Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/83/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211205615
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2211205615.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci žalobcu:

V.M.,Z.T.XXX,právnezastúpený:JUDr.MarianZányi,advokátsosídlomAlžbetínskenám.2,Dunajská
Streda proti žalovanému: W.. H. Z., Z. Y. XX/X, T., právne zastúpený: JUDr. Zlatica Višňovská, advokátka
so sídlom Líščie Nivy 23, Bratislava , o určenie vlastníckeho práva , takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta .

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v pomere 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 8.4.2011 o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV
Č.. XX kat. úz. T. reg. C-KN parcely č. XXX/XX- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 183 m2 v celosti.

Vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti žiadal určiť titulom vydržania.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť , tvrdiac, že žalobca nespĺňa zákonom stanovené podmienky
vydržania nehnuteľnosti z dôvodu, že nebol dobromyseľný v užívaní.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom XC/XX/XXXX - XXX zo dňa 22.10.2013 žalobu zamietol a žalobcu
zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

4. Odvolací súd uznesením XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.2.2015 zrušil napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že z jeho konštatovania
nie je možné uzavrieť, že postupoval v súlade s § 129, 130 ods. 1/ a 134 ods. 1 OZ bez zisťovania
titulu na základe ktorého sa žalobca a jeho právni predchodcovia chopili držby a preto musí zisťovať
nielen kto ale aj na základe čoho začal spornú nehnuteľnosť užívať , či bol dobromyseľný a to aj z
hľadiska zachovania náležitej opatrnosti ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu

od každého subjektu práva požadovať, či mal alebo mohol mať pochybnosti, že plocha, výmera
držaného pozemku zodpovedá ploche uvedenej v nabúdacom titule s potrebou vyporiadania sa aj
s tvrdenou a žalovaným preukazovanou ústnou dohodou medzi Š. Z. a Y. T. M.., o tom, že Š. Z.
bude so súhlasom vlastníka t.j. Y. T. M.. užívať sporný pozemok ako aj prístupovú cestu k svojmu
pozemku bez ktorej by nebol možný prístup k verejnej komunikácie. Odvolací súd tiež vytýkal súdu prvej
inštancie , že v odôvodnení rozsudku sa ust. § 157 ods. 2 OSP sa dôsledne neriadil. Uložil povinnosť pri
viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu z hľadiska

ním popísaného skutkového stavu , prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie vo veci, vykonané dokazovanie opätovne vyhodnotiť, zákonným spôsobom sa vysporiadať
so všetkou relevantnou argumentáciou strán predostretou i v odvolacom konaní a vo veci znova
rozhodnúť a náležite odôvodniť.5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov: Q. H., W. M., Y. K., Š. M., Y. T., K. T.,
V. B., R.. V. Q.N., R.. O. Z., oboznámil sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi: výpis z katastra

nehnuteľnosti na LV č. XX, osvedčenie o dedičstve , geometrický plán, kúpnopredajná zmluva, vykonal
miestnu obhliadku oboznámil sa so znaleckými posudkami R.. Q. F. R.. Z. a so spisom tunajšieho súdu
XXC/XXX/XXXX, doplnil dokazovanie vyžiadaním si správy z Obce T. o rozsahu užívania nehnuteľnosti
a platení daní za užívanie, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový
stav veci:

6. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. T. , parcela č.
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie 154 m2, parcela č. XXX/X - zastavaná plocha, rodinný dom súp.
č. XX, nádvorie 195 m2, parcela č. XXX/X - záhrada vo výmere 710 m2 a parc. č. XXX/X - záhrada vo
výmere 633 m2.

7. Žalovaný je vlastníkom susediacich nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, kat.úz. T., parcela č. XXX/
X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 392 m2, parcela č. XXX/XX - zastavaná plocha, rodinný
dom súp. č. XX, nádvorie vo výmere 157 m2, parc. č. XXX/XX zastavaná plocha 212 m2, parcela č.
XXX/XX záhrada 391 m2, parc. č. XXX/XX zastavaná plocha 36 m2, parcela č. XXX/XX - zastavaná
plocha a nádvorie 183 m2.

8. Predmetom konania je návrh žalobcu , ktorým sa domáha voči žalovanému určenia vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti na LV č. XX , kat. úz. T., reg. C-KN parcely č. XXX/XX-zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 183 m2 v celosti. vydržaním so žiadosťou započítania vydržacej doby a jeho právnych
predchodcov , ktorí spornú nehnuteľnosť pokojne užívali minimálne od roku 1964, pričom nehnuteľnosti

sanachádzalivtakomstaveakosúvsúčasnostipotomakoneb.Y.T.st.,právnypredchodcažalovaného
postavil rodinný dom na hranici nehnuteľnosti parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. Vo zvyšku nehnuteľnosti
kdesanachádzarodinnýdompostavilnahraniciparcielnasvojejparceleXXX/Xplot,ktorýmábetónový
základ. Od postavenia rodinného domu na hranici ako aj postavenia tohto plotu po súčasnosť je stav
nezmenený. Až právny nástupca neb. Y. T. M.. , Y. T. W.. si dali vyhotoviť geometrický plán , ktorý bol

aj zapísaný do katastra nehnuteľností
a boli zapísané v rozmeroch , ktoré sú zapísané na LV č. XX. Časť parcely č. XXX/X a časť parcely
č. XXX/XX , časť parcely č. XXX/XX, sa nachádzajú na strane jeho nehnuteľnosti. Z týchto častí
nehnuteľností bola vytvorená parcela č. XXX/XX vo výmere 183 m2.

9. Rodičia žalobcu R. M. F. W. M. uzavreli dňa 5.7.1994 kúpnu zmluvu s dedičmi neb. Š. Z.. Predmetom
predaja bola nehnuteľnosť v katastri obce T. vedená na LV č. XXX (dom, záhrada a dvor), ktorej hraničná
dĺžkazostranysusedaF.Z. kstudničiní85bežnýchmetrovašírka33bežnýchmetrov.Kúpnacenabola
dohodnutá na 300.000,- Sk. Následne bol vypracovaný GP č. I.-XXX/XX zo dňa 16.11.1994 vyhotovená
notárska zápisnica zo dňa 25.1.1995 č. I. X/XX I. XX/XX na základe ktorej rodičia žalobcu nadobudli do

vlastníctva parcelu č. XXX/X vo výmere 1049 m2 , parc. č. XXX/X vo výmere 600 m2 a parc. č. XXX/X
vo výmere 633 m2, čo je spolu výmera 2282 m2.

10. Rodičia žalobcu previedli vyššie uvedené nehnuteľnosti darovacou zmluvou v roku 1998 do
vlastníctva žalobcu. (V 1269/98).

11. Žalovaný v právnej pozícii kupujúceho uzatvoril s dedičmi pôvodného vlastníka Y. T. kúpnu zmluvu
na základe ktorej nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam pozemkov parc. XXX/X, parc. č. XXX/XX,
parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX a aj spornú parcelu XXX/XX zastavaná plocha a
nádvorie 183 m2.

12. Žalobca uviedol, že pôvodný pozemnoknižný vlastník Š. Z. až do svojej smrti užíval. aj sporný
pozemok spolu s ostatnými pozemkami pokojne a nerušene od nadobudnutia. Tieto nehnuteľnosti sa
nachádzali v takom stave ako sú v súčasnosti. Vtedajší sused Š. Z.L. I.. Y. T. postavil rodinný dom
na hranici nehnuteľnosti parc. č. XXX/X a parcely č. XXX/X a zároveň na svojej parcele č. XXX/X

postavil plot , ktorý má betónový základ. Od postavenia rodinného domu na hranici ako aj tohto plotu po
súčasnosť je stav nezmenený. Žalobca na pojednávaní uviedol, že jeho rodičia ešte v roku 1994 odkúpili
domovú nehnuteľnosť a priľahlú záhradu vrátane spornej parcely. V roku 1998 darovacou zmluvou
previedli na žalobcu celú nehnuteľnosť . Aj rodičia aj žalobca boli v domnení, že sporná parcela jesúčasťou prevádzanej nehnuteľnosti. Parcela č. XXX/XX vo výmere 183 m2 vznikla až v roku 2008 na
základe nového geometrického plánu. Táto parcela tvorí prístupovú cestu k domovej nehnuteľnosti a
pozemku. Žalobca nevykonal na nehnuteľnosti žiadne podstatné zmeny ani úpravy, teda užívací stav

po nadobudnutí nehnuteľnosti jeho rodičmi nebol menený. V prípade, žeby bola táto parcela odňatá
od jeho pozemku stratil by prístupovú cestu k zadnej časti nehnuteľnosti a tým by sa znemožnil prejazd
poľnohospodárskych strojov na vlastný pozemok. Až do zamerania geometrického plánu žil v domnení ,
že sporný pozemok mu aj vlastnícky patrí. Geometrický plán nebol vyhotovený z jeho iniciatívy. V roku
1999 sused Y. T. začal spor o ochranu vlastníckeho práva v čase keď žalobca začal s výstavbou nového

rodinného domu , ktorý bol na mieste zbúraného rodičmi zakúpeného domu. Žalovaný ho vyzval, aby
od neho odkúpil spornú parcelu.

13. Naliehavý právny záujem žalobca preukazoval s poukazom na konštantnú judikatúru vo vzťahu
určeniuvlastníctvaknehnuteľnostiamkeďjezáujemdanývždybezktoréhourčeniajeprávnepostavenie
žalobcov neistý a v danom prípade aj užívanie pozemku žalobcom môže byť odňaté, čím sa znehodnotí

výkon vlastníckeho práva k ostatným pozemkom.

14. Žalovaný uviedol, že v roku 2010 odkúpil od dedičov neb. Y. T. domovú nehnuteľnosť spolu so
spornou parcelou. Zo strany predávajúcich bol upozornený na spornosť predmetnej parcely . Dedičia Y.
T. ho informovali o ústnej dohode medzi p. Z. F. T. a to takej , že Y. T. dovolil Š. Z. užívať túto parcelu

ako prístupovú cestu k zadnej časti jeho pozemku na ktorom ešte vtedy stál starý dom (tento dom bol už
zbúraný). Táto dohoda medzi susedmi pramenila z dobrých susedských vzťahov . Ani žalovaný nechcel
narušiť susedské vzťahy so žalobcom a preto sa nedomáhal ochrany vlastníckeho práva tak, že navrhol
žalobcovi aby odkúpil od neho spornú parcelu . Žalobca odmietol akúkoľvek dohodu tvrdiac, že je to
jeho pozemok.

Žalobca aj počas konania odmietal akúkoľvek dohodu.

15. Svedkyňa W. M., matka žalobcu uviedla, že v čase kúpy nehnuteľnosti v roku 1994 bol pozemok
oplotený zo strany T. po celej dĺžke . Plot ostal na pôvodnom mieste v pôvodnom stave. Predávajúci ich
neupozornili nato, že čiastočne pozemok užívaný ich právnym predchodcom nie je právne usporiadaný.

O tejto skutočnosti sa dozvedeli až v roku 1997 kedy dali zamerať pozemok a podľa geometrického
plánu bola vykonaná zmena ohľadne výmery nehnuteľnosti na katastri.

16. Svedok Š. M., otec žalobcu uviedol, že v čase kúpy nebol zameraný pozemok. Keďže synovi chceli
darovať právne čistú nehnuteľnosť za tým účelom dali zamerať pozemok. Po zameraní geometrickým

plánom zistili, že predávajúci mali vo vlastníctve nižšiu výmeru než v skutočnosti užívali.

17. Svedkyňa Q. H., dedička po neb. Š. Z. uviedla, že v roku 1995 predali domovú nehnuteľnosť tak ako
to bolo na liste vlastníctva a k výmere pozemku sa nevedela vyjadriť. Nemala vedomosť ani o dohode
medzi jej otcom a Y. T.. Ohľadne užívaného pozemku medzi susedmi nebol žiaden spor. V čase predaja

boli v domnení, že výmera na liste vlastníctva je totožná s užívanou výmerou.

18. Tieto skutočnosti potvrdila aj svedkyňa Y. K. dcéra neb. Š.G. Z..

19. Svedok Y. T., dedič po neb. Y. T. tvrdil, že už v detstve mal vedomosť o dohode medzi jeho otcom a

Š. Z. ohľadne užívania časti nehnuteľnosti Z. vo vlastníctve otca ,vzhľadom na dobré susedské vzťahy.
Svedok vyzval žalobcu po smrti otca aby zaplatil aspoň symbolickú sumu za pozemok čo však žalobca
radikálne odmietol, preto bol vyzvaný aby vypratal spornú nehnuteľnosť.

20. Žalovaný namietal , že v súčasnosti žalobca má na liste vlastníctva č. XXXX zapísané pozemky

v celkovej výmere 2592 m2, čo je o 310 m2 viac oproti výmere, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy
uzavretej rodičmi žalobcu .a dedičmi neb Š. Z.. Žalovaný zistil, že tento rozdiel zvýšenie výmery
pozemkov vznikol na základe rozhodnutia Okresného úradu, katastrálny odbor v Dunajskej Strede č.
X - 55/97 zo dňa 6.8.1997, ktorým sa upravila výmera parcely č. XXX/X z 1049 m2 na 1249 m2, t.j.
o 200 m2 a parcely č. XXX/X z 600 m2 na 710 m2 t.j. o 110 m2. Žalovaný má zato, že rozhodnutie

Okresného úradu, katastrálny odbor v Dunajskej Strede bolo vydané nezákonne. Právna zástupkyňa
žalovaného poukazovala na znalecký posudok Ing. Gerčáka č. 12/2002 , ktorý bol vypracovaný v konaní
č. XXC XXX/XX.21. Z pripojeného spisu XXC XXX/XX vyplýva, že Y. T. dňa 16.6.1999 podal žalobu na navrhovateľa na
ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 a nasl. OZ. Z rozsudku XX H. XXX//XX zo dňa 9.2.2004
vyplýva , že v konaní Y. T. sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva uviedol na pojednávaní,

že pozemky medzi susedmi nebol oplotený, nakoľko bývalí susedia Z. nemali studňu a preto užívali
studňu, ktorá bola na jeho pozemku., Toto konanie bolo právoplatne ukončené bez rozhodnutia v merite
veci a to odmietnutím návrhu, uznesením zo dňa 29.9.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.11.2005.
V tomto konaní vypracoval znalecký posudok Ing. Ján Gerčák pod č. ČD12/02 zo dňa 9.4.2003 v
ktorom znaleckom posudku uviedol, že pri určovaní polohy vlastníckych hraníc pozemkov musí byť

prvotným podkladom katastrálna mapa, pretože nehnuteľnosti sú v písomnej forme evidované v liste
vlastníctva a v grafickej forme na katastrálnej mape. Podľa znalca už bežným pohľadom na priložený
geometrický plán sa dá zistiť , že užívané hranice sporných pozemkov nie sú totožné s hranicami
evidovanými na katastrálnej mape. Súdom ustanovený znalec sa nestotožnil so závermi znaleckého
posudku vypracovaného Ing. Binderom ktorý svoj znalecký posudok spracoval v podstate tak, že navrhol
existujúci stav hraníc potvrdiť ako právny v rámci katastrálneho konania na Správe katastra v Dunajskej

Strede. Tento spôsob podľa Ing. Gerčáka nie je nie je preukázané a podložené tvrdenie o existujúcom
stave hraníc pozemku podľa geometrického plánu Ing. Bindera.

22. Ing. Gerčák bol vypočutý ako svedok a na pojednávaní dňa 19.9.2013 sa plne pridržiaval k svojmu
písomne podanému znaleckému posudku v konaní XXC XXX/XX a dodal, že mapová hranica ktorej

priebeh je rovnobežný so súčasne užívanou hranicou je vzdialená od stavieb na parcele č. XXX/X
približne o 3,5 m. Predpokladal, že pracovník, ktorý robil vytyčovanie v roku 1964 skutočnú hranicu
neoznačil v teréne a miery ktoré sú vo vytyčovacom náčrte boli prevzaté z katastrálnej mapy. O tej hranici
už ani v roku 1964 nevedeli kde sa nachádza a pridržiavali sa polohe tejto hranici ktorá je v mape. Znalec
tvrdil, že sa nedá určiť hranica pozemkov , možno vychádzať iba z katastrálnej mapy, podľa ktorej je

hranica pozemku o 3,5 m ďalej od domu odporcu. Užívaná hranica pozemku žalobcom okrem tejto
spornej parcely pokračuje ďalej severovýchodným smerom na susedných pozemkoch čo sú za domom
žalovaného.

23. Súd vypočul aj svedka Ing. Bindera , ktorý na pojednávaní uviedol, že vyhotovil geometrický plán z

roku 1997 č. 55/97 , ktorý vyhotovil na žiadosť obecného úradu spolu so znaleckým posudkom zo dňa
21.6.1997. Sporná parcela č. XXX/XX o výmere 183 m2 sa vytvorila z parcely č. XXX/X. Svedok zotrval
na tom, že geometrický plán z roku 1997, ktorý overoval bol vypracovaný objektívne.

24. Súd vykonal aj miestnu obhliadku a zistil, že sporný pozemok je v užívaní žalobcu, tvorí časť dvora,

vyložená zámkovou dlažbou. Medzi pozemkami strán je vybudovaný z ľavej strany medzi cestou a
domom žalovaného latkový plot na betónovom základe , ktorý podľa zhodného tvrdenia oboch
účastníkov vybudoval Y. T. M.. Oplotenie pokračuje aj za domom pozdĺž záhrady. Záhrada je oplotená
iba čiastočne pletivom , ktoré pletivo je pripevnené k betónovým stĺpom.

25. Podľa § 129 OZ držiteľom je ten kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre
seba.

26. Podľa § 130 ods. 1 OZ v platnom znení ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec patrí, je držiteľom oprávneným.

Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

27. Podľa § 134 ods. 1 OZ v účinnom znení oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak
ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

28. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento
obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 OZ v zmysle ktorého je vlastník v
medziach zákona oprávnený právo vec držať, právo vec užívať, požívať jej plody a úžitky a právo vecou
nakladať. Právo vec držať nazývané tiež právom držby znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou.

29. Vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva v prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. K tomu aby bolo možné nadobudnúť
vlastnícke práva vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ
je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu; b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou jeneprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby; c/ spôsobilý
predmet vydržania.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný ,

že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je
teda dobromyseľnosť resp. nedobromyseľnosť držiteľa pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné
posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti. Posúdenie toho či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na

všetky okolnosti za ktorých došlo k faktickému nakladaniu vecou resp. vykonávaniu práva pre seba. Z
týchto okolností potom možno usúdiť či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať , že mu vec alebo právo
skutočne patrí. Z týchto okolností potom možno usúdiť či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať , že
mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery
sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu teda tzv. uchopenie
sa držby). Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie ak nie je tento

pocit vyvolaný objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

30. Výsledkami vykonaného dokazovania súd má za to, že. rodičia žalobcu v čase kúpy v roku 1995
po vypracovaní GP a uzavretím kúpnej zmluvy formou notárskej zápisnice mali vedieť, že akú výmeru a
aké parcely kúpili. Faktický stav užívania nehnuteľnosti Š. Z. ako aj okolnosť , že plot vybudoval Y. T.,

ktoré oplotenie oddelilo pozemky susedov nezakladá dobromyseľnosť držby. Teda v čase nastúpenia
do držby v roku 1995 možno dôvodne predpokladať, že mali vedomosť o odlišnej zakúpenej výmery
oproti užívanou výmerou. / o 310 m2/ viac/ V čase darovania aj žalobca mohol a mal vedieť , že
sporná parcela sa neprevádza do jeho vlastníctva. Nevyvrátiteľnou skutočnosťou je konanie vedené na
tunajšom súde XXC XXX/XX v ktorom konaní Y. T. sa voči žalobcovi domáhal ochrany vlastníckeho

práva na tom skutkovom základe, že V. M. nerešpektuje jeho vlastnícke právo k spornej parcele. Žalobca
prinajmenej od doručenia tejto žaloby od 28.7.1999 do skončenia konania teda do 18.11.2005 bol v
užívaní rušený.

31. Nemožno určiť začiatok vydržacej lehoty ani od roku 1964 kedy sa ujal držby Š. Z., z dôvodu, že mali

vzhľadom na dobré susedské vzťahy dohodu o užívaní spornej parcely s Y. T., čo vyplýva aj z konania
XX H. ako aj z výpovedí
svedka Ladislava Orbána ml. Dedičia po neb Š. Z. sa k predmetnej dohode nevedeli vyjadriť. Z toho
plynie záver , že Š. Z. musel vedel , že sporný pozemok má iba v užívaní teda a nie vo vlastníctve.
V danej veci nebola splnená ani podmienka nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle §

134 OZ a to 10 rokov . Ako už bolo vyššie uvedené pokojné užívanie bolo narušené geodetom Ing.
Vojtechom Binderom v roku 1997 a následnými nezákonnými zápismi v katastri nehnuteľností ako aj
súdnym konaním trvajúcim od roku 1999 do roku 2005.

32. Odvolací súd uložil povinnosť zisťovať užívanie spornej nehnuteľnosti aj právnymi predchodcami

žalobcu s tým, že mal zistiť nielen kto spornú nehnuteľnosť užíval , ale aj titul na základe ktorého bol
užívaný a teda či sa jednalo o dobromyseľnú držbu s ohľadom na tvrdenú ústnu dohodu medzi Š. Z. a
Y. T. M.. o užívaní spornej nehnuteľnosti ako prístupovej cesty k pozemku za domom žalobcu.

33. Strany sporu boli vyzvaní v súlade s ust. § 132 a § 185 CSP, aby navrhli vykonať ďalšie dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení. Obzvlášť vyzval súd právneho zástupcu žalobcu, aby predložil návrhy
dôkazov, ktoré preukážu dobromyseľnú držbu spornej nehnuteľnosti zo strany právnych predchodcov
žalobcu, nakoľko žalobca svoje vlastníctvo opiera o vydržanie.

34. Na výzvu súdu právny zástupca žalobcu iba založil do spisu potvrdenie Obce T., ktorá potvrdila,

že žalobca od roku 1999 je plátcom dane za pozemky a stavby v celkovej výmere 2592 m2, ktoré sa
nachádzajú na parc. č. XXXX/X, XXX/X, XXX/X XXX/X. Spornou parcelou však je parc. č. XXX/XX, ktorá
v potvrdení uvedená nie je napriek tomu ,že na základe GP mala byť novovytvorená parcela osobitne
uvedená. Obec potvrdila platenie daní a poplatkov za spornú parcelu aj žalovaným.

35. Právny zástupca žalobcu žiaden iný dôkaz nenavrhol vykonať ohľadom preukázania tvrdení o
dobromyseľnejdržbeprávnychpredchodcovžalobcu.Vosvojichprednesochibaopakovalsvojetvrdenia
o pokojnom a nerušenom užívaní sporného pozemku právnymi predchodcami žalobcu od roku 1934 bez
navrhnutých relevantných dôkazov/, ktoré tvrdenia vyplývali zo spisu pri rozhodovaní odvolacieho súdu.36. Právny zástupca žalobcu vo svojom konečnom návrhu opätovne uvádza, že pôvodný právny nárok
a odôvodnenosť žaloby vyplýva z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 2.7.1994 medzi rodičmi žalobcu ako

kupujúcimi a právnymi nástupcami po neb. Š. Z. ako predávajúcimi , ktorou dobromyseľne odkúpili
nehnuteľnosť domnievajúc sa , že kupujú aj spornú nehnuteľnosť a teda vstúpili do dobromyseľnej držby.
Zároveň uviedol, že žalobca žiada započítať vydržaciu lehotu po jeho právnych predchodcov , ktorí
spornú nehnuteľnosť pokojne a nerušene užívali od roku 1934. Počas celého konania právny zástupca
jednoznačne neustálil svoje tvrdenia ohľadom začatia plynutia vydržacej doby a nepreukázal splnenie

zákonnýchpodmienoknavznikvlastníckehoprávažalobcukspornejnehnuteľnostivydržaním.Ibatvrdil,
že právni predchodcovia žalobcu pokojne a nerušene užívali spornú nehnuteľnosť od roku 1934, avšak
nepreukázal právny titul užívania . Nebolo v konaní preukázané, že Š. Z. užíval spornú nehnuteľnosť
ako oprávnený držiteľ, ktorý by sa
domnieval , že je vlastníkom. V konaní bola svedeckými výpoveďami Y. T. W.., K. T. F. V. B. preukázaná
skutočnosť , že Š. Z. užíval spornú nehnuteľnosť na základe ústnej dohody medzi ním a vlastníkom

neb. Y. T. st. Výpoveď Ing. Vojtecha Bindera poukazujúca na existenciu starých geometrických plánov
či poľných náčrtov nepreukazuje skutočnosť kto a z akého právneho dôvodu v minulosti spornú
nehnuteľnosť užíval. Ani skutočnosť o vybudovaní plota Y. T. M..
medzi dvoma pozemkami na hranici susediacich pozemkov nepreukazuje dobromyseľnú držbu Š.G.S.
Z. vzhľadom na preukázanú dohodu medzi susedmi..

37. Súd nemal pochybnosti o objektívnosti výpovede svedka Ing. Gerčáka , ktorý vypracoval znalecký
posudok v konaní XXC/XXX/XX a aj pri výsluchu jednoznačne tvrdil, že pri určovaní polohy vlastníckych
hraníc pozemkov musí byť prvotným podkladom katastrálna mapa a že užívané hranice susediacich
pozemkov vo vlastníctve žalobcu a žalovaného nie sú totožné s hranicami evidovanými v katastrálnej

mape a že hranica susediacich pozemkov podľa katastrálnej mapy vedie cca 3,5 m od domu
žalovaného.

38. Vyššie uvedené skutočnosti umožňujú súdu urobiť záver, že žalobca nepreukázal nadobudnutie
spornej nehnuteľnosti vydržaním , nakoľko nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol v podstate žiadne

skutkovo významné okolnosti o tom, žeby jeho právny predchodcovia vstúpili na základe určitej
relevantnej právnej skutočnosti do oprávnenej držby spornej nehnuteľnosti a že by táto držba bola
nerušená počas zákonom stanovenú dobu. Tvrdenie o dobromyseľnej držbe rodičmi žalobcu čase
uzavretia kúpnej zmluvy je vyvrátené geometrickým plánom z roku 1995 teda ešte pred tým ako rodičia
žalobcu uzavreli kúpnu zmluvu formou notárskej zápisnice s dedičmi neb. Š. Z.. Na základe kúpnej

zmluvy uzavretej formou notárskej zápisnice mali vedomosť o tom, ktoré parcely kupujú Súd nemá
pochybnosti o tom, že konajúci notár vysvetlil stranám zmluvy predmet kúpy dostatočne a zákonným
spôsobom, , čo účastníci zmluvy aj podpísali . V tejto súvislosti súd poukazuje na opodstatnenosť
predpokladu, že ani rodičia žalobcu ani sám žalobca v čase uchopenia držby neboli dobromyselní a
navyše .držba žalobcu počas užívania bola opakovane rušená jednak súdnym konaním a následne

dedičmi neb. vlastníka ako aj žalovaným. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno.

39. Na základe miestnej obhliadky je potrebné konštatovať, že prístupová cesta na dvor žalobcu je
zabezpečená z verejnej komunikácie aj bez spornej parcely a jeho tvrdenie, že je to nepostačujúce na
prístup poľnohospodárskymi strojmi nie je postačujúce na úspešnú žalobu. Súd poznamenáva, že je

možný prístup pre mechanizmi aj zo zadnej časti záhrady žalobcu, ktorá je oplotená iba pletivom.

40. Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, hodnotiac podľa svojho vnútorného presvedčenia
založenou na starostlivom uvážení všetkých okolností jednotlivo a súhrne a dospel k záveru, že nie sú
splnené zákonom predpokladané náležitosti nadobudnutia vlastníctva vydržaním podľa § 134 ods. 1/

OZ, a preto žalobe nepriznal úspech .

41. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.- 9 - 7C/83/2011

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 C.s.p)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)