Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. jún 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/238/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210227957
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1210227957.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci

navrhovateľky: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, L.M. R., zastúpenej advokátom JUDr. Rudolfom
Adamčíkom, Liptovská 2/A, P.O.Box 67, Bratislava, proti odporcom: 1. MA DEVELOPMENT, s.r.o.,
Čmelíková 13, Bratislava, IČO: 44 140 169, 2. K.. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, F., 3. K.. T.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, F., odporcovia v 1. - 3. rade zastúpení advokátom JUDr. Jozefom
Boledovičom, Rovinka 578, o zaplatenie 85.238,- eur a o vzájomnom návrhu odporcu v 1. rade, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 85.238,- eur do 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Súd návrh voči odporcom v 2. a 3. rade z a m i e t a.

Súd vzájomný návrh odporcu v 1. rade z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 13.12.2010 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcov
spoločne a nerozdielne zaplatiť jej 85.238,- eur a na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 15. augusta 2008 uzavrel odporca v 1. rade ako záujemca s
navrhovateľkou, ako sprostredkovateľom, zmluvu o sprostredkovaní kúpy pozemkov v katastri obce
N.. Dňa 26.09.2008 upravili znenie zmluvy o sprostredkovaní Dodatkom č. 1, ktorý uzavreli s ohľadom
na skutočnosť, že záujemca už uzavrel na predmet sprostredkovania, pozemky v N., s vlastníčkou
pozemkov, zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. V Dodatku č. 1 súčasne dohodli rozdelenie sumy
odmeny sprostredkovateľa na dve splátky, pričom prvú splátku v sume 2.100.000,- Sk sa odporca v

1. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľke do 01. októbra 2008 a druhú splátku v sume 2.157.900,- Sk
po nadobudnutí vlastníctva k predmetu sprostredkovania, pozemkom v N.. Odporca v 1. rade potom
dňa 30.09.2008 sumu prvej splátky 2.500.000 Sk navrhovateľke zaplatil. Následne dňa 10. júna 2009
uzvarel odporca v 1. rade s navrhovateľkou Dodatok č. 2 k zmluve o sprostredkovaní, ktorým sa zaviazal
druhú časť odmeny sprostredkovateľa, v sume 85.238,70 eur, vrátane DPH, zaplatiť navrhovateľke v
troch splátkach. Odporca v 1. rade postúpil zmluvou o postúpení práv a záväzkov zo zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, so súhlasom vlastníčky pozemkov v N., na odporkyňu v 2. rade a odporcu v

3. rade, právo a povinnosť uzavrieť s vlastníčkou pozemkov v N. kúpnu zmluvu. Následne odporkyňa
v 2. rade a odporca v 3. rade uzavreli s vlastníčkou pozemkov v N. kúpnu zmluvu, na základe ktorej
nadobudli do vlastníctva celý predmet sprostredkovania. Odporca v 1. rade teda zneužil informácie o
obchode sprostredkovanom navrhovateľkou, poskytol ich odporkyni v 2. rade a odporcovi v 3. rade,ktorí navrhovateľkou sprostredkovaný obchod uskutočnili, pozemky v N. kúpili a tak sa bezdôvodne
obohatili vo výške 2. časti odmeny za sprostredkovanie vo výške 85.238,70 eur, ktorú by inak museli
zaplatiť. Odporca v 1. rade a ani odporcovia v 2. a 3. rade doposiaľ odmenu za sprostredkovanie

navrhovateľke neuhradili. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporcovia zámerne obišli záväzkový vzťah
medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade, spôsobili vedome navrhovateľke ujmu, ušlý zisk, v príčinnej
súvislosti so svojim konaním, ktoré spočívalo v postúpení práv a povinností zo zmluvy o uzavretí
už sprostredkovaného obchodu, čím boli odovzdané informácie o sprostredkovanom obchode tretím
osobám bez toho, aby boli postúpené aj práva a povinnosti zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi

navrhovateľkou a odporcom v 1. rade.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že ju oslovila L. E. E. T. L..C..I.., či nemá nejakého klienta na kúpu
pozemkov v N.. V tom čase pracovala pre realitnú kanceláriu, oslovila brata odporcu v 3. rade, ktorého
poznala, lebo sa venoval realitám. Ten jej poskytol informáciu, že pán T., otec odporkyne v 2. rade, má
stavebnú firmu a má záujem kúpiť takýto pozemok. Pán T. a odporkyňa v 2. rade prejavili po obhliadke o

kúpu pozemkov záujem (koncom roku 2007), preto sa stretli vo firme E. a partneri s.r.o., kde dohadovali
postupnosť celého obchodu. S pánom T. navrhovateľka uzavrela sprostredkovateľskú zmluvu o predaji
pozemkov, a to z dôvodu, že odporkyňa v 2. rade ešte nemala založenú s.r.o. Odporkyňa v 2. rade
sľúbila, že po založení s.r.o., sa tieto zmluvy prevedú na túto s.r.o., pričom táto mala kúpiť aj predmetné
pozemky. Rokovania sa naťahovali, pán T. uzatvoril Zmluvu o budúcej zmluve s predávajúcim, teda pani

R., kde figuroval pán T. a odporkyňa v 2. rade, ako fyzická osoba. Následne odporkyňa v 2. rade založila
spoločnosť MA DEVELOPMENT s.r.o. (odporcu v 1. rade). Dňa 15.08.2008 uzatvorila navrhovateľka s
odporcom v 1. rade zmluvu o sprostredkovaní. Dňa 29.09.2008 uzatvoril odporca v 1. rade s pani R.
Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Keďže odporkyňa v 2. rade nemala finančné prostriedky, rozdelila
sa sprostredkovateľská odmena na dve časti. Prvá časť bola riadne na základe vystavenej faktúry

zaplatená. Na vyplatenie druhej časti sprostredkovateľskej odmeny si dohodli navrhovateľka s odporcom
v 1. rade splátkový kalendár, ktorý nebol dodržaný. Navrhovateľka preto vystavila faktúru na celú druhú
časťodmeny.Odporcav1.radeodmenunevyplatil.Pouzatvorenídodatkuč.2zmluvyosprostredkovaní
navrhovateľka zistila, že na liste vlastníctva nefiguruje ako vlastník odporca v 1. rade, ale odporkyňa v 2.
rade a odporca v 3. rade, ako manželia. Následne sa informovala u JUDr. E., ktorý si s navrhovateľkou

dohodol stretnutie. Potom volala odporkyni v 2. rade, ktorá jej povedala, že pozemky budú prevedené
na odporcu v 1. rade, čo sa však nestalo.

Odporcovia žiadali návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť. Namietali skutočnosť, že by bolo
uzavretie kúpnej zmluvy dosiahnuté pričinením navrhovateľky ako sprostredkovateľa. Skutočnosť, že

odporca v 1. rade uhradil 1. splátku odmeny vyplýva z obsahu Zmluvy o sprostredkovaní, keď táto
splátka bola splatná pred dosiahnutím účelu zmluvy, t.j. pred samotným uzavretím sprostredkovanej
kúpnej zmluvy. Navrhovateľke nevznikol nárok na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie. Odporcovia
zásadne odmietali tvrdenie navrhovateľky o zneužití informácií o obchode, a tým aj akékoľvek získanie
bezdôvodného obohatenia. Odporkyňa v 2. rade a odporca v 3. rade prejavili konkrétny záujem o kúpu

pozemkovvN.,ktorébolipredmetomsprostredkovania,dávnopreduzavretímZmluvyosprostredkovaní
s navrhovateľkou. Hľadali pritom optimálnu formu financovania kúpy prostredníctvom úveru a tomu
zodpovedal aj výber kupujúceho. Vlastníkom pozemkov bola pani Y. R., ktorú v celom procese riešenia
kúpy na základe Zmluvy o sprostredkovaní zastupoval sprostredkovateľ E. a partneri, s.r.o., ktorý
pripravoval všetky podpísané zmluvy, vrátane finálnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej odporkyňa v 2.

rade a odporca v 3. rade nadobudli do vlastníctva pozemky, ktorých kúpa mala byť sprostredkovaná.
Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že sprostredkovala uzavretie kúpnej zmluvy, musela mať vedomosť o
postúpení práv a záväzkov, ktoré v návrhu namieta.

Odporkyňa v 2. rade uviedla, že mala od začiatku obchodu eminentný záujem kúpiť predmetnú

nehnuteľnosť. Že je táto nehnuteľnosť na predaj, zistila od svojho švagra, ktorý pracoval v tom čase v
realitnej kancelárii a dal jej číslo na JUDr. E., z ktorým priamo rokovala. Celá nehnuteľnosť, ktorú chcela
kúpiť, sa skladala z dvoch častí, jedna patrila pani R. a druhá patrila T. S.. Dňa 28.01.2008 uzatvorila
spolu s otcom Zmluvu o budúcej zmluve s pani S. a dňa 29.01.2008 s pani R.. V týchto zmluvách
figuroval aj jej otec z dôvodu, že mal stavebnú firmu a v tom čase mal záujem tam stavať. Hľadala

nejakých partnerov, resp. spôsob financovania formou úveru. Odišla kvôli tomu z práce a založila som
si s.r.o.. Následne uzatvorili s pani R. dodatok k Zmluve o budúcej zmluve, s tým, že došlo k postúpeniu
práv na odporcu v 1. rade z tejto Zmluvy o budúcej zmluve. Vznikol však problém z financovaním, keďže
odporcovi v 1. rade nechceli banky poskytnúť úver, preto vyriešili problém tak, že si zobrali úver akomanželia a kúpnu zmluvu uzatvorili s pani R. ako manželia dňa 27.04.2009. Celý prípad pripravovala
advokátska kancelária JUDr. E.. Odporkyňa v 2. rade v čase uzavretia sprostredkovateľskej zmluvy
nemala advokáta, mala eminentný záujem kúpiť predmetné nehnuteľnosti, preto túto zmluvu a dva

dodatky podpísala. Navrhovateľka ju kontaktovala vždy, keď chcela peniaze, hoci sa nijako nepričinila
k uzatvoreniu zmluvy, všetko si musela odporkyňa v 2. rade vybaviť sama (všetky zmluvy pripravoval
JUDr. E., avšak všetko ostatné, teda všetko súvisiace s dokumentáciou na prípravu stavebného konania,
na katastri, listy vlastníctva, si vybavovala sama). Dňa 23.09.2010 napísala list navrhovateľke, pretože
bol zistený nesúlad právneho a vecného stavu na tých pozemkoch, ktoré kupovala. Žiadala pomoc

na vyriešenie tejto situácie, avšak toto jej bolo od JUDr. E. odmietnuté. Bol tam problém s vecným
bremenom, s riečišťom potoka. Tieto problémy sa podarilo po troch rokoch vyriešiť. Preto odporca v
1. rade prehodnotil zaplatenie sprostredkovateľskej provízie. Odporkyňa v 2. rade už začiatkom roka
2008 osobne kontaktovala priamo právneho zástupcu vlastníčky pozemkov pani R. a uchádzala sa o
kúpu pozemkov. Už dňa 29.01.2008, mala odporkyňa v 2. rade priamo s predávajúcou uzavretú Zmluvu
o budúcej zmluve.

Odporcovia neskôr uviedli, že považujú za veľmi významnú skutočnosť, že sa rokovaní zúčastňoval
domnelý syn pani R., nakoľko tento pri rokovaniach tvrdil, že má zlé vzťahy s matkou a že v prípade,
že matka pozemky predá, že z toho on nič nebude mať a práve z tohto dôvodu bola uzatvorená
sprostredkovateľská zmluva a dodatok k nej, v ktorých bola dohodnutá vysoká sprostredkovateľská

odmena vo výške až cca 34 % z kúpnej ceny a z tejto provízie mali byť uspokojené nároky domnelého
pána R.. Preto aj odporca v 1. rade uhradil časť dohodnutej provízie. Až neskôr sa odporcovia dozvedeli,
že muž ktorý bol predstavovaný ako syn pani R., nie je jej synom. Nebyť tejto skutočnosti, odporca v 1.
rade by neuzatvoril predmetnú sprostredkovateľskú zmluvu a jej dodatky.

Podaním, doručeným súdu dňa 10.02.2012, sa odporca v 1. rade vzájomným návrhom voči
navrhovateľke domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získala prijatím 1. splátky odmeny
za sprostredkovanie vo výške 82.984,79 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že obchod, ktorý sa mal
podľa zmluvy sprostredkovať sa neuzavrel, odporca v 1. rade kúpnu zmluvu neuzatvoril. Platnosť
sprostredkovateľskej zmluvy zanikla dňa 31.10.2008. Odporca v 1. rade však dňa 30.09.2008 zaplatil

navrhovateľke prvú splátku odmeny za sprostredkovanie v sume 2.500.000,- Sk (82.984,79 eur).
PozemkyvN.,ktorýchkúpamalabyťpredmetomsprostredkovania,kúpilizmluvouzodňa27.04.2009od
majiteľky odporkyňa v 2. rade spolu s odporcom v 3. rade. Odporcovia namietajú, že by uzavretie kúpnej
zmluvy bolo dosiahnuté pričinením navrhovateľky ako sprostredkovateľa. Navrhovateľke preto vôbec
nevznikol nárok na zaplatenie odmeny voči ktorémukoľvek z odporcov. Navrhovateľka preto prijatím

prvej splátky odmeny za sprostredkovanie, ktorá podľa zmluvy o sprostredkovaní bola splatná pred
uzavretím sprostredkovanej kúpnej zmluvy získala bez právneho dôvodu. Odporca v 1. rade preto vyzval
navrhovateľku na vrátenie vyplatenej sumy 82.984,79 eur listom zo dňa 15.11.2011.

Navrhovateľka žiadala vzájomný návrh odporcu v 1. rade zamietnuť. Uviedla, že dňa 26.09.2008 upravili

navrhovateľka a odporca v 1. rade znenie zmluvy o sprostredkovaní Dodatkom č. 1, ktorý uzavreli
s ohľadom na skutočnosť, že záujemca už uzavrel na predmet sprostredkovania, pozemky v N., s
vlastníčkou pozemkov, zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. V Dodatku č. 1 súčasne dohodli
rozdelenie sumy odmeny sprostredkovateľa na dve splátky, pričom prvú splátku v sume 2.100.000,-
Sk sa odporca v 1. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľke do 01.októbra 2008 a druhú splátku v sume

2.157.900,- Sk po nadobudnutí vlastníctva k predmetu sprostredkovania. Odporca v 1. rade potom dňa
30.09.2008 sumu prvej splátky 2.500.000,- Sk, vrátane 19 % DPH, navrhovateľke zaplatil. Právnym
dôvodom na zaplatenie tejto sumy bola dohoda zmluvných strán obsiahnutá v bode 3.2 písm. a)
Dodatku č. 2 k zmluve o sprostredkovaní. Keďže ustanovenia o zmluve o sprostredkovaní podľa
Obchodného zákonníka majú dispozitívnu povahu, zmluvné strany si môžu dohodnúť podmienky vzniku

práva sprostredkovateľa na províziu plne dispozitívnym spôsobom. Ako podmienku vzniku práva na
províziu možno dohodnúť v súlade s § 645 Obchodného zákonníka už obstaranie príležitosti vykonať
sprostredkovaný obchod.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a obsahom

listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Podľa výpisu zo živnostenského registra zo dňa 08.02.2013 navrhovateľka podniká pod obchodným
menom C. R., miesto podnikania F. XX/XX L. R., IČO: XX XXX XXX, s predmetom podnikaniasprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, upratovacie práce a vedenie účtovníctva. Podľa
výpisu zo živnostenského registra zo dňa 31.5.2015 navrhovateľke zaniklo oprávnenie na podnikateľskú
činnosť dňom 22.4.2014.

Odporca v 1. rade je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je aj uskutočňovanie stavieb
a ich zmien.

Odporkyňa v 2. rade je jedinou spoločníčkou a konateľkou odporcu v 1. rade a odporca v 3. rade je

jej manžel.

Dňa 17. januára 2008 uzavrela Y. R. ako záujemca so spoločnosťou E. a partneri, s.r.o. ako
sprostredkovateľom Zmluvu o sprostredkovaní, ktorou sa sprostredkovateľ zaviazal vykonávať v
prospech záujemcu činnosť, sprostredkovanie predaja pozemkov o celkovej výmere 4.731,- m2,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., okres T., vedené v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva

č. XXX Správou katastra v T. a záujemca sa zaviazal zaplatiť za túto činnosť sprostredkovateľovi
dohodnutú odmenu. Zmluvné strany dohodli cenu prevádzaných pozemkov vo výške 2.600,- Sk za
každý m2 pozemkov, ktorú musí kupujúci akceptovať. Zmluvné strany sa dohodli, že odmena pre
sprostredkovateľa za činnosť vyvíjanú pre záujemcu sa stanovuje dohodou vo výške 3 % z kúpnej ceny
pozemkov predaných z vlastníctva záujemcu.

Dňa 22. januára 2008 uzavrel K.. Y. T. ako záujemca s navrhovateľkou ako sprostredkovateľom
Zmluvu o sprostredkovaní, ktorou sa sprostredkovateľ zaviazal obstarať záujemcovi za dohodnutú
odmenu uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva s odplatou za prevod vlastníckeho práva za cenu
2.600,- Sk za každý m2 pozemkov, a to za účelom prevodu vlastníckeho práva k pozemkom o

celkovej výmere 4.731,- m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., okres T., vedené v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX Správou katastra v T.. Zmluvné strany sa dohodli, že odmena
sprostredkovateľa za sprostredkovanie pre záujemcu sa stanovuje dohodou vo výške 900,- Sk za každý
m2 pozemkov. Zmluvné strany sa dohodli, že právo na odmenu vznikne sprostredkovateľovi v deň
nasledujúcom po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení

vkladu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa. Záujemca sa zaviazal túto odmenu zaplatiť
sprostredkovateľovi do 14 dní po doručení faktúry, daňového dokladu vystaveného sprostredkovateľom.
Zmluvné strany sa dohodli, že záujemca sa zaväzuje informovať sprostredkovateľa o uzavretí zmluvy,
resp. zmlúv za účelom uskutočnenia prevodu vlastníckeho práva a o dni nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa

v lehote do troch pracovných dní. Zmluvné strany sú si podľa zmluvy o sprostredkovaní povinné
oznamovať navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré
môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Zmluva o sprostredkovaní
bola uzavretá na dobu určitú do 31.03.2008 a nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpísania oboma
zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto zmluvy, alebo dodatky k tejto zmluve musia byť vyhotovené

v písomnej forme a podpísané oboma zmluvnými stranami. Práva a povinnosti zmluvných strán
neupravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Dňa 15. augusta 2008 uzavrel odporca v 1. rade ako záujemca s navrhovateľkou, ako
sprostredkovateľom, zmluvu o sprostredkovaní, ktorou sa sprostredkovateľ zaviazal obstarať

záujemcovi za dohodnutú odmenu uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva, a to za účelom prevodu
vlastníckeho práva k pozemkom o celkovej výmere 4.731 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území
obce N., okres T., vedených v katastri nehnuteľností na liste vlastníctve č. XXX Správou katastra
v Pezinku a záujemca sa zaviazal sprostredkovateľovi poskytnúť za to odmenu. Zmluvné strany sa
dohodli, že odmena sprostredkovateľa za sprostredkovanie pre záujemcu sa stanovuje vo výške 900,-

Sk za m2 pozemkov. Zmluvné strany sa dohodli, že právo na odmenu vznikne sprostredkovateľovi v
deň nasledujúcom po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa. Záujemca sa zaviazal túto odmenu zaplatiť
sprostredkovateľovi do 14 dní po doručení faktúry, daňového dokladu vystaveného sprostredkovateľom.
Zmluvné strany sa dohodli, že záujemca sa zaväzuje informovať sprostredkovateľa o uzavretí zmluvy,

resp. zmlúv za účelom uskutočnenia prevodu vlastníckeho práva a o dni nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa
v lehote do troch pracovných dní. Zmluvné strany sú si podľa zmluvy o sprostredkovaní povinné
oznamovať navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktorémôžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Zmluva o sprostredkovaní
bola uzavretá na dobu určitú do 30.10.2008 a nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpísania
oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto zmluvy, alebo dodatky k tejto zmluve musia byť

vyhotovené v písomnej forme a podpísané oboma zmluvnými stranami. Práva a povinnosti zmluvných
strán neupravené touto zmluvou sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluvné
strany sa dohodli, že v zmysle ustanovenia § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa touto zmluvou v
plnom rozsahu nahrádzajú záväzky zmluvných strán podľa zmluvy o sprostredkovaní uzavretej medzi
sprostredkovateľom a pánom K.. Y. T., bytom I. XX, K. T. H. zo dňa 22.01.2008.

Dňa 26.09.2008 uzavreli odporca v 1. rade ako záujemca a navrhovateľka ako sprostredkovateľ
Dodatok č. 1 k zmluve o sprostredkovaní uzavretej medzi zmluvnými stranami dňa 15.08.2008. V
dodatku sa zmluvné strany dohodli, že sa ustanovenie bodu 3.1 zmluvy ruší a mení tak, že odmena
pre sprostredkovateľa za sprostredkovanie pre záujemcu sa stanovuje dohodou vo výške 900,- Sk
za m2 pozemkov, teda vo výške 4.257.900,- Sk. S ohľadom na skutočnosť, že rokovania medzi

záujemcom a predávajúcou dospeli k uzavretiu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy na predmet
sprostredkovania, dohodli sa zmluvné strany na tom, že pôvodné znenie bodu 3.2 zmluvy sa ruší
a nahrádza tak, že právo na I. časť odmeny vrátane DPH v celkovej výške 2.499.000,- Sk vznikne
sprostredkovateľovi v deň uzavretia tohto Dodatku č. 1 k zmluve, pričom záujemca sa zaväzuje túto
sumu zaplatiť sprostredkovateľovi do 01. októbra 2008. Právo na II. časť odmeny vrátane DPH v celkovej

výške 2.567.901,- Sk vznikne sprostredkovateľovi v deň nasledujúci po dni nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa.
Záujemcasazaväzujetútoodmenuzaplatiťsprostredkovateľovido14dnípodoručenífaktúry,daňového
dokladu vystaveného sprostredkovateľom. Ostatné znenie zmluvy ostalo Dodatkom č. 1 nedotknuté.

Odporca v 1. rade dňa 30.09.2008 sumu prvej splátky 2.500.000,- Sk navrhovateľke zaplatil.

Navrhovateľka ako sprostredkovateľ a odporca v 1. rade ako záujemca uzavreli dňa 10. júna
2009 Dodatok č. 2 k zmluve o sprostredkovaní uzavretej dňa 15.08.2008 v znení dodatku č. 1
zo dňa 26.09.2008. Zmluvné strany sa ním dohodli, že II. časť odmeny vo výške 2.567.901,- Sk

(85.238,70 eur) s DPH záujemca zaplatí sprostredkovateľovi na základe daňového dokladu vystaveného
sprostredkovateľom v troch splátkach po 28.412,90 eur so splatnosťou 1. splátky do 15. júla 2009, 2.
splátky do 15. októbra 2009 a 3. splátky do 15. januára 2010. V prípade omeškania so zaplatením
ktorejkoľvek splátky, alebo jej časti, sa stáva dlh záujemcu splatným v prvý deň nasledujúci po dni
splatnosti omeškanej splátky, alebo jej časti. V prípade omeškania so zaplatením dlhu podľa tejto zmluvy

sa záujemca zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 20 % ročne z dlžnej sumy.
Ostatné ustanovenia zmluvy (v znení Dodatku č. 1) zostali nezmenené.

Druhú časť odmeny vyplývajúcej zo zmluvy o sprostredkovaní v znení oboch dodatkov odporca v 1.
rade navrhovateľke nezaplatil.

Y. R., ako budúca predávajúca a odporca v 1. rade ako budúci kupujúci uzavreli dňa 29.09.2008 Zmluvu
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorou sa budúca predávajúca ako výlučná vlastníčka nehnuteľností,
pozemkov v celkovej výmere 4.731 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce N., I. T., vedených
v katastri nehnuteľností na liste vlastníctve č. XXX Správou katastra v Pezinku, zaviazala previesť

vlastnícke právo k pozemkom na budúceho kupujúceho. Budúci kupujúci sa zaviazal, že najneskôr do
15. októbra 2008 uzatvorí s budúcou predávajúcou kúpnu zmluvu, ktorej znenie je prílohou zmluvy o
budúcej zmluve. Kúpnu cenu v celkovej výške 13.300.600,- Sk sa budúci kupujúci zaviazal zaplatiť v
troch častiach, prvú časť vo výške 1.230.060,- Sk zaplatil predávajúcej na základe Zmluvy o uzavretí
budúcejkúpnejzmluvyz28.januára2008 vzneníupravenomDodatkomč.1z18.4.2008.II.časťkúpnej

ceny vo výške 500.000,- Sk sa budúci kupujúci zaviazal zaplatiť na účet budúcej predávajúcej do päť
pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy o budúcej zmluve. III. časť kúpnej ceny vo výške 11.570.540,-
Sk sa budúci kupujúci zaviazal zaplatiť na účet budúcej predávajúcej postupom podľa budúcej kúpnej
zmluvy, ktorá je prílohou budúcej kúpnej zmluvy.

Zmluvou o postúpení práv a záväzkov zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24.04.2009
odporca v 1. rade postúpil, so súhlasom vlastníčky pozemkov v N. ako budúcej predávajúcej, na
odporkyňuv2.radeaodporcuv3.radevšetkyprávaapovinnostiazáväzkyzozmluvyouzavretíbudúcej
kúpnej zmluvy zo dňa 29.09.2008. Následne odporkyňa v 2. rade a odporca v 3. rade ako kupujúciuzavreli s vlastníčkou pozemkov v N. ako predávajúcou dňa 27.04.2009 kúpnu zmluvu, na základe ktorej
nadobudli do vlastníctva pozemky o celkovej výmere 4.731 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území
N., zapísané na liste vlastníctva č. XXX, v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Pezinok.

Predmet kúpy nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu v celkovej
výške 13.300.600,- Sk (441.459,- eur).

Z výpisu z listu vlastnítva č. XXX I. N., I. T., súd zistil, že vlastníkmi pozemkov v celkovej výmere 4.731,-
m2, a to parcela číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1.563 m2, parcela č. XXXX/X,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3.091 m2 a parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 77 m2, sú odporkyňa v 2. rade a odporca v 3. rade na základe kúpnej zmluvy č. vkladu U.
XXXX/XXX z 05.05.2009.

Listom zo dňa 15.11.2011 odporkyňa v 2. rade ako konateľka odporcu v 1. rade vyzvala navrhovateľku
na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to vrátenie I. splátky odmeny za sprostredkovanie v sume

2.500.000,- Sk (82.984,80 eur), nakoľko sprostredkovaný obchod v prospech odporcu v I. rade sa
neuskutočnil. Predmetné pozemky kúpil iný záujemca, pričom kúpna zmluva bola dojednaná bez
pričinenia navrhovateľky. Prijatie prvej splátky odmeny za sprostredkovanie je plnením bez právneho
dôvodu, na ktoré navrhovateľke nevznikol nárok, a preto je ho povinná vydať odporcovi v 1. rade spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne počnúc dňom 01.10.2008 do zaplatenia.

Svedok K.. Y. T. uviedol, že odporkyňa v 2. rade je jeho dcéra, odporca v 3. rade je jej manžel.
Navrhovateľku tiež pozná zo stretnutia na rokovaní u R.. E.. Odporca v1. rade je spoločnosť jeho dcéry.
Rokovaní s navrhovateľkou bolo niekoľko, vždy sa odohrávali v kancelárii R.. E.. Tieto stretnutia boli
zvolávané zo strany R.. E.Í. a týkali sa kúpy pozemku v N.. Pozemok chcela kúpiť jeho dcéra, on

ho kúpiť nechcel. On jej len pomáhal s poradenskou činnosťou, keďže je stavbár. Nevedel povedať
koľko bolo tých rokovaní, ani dátumy kedy sa uskutočňovali. Prítomní na rokovaniach boli R.. E., T.
S. s manželom, právnička ktorá zastupovala pani R.Č. a potom navrhovateľka s pánom R. a bola
tam aj jeho dcéra a on. Jednalo sa o podmienkach kúpenia celej lokality s tým, že boli vysvetľované
súvislosti, že aké povinnosti by mali mať a nejaké termíny a všetky súvislosti týkajúce sa predaja. Pri

podpisovaní zmluvy o sprostredkovaní medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade a ich dodatkov
nebol, ale pri dojednávaní podmienok u R.. E. áno. Podmienky sa týkali výšky honoráru navrhovateľky a
ceny pozemku. Pri rokovaní o výške odmeny bol vždy aj pán R.. Pán R. vystupoval ako spolupracovník
navrhovateľky. On sa tak predstavoval. Svedok ďalej uviedol, že nemal uzatvorenú sprostredkovateľskú
zmluvu s navrhovateľkou, nechcel kúpiť ten pozemok a nemal ani uzatvorenú zmluvu o budúcej zmluve

spolu s dcérou na ten pozemok. Uviedol, že ho telefonicky kontaktoval aj domnelý pán R., aby si jeho
dcéra plnila povinnosti a aj sa mu vyhrážal. Tiež kontaktoval aj jeho dcéru. S pánom R. ho zoznámila
navrhovateľka, a to u R.. E. alebo na pozemku v N.. Tých rokovaní, na ktorých sa stretol s p. R., bolo asi
10. Stretnutia na pozemku organizovala navrhovateľka alebo p. R.. Navrhovateľka a p. R. boli väčšinou
spolu.

Svedok Y.. Ľ. Y. uviedol, že pozná odporcov v 2. a 3. rade, sú vzdialenejší príbuzní. Odporca v 3. rade
je syn jeho bratranca. Navrhovateľku nepozná, nikdy sa s ňou nestretol. Pána R. nepozná, to meno mu
nič nehovorí, lebo sa s ním stretol pod iným menom. Odporkyňa v 2. rade ho asi 5 alebo 6 rokov dozadu
požiadala o stretnutie, resp. o doprovod, keďže niesla nejaký väčší obnos peňazí niekam. Konkrétne

myslí, že nejakému advokátovi, bolo to v obvode Bratislava 2, biela budova, na 1. poschodí, zasadačka
a bolo tam viacero osôb. Prebehlo tam niečo, o čo sa nezaujímal. Potom, keď odtiaľ vyšli von povedal
odporkyni v 2. rade, že toho jedného pána, ktorý tam bol pozná, že sa volá J. V. alebo Y., a že to je
železničný policajt. Ona svedkovi povedala, že to nie je možné, lebo že on sa jej predstavoval nejakým
iným menom. Môže byť, že to bolo to meno R.. On si toho pána pamätal, lebo tiež kedysi pracoval v

policajných zložkách a bol u neho v kancelárii. Svedok si viac o stretnutí nepamätal.

Svedok J. Y. uviedol, že účastníkov pozná od toho prípadu v N.. Kedysi pracoval s navrhovateľkou v
realitnej kancelárii, potom pracoval so švagrom pani O. T. O. v realitnej kancelárii. Pani R. mala na predaj
pozemok v N. a švagor pani O. mu povedal, že jeho švagriná má záujem kúpiť pozemok. Uskutočnilo sa

stretnutie na pozemku, kde sa stretli navrhovateľka, pani O., jej švagor a on a začali riešiť kúpu a predaj
pozemku. Potom sa ešte raz alebo dva krát zúčastnil rokovaní ohľadom kúpy a predaja tohto pozemku,
pretože riešil aj iné prípady, takže niekedy sa stalo, že sa zastavil za navrhovateľkou. Ona si balila veci,
čosatýkalotohtoprípaduapotomišlinaďalšierokovania.Ďalejuviedol,ženiejevpríbuzenskomvzťahus p. R. a nikdy sa nepredstavoval ako syn pani R., ani jeho tak nikto nepredstavoval. Bol predstavený
švagrom pani O. na pozemku, ten ho poznal, vedel ako sa volá. Uviedol, že pracoval aj v železničnej
aj v mestskej polícii, meno p. Y. mu nič nehovorila. Písal sms-ky alebo telefonoval pani O., nakoľko ho

oslovila navrhovateľka, že dohodil klienta, ktorý po určitom čase prestal spolupracovať, a tak sa obrátil
na pani O., ale už si nepamätá čo jej presne hovoril a písal. Rokovaní o uzavretí kúpnej zmluvy týkajúcej
sa predmetných pozemkov sa zúčastnil ako nezúčastnená osoba so súhlasom všetkých strán.

Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude

vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou,
a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 643 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať
záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca
je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre

uzavretie tejto zmluvy.

Podľa § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá
zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Podľa § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len
zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká
sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa § 646 Obchodného zákonníka, ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu

až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok
takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby
sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah
plneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov,
za ktoré zodpovedá záujemca.

Podľa § 647 ods. 1, a ods. 2 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ má nárok na dojednanú
províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez
jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou

sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva. Nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním má
sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri vzniku
nároku na províziu.

Podľa § 648 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ je povinný pre potrebu záujemcu uschovať

doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu
byť tieto doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu.

Podľa § 649 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích
osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy

s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje
záväzky zo sprostredkovanej zmluvy. Ak o to záujemca požiada, je sprostredkovateľ povinný oznámiť
mu údaje potrebné na posúdenie dôveryhodnosti osoby, s ktorou sprostredkovateľ navrhuje uzavrieť
zmluvu.

Podľa § 650 Obchodného zákonníka, zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom
sprostredkovania, nie je uzavretá v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto
určený, môže ktorákoľvek strana zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane.

Podľa § 651 Obchodného zákonníka, vzniku práva sprostredkovateľa na províziu nebráni skutočnosť,

že až po zániku zmluvy o sprostredkovaní je s treťou osobou uzavretá zmluva (§ 644), prípadne splnená
zmluva (§ 646), na ktorú sa vzťahovala jeho sprostredkovateľská činnosť.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.

S poukazom na cit. zák. ustanovenia a na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľky je voči odporcovi v 1. rade dôvodný.

Záväzkový vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade súd posudzoval podľa Obchodného
zákonníka, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní boli obaja podnikateľmi a zmluva
sa týkala ich podnikateľskej činnosti, naviac účastníci si aplikáciu Obchodného zákonníka dohodli aj

v zmluve (čl. V. bod 5.5). Obchodné záväzkové vzťahy sú v Obchodnom zákonníku upravené na
princípe dispozitívnosti, resp. na zásade zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z autonómie vôle zmluvných
strán. Ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o sprostredkovaní majú s výnimkou ust. § 642
ObZ (viď § 263 ObZ) dispozitívnu povahu.

V zmluve o sprostredkovaní zo dňa 15.8.2008 si navrhovateľka a odporca v 1. rade dohodli, že
navrhovateľka má obstarať odporcovi v 1. rade uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva pozemkov
špecifikovaných v zmluve. Pokiaľ ide o sprostredkovateľskú odmenu, právo na jej zaplatenie malo
navrhovateľke vzniknúť až po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa, teda až po
uzatvorení zmluvy, ktorá bola predmetom sprostredkovania. Dodatkom č. 1 k zmluve však účastníci v

rámci svojej zmluvnej voľnosti zmenili zmluvu o sprostredkovaní tak, že právo na prvú časť odmeny vo
výške 2.499.000,- Sk vzniklo navrhovateľke v deň uzatvorenia dodatku č. 1 (26.9.2008) a zaplatená mala
byť do 1.10.2008, čo bolo v dodatku odôvodnené tak, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve medzi záujemcom a predávajúcou. Druhá časť odmeny mala byť zaplatená až po povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľa. Účastníci zmluvy teda dohodli v dodatku č. 1 vznik

nárokunavrhovateľkynaodmenuodlišneodpôvodnejzmluvyosprostredkovaní,čovšakniejevrozpore
so zákonom, nakoľko ustanovenia Obchodného zákonníka o vzniku nároku na sprostredkovateľskú
odmenu nemajú kogentnú povahu, a teda účastníci zmluvy sa od nich môžu odchýliť, a je len na nich,
ako, za akých podmienok si dohodnú vznik nároku na sprostredkovateľskú odmenu (naviac v zmysle §
645 ObZ účastníci si môžu dohodnúť, že nárok na províziu vzniká už zaobstaraním príležitosti uzavrieť s

treťouosobouzmluvu). Dňa10.6.2009účastnícizmluvyuzatvoriliDodatokč.2kzmluve,kdesadohodli,
že odporca v 1. rade zaplatí navrhovateľke druhú časť odmeny v 3 splátkach po 28.412,90 eur splatných
do 15.7.2009, 15.10.2009 a 15.1.2010. Je pritom potrebné uviesť, že tento dodatok bol podpísaný
po uplynutí času, na ktorý bola zmluva o sprostredkovaní uzatvorená (30.10.2008), ako aj po tom, čo
odporca v 1. rade postúpil svoje práva, povinnosti a záväzky zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na

odporcov v 2. a 3. rade (24.4.2009), ako aj po tom, čo odporcovia v 2. a 3. rade uzavreli s predávajúcou
kúpnu zmluvu (27.4.2009) a bol povolený vklad ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
(5.5.2009), pričom odporca v 1. rade o tejto skutočnosti vedel (keďže jeho konateľkou je odporkyňa
v 2. rade, ktorá aj dodatok č. 2 za odporcu v 1. rade podpisovala). K uzatvoreniu sprostredkúvanej
zmluvy o prevode vlastníctva pozemkov teda došlo, aj keď až po zániku zmluvy o sprostredkovaní,

čo však nemá vplyv na vznik práva navrhovateľky na sprostredkovateľskú odmenu (§ 651 ObZ). Súd
mal za to, že s argumentáciou odporcov, že k uzatvoreniu obchodu, ktorý sa mal podľa zmluvy o
sprostredkovaní sprostredkovať nedošlo, keďže odporca v 1. rade zmluvu nikdy neuzatvoril, nemožno
súhlasiť, keďže bolo rozhodnutím odporcu v 1. rade, že postúpil svoje práva zo zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve na odporcov v 2. a 3. rade, ktorí potom kúpnu zmluvu za rovnakých podmienok, ako to mal resp.

mohol urobiť odporca v 1. rade, uzatvorili. Teda možno zhrnúť, že navrhovateľka vykonala dohodnutú
sprostredkovateľskú činnosť, vykonala ju pre odporcu v 1. rade a k uzatvoreniu sprostredkovanej kúpnej
zmluvy došlo. Skutočnosť, že napokon sprostredkovanú kúpnu zmluvu uzatvorili odporcovia v 2. a 3.
rade, a to na základe výlučného rozhodnutia odporcu v 1. rade, nemá podľa názoru súdu žiaden vplyv na
vznik práva navrhovateľky na sprostredkovateľskú odmenu, ako ani na povinnosť odporcu v 1. rade túto

odmenu zaplatiť, keď tento sa na jej zaplatenie zmluvne zaviazal. Pokiaľ ide o prvú časť odmeny, právo
najejzaplatenievzniklonavrhovateľkeužnazákladeuzatvoreniazmluvyobudúcejkúpnejzmluvemedzi
odporcom v 1. rade a predávajúcou v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 26.9.2008. Právo na zaplatenie druhej
časti odmeny, vzniklo na základe toho, že došlo k uzatvoreniu sprostredkovanej kúpnej zmluvy a vkladuvlastníckeho práva na nadobúdateľa, pričom odporca v 1. rade sa na jej zaplatenie zaviazal opätovne v
dodatku č. 2 k zmluve dňa 10.6.2009, teda v čase, keď už mu boli známe okolnosti uvedené vyššie (teda,
že kúpnu zmluvu uzatvorili odporcovia v 2. a 3. rade). Práve uzatvorenie dodatku č. 2 (ale aj dodatku

č. 1 a zaplatenie prvej časti odmeny) svedčí o tom, že samotný odporca v 1. rade nemal pochybnosti
o tom, že došlo k naplneniu sprostredkovateľskej zmluvy, a že o uzatvorenie sprostredkovanej zmluvy
sa pričinila navrhovateľka. Súd mal za to, že následné namietanie týchto skutočností v konaní, bolo zo
strany odporcov iba účelové.

Skutočnosť že odporcovia prejavili záujem o kúpu pozemkov, ktoré boli premetom sprostredkovania,
ešte pred uzatvorením zmluvy o sprostredkovaní s navrhovateľkou, neznamená, že zmluva bola
uzatvorená bez pričinenia navrhovateľky. Pokaľ odporca v 1. rade nepotreboval sprostredkovanie
navrhovateľky, mohol kúpnu zmluvu s predávajúcou uzatvoriť sám a nemusel uzatvárať
sprostredkovateľskú zmluvu s navrhovateľkou. Odporkyňa v 2. rade mala za to, že navrhovateľka sa
nepričinila o uzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy, keďže si všetko musela vybaviť sama (teda všetko

súvisiace s dokumentáciou na prípravu stavebného konania, na katastri, listy vlastníctva si vybavovala
sama). Zo zmluvy o sprostredkovaní však nevyplýva, že by mala navrhovateľka pre odporcu v 1.
rade takéto činnosti vykonávať, a že by vznik práva na sprostredkovateľskú odmenu bol viazaný na
vykonávanie týchto činností.

Odporcovia tiež tvrdili, že na uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy a jej dodatkov, a na dohodnutie
vysokej sprostredkovateľskej odmeny a jej splatnosti mala podstatný vplyv tá skutočnosť, že sa rokovaní
zúčastňoval domnelý syn pani R., nakoľko tento pri rokovaniach tvrdil, že má zlé vzťahy s matkou a
že v prípade, že matka pozemky predá, že z toho on nič nebude mať. Osobou, ktorá sa mala vydávať
za p. R. bol podľa odporcov J. Y., ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok a ten poprel, že by sa

vydával za p. R., alebo že by bol predstavovaný ako p. R.. Ani inak nebola táto skutočnosť preukázaná
(teda nielen to, že sa svedok vydával za p. R., ale najmä to, že tento tvrdil, že má zlé vzťahy s
matkou a že v prípade, že matka pozemky predá, že z toho on nič nebude mať). Naviac ak by aj bolo
preukázané, že sa rokovaní zúčastňoval domnelý syn pani R., a tento pri rokovaniach tvrdil, že má zlé
vzťahy s matkou a že v prípade, že matka pozemky predá, že z toho on nič nebude mať, súd neuveril

tomu, že by toto malo podstatný vplyv na uzatvorenie sprostredkovateľskej zmluvy a jej dodatkov a
výšku odmeny a jej splatnosť, resp. že by dokonca bez existencie týchto okolností odporca v 1. rade
zmluvu a jej dodatky neuzatvoril. Jednak súd vychádzal z tohto, že rovnaká výška sprostredkovateľskej
odmeny už bola dohodnutá v sprostredkovateľskej zmluve uzatvorenej dňa 22.1.2008 (teda cca 7
mesiacov pred uzatvorením zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade) medzi K.. Y. T.L.

a navrhovateľkou, pričom tento vo sovej výpovedi ako svedok žiadne takéto okolnosti, ktoré by mali
mať vplyv na uzatvorenie jeho sprostredkovateľskej zmluvy nespomínal. Svedok si ani nepamätal, že
vôbec nejaké zmluvy uzatváral, takže aj jeho výpoveď ohľadom účasti domnelého p. R. na rokovaniach
medzi navrhovateľkou a odporcom v 1. rade je nevierohodná. Súd ale predovšetkým vychádzal z
toho, že nemožno uveriť tomu, že by bol niekto ochotný zaviazať sa na zaplatenie niekoľko miliónovej

sprostredkovateľskej odmeny (v slovenských korunách) len z dôvodu, aby z predaja „mal niečo“ aj syn
predávajúceho, teda nevlastník pozemku.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že odporca v 1. rade je povinný zaplatiť
navrhovateľke celú zmluvne dohodnutú sprostredkovateľskú odmenu, preto návrhu voči odporcovi v 1.

rade v plnom rozsahu vyhovel.

Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že odporca v 1. rade je povinný doplatiť
navrhovateľke aj druhú časť dohodnutej sprostredkovateľskej odmeny, je zrejmé, že prijatím prvej časti
sprostredkovateľskej odmeny od odporcu v 1. rade sa navrhovateľka bezdôvodne neobohatila, preto

súd zamietol vzájomný návrh odporcu v 1. rade v celom rozsahu.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky voči odporcom v 2. a 3. rade, tento nie je dôvodný. Z celého
vykonaného dokazovania je celkom jednoznačne zrejmé, že medzi navrhovateľkou a odporcami v 2.
a 3. rade nevznikol žiaden záväzkový vzťah, z ktorého by bolo možné vyvodiť povinnosť odporcov v

2. a 3. rade zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu. Záväzkový vzťah vznikol medzi navrhovateľkou a
odporcom v 1. rade, pričom súd, ako je uvedené vyššie, aj dospel k záveru, že odporca v 1. rade je
povinný zaplatiť navrhovateľke celú dohodnutú sprostredkovateľskú odmenu. Súd má za to, že v tomto
prípade nemôže existovať popri sebe povinnosť odporcu v 1. rade na zaplatenie sprostredkovateľskejodmeny aj povinnosť odporcov v 2. a 3. rade zaplatiť navrhovateľke tú istú sumu z titulu bezdôvodného
obohatenia. Ak je povinný zaplatiť sprostredkovateľskú odmenu navrhovateľke odporca v 1. rade, tak
potom by prichádzalo do úvahy iba ak to, že sa odporcovia v 2. a 3. rade bezdôvodne obohatili na úkor

odporcu v 1. rade, ale nie na úkor navrhovateľky. Odporca v 1. rade síce postúpil svoje práva, povinnosti
a záväzky zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na odporcov v 2. a 3. rade, avšak nepostúpil na nich aj
práva, povinnosti a záväzky zo zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej s navrhovateľkou. Súd má teda
za to, že neexistuje právny dôvod, pre ktorý by mali odporcovia v 2. a 3. rade zaplatiť navrhovateľke
ekvivalent sprostredkovateľskej odmeny. Preto súd návrh navrhovateľky voči odporcom 2. a 3. rade

zamietol.

V súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne v troch vyhotoveniach.

Vodvolaní samápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 25 ods. 1 veta prvá O.s.p.).