Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117206872
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117206872.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne B. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XXXX/XX, XXX XX S., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul.
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému BECK FINANC, s.r.o., so sídlom Pečnianska 5-7,
851 01 Bratislava, IČO: 35 830 522, právne zastúpený BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., advokátska kancelária

so sídlom Lermontovova 16, 811 05 Bratislava, IČO: 47 876 034, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp 77/2017-40 zo dňa 25. apríla
2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 314,21 € spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 314,21 € od 13.4.2017 do zaplatenia a to všetko v
lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 76 % s tým, že o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanovením § 53, § 451 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 9 odsek 2, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
zmluva, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu účastníkov, kde

žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými
zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných
potrieb a právny predchodca žalobcu je podnikateľom v oblasti poskytovania pôžičiek. Preto na uvedený
právny vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval Zákon o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nebol
jasne a nepochybne definovaný údaj o úrokovej sadzbe. V zmluve bola uvedená úroková sadzba úveru
40,89 %, pričom len na zadnej strane zmluvy, ktorá obsahuje všeobecné podmienky úveru sa v čl.

III. Poskytnutie úveru v bode 4. definuje, že úroková sadzba úveru je fixná na celé obdobie trvania
zmluvy, uplatňuje sa ako mesačná úroková sadzba. Výška úrokovej sadzby bola v zmluve stanovenánesprávne a nezohľadňovala ostatné podmienky úveru, a to počet splátok, dobu splácania a výšku
mesačnej splátky. Nesprávne uvedenie úrokovej sadzby, ktorá mala byť v zásade uvedená ako ročná
úroková sadzba vo výške 21,65 %, zakladá sankciu pre veriteľa, a to, že úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. V zmluve tiež chýbal údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov.
Ani údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
nebol vyslovene uvedený. V danom prípade nemal za sporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému na
predmetný úver sumu 1.354,42 Eur, t.j. viac než jej bolo zo strany žalovaného poskytnuté. Rozdiel
predstavuje sumu vo výške 355,42 Eur. K vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že

žalovaný ako obchodná spoločnosť je poskytovateľom úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom,
preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie
zmluvnýchpovinností.Žalovanýakoodbornáorganizáciapriuzatváranízmlúvkonáevidentneúmyselne
so snahou dosiahnutia zisku, prelo takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá
pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností. Žalovaný ako subjekt pôsobiaci
dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom,

napriek tomu tak postupoval aj v ďalších zmluvách a preto jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak
ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení
počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo. K
uzavretiu zmluvy došlo dňa 27.08.2013 z čoho vyplýva, že nedošlo k uplynutiu desaťročnej objektívnej

premlčacej doby. O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa žalobkyňa podľa
vlastného vyjadrenia dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci február
roku 2017, pričom žaloba bola podaná dňa 14.03.2017. Z uvedeného teda vyplýva, že námietka
premlčania je dôvodná vo vzťahu k úhradám realizovaným žalobkyňou pred mesiacom február 2015,
t.j. pred viac ako dvomi rokmi odkedy sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení. Konkrétne

sa to týka sumy vo výške 1.040,21 Eur. Žaloba je tak dôvodná iba vo výške 314,21 Eur (1.354,42 -
1.040,21) a preto prvoinštančný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Čo sa týka nároku žalovaného
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50 Eur, súd uplatnený nárok považoval za prostriedok procesnej
obrany žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola zrejme informovaná o
zmluvnej pokute, nejde o individuálne zmluvné dojednanie, ide o sankciu nerozlišujúcu porušenie

povinností v rôznych situáciách a preto súd prvej inštancie považoval túto sankciu jednak za neplatnú
pre neurčité vyjadrenie porušenia povinnosti a jednak ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle
ustanovenia § 53 odsek 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Súd tento nárok teda nepovažoval za
dôvodný.

4. Proti rozsudku s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie
žalovaný. Navrhol, aby súd prvej inštancie rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie nesprávne a najmä nelogicky vyhodnotil, že žalovaný
sa mal na úkor žalobkyne obohatiť úmyselne. Náležitosti zmluvy, na ktoré odkazuje súd prvej inštancie
boli do zmluvy doplňované ručne fyzickou osobou a pri takomto vypĺňaní zmluvy jednoducho môže dôjsť

k pochybeniu na strane osoby, ktorá tieto náležitosti dopĺňa, najmä ak takto vyhotovuje viacero zmlúv
naraz. Nestotožňuje sa ani s posúdením začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Skutočnosť,
že sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení od Združenia je nepochybne dozvedenie sa
o právnej kvalifikácii skutkového stavu ako bezdôvodného obohatenia. Toto však nie je okamihom
určujúcim začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Okamihom začiatku plynutia subjektívnej

premlčacej doby je okamih, kedy žalobkyňa vykonala konkrétne platby v prospech žalovaného, pretože
už v tomto okamihu vedela, že poukazuje platby nad rámec svojej povinnosti a vedela aj o osobe
obohateného. Nesúhlasí ani s právnym posúdením veci vo vzťahu k nároku žalobcu na zmluvnú pokutu.
Zmluvná pokuta je v zmluve uvedená jasne, zrozumiteľne a je z nej zrejmé, za akú porušenie povinnosti
nárok na ňu vznikol ako aj spôsob jej vyčíslenia. Samotná skutočnosť, že niektoré ustanovenie zmluvy

o spotrebiteľskom úvere nie je individuálne dojednané, samo o sebe nezakladá neprijateľnosť takéhoto
dojednania.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa
27.08.2013 uzatvorená Zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o
úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 999 Eur za účelom kúpy tovaru. V Zmluve
o úvere boli uvedené údaje o úrokovej sadzbe úveru (40,89 %), dobe trvania zmluvy (24 mesiacov od
uzatvorenia zmluvy), počte splátok (24), sume jednej splátky (61,61 Eur), dátume splatnosti mesačnej

splátky (27), termíne konečnej splatnosti úveru (27.08.2015, RPMN (49,46 %) a celkovej sume nákladov,
ktoré spotrebiteľ uhradí (1.478,52 Eur).

8.Podľaustanovenia§9odsek2Zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzatvorenia
Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

9. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

10. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

11.Podľaustanovenia§451odsek1Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah
založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a žalobkyňou vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.

Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalovaným v konečnom dôsledku spochybnený.

13. Za nesporné považuje odvolací súd aj skutočnosť, že Zmluva o úvere neobsahovala náležitosti v
zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. c/, i/ a y/ Zákona o spotrebiteľskom úvere ako aj skutočnosť,
že s neuvedením týchto náležitostí Zákon o spotrebiteľskom úvere predpokladá sankciu bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru. Absenciu, resp. nesprávne uvedenie týchto náležitosti odvolateľ nijakým
spôsobom nespochybnil. Samotný odvolateľ v podanom odvolaní uvádza, že náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere absentujú z dôvodu omylu v konaní osoby, ktorá danú zmluvu vyplňovala.14. Žalovaný v priebehu súdneho konania vzniesol námietku premlčania. Na posúdenie námietky
premlčania je potrebné si podľa názoru odvolacieho súdu na úvod ustáliť, akú sumu úveru žalobkyňa
čerpala a akú sumu žalovanému vrátila ako aj ustáliť moment začiatku plynutia premlčacej doby (ako

objektívnej tak aj subjektívnej) a dĺžku objektívnej premlčacej doby, ktorá sa na daný prípad aplikuje.

15. K výške čerpania úveru odvolací súd uvádza, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa
čerpala úver vo výške 999 Eur. Z obsahu spisu sa však odvolaciemu súdu javí, že celková výška
úhrad zo strany žalobkyne nebola v konaní jednoznačne preukázaná. Odvolací súd poukazuje hlavne

na vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.04.2018 ako aj na obsah odvolania, kde žalovaný uvádza rozpis
splátok, ktoré spolu predstavujú sumu 1.040,21 Eur (pričom však ani z obsahu týchto vyjadrení nie je
jasné, či ide o všetky úhrady žalobkyne), zatiaľ čo podľa tvrdenia žalobkyne táto uhradila sumu 1.354,42
Eur. V súdnom spise absentuje výpis z úverového účtu a preto je podľa názoru odvolacieho súdu záver
súdu prvej inštancie o výške úhrad zo strany žalobkyne predčasný.

16. Čo sa týka momentu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, odvolací súd uvádza, že
za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je
pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok

plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. (Pozri rozhodnutie NS
SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986)

17. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný

na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Žalobu
o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa podala v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby, pretože o bezdôvodnom obohatení sa nedozvedela skôr ako vo februári 2017, kedy kontaktovala
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

18. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod
neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený
začiatokobjektívnejpremlčacejdoby.Vprejednávanomprípadetedaokamihzačatiaplynutiaobjektívnej
premlčacej doby je totožný s okamihom, kedy došlo k preplateniu úveru nad poskytnutú istinu. Z
uvedeného dôvodu považuje odvolací súd poukaz prvoinštančného súdu na deň uzatvorenia Zmluvy o

úvere za nesprávny. V tento súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na absenciu výpisu z úverového
účtu žalobkyne, z ktorého by bol zrejmý presný začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby.

19. Súd prvej inštancie založil svoj záver o aplikácii 10 ročnej objektívnej premlčacej doby na
skutočnosti, že žalovaný ako obchodná spoločnosť je poskytovateľom úverov na profesionálnej báze,

je podnikateľom a preto sa u neho predpokladá vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za
porušeniepovinností.Konaniežalovanéhovyhodnotilakokonaniezameranénazískaniebezdôvodného
obohatenia minimálne s nepriamym úmyslom. Podľa názoru odvolacieho súdu je však daná
argumentácia nedostatočná. Samotný fakt, že žalobca je podnikateľ vo všeobecnosti nemôže bez
ďalšieho zakladať jeho úmysel bezdôvodne sa obohatiť. Podľa názoru odvolacieho súdu je dôležité

zistiť, kedy k obohateniu došlo a v tomto čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie. Je
tiež potrebné prihliadnuť na závažnosť porušenia zákona zo strany žalovaného (o absenciu/nesprávne
uvedenieakýchnáležitostisajednásohľadomnačasichzakotveniavprávnomporiadku),činaprípadnú
doterajšiu rozhodovaniu prax týkajúcu sa sporov z obdobných zmlúv.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 odsek 1
písm. b/ C.s.p. rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 odsek 1 C.s.p.).

21.Povrátenívecibudeúlohouprvoinštančnéhosúduustáliť,akúsumužalobkyňažalovanémuuhradila,

zistiť rozpis jednotlivých splátok s ohľadom na možné premlčanie bezdôvodného obohatenia a opätovne
posúdiť možnosť aplikácie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby s ohľadom na vyššie uvedený názor
odvolacieho súdu.22. Prvoinštančný súd, ktorý je v zmysle ustanovenia § 391 odsek 2 C.s.p. viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu v novom rozhodnutí rozhodne podľa ustanovenia § 396 odsek 3 C.s.p. aj o trovách
odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).