Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117241960
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117241960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia
s. r. o., so sídlom 811 07 Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35831154, zastúpený splnomocneným advokátom
JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Advokátska kancelária 810 00 Bratislava, Mýtna 48, P. O. Box 205,
proti žalovanému: Z. U., narodený XX. XX. XXXX, bytom XXX XX K. K., Z. R. XXXX/XX, o zaplatenie 1
065,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo
konania 9Csp/222/2017-101 zo dňa 23.05.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 160,14 eur s

úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 160,14 eur od 20.12.2014 do zaplatenia, rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 9Csp/222/2017-101 zo dňa 23.05.2018 v tejto časti
výroku o zamietnutí žaloby z r u š u j e a konanie v tejto časti žaloby z a s t a v u j e .

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 9Csp/222/2017-101 zo dňa 23.05.2018
v prevyšujúcej časti o zaplatenie 905,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
905,21 eur od 20.12.2014 do zaplatenia a v závislom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú po tom, čo súd
prvej inštancie konštatoval premlčanie uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému a to s poukazom
na ustanovenie § 52 ods. 1 a 2, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku konštatoval, že mal v konaní listinne preukázané, že dňa 09.06.2014 právny predchodca
žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník, uzatvorili zmluvu
o pôžičke č. XXXXXXX, ktorou bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 1 000,- eur. Žalovaný

sa zaviazal splácať pôžičku v 24 mesačných splátkach po 53,38 eur do celkovej sumy 1 281,12 eur,
avšak reálne uhradil len sumu 53,38 eur. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne
a včas, dňa 29. 10. 2014 na základe predžalobnej upomienky bol vyzvaný k úhrade dlžných splátok
s upozornením na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Následne došlo dňa 19. 12. 2014 k
predčasnému zosplatneniu úveru, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 31. 12. 2014. Súd
konštatoval, že žalovaná suma 1 065,35 eur tak predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú mal žalovaný
uhradiť ku dňu zosplatnenia dlhu vo výške 1 118,73 eur a uhradenou splátkou 53,38 eur. Vzhľadom

k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného súd skúmal, či je táto dôvodná. Na základe
listinných dôkazov súd vyhodnotil, že v zmysle žaloby, ako aj pripojených príloh, sa žalobca domáhal
plnenia zo zmluvy o pôžičke, v rámci ktorej bolo dojednané vrátenie poskytnutej sumy v mesačných
splátkach. V zmluve bolo dojednané, že v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok môževeriteľ od žalovaného žiadať zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou v prípade
omeškania s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho
ako 3 mesiace za podmienok uvedených v § 53 ods. 9 a v § 565 Občianskeho zákonníka (bod 12.2

zmluvy). Súd mal preukázané, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť pre neuhradenie splátky splatnej
v auguste roku 2014, čo vyplýva z predžalobnej upomienky obsiahnutej v spis. Súd potom s poukazom
na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka posúdil počiatok behu všeobecnej trojročnej premlčacej
lehoty u dlhu, ktorý sa stal zročným pre nesplnenie niektorej zo splátok, odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, v danom prípade odo dňa 20. 08. 2014. Pokiaľ žaloba bola podaná na súd dňa 24. 10. 2017,

bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby a z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, súd s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a § 257 CSP
nepriznal náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že tieto mu nevznikli, ani ich v konaní nepožadoval.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nesúhlasí
s právnym posúdením premlčania uplatneného nároku súdom prvej inštancie a to, pokiaľ súd počiatok

behu premlčacej doby celého uplatneného nároku posudzoval od splátky splatnej dňa 20.08.2014, t.j.
prvej riadne a včas neuhradenej úverovej splátky. Žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 103
Občianskeho zákonníka a argumentuje, že druhá veta tohto ustanovenia odkazuje na ustanovenie §
565 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva oprávnenie veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky
pre nezaplatenie niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť

len do splatnosti najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa podľa názoru žalobcu premlčuje
podľa jej pôvodnej splatnosti. Ak by teda súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie splátok
splatných do zosplatnenia celého úveru, premlčaniu by vzhľadom na začiatok sporu dňa 24.10.2017
mohli podliehať splátky splatné od 20.08.2014 do 20.10.2014. Premlčanie zosplatneného celého úveru
(splátok splatných od 20.11.2014 a nasl.) by potom posúdil podľa § 103 druhej vety Občianskeho

zákonníka. Odvolateľ uvádza, že listom zo dňa 29. 10. 2014 bol žalovaný upozornený na omeškanie
s platením úveru a na možnosť zosplatnenia úveru v prípade nezaplatenia dlžných splátok. Nakoľko
žalovaný dlžné splátky úveru nezaplatil, právny predchodca žalobcu úver zosplatnil ku dňu 19. 12. 2014
a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 11. 2014. Pokiaľ žaloba bola podaná na súde dňa 24.
10. 2017, časť splateného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20. 11. 2014 premlčaná nie

je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia premlčacej doby, ktorá v zmysle ustanovenia
§ 103 druhej vety Občianskeho zákonníka pre predčasne zosplatnenú časť úveru začala plynúť od
21. 10. 2014. Žalobca argumentuje, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neupravuje
počiatok plynutia premlčacej doby, z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva len obmedzene
veriteľa na uplatnenie práva podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie splátok a to až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky.
Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť
premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako ustálil súd prvej inštancie,
došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti
všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Na podporu svojho stanoviska

poukázal odvolateľ na konkrétne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne. Vzhľadom na žalovaným
vznesenú námietku premlčania potom žalobca vzal žalobu späť čo do zaplatenia sumy 160,14 eur
s príslušenstvom, predstavujúcej nárok titulom troch nezaplatených úverových splátok po 53,38 eur
splatnýchod20.8.2014do20.10.2014.Navrhujepreto,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
v napadnutej časti zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 905,21 eur, úrok

z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 905,21 eur od 20. 12. 2014 do zaplatenia a to v lehote troch
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania a náhradu trov
právneho zastúpenia v plnom rozsahu. Ohľadom časti žaloby o zaplatenie sumy 160,14 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 160,14 eur od 20. 12. 2014 do zaplatenia, navrhuje žalobca
konanie zastaviť.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario výrokom I. v súlade s
ustanovením § 370 ods. 1, 2 a 3 CSP pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti žaloby špecifikovanej
vo výroku I. tohto rozsudku, rozsudok okresného súdu v tejto časti výroku o zamietnutí žaloby zrušil akonanie v tejto časti žaloby zastavil a výrokom II. rozsudok okresného súdu v prevyšujúcej časti podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom obsiahnuté v odvolaní a to v rozsahu o zaplatenie
sumy 160,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 160,14 eur od 20.12.2014 do
zaplatenia, sa odvolací súd v prvom rade procesne vysporiadal s touto procesnou dispozíciou žalobcu
s predmetom sporu.

6. Podľa ustanovenia § 370 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
CSP), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

7. Podľa ustanovenia § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie

a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane ( § 370 ods. 3 CSP).

8. Odvolací súd, rešpektujúc dôsledne zákonnú úpravu, prípisom zo dňa 11.01.2019 vyzval žalovaného
navyjadreniesakčiastočnémuspäťvzatiužalobyzostranyžalobcuv intenciiustanovenia§370ods.1a

2 Civilného sporového poriadku a dal mu tak procesný priestor na vyjadrenie jeho prípadného nesúhlasu
s čiastočným späťvzatím žaloby. Súčasne odvolací súd v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 CSP
pripojil k výzve žalovaného doložku, že pokiaľ sa k výzve súdu v určenej lehote nevyjadrí, bude sa
predpokladať, že voči čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky. Žalovanému bola výzva súdu
doručená do vlastných rúk dňa 21.01.2019, avšak k čiastočnému späťvzatiu žaloby sa nevyjadril.

9. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť v čase, kedy prvoinštančný súd už rozhodol vo veci meritórnym
rozsudkom, avšak tento ešte nenadobudol právoplatnosť. Žalovaný nevyjadril svoj prípadný nesúhlasil
so späťvzatím žaloby, hoci mu bol vytvorený procesný priestor na vyjadrenie prípadného nesúhlasu
s čiastočným späťvzatím žaloby, boli tak naplnené zákonné predpoklady na to, aby odvolací súd v

dôsledku dispozičného úkonu strany sporu - žalobcu v súlade s ustanovením § 370 ods. 3 Civilného
sporového poriadku pripustil čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 160,14 eur s úrokom
zomeškaniavovýške5,05%p.a.zosumy160,14eurod20.12.2014dozaplatenia,rozsudokOkresného
súdu Banská Bystrica číslo konania 9Csp/222/2017-101 zo dňa 23.05.2018 v tejto časti výroku o
zamietnutí žaloby zrušil a konanie v tejto časti žaloby zastavil.

10. V štádiu odvolacieho konania tak zostal predmetom sporu nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy
905,21 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 905,21 eur od 20. 12. 2014 zo zaplatenia.

11. Pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku sa žalobou doručenou
súdu dňa 24. 10. 2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 065,35 eur s úrokom z omeškania
5,05 % ročne od 20. 12. 2014 až do zaplatenia, ako nároku vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke č.
XXXXXXX uzatvorenej dňa 09. 06. 2014. Nakoľko žalovaný zmluvné podmienky splácania pôžičky
nedodržal, na pôžičku uhradil len sumu 53,38 eur (jednu splátku), čím porušil svoju povinnosť splácať

pôžičku riadne a včas, dňa 29. 10. 2014 na základe predžalobnej upomienky bol vyzvaný k úhrade
dlžných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Následne
došlo dňa 19. 12. 2014 k predčasnému zosplatneniu úveru, o čom bol dlžník informovaný listom zo dňa
31. 12. 2014. Na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 23.05.2018 žalovaný vzniesol
námietku premlčania nároku žalobcu.

12. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína

plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.14. Pokiaľ bolo plnenie peňažného dlhu v zmluve dohodnuté v splátkach, je veriteľ oprávnený od dlžníka
žiadaťvždylensplneniepríslušnejsplátky,ktorásastanesplatnou(zročnou)podľazmluvnýchdojednaní
účastníkov zmluvného vzťahu. Je nesporné, že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto

pre každú z nich všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka plyniesamostatneatoododňa,kedysatá-ktorásplátkastalazročnou.Vzmysleustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený, ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené,
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, avšak v zmysle dikcie zákona toto
právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Trojročná premlčacia

doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci zosplatnený dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ). Ak
sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od dlžníka zaplatenie celého dlhu, premlčacia doba celého
dlhu prestane plynúť a opäť plynie len premlčacia doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti.
Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne plynúť znova, ak dlžník nesplní v určenom termíne

ani ďalšiu splátku. V súvislosti so zákonom vyžadovanými podmienkami pre právne účinné jednorazové
predčasné zosplatnenie celého dlhu je nevyhnutné zdôrazniť, že osobitné podmienky pre možnosť
veriteľa zosplatniť celý dlh, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, upravuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako lex specialis k všeobecnému
ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka s tým, že dodávateľ môže uplatniť právo podľa § 565 najskôr

po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V tomto však je potrebné súhlasiť a v
plnom rozsahu sa stotožniť s názorom odvolateľa, že citované zákonné ustanovenia § 565 OZ a §
53 ods. 9 OZ upravujú len zákonné podmienky pre konštatovanie platného a účinného predčasného
zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky a samo osebe nemajú vplyv na

počiatok plynutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka. Nedochádza
teda k „posunu“ počiatku plynutia premlčacej doby až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15 dní
od upozornenia spotrebiteľa na úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky. Avšak takto
počiatok plynutia premlčacej doby v konkrétnom prípade právne neposúdil ani súd prvej inštancie.

15. V spore nebolo žiadnou zo strán spochybnené a súd mal listinne preukázané, že veriteľ na základe
predžalobnej upomienky vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť
vyhlásenia splatnosti celého úveru, pričom následne došlo dňa 19.12.2014 k predčasnému zosplatneniu
úveru, o čom bol spotrebiteľ - žalovaný opäť informovaný a to listom zo dňa 31. 12. 2014. Súd prvej

inštancie po tom, čo bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania uplatneného nároku,
pokiaľ mal skúmať počiatok plynutia trojročnej premlčacej doby, správne predovšetkým prejudiciálne
skúmal, či skutočne došlo k zákonnému a platnému predčasnému zosplatneniu peňažného dlhu
žalovaného, pretože od tejto okolnosti aj záviselo posúdenie plynutia premlčacej doby. Pokiaľ by si súd
vyhodnotil, že k platnému zosplatneniu celého dlhu veriteľom v spotrebiteľskej veci nedošlo v súlade

so zákonnými požiadavkami v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, na predčasné
zosplatnenie by sa neprihliadalo, nakoľko by nebolo právne účinné a plynula by premlčacia doba
v zmysle ustanovenia § 103 vety prvej Občianskeho zákonníka, teda odo dňa zročnosti jednotlivých
splátok. Pokiaľ však súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že k predčasnému zosplatneniu dlhu
žalovaného došlo v súlade s podmienkami uvedenými v ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho

zákonníka (čo bolo v súlade aj so zmluvným dojednaním obsiahnutým v bode 12.2 zmluvy), správne
potom súd prvej inštancie pri platnom a zákonnom zosplatnení celého dlhu na plynutie premlčacej
doby aplikoval ustanovenie § 103 vety druhej Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej ak sa pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ došlo k modifikácii práv

a povinností pôvodne zmluvnými stranami v zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnutými, a to v
dôsledku porušenia povinnosti dlžníka - spotrebiteľa platiť dohodnuté splátky riadne a včas, zmenil
sa obsah pôvodného záväzku a veriteľ, pokiaľ splnil zákonné požiadavky vyžadované v ustanovení §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, bol oprávnený zosplatniť celý dlh. Zosplatnením celého (dovtedy
nezaplateného) dlhu potom ani počiatok plynutia premlčania nebolo možné posudzovať podľa dikcie

ustanovenia § 103 vety prvej Občianskeho zákonníka, teda zročnosťou jednotlivých splátok, nakoľko sa
naplnila hypotéza predpokladaná druhou vetou tohto ustanovenia a platným a zákonným zosplatnením
celého dlhu tak nastala aj dispozícia obsiahnutá v tejto vete zákonného ustanovenia a teda- začala
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky a to pre celý zosplatnený dlh. Odvolaciaargumentácia žalobcu, ktorý sa dovoláva právneho posúdenia plynutia premlčacej doby duálne, u
splátok do zosplatnenia celého dlhu osobitne podľa ustanovenia § 103 ods. 1 vety prvej a splátok po
zosplatnení celého dlhu podľa ustanovenia § 103 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka, tak nemá

oporu v zákonnej úprave. Z hypotézy vety druhej tohto zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že
pokiaľ nastane situácia, že pre nezaplatenie niektorej zo splátok sa stane zročným celým dlh, posudzuje
sa počiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16. V danom prípade potom z listinného dôkazu predloženého žalobcom - predžalobnej upomienky zo

dňa 29.10.2014 je jednoznačne zrejmé, že sám veriteľ stanovil, že si vyvodzuje právo zosplatniť celý dlh
pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci august 2014 a bol tak správny záver súdu prvej inštancie,
ktorý počiatok behu všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty pre celý predčasne zosplatnený dlh počítal
odo dňa zročnosti nesplnenej splátky odo dňa 20. 08. 2014. Pokiaľ bola žaloba podaná na príslušnom
súde dňa 24.10.2017 a premlčacia doba uplynula dňom 20.08.2017, bola žaloba podaná po uplynutí
premlčacej doby a námietka premlčania uplatneného nároku bola žalovaným vznesená dôvodne.

17. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne
rozhodol a žalobu z dôvodu premlčacia nároku žalobcu zamietol, boli vecne správne. Odvolací súd
preto, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok

súdu prvej inštancie ohľadom zamietnutia nároku v prevyšujúcej časti nároku v sume 905,21 eur s
príslušenstvom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 256

ods. 1 CSP, pri zohľadnení procesného úspechu a neúspechu strán sporu a procesného zavinenia na
zastavení konania sčasti, potom vyslovil, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva,
pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, hoci by mal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, keďže žalobca procesne zavinil svojim čiastočným späťvzatím žaloby zastavenie konania v
tomto rozsahu a vo zvyšnej časti bol v odvolacom konaní procesne neúspešný.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).