovaný si osobitne nevyjednal jej podmienky
a nemal možnosť jej obsah podstatným spôsobom ovplyvniť. Ide o typické formulované ošetrovanie
vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach

s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu. Túto dohodu je potrebné hodnotiť ako nekalú obchodnú
praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej
starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie
spotrebiteľa. Je potrebné zdôrazniť, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a právnym
predchodcom žalobcu, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento právny vzťah

je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto
ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní Dohody o splátkovom
kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie

priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorá je mu
adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri
uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidva tieto znaky nekalosti (nedostatok
odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší
správanie spotrebiteľa), boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje

tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá
predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri
konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praktiky alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňované v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska sa preto javí Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika, neplatná. Preto povinnosťou

rozhodcovského súdu v zmysle vyššie uvedeného bolo neprihliadať na túto Dohodu.

18. Keďže Zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle ustanovenia §4 ods. 2 písm. g) a 1) a ani ročnú
úrokovú sadzbu, podľa citovaného zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Zároveň žalovanému nepatrí ani plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok a plnenie, ktoré
požaduje v rozpore s dobrými mravmi.

19. V danej veci súd mal za preukázané, že sporným rozhodcovským rozsudkom bol žalobca zaviazaný
naplnenie,pričomrozhodcovskýsúdvrozhodcovskomkonanínesprávnezistilskutkovýstav,nesprávne

vyhodnotil predložené dôkazy a toto pochybenie malo vplyv na výsledok sporu; ďalej či rozhodcovský
súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa, a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu a rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobcu
na plnenie, ktoré je svojou povahou právom nedovolené a ktoré odporuje dobrým mravom; taktiež súd
zistil, že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§45 ods. 1 písm.

g), i), j) a l) Zák. č. 335/2014 Z.z.). Preto súd sporný rozhodcovský rozsudok zrušil.

20. Podľa ustanovenia §47 ods. 2 Zák. č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného
dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo vecirozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je
z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

Podľa ustanovenia §47 ods. 3 Zák. č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho
dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,17) a ak konanie pokračuje pred
stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný
právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne

záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 Civilného sporového poriadku s tým, že
žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto
mu patrí náhrada trov konania. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262
ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Žalobca bol v tomto konaní oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu v zmysle §
4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie
neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov

konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

Podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok zo žaloby o neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom vo výške 331,50
eur.

22. Vzhľadom na to, že žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku a bol v tomto konaní
úspešný v celom rozsahu, súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške
331,50 eur na účet Okresného súdu Humenné tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.