Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/266/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206094
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617206094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a sudcov JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: J. I., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom D., T. C. XXX, o zaplatenie 1.599,12 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Csp/135/2017-88 zo dňa 25.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalovanej voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 10Csp/135/2017-88 zo dňa 25.4.2018 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.659,93 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.599,12 eur od 1. 8. 2017 do zaplatenia, ktoré súd povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach vo
výške30,-eur,splatnýchvždykposlednémudňupríslušnéhokalendárnehomesiaca,počnúcmesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odôvodnení uviedol, že vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1, 2,3,4 Občianskeho zákonníka,
§ 1 ods. 2, § 2 písm. d/ a § 9 ods. 1 prvá veta Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že žaloba je dôvodná len čiastočne. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca ako
veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver
vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s dojednaným úrokom v mesačných

splátkach. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Keďže žalovaná si svoju povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky neplnila, žalobca
ju po predchádzajúcom upozornení na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, vyzval na splatenie
zostávajúcej nesplatenej časti úveru s príslušenstvom do 31.7.2017. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo
zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovinesplatenúistinuúveruvovýške1.599,12euraúrokzúveruvyčíslenýkudňusplatnostiúveru,
t.j. k 31.7.2017 vo výške 59,86 eur a tiež priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,95 eur, vyčíslený

v žalobe ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. k 21.7.2017. Odo dňa nasledujúceho po
predčasnej splatnosti úveru, ktorý je prvým dňom omeškania so zaplatením celej nesplatenej istiny,
t.j. od 1.8.2017, do zaplatenia, zo sumy dlžnej istiny vo výške 1.599,12 eur priznal výšku úroku 5%
ročne v súlade s výškou úrokov z omeškania podľa občiansko-právnych predpisov. Spolu teda súd uložilžalovanej zaplatiť žalobcovi 1.659,93 eur (istina vo výške 1.599,12 eur + úrok vo výške 59,86 eur + úrok
z omeškania vo výške 0,95 eur). V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi úroky z
omeškania z úrokov, nakoľko Občiansky zákonník neumožňuje priznať príslušenstvom z príslušenstva,

teda úroky z omeškania z úrokov. Súd taktiež zamietol podanú žalobu v časti uplatneného úroku z
omeškania za obdobie od 22.7.2017 do 31.7.2017, ktoré si žalobca uplatnil z istiny vo výške 1.599,12
eur. Celý nezaplatený zvyšok istiny úveru sa stal splatným až 31.7.2017. Žalobca pritom netvrdil ani
nepreukázal,akábolavýškadlžnejistiny(zomeškanýchsplátkach)vobdobíod22.7.2017do31.7.2017.
Súd zamietol podanú žalobu aj v časti úrokov uplatnených za obdobie po splatnosti úveru, t.j. od

1.8.2017 do zaplatenia. Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky
prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z ust. § 503 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Úroky predstavujú osobitnú peňažnú náhradu, súvisiacu s poskytnutím finančných
prostriedkov, pričom sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Preto žalobcovi
neprislúcha právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po splatnosti úveru.

V súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP súd povolil žalovanej splácať priznané plnenie v splátkach vo výške
30,- eur mesačne, prihliadajúc na osobu žalobcu, osobu žalovanej, najmä jej príjmové a výdavkové
pomery. Žalovaná je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 262,50 eur, z ktorého vynakladá len
na lieky 50,- eur mesačne. Výška súdom určených splátok zodpovedá výške splátok úveru dojednaných
v zmluve o úvere uzavretej medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie mal za to, že povolením splácania

dlhuvsplátkach,vzhľadomnavýškusplátkyavýškupriznanéhoplnenianebudúohrozenéprávažalobcu
a súčasne nebude ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb žalovanej.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pokiaľ aj bol žalobca v spore čiastočne neúspešný,
jednalo sa o neúspech len v časti príslušenstva žalovanej sumy (úroku z omeškania a úroku). V súlade

s ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote v rozsahu zamietnutej časti nároku (výrok II.)
podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny. Uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie

a s jeho argumentmi sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolateľ poukázal na to, že zmluvné úroky
boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny odo dňa zosplatnenia a tento sa
ďalej (t.j. po zosplatnení celého dlhu) nenavyšuje. Odvolateľ má za to, že požadovaný nárok na úroky
z omeškania zo zmluvných úrokov sú nárokom, ktorý predpokladá ust. § 497 Obchodného zákonníka,

pretože žiadne iné zákonné ustanovenie tento nárok svojim znením nespochybňuje. V tejto súvislosti
odvolateľ poukázal na rozhodnutia iných súdov v rámci SR, ktoré tento úrok priznali. Ďalej uviedol, že
nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na
plnenie a vytýkal súdu, že povolil žalovanej splácať uloženú sumu v mesačných splátkach. Uviedol, že
rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej.

Priznaním splátok vo výške 30,- eur mesačne súd zapríčiní, že žalovaný bude istinu splácať viac ako
4 roky.

3. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
a contrario CSP, pretože nebolo potrebné opakovať alebo doplniť dokazovanie súdom prvej inštancie a
nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP verejne

vyhlásený, čo bolo v zmysle ustanovenia § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu,
a ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti podľa ustanovení §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti zostal rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotení
toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom
rozsahu zistil skutočnosti dôležité pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd vplnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na

odôvodnenie rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. S rozhodnutím súdu
prvej inštancie, právnym posúdením veci ako aj s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil

a na tento poukazuje.

6. Neobstojí odvolacia námietka odvolateľa ohľadom nároku na úrok z úveru aj za obdobie po vyhlásení
jeho mimoriadnej splatnosti po jeho zosplatnení. V takomto prípade totiž veriteľ svojim jednostranným
právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu
požičaných finančných prostriedkov. V dôsledku toho na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie

obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak spotrebiteľ
už nemá právny titul mať prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom
prípade by bol založený ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky z úveru. Išlo by o právny stav, kedy

by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ
by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.

7. Napokon žalobca v danej časti odvolania ani nepredkladá konkrétnu argumentáciu, ktorá by mala
podporovať jeho tvrdenie, v podstate odkazuje na rozhodnutia súdov v iných veciach. Takýto odkaz je v

konečnom dôsledku bezpredmetným, lebo pre konajúci súd nie sú uvedené rozhodnutia záväzné (ust.
§ 193 CSP). Podstatné v rozoberanej súvislosti je, že konajúce súdy (konanie v prvej a druhej inštancii
tvorí jeden celok) dostatočne odôvodnili a vysvetlili svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením
predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnali, preto nekonali v rozpore s princípom právnej istoty
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/144/2014 z 13.5.2014).

8. Odvolací súd nezistil pochybenie ani v tej časti rozsudku, ktorým súd povolil žalovanej splácať
uloženú sumu v mesačných splátkach vo výške 30,- eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného
kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
nakoľko žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, preto by mala nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. No vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní, jej odvolací
súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)