Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203359
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8514203359.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843 proti odporcovi: 1. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, G. U., zastúpený: JUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava 2. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
XXX, G. U., za účasti: Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Šafárikovo nám. č. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362962, zastúpený: JUDr. Patrikom Podhorským,
advokátom, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 9.375,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C/219/2014-265 zo dňa 16.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom
o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade a vedľajším účastníkom Občianskeho združenia

VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, priznal žalovanému v 1. rade
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania
nepriznal,ObčianskemuzdruženiuVŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOVpriznalnárokna
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou
žaloboudomáhalzaplateniasumy9.375,18eurspríslušenstvomtitulomzmluvyoúvere.Zmluvuoúvere
uzatvorila so žalovanými spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá pohľadávku následne postúpila

žalobcovi. Do konania vstúpilo dňa 09.09.2014 Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV ako vedľajší účastník. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že
postúpenie pohľadávky v danom prípade bolo v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď neboli
splnené podmienky tohto ustanovenia. List právneho predchodcu žalobcu zo 16.10.2012 nie je možné
považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ďalej súd uviedol, že v konaní nebolo
preukázané naplnenie podmienok zosplatnenia dlhu a nezosplatnená pohľadávka taktiež nemôže byť
postúpená. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia

pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to výzva adresovaná dlžníkom pred
postúpením pohľadávky a jej doručenie. Postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné (§
39 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo
predmetom postúpenia, a preto mu nie je možné právo priznať. Výrok o trovách konania odôvodnil súdprvej inštancie § 255 CSP. Trovy konania priznal aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorému účinky vstupu
do konania zostali zachované aj po 01.07.2016 a o jeho práve bolo potrebné rozhodnúť už podľa
zásad Civilného sporového poriadku. Právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa odvíja od

úspechu alebo neúspechu toho účastníka konania, na strane ktorého v konaní vystupoval. Žalovaný, na
strane ktorých vedľajší účastník vystupoval, boli v konaní v celom rozsahu úspešní a z toho dôvodu má
nárok na náhradu trov konania aj vedľajší účastník. Vystupovanie vedľajšieho účastníka súd považoval
za účelné vzhľadom na jeho vyjadrenia doručené súdu dňa 21.05.2015 a 10.02.2016.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie, že neboli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8. Uviedol,
žetotoustanovenieupravujelenpodmienkyprelomeniabankovéhotajomstva,nesúvisítotoustanovenie
s aktívnou legitimáciou žalobcu. Poukázal na to, že podaním z 13.04.2018 zobral žalobu čiastočne
späť a súd na toto jeho podanie nereagoval. Nesúhlasil s tým, že nie je možné postúpiť nezosplatnenú
pohľadávku. Poukazoval na viaceré rozhodnutia súdov. Nesúhlasil s tým, že trovy konania boli priznané

aj vedľajšiemu účastníkovi, pretože trovy konania podľa Civilného sporového poriadku možno priznať
len strane a vedľajší účastník nebol stranou sporu. Poukázal na to, že žalovaní boli ku dňu postúpenia
pohľadávky v omeškaní po dobu 1.164 dní a postupca by konal v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách
aj vtedy (a tak, aby neporušil bankové tajomstvo), ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal.

3. Žalovaný v 1. rade s odvolaním nesúhlasil, žiadal rozhodnutie potvrdiť, priznať trovy odvolacieho
konania. Žalovaná v 2. rade s odvolaním nesúhlasila. Vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil

skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Otázka
platnosti postúpenia pohľadávky banky bola riešená v rozhodnutí zverejnenom v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR, jedná sa o rozhodnutie č. 60, podľa ktorého ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením
pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením je neplatný

právny úkon. Podľa rozhodnutia podmienkami pre postúpenie pohľadávky je zaslanie písomnej výzvy
banke dlžníkovi v omeškaní a následné dlžníkove nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Rozhodnutie
zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutie súdov SR pod č. 119/2003, podľa
ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhaní postúpenej pohľadávky, v danom prípade nie je možné aplikovať aj

preto, že sa jedná o aplikáciu v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných
princípoch ako právo obchodné. Keďže žalobca v podanom odvolaní nespochybnil závery súdu prvej
inštancie, že výzva obsahovo vyhovujúca ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách zo strany Slovenskej
sporiteľne, a.s. nebola vyhotovená a doručená dlžníkom, nebolo potrebné na ďalšie odvolacie námietky
žalobcu prihliadať. Výzva podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa vyžaduje aj vtedy, ak omeškanie

dlžníka trvá viac ako 1 rok. Výnimka v takomto prípade spočíva v tom, že banka môže pohľadávku
postúpiť, aj keď dlžník omeškaný záväzok zaplatí. Neexistencia výzvy vyhotovenej a doručenej v súlade
s § 92 ods. 8 zákona o bankách automaticky spôsobuje neplatnosť postúpenia pohľadávky. Správne
teda súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie.

5. Súd prvej inštancie na späťvzatie žalobcu reagoval na pojednávaní dňa 16.04.2018 tak, že pripustil
zmenu petitu žaloby v zmysle podania žalobcu doručeného súdu dňa 13.04.2018. Je pravda, že toto
podanie bolo podľa svojho obsahu čiastočným späťvzatím žaloby, avšak uznesenie o pripustení zmeny
žaloby nadobudlo právoplatnosť a predmetom konania je len suma zohľadňujúca čiastočné späťvzatie.
Nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie teda nemala za následok nesprávne rozhodnutie v tejto veci.

6. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.

7.Správnesúdprvejinštanciepriznalnáhradutrovkonaniaajvedľajšiemuúčastníkovi.Vedľajšíúčastník
mázachovanévšetkypráva,ktorémuvzniklidodňaúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadku,tedavšetky

účastnícke práva, vrátane práva na náhradu trov konania (§ 470 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie sa
vysporiadal s tým, prečo vedľajšieho účastníka považuje za úspešného v tomto spore a prečo boli jeho
úkony účelné, jeho rozhodnutie o priznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi je vecne správne. Zuvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil postupom podľa § 387
ods. 1 CSP.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, žalovaní a vedľajší účastník boli v
odvolacom konaní úspešní. Trovy odvolacieho konania však vznikli len žalovanému v 1. rade, a preto
odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania len žalovanému v 1. rade. Vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným v 2. rade a vedľajším účastníkom žiadnej zo strán trovy odvolacieho konania nepriznal.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421

ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.