Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115204790
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115204790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu

JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: K.. Š. M., W.. XX.XX.XXXX,
C. X, U. W. M. zastúpeného advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, 29. augusta 5, Bratislava proti
žalovanému: Agentúra PLUS Košice s.r.o., Kpt. Nálepku 1, Košice, IČO: 35 818 573 zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o., Révová 7, Bratislava, IČO: 36 858 731, o určenie
neplatnosti rozhodnutia spoločníkov žalovaného mimo valného zhromaždenia, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1.12.2016 č. k. 9Cb/18/2015-201 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že rozhodnutie spoločníkov spoločnosti
Agentúra PLUS Košice s.r.o. so sídlom Kpt. Nálepku 1, Košice 040 01, IČO 35 818 573 prijaté mimo
valného zhromaždenia spoločnosti, obsiahnuté v uznesení zo dňa 5.12.2014, ktorým bol odvolaný z
funkcie konateľa K.. Y. Q., W.. X.X.XXXX, C.. Č.. XXXXXX/XXXX, F. Q. XXX, XXX XX M., je neplatné.
Súčasne súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100% na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Lívie Krnčokovej, advokátky, so sídlom 29. augusta

č. 5, Bratislava 811 08.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti uznesenia
spoločníkov mimo valného zhromaždenia, ktorého sa žalobca domáha z dôvodu, že boli porušené jeho
hlasovacie práva, pretože návrh uznesenia, o ktorom sa malo hlasovať, mu nebol včas doručený.

3. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že žalovaný má dvoch spoločníkov -

spoločnosť MHOLD, s.r.o. s účasťou 51% a žalobcu s účasťou v spoločnosti 49%. Spoločník žalovaného
- spoločnosť MHOLD, s.r.o. listom zo dňa 27.11.2014 adresovanom žalobcovi navrhla odvolanie K.. Y.
Q. z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného s návrhom uznesenia o odvolaní K.. Q. z funkcie konateľa
žalovaného. V liste bola žalobcovi určená lehota na vyjadrenie 7 dní od odoslania návrhu na poštovú
prepravu. Z potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. súd prvej inštancie zistil, že táto zásielka bola podaná na
poštovúprepravuodosielateľomMHOLD,s.r.o.dňa27.11.2014, boladoručenánapoštuvoVranovenad
Topľou dňa 1.12.2014 a žalobca si ju prevzal dňa 15.12.2014. Ďalej zistil, že konateľ žalovaného K.. V.

listom zo dňa 5.12.2014 oznámil žalobcovi výsledok hlasovania spoločníkov spoločnosti Agentúra PLUS
Košice s.r.o. o odvolaní K.. Q. z funkcie konateľa. V tomto liste uviedol, že hlasovania sa zúčastnili obaja
spoločníci, t. j. 200 hlasov a za návrh hlasoval spoločník MHOLD, s.r.o., ktorý má 102 hlasov. Keďže
spoločník K.. M., ktorý má 98 hlasov, sa k návrhu v stanovenej lehote nevyjadril, platí, že s návrhomnesúhlasí, preto v liste (nový) konateľ žalovaného konštatoval, že spoločníci 102 hlasmi prijali uznesenie
o odvolaní K.. Q. z funkcie konateľa žalovaného. Súd prvej inštancie z potvrdenia Slovenskej pošty,
a.s. zistil, že toto oznámenie nového konateľa žalovaného zo dňa 5.12.2014 bolo podané na pošte dňa

8.12.2014, zásielka bola doručená na poštu vo Vranove nad Topľou dňa 10.12.2014 a žalobca ju prevzal
16.12.2014. Listom zo dňa 22.12.2014 žalobca oznámil žalovanému, že nesúhlasí s prijatým uznesením
mimo valného zhromaždenia, pretože lehota na písomné vyjadrenie k návrhu mu uplynula skôr, ako si
zásielku prevzal, čím bol ukrátený na práve hlasovať o návrhu uznesenia na odvolanie konateľa.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 130 a § 131 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka
a uviedol, že ustanovenie § 131 sa vzťahuje aj na uznesenia prijímané spoločníkmi mimo valného
zhromaždenia, inak by došlo k strate práva upraveného v tomto ustanovení a rozhodnutia spoločníkov
prijaté mimo valného zhromaždenia by nemohli byť napadnuté postupom podľa § 131 Obchodného
zákonníka. Konštatoval, že návrh bol podaný v zákonnej prekluzívnej lehote a podanie návrhu
nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu. Súd prvej inštancie uviedol, že

zákonnou podmienkou pre určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je, že porušenie
zákona alebo spoločenskej zmluvy mohlo obmedziť práva spoločníka. Uzavrel, že aj táto podmienka
bola splnená, pretože každý spoločník musí mať primeranú lehotu na využitie svojich práv s určením
začiatku plynutia lehoty v súlade s obchodnými zvyklosťami a dobrými mravmi. Uviedol, že návrh
uznesenia musí byť predložený spoločníkom v písomnej forme, čo znamená poslať ho poštou, faxom

alebo v elektronickej forme a o obsahu návrhov sa musia spoločníci dozvedieť, inak by o nich nemohli
hlasovať, to znamená, že sa musia dostať do ich dispozičnej sféry, musia byť nimi aj prevzaté a
teda musia byť im reálne doručené. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 130 Obchodného
zákonníka, ktoré neupravuje spôsob predkladania návrhu spoločníkom na vyjadrenie a neustanovuje ani
minimálnu lehotu, ktorá by mala byť spoločníkom poskytnutá na vyjadrenie, táto lehota by však mala byť

dostatočná. Aj keď je spoločník chránený zákonnou domnienkou nesúhlasu, ak sa k návrhu uznesenia
nevyjadril, podľa názoru súdu prvej inštancie návrhu musí byť do sféry spoločníka doručený tak, aby
mal možnosť sa k návrhu vyjadriť, čo v tomto prípade zo strany žalovaného nebolo dodržané. Poukázal
na to, že žalovaný pri určovaní lehoty nezohľadnil možnosť uloženia zásielky na pošte, resp. možnosť
vyzdvihnutia si zásielky žalobcom počas úložnej doby, dôsledkom čoho bolo, že lehota na vyjadrenie

uplynula žalobcovi skôr, ako si zásielku na pošte prevzal. Súd prvej inštancie zdôraznil, že aj keby
bol konečný výsledok taký, že spoločník by bol prehlasovaný a je chránený ustanovením Obchodného
zákonníka pre prípad, že sa nevyjadrí, tak, že sa má za to, že s návrhom uznesenia nesúhlasí, návrh
musí byť spoločníkovi doručený do jeho dispozičnej sféry tak, aby mal reálne možnosť vyjadriť sa.
Žalovanýmurčenúlehotu7dníododoslanianapoštovúprepravupovažovalsúdprvejinštanciezakrátku

lehotu a určenie začiatku plynutia lehoty považoval za účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Zastával
názor, že primeraná lehota určená v súlade s dobrými mravmi by mala byť počítaná od doručenia
zásielky, resp. od vrátenia nedoručenej zásielky. Súd prvej inštancie uviedol, že spoločenská zmluva
žalovaného osobitne doručovanie neupravuje. Zdôraznil, že ani správanie Ing. Hnidku proti záujmom
spoločnosti žalovaného nemôže mať podstatný vplyv na právne posúdenie veci a ani konanie K.. Q.

ako konateľa v rozpore so záujmami spoločnosti nemôžu byť dôvodom a ospravedlnením postupu, pri
ktorom bol žalobca vylúčený z možnosti vyjadriť sa k návrhu na odvolanie konateľa. Pokiaľ žalovaný
svoju argumentáciu založil odkazom na rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cb/201/2007, v
ňomvyslovenýprávnynázor,uviedol,žetentoprávnynázorbolrozhodnutiamivyššíchsúdovprekonaný.
K námietke žalobcu, že odvolanie konateľa dňa 5.12.2014 je zmenou spoločenskej zmluvy, súd prvej

inštancie uviedol, že podľa čl. VI. bodu 1. spoločenskej zmluvy žalovaného je štatutárnym orgánom
spoločnostijedenaleboviackonateľov.PoodvolaníK..Q.zfunkciekonateľa jepočetkonateľovvsúlade
s citovaním článkom spoločenskej zmluvy žalovaného, a preto znenie spoločenskej zmluvy nebolo
potrebné meniť.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. s tým, že o výške náhrady
trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne. Odvolanie odôvodnil dôvodmi
podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. d/ a písm. h/ C. s. p. a namietal procesné pochybenie súdu prvej
inštancie a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.Procesné pochybenie súdu prvej inštancie namietal s odkazom na ustanovenie § 220 ods. 2 a 3 C.
s. p., právnu argumentáciu Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 29.10.2012 sp. zn. 5Sžf/82/2011
a rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS/115/03 a III. ÚS/60/04 a tvrdil, že

ak súd prvej inštancie v odseku 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že argumentácia
žalovaného s odkazom na rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cb/201/2007 bola neskoršou
judikatúrou prekonaná, a neuviedol pritom akou neskoršou judikatúrou došlo k prekonaniu právneho
názoru vysloveného v uvedenom rozsudku, je podľa žalovaného napadnutý rozsudok nepreskúmateľný
pre nedostatočné odôvodnenie. Pokiaľ mal súd prvej inštancie na mysli judikatúru, na ktorú odkazoval

žalobca vo svojich písomných podaniach, žalovaný tvrdil, že išlo o prípady s inými skutkovými a
právnymi okolnosťami. Zastával názor, že argumentáciu Krajského súdu v Košiciach v rozhodnutí sp. zn.
4Cob/77/2009 potvrdzujúca závery Okresného súdu Košice I v rozsudku sp. zn. 26Cb/201/2007 možno
plne aplikovať aj na prejednávanú vec.
Žalovaný považoval za nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v bodoch 24. až
26. rozsudku. Predovšetkým za nesprávny považoval záver súdu prvej inštancie, že návrh musí byť

doručený do sféry spoločníka tak, aby mal reálne možnosť sa k návrhu vyjadriť, čo podľa záveru súdu
prvej inštancie dodržané zo strany žalovaného nebolo. Uviedol, že zásielka s návrhom uznesenia bola
dňa 1.12.2014 poštovým doručovateľom žalobcovi oznamovaná a následne uložená na pošte, teda bola
mu daná do dispozičnej sféry tak, aby sa k nej mohol vyjadriť v stanovenej lehote, ktorá uplynula až dňa
4.12.2014, teda mohol zaslať svoj súhlas alebo nesúhlas s odvolaním konateľa K.. Q.. Za nesprávny

považoval žalovaný aj právny záver súdu prvej inštancie, že spoločníci musia návrhy uznesení per
rollam reálne prevziať, musia sa oboznámiť s ich obsahom, teda musia im byť reálne doručené. To by
podľa žalovaného znamenalo, že ak by sa zásielka vrátila odosielateľovi ako neprevzatá v odbernej
lehote, bol by spoločník, ktorému bola zásielka doručovaná, ukrátený na práve hlasovať o návrhu per
rollam a takto prijaté uznesenie by bolo (podľa záveru súdu prvej inštancie) neplatné. Žalovaný poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 1Obdo V 63/2005, podľa ktorého postačí, ak sa
pozvánka spoločníkovi na valné zhromaždenie dostane do jeho dispozície a nie je potrebné, aby ju
dostal do rúk aj fyzicky, čo podľa žalovaného možno aplikovať aj na hlasovanie per rollam. Uviedol, že
v označenej právnej veci bola lehota na doručovanie pozvánok na valné zhromaždenie stanovená v
spoločenskej zmluve na rozdiel od ustanovenia § 130 Obchodného zákonníka, v ktorom pri hlasovaní

per rollam nie je stanovená žiadna lehota na predloženie návrhu rozhodnutia spoločníkovi, a nie je
stanovená ani v spoločenskej zmluve žalovaného a pre prípad, že si spoločník neprevezme uloženú
zásielku na pošte alebo si ju prevezme po lehote na vyjadrenie sa k návrhu na prijatie rozhodnutia alebo
na návrh nereaguje, zákon takéhoto spoločníka chráni zákonnou domnienkou nesúhlasu s návrhom.
Žalovaný citujúc ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči

neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, uviedol, že predloženie návrhu uznesenia na hlasovanie
per rollam o odvolaní konateľa jeho zaslaním doporučenou zásielkou žalovanému bolo jednostranným
právnym úkonom a prejavom vôle spoločníka žalovaného vykonávajúceho svoje práva spoločníka podľa
ustanovení Obchodného zákonníka. Podľa právneho výkladu predmetného zákonného ustanovenia v
kontexte s doručovaním doporučenej zásielky dôjdenie nastane, keď možno za normálnych okolností

očakávať vyzdvihnutie zásielky na pošte, čo je spravidla najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. v
tomto prípade 2.12.2014. Citoval tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp.
zn. 26Cdo 864/2004 zo dňa 16.3.2005, podľa ktorého už vhodením oznámenia do poštovej schránky
o uložení zásielky nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s
obsahom zásielky, pričom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne s obsahom hmotnoprávneho

úkonu zoznámil, postačuje, ak takúto príležitosť objektívne mal. Vzhľadom na uvedené považoval
žalovaný za právne nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi lehota na vyjadrenie uplynula
skôr, ako si zásielku vyzdvihol. Žalovaný zastával názor, že v tomto prípade bol návrh uznesenia
predložený spoločníkom na vyjadrenie v súlade s § 130 Obchodného zákonníka, v súlade s dobrými
mravmi, so zásadami poctivého obchodného styku a spoločník, ktorý návrh uznesenia predložil, oznámil

lehotu na písomné vyjadrenie, v ktorej ho spoločníci mali zaslať na adresu sídla spoločnosti. Zdôraznil,
že zákon ani spoločenská zmluva žalovaného nestanovujú lehotu, v akej majú spoločníci zaslať
písomné vyjadrenie na adresu sídla spoločnosti, stanovenie lehoty je teda ponechané na slobodné
rozhodnutie predkladateľa návrhu uznesenia. Podstatné podľa žalovaného je to, aby táto lehota na
písomné vyjadrenie bola spoločníkom oznámená. S poukazom na vykonané dokazovanie žalovaný mal

za nepochybné, že návrh uznesenia bol žalobcovi zaslaný a doručený do jeho sféry a aj keď si zásielku
neprevzal pred lehotou na vyjadrenie k návrhu, mohol tak urobiť, pretože zásielku mal v tejto lehote k
dispozícii. Zastával názor, že stanovená lehota na vyjadrenie je dostatočná, primeraná okolnostiam v
spoločnosti žalovaného, pretože bývalý konateľ K.. Y. Q. konal systematicky a opakovane v neprospechzáujmov spoločnosti žalovaného s cieľom jej uškodiť. Žalovaný následne popísal konanie K.. Y. Q., ktoré
svedčí o jeho konaní v neprospech žalovaného, preto bolo potrebné stanoviť lehotu na hlasovanie o
návrhu na jeho odvolanie primerane týmto okolnostiam. Okrem toho žalovaný poukázal na to, že ani

v prípade dlhšej lehoty na vyjadrenie k navrhovanému uzneseniu by stanovisko žalobcu neovplyvnilo
výsledok hlasovania per rollam, keďže žalovaný disponuje väčšinou hlasov. Tvrdil, že dlhšia lehota na
vyjadrenie k návrhu uznesenia per rollam by mala pre spoločnosť žalovaného zásadné negatívne a
likvidačné dôsledky, ktoré by boli na prospech žalobcu, ktorý sa vyhýba úhrade peňažného záväzku,
ktorý má voči žalovanému.

Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa žalovaného spočíva aj v tom, že
nezohľadnil pri rozhodovaní ďalšie súvislosti zásadné pre rozhodnutie vo veci, a to, že zákon chráni
spoločníka a jeho právo hlasovať zákonnou domnienkou nesúhlasu spoločníka; že hlasovanie per
rollam sa v praxi využíva nielen z dôvodu, že jednotliví spoločníci za zdržujú v rôznych mestách či
krajinách, ale aj z dôvodu, že je potrebné určité rozhodnutie prijať urýchlene, ak sú ohrozené záujmy
spoločnosti; je tu protiprávne konanie konateľa K.. Q. proti záujmom žalovaného; nesúhlas žalobcu by

neovplyvnil výsledky hlasovania a výsledky hlasovania nemali pre žalobcu ako spoločníka žalovaného
žiadne negatívne právne následky. Z týchto dôvodov považoval žalovaný navrhovaným uznesením
stanovenú lehotu sedem dni od jeho odoslania za lehotu v súlade s dobrými mravmi.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

ako správny potvrdiť. Zastával názor, že súd prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil
rozhodnutie vo veci samej a v odseku 21. uviedol podrobné dôvody, pre ktoré považoval za
prípustné napadnúť rozhodnutie spoločníkov prijaté mimo valného zhromaždenia postupom podľa § 131
Obchodného zákonníka. Poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 C. s. p., z ktorého vyplýva možnosť,
ale nie povinnosť súdu odkázať na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, nie je preto povinnosťou súdu v

odôvodnení rozsudku konkretizovať iné rozhodnutia, ktoré sa zaoberali obdobnou skutkovou a právnou
vecou. Z tohto dôvodu nemohol súd prvej inštancie porušiť právo žalovaného na spravodlivý proces,
pretože rozsudok má všetky obligatórne náležitosti podľa § 220 ods. 2 C. s. p. Žalovaný uviedol,
že ustanovenie § 220 ods. 3 C. s. p. sa vzťahuje len na prípady, kedy sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, pričom žalovaný poukazuje len na jeden rozsudok okresného súdu, ale ustálená

prax je taká, že súdy akceptujú žaloby o určenie neplatnosti rozhodnutia spoločníkov prijatého mimo
valného zhromaždenia, preto súd prvej inštancie nemal dôvod postupovať podľa § 220 ods. 3 C. s. p.
K žalovaným namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie žalobca
poukázal na odsek 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku a uviedol, že žalobca dňa 15.12.2014
prevzal z pošty zásielku zo dňa 27.11.2014 - návrh spoločníka na odvolanie K.. Y. Q. z funkcie konateľa

žalovaného a nasledujúci deň, t. j. 16.12.2014 bol mu doručený list nového konateľa žalovaného o
výsledku hlasovania. Tvrdil, že spoločník žalovaného určil lehotu na písomné vyjadrenie k návrhu
uznesenia bez ohľadu na to, či a kedy bude žalobcovi ako spoločníkovi žalovaného návrh uznesenia
predložený v súlade s § 130 Obchodného zákonníka Žalobca zastával názor, že o obsahu návrhov
predkladaných rozhodnutí sa musia spoločníci včas dozvedieť, inak by o nich nemohli hlasovať.

Pokiaľ žalovaný odkazoval na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo V 63/20085,
žalobca uviedol, že tieto sa týkali doručovania pozvánky na valné zhromaždenie, pričom predmetom
právneho posúdenia boli iné skutkové a právne okolnosti ako v tomto prípade, kde sú dané iné zákonné
predpoklady. Žalobca zastával názor, že zákonná domnienka uvedená v ustanovení § 130 Obchodného
zákonníka - ak sa spoločník nevyjadrí v lehote, platí, že nesúhlasí, môže nastať len v prípade, ak

návrh uznesenia, ku ktorému sa spoločník mal právo vyjadriť, mu bol predložený a mal možnosť sa s
ním oboznámiť. Tvrdil, že cieľom tejto zákonnej domnienky je výlučne ochrana spoločníka pred tým,
ak sa spoločník z akéhokoľvek dôvodu k návrhu v stanovenej lehote nevyjadrí, nejde však o ochranu
spoločníka pred nepredložením návrhu uznesenia., lebo v prípade nedoručenia návrhu uznesenia niet
o čom hlasovať a potom nemôže dôjsť k prijatiu žiadneho rozhodnutia. Zdôraznil, že absenciu splnenia

zákonnej podmienky - predloženie návrhu uznesenia spoločníkovi, nemožno strpieť ani s poukazom
na zákonnú domnienku nesúhlasu spoločníka v prípade, ak sa k návrhu nevyjadrí, pretože potom
spoločník by bol fakticky vylúčený z práva hlasovať. Žalobca zastával názor, že ustanovenie § 45 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje uzatváranie zmlúv, sa na daný prípad nevzťahuje a daný
právny vzťah je potrebné posudzovať podľa § 130 Obchodného zákonníka, pretože uznesenie prijaté

spoločníkmi mimo valného zhromaždenia nie je právnym úkonom, ale tzv. inou právnou skutočnosťou.
Uviedol, že ak zákon ani spoločenská zmluva neustanovujú lehotu na doručenie návrhu spoločníkovi
ani lehotu na vyjadrenie sa k nemu, treba vychádza z ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka,
z ktorého vyplýva, že ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníkaani podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Zdôraznil, že medzi tieto zásady patrí aj zásada ochrany
spoločníkov pred svojvoľným a nekoherentným správaním (členov) štatutárneho orgánu (rozhodnutie

NS ČR sp. zn. 1 Odon 88/97, 29Odo 634/2005 a 29 Odo 1381/2006). Žalobca poukázal na odsek
25 napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie za účelové a v rozpore s dobrými mravmi
označil určenie začiatku plynutia lehoty, ktorá mala byť počítaná od doručenia zásielky, resp. od vrátenia
nedoručenej zásielky a v tomto odseku sa súd prvej inštancie vyporiadal aj s tvrdením žalovaného o
konaní K.. Q. proti záujmom spoločnosti žalovaného. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že dlhšia lehota

navyjadrenieknávrhuuzneseniabyneovplyvnilavýsledokhlasovania,lebodruhýspoločníkžalovaného
disponuje potrebným počtom hlasov na odvolanie konateľa, žalobca zdôraznil, že takýto názor je v
rozpore s hlasovaním podľa ustanovenia § 130 Obchodného zákonníka a potom by bolo jedno, či bol
dodržaný zákonný postup, lebo menšinový spoločník by sa nemohol dovolať neplatnosti rozhodnutia
valnéhozhromaždeniaaleborozhodnutiaprijatéhomimovalnéhozhromaždenia.Spoukazomnaprávny
názor uvedený v judikatúre NS ČR (sp. zn. 29Cdo 1717/2011, 29Odo 88/2011) žalobca uviedol, že

ani skutočnosť, že žalobca nemá možnosť ovplyvniť váhou svojich hlasov výsledok hlasovania, nie je
sama o sebe dôvodom k záveru, že porušenie zákona nemalo závažné právne následky, lebo potom
by bol menšinový spoločník fakticky vylúčený z práva, ktoré mu prináleží podľa ustanovenia § 131 ods.
1 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že nedoručenie návrhu rozhodnutia spoločníkov spoločnosti s
ručením obmedzeným v rozpore s požiadavkou § 130 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje podľa

právneho názoru uvedeného v uznesení NS ČR sp. zn. 29Cdo 3844/2011 podstatné porušenie práva
spoločníka.
Žalobca konštatoval, že preukázal splnenie zákonných predpokladov na určenie neplatnosti
napadnutého rozhodnutia spoločníkov prijatého mimo valného zhromaždenia, lebo nebol dodržaný
zákonný postup podľa § 130 Obchodného zákonníka a žalobca bol ukrátený na práve hlasovať o

návrhu uznesenia, pričom na splnenie zákonných predpokladov na určenie neplatnosti napadnutého
rozhodnutia spoločníkov postačuje aj len možnosť obmedzenia práv žalobcu ako spoločníka žalovanej
spoločnosti.
8. Žalovaný vo vyjadrení k tomuto stanovisku žalobcu zotrval na svojej skutkovej a právnej argumentácii
uvedenej v podanom odvolaní. Uviedol, že napadnutý rozsudok je nepresvedčivý a nezrozumiteľný a

len stroho poukazuje na údajnú neskoršiu prax súdov bez odkazu na súdne rozhodnutia s obdobným
predmetom sporu. Žalovaný v konaní odkazoval len na jedno rozhodnutie - rozsudok Okresného
súdu Košice sp. zn 26Cb/201/2007, pretože v tomto rozsudku súd riešil totožný skutkový a právny
stav a žalobu zamietol. Zdôraznil, že žalovaný v konaní nenamietal nemožnosť napadnutia uznesenia
spoločníkovprijatéhomimovalnéhozhromaždeniažalobouourčeniejehoneplatnosti.Vkonanínamietal

s poukazom na súdnu prax nesprávne právne posúdenie predkladania, resp. doručovania návrhov
uznesení na hlasovanie mimo valného zhromaždenia a jeho účinkov v súvislosti s posúdením lehoty
na vyjadrenie spoločníka k návrhu a na nesprávny výklad § 130 Obchodného zákonníka súdom prvej
inštancie.
Žalovaný

- nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že spoločníci sa musia dozvedieť o predkladanom návrhu rozhodnutia,
inak by o nich nemohli hlasovať, lebo v takom prípade by bola vylúčená možnosť hlasovať, ak by si
spoločník návrh na hlasovanie per rollam zasielaný doporučene poštou neprevzal. Tvrdil, že podmienka
dozvedieťsaonávrhujesplnenátým,ženávrhuzneseniejezasielanýdoporučenouzásielkouazásielka
sa považuje za doručený v deň nasledujúci po jej uložení na pošte.

-zdôraznil,žepodstatnépreprávneposúdenievecivtomtoprípadejedoručovaniezásielokspoločníkov,
t. j. spôsob, akým sa oznamuje pozvánka, resp. predkladá návrh na prijatie rozhodnutia per rollam, teda
čiakedysamôžespoločníkopredmeterozhodovaniadozvedieť,aksatotouskutočňujeformouzaslania
doporučenej zásielky. Poukázal na to, že zákon neustanovuje (na rozdiel od doručovania pozvánky
na valné zhromaždenie) žiadnu lehotu, pritom aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva záver, že

postačí, ak sa zásielka dostane do dispozície adresáta a nie je potrebné, aby ju dostal do rúk aj fyzicky.
- k tvrdeniu žalobcu o výklade ustanovenia § 130 Obchodného zákonníka uviedol, že návrh spoločníka
MHOLD, s.r.o. adresovaný žalobcovi spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti citovaného
ustanovenia, doručenie návrhu uznesenia na hlasovanie per rollam doporučenou zásielkou nie je týmto
ustanovením vylúčené podľa právnej teórie a judikatúry sa považuje zásielka za doručenú v deň

nasledujúci po jej uložené na pošte, a teda žalobca mal možnosť sa s ním oboznámiť a mal možnosť
hlasovať, pričom prijatie tohto uznesenia o odvolaní konateľa nemalo pre žalobcu ako spoločníka žiadne
právne následky. Z tohto dôvodu považoval odkaz žalobcu na judikát NS ČR sp. zn. 29Cdo 3844/2001
za neaplikovateľný na daný spor.- k žalobcom spochybňovanej aplikácii ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka na účinky
prejavu vôle voči neprítomnej osobe uviedol, že účinky doručovania je potrebné posúdiť podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže Obchodný zákonník túto problematiku neupravuje, resp.

odkazuje v § 1 ods. 2 na ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že v danom prípade
išlo o jednostranný úkon spoločníka (spoločnosti MHOLD, s.r.o.) druhému spoločníkovi (žalobcovi)
predkladaný podľa § 130 Obchodného zákonníka, pričom konkrétny spôsob predkladania návrhu zo
strany spoločníka druhému spoločníkovi zákon neustanovuje, ale ani nevylučuje zaslanie doporučenou
zásielkou. Aj v prípade, že by sa návrh spoločníka nemohol posudzovať podľa Občianskeho zákonníka,

žalovaný zastával názor, že v rámci spoločnosti išlo o zaužívanú obchodnú zvyklosť, pretože aj v prípade
odvolania K.. M. z funkcie konateľa bola rovnakým spôsobom nastavená lehota na vyjadrenie sa k
návrhu na jeho odvolanie. Zastával názor, že žalobcom uvádzanú zásadu ochrany spoločníkov pred
svojvoľným a nekoherentným správaním členov štatutárneho orgánu nemožno aplikovať, keďže návrh
podával spoločník, nie štatutárny orgán spoločnosti. Následne poukázal na to, že právna teória považuje
ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka za všeobecne platné pravidlo pre všetky právne úkony

v súkromnom práve, a to predovšetkým na jednostranne adresované prejavy vôle vykonané s účinkami
právnych úkonov, ale aj na prejavy vôle spôsobujúce príbuzné právne následky, akými sú následky
právnych úkonov.
- uviedol, že zákonný postup na prijatie uznesenia per rollam zo strany spoločnosti MHOLD, s.r.o. bol
dodržaný. Vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, keď za podstatnú okolnosť

nepovažoval konanie K.. Q. proti záujmom spoločnosti, ktorá mala vplyv na spôsob, akým bolo prijaté
uznesenie o jeho odvolaní, a to najmä na lehotu na vyjadrenie sa k návrhu, ktorá podľa žalovaného bola
primeraná k okolnostiam - konaniu konateľa v rozpore so záujmami spoločnosti. Zdôraznil, že návrh
bol daný do dispozície žalobcu spôsobom, ktorý zákon nevylučuje, a to uložením zásielky na pošte
dňa 1.12.2014, s ktorým mal žalobca možnosť oboznámiť sa pred uplynutím lehoty na vyjadrenie dňa

4.12.2014, pričom dĺžka tejto lehoty nie je zákonom stanovená. Pre prípad nevyjadrenia sa žalobcu platí
zákonná domnienka upravená v § 130 Obchodného zákonníka, že s návrhom nesúhlasí.
- poukázal na to, že žalobcove hlasy nemali vplyv na výsledok hlasovania o odvolaní konateľa, preto
napadnutéuznesenienespôsobilozávažnéprávnenásledkyažalobcaneuviedol,akézávažnénásledky
mu boli ako spoločníkovi spôsobené tým, že napadnutým uznesením bol odvolaný konateľ K.. Y. Q..

9. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovaného uviedol, že žalovaný označil ako ustálenú rozhodovaciu
prax len jeden rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 26Cb/201/2007, ktorý bol potvrdený odvolacím
súdom, závery uvedené v tomto rozsudku boli prekonané neskorším vývojom a v čase rozhodovania
už nemohli obstáť. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že spoločník sa pri hlasovaní mimo valného
zhromaždenia nemusí o predkladanom návrhu uznesenia vôbec dozvedieť, a napriek tomu bude

splnená zákonná podmienka predloženia návrhu predpokladaná ustanovením § 130 Obchodného
zákonníka. Poukázal na to, že lehota na vyjadrenie uplynula žalobcovi skôr, ako si prevzal zásielku, a
preto nemôže byť ukrátený na práve hlasovať len z dôvodu, že žalovaný v rozpore s dobrými mravmi
určil lehotu na vyjadrenie sa k návrhu tak, že žalobca sa mal vyjadriť v lehote 7 dní od odoslania
návrhu uznesenia na poštovú prepravu napriek tomu, že odberná lehota na prevzatie zásielky je 18

dní. Poukázal na dôvody uvedené vo svojom skoršom vyjadrení, pre ktoré nemožno v tomto prípade
aplikovať rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Obdo V 63/2005, keďže v prejednávanej veci nenastala situácia,
že by sa žalovanému zásielka vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Tvrdil, že právne závery
tohto rozhodnutia by bolo možné použiť, ak by sa na danú vec aplikovalo ustanovenie § 129 ods.
1 Obchodného zákonníka, tento spor sa však spravuje ustanovením § 130 tohto zákona, ide teda

o úplne odlišný skutkový a právny stav. Za závažné právne následky považuje žalobca skutočnosť,
že bol ukrátený na práve hlasovať o návrhu uznesenia o odvolaní konateľa spôsobom mimo valného
zhromaždenia.Žalobcazotrvalnaskoršomvyjadrení,želehotunadoručenienávrhuspoločníkovimožno
posúdiť len podľa zásad, na ktorých spočíva Obchodný zákonník, lebo § 45 Občianskeho zákonníka
predmetnú otázku neupravuje. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v spoločnosti rovnakým postupom bol odvolaný

Ing. Topľanský, a preto ide o zaužívanú obchodnú zvyklosť v rámci spoločnosti, žalobca zdôraznil, že
nejde o zvyklosť žalovaného, ale o jeho svojvôľu, ktorá nemá oporu v zákone a nezákonný postup
nemožno legalizovať ani do budúcnosti. Zotrval tiež na možnej aplikácii označeného rozhodnutia NS
ČR o ochrane spoločníkov pred svojvoľným a nekoherentným správaním členov štatutárneho orgánu s
poukazom na to, že návrh predkladal spoločník žalovaného, za tohto spoločníka (MHOLD, s.r.o.) však

návrh podpísal jeho konateľ K.. Y. V., ktorý je aj konateľom žalovaného, ktorý tiež vyhotovil oznámenie
o výsledkoch hlasovania spoločníkov bez toho, aby mal preukázané dodržanie zákonných podmienok
na prijatie uznesenia mimo valného zhromaždenia. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného o
primeranosti lehoty na vyjadrenie sa k návrhu vzhľadom na okolnosti - konanie konateľa v rozpore sozáujmami spoločnosti, lebo žiadne okolnosti nemôžu ospravedlniť postup žalovaného, ktorým reálne
došlo k ukráteniu žalobcu ako spoločníka na práve hlasovať o návrhu uznesenia prijímaného mimo
valnéhozhromaždenia.Zotrvalnanázore,žezákonnádomnienka,t.j.aksaspoločníknevyjadrívlehote,

platí, že nesúhlasí, by podľa žalobcu mohla nastať len v prípade, ak by návrh uznesenia, ku ktorému sa
spoločník mal právo vyjadriť, mu bol predložený a mal možnosť sa s ním oboznámiť, pričom spoločník
sa k návrhu uznesenia nevyjadril. Zdôraznil, že v tomto prípade však žalobca takúto možnosť nemal, a
preto nemohla nastať ani uvedená zákonná domnienka.

10.Na podporu svojej argumentácie o konaní K.. Y. Q., bývalého konateľa žalovaného, v rozpore so
záujmami spoločnosti predložil žalovaný po uplynutí lehoty na podanie odvolania listiny - uznesenie
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7C 374/2014-312 zo dňa 31.3.2017 o prerušení konania
vo veci Agentúra PLUS Košice, s.r.o., Košice c/a Patrick Victor René Lancioli, Francúzsko a spol. o
určenie neplatnosti právneho úkonu a obžalobu Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 16.11.2016 na
obvineného K.. Y. Q. pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, s poukazom na

ktoré tvrdil, že bolo potrebné čo najskôr K.. Y. Q. odvolať z funkcie konateľa spoločnosti žalovaného.

11. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380
Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., pretože nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. d/ a písm. h/ C. s. p.
Vzhľadom na dôvody odvolania žalovaný namietal len nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie,
ktorým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci súdom

prvej inštancie, pretože neuviedol iné procesné pochybenie súdu prvej inštancie (okrem nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozsudku) zakladajúce inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie znemožňujúci žalovanému, aby uskutočňoval

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, označil
žalovaný nedostatočné, nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a nepresvedčivé odôvodnenie napadnutého
rozsudku. Tento odvolací dôvod založil na tvrdení, že súd prvej inštancie vo veci nedostatočne
odôvodnil rozsudok, lebo ak neakceptoval závery skoršieho rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn.
26Cb/201/2007 potvrdeného Krajským súdom v Košiciach sp. zn. 4Cob/77/2009 v skutkovo a právne

totožnej veci s tým, že jeho závery boli neskoršou judikatúrou prekonané, neuviedol rozhodnutia súdov
vyššieho stupňa, ktorými boli závery Okresného súdu Košice I v označenej veci prekonané.

14. V uvedenom rozsudku okresný súd zamietol žalobu (K.. Š. M. c/a Agentúra PLUS Košice s.r.o.,
Košice o určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia) pre nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby, lebo rozhodnutie spoločníkov prijaté spôsobom podľa §
130 Obchodného zákonníka nemá povahu uznesenia valného zhromaždenia, preto osoby uvedené v
§ 131 Obchodného zákonníka nemajú aktívnu legitimáciu a oprávnenie dovolávať sa v zmysle tohto
ustanovenia určenia neplatnosti osobitného rozhodnutia spoločníkov prijatého podľa § 130 Obchodného
zákonníka, teda mimo valného zhromaždenia. Uviedol, že aj keby tu bola možnosť podľa § 131

Obchodného zákonníka podať žalobu na určenie neplatnosti rozhodnutia spoločníkov prijatého mimo
valného zhromaždenia, v konaní nebolo preukázané akým spôsobom mohlo toto rozhodnutie obmedziť
práva žalobcu. Zastával názor, že odvolanie konateľa spoločnosti Agentúra PLUS Košice s.r.o. nemohlo
spôsobiť spoločníkovi spoločnosti (žalobcovi) obmedzenie práv tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 131
Obchodného zákonníka, lebo väčšinový spoločník iba realizoval svoje práva, ktoré mu zákon priznáva.

15. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

16. Porušenie práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia je nepochybne procesným pochybením súdu,
ktorého dôsledkom je porušenie práva strany na spravodlivý proces. Odvolací súd však zastáva názor,
že len neuvedenie iných rozhodnutí súdov vyššej inštancie, ktoré by potvrdzovali závery súdu prvejinštancie v napadnutom rozsudku, nie je vzhľadom na celkové odôvodnenie napadnutého rozsudku
takýmto pochybením. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení napadnutého rozsudku dal jasné a
zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnením práva a

obranou proti takému uplatneniu, hoci s jeho právnym posúdením sporu sa žalovaný nestotožnil.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že v rozsudku sp. zn. 26Cb/201/2007 okresný súd žalobu zamietol z
dôvodu, že žalobou podľa § 131 Obchodného zákonníka nemožno napadnúť rozhodnutie spoločníkov
prijaté mimo valného zhromaždenia. Aj žalovaný vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 16.3.2017

v prejednávanej veci uviedol, že v odvolaní nenamietal nemožnosť napadnutia uznesenia spoločníkov
prijatého mimo valného zhromaždenia žalobou o určenie jeho neplatnosti a z obsahu spisu tiež vyplýva,
že takúto námietku nevzniesol ani v konaní pred súdom prvej inštancie. To znamená, že ani žalovaný
nepovažoval uvedený názor v rozsudku sp. zn. 26Cb/201/2007 za správny. Pokiaľ súd prvej inštancie
v prejednávanej veci v napadnutom rozsudku uviedol, že právny názor uvedený v rozsudku sp. zn.
26Cb/201/2007 je prekonaný, reagoval len na zistenia v konaní, keďže ani žalovaný nespochybnil

oprávnenie osôb uvedených v § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka domáhať sa určenia neplatnosti
uznesenia spoločníkov prijatého mimo valného zhromaždenia.
18. V rozsudku sp. zn. 26Cb/201/2007 okresný súd posudzoval aj zákonné podmienky pre rozhodnutie
o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, a to či takéto uznesenie je v rozpore so zákonom
alebo spoločenskou zmluvou spoločnosti a či toto porušenie mohlo obmedziť práva spoločníka a dospel

k záveru, že tieto zákonné predpoklady nie sú splnené. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie
posúdil tieto predpoklady inak a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil.

19. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s čl. 2 ods. 3 C. s. p. a v odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne odpovedal na všetky v konaní sporné otázky významné pre rozhodnutie

vo veci, čo nespochybnil ani žalovaný. Okolnosť, že súd prvej inštancie podal iný výklad právnej normy
- ustanovenia § 130 Obchodného zákonníka, ktorý aj dostatočne odôvodnil a ktorý sa nezhoduje so
skoršímrozhodnutíminéhosudcusúduprvejinštancievobdobnejveciasprávnymnázoromžalovaného
a s jeho právnym posúdením veci, nie je porušením práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.
Odvolací súd poukazuje na to, že základná otázka tohto konania - primeranosť lehoty na vyjadrenie sa

spoločníka pri hlasovaní per rollam nebola riešená v rozsudku sp. zn. 26Cb/201/2007 ani všeobecne
v judikatúre Najvyššieho súdu SR (ani žalovaný neuviedol takéto súdne rozhodnutie) a navyše, podľa
názoru odvolacieho súdu jej posúdenie v konkrétnych prípadoch môže byť rôzne najmä vzhľadom
na okolnosti, ktoré viedli k takémuto spôsobu prijatia rozhodnutia spoločníkmi, t. j. mimo valného
zhromaždenia.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval za daný žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p., pretože súd prvej inštancie svoj právny názor v napadnutom rozsudku
dostatočne odôvodnil a neodňal tým žalovanému právo na spravodlivý proces.

21. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo
vzťahu k doručeniu návrhu uznesenia spoločníkovi a primeranosti lehoty stanovenej v návrhu uznesenia
a vytýkal súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy okolnosti, ktoré vyvolali hlasovanie per rollam, a to
konanie K.. Y. Q. ako konateľa žalovaného proti záujmom tejto spoločnosti.

22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne

ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

23. Podľa § 130 Obchodného zákonníka spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného
zhromaždenia. Návrh uznesenia predkladá spoločníkom na vyjadrenie konateľ alebo spoločník, alebo
spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10% základného imania, alebo dozorná rada, ak je zriadená, spolu

s oznámením lehoty na písomné vyjadrenie, v ktorej ho spoločníci zasielajú na adresu sídla spoločnosti.
Spoločenská zmluva môže určiť, že toto právo má aj spoločník, ktorého výška vkladu je menej ako
10% základného imania. Ak sa spoločník nevyjadrí v lehote, platí, že nesúhlasí. Konatelia potomoznámia výsledky hlasovania jednotlivým spoločníkom. Väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov
prislúchajúcich všetkým spoločníkom.
24. Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom

zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách (§
122 ods. 1 Obchodného zákonníka). Spoločníci môžu prijímať rozhodnutia podľa § 130 Obchodného
zákonníka aj mimo valného zhromaždenia.

25. Spoločenská zmluva žalovaného nemá úpravu hlasovania per rollam, preto je potrebné vychádzať

zo zákonnej úpravy a judikatúry poskytujúcej výklad príslušných zákonných ustanovení. Z unesenia §
130 Obchodného zákonníka vyplýva, že návrh uznesenia musí byť spoločníkom predložený, čo v praxi
znamená nevyhnutnosť zaslať ho poštou, faxom alebo v elektronickej forme, prípadne doručiť osobne.
Súčasne musí byť určená lehota na vyjadrenie. Aj keď zákon neurčuje najkratšiu možnú dĺžku tejto
lehoty, je potrebné, aby lehota bola dostatočná s prihliadnutím na okolnosti a závažnosť rozhodnutia.

26. Možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že návrh uznesenia musí byť doručený do
dispozičnej sféry spoločníka, to však nepredpokladá, že tento návrh si musí spoločník aj reálne prevziať
a oboznámiť sa s ním. Žalovaný správne poukázal na ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a platnú judikatúru, ktorá doručenie zásielky do dispozičnej sféry adresáta vykladá tak, že musí tu byť
objektívna možnosť adresáta sa s obsahom zásielky oboznámiť. V predmetnej veci to znamená, že ak

zásielka adresovaná žalobcovi bola uložená na pošte dňa 1.12.2014 a žalobca nepoprel, že uloženie
zásielky mu bolo oznámené, mal objektívnu možnosť si túto zásielku vyzdvihnúť na pošte nasledujúci
pracovný deň - utorok, t. j. dňa 2.12.2014 mal možnosť sa oboznámiť s obsahom zásielky.

27. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nebola poskytnutá

primeraná lehota na vyjadrenie sa k návrhu rozhodnutia spoločníkov per rollam. Spoločník žalovaného
MHOLD, s.r.o. určil lehotu na vyjadrenie 7 dní od odoslania návrhu, ktorý podal na pošte dňa 27.11.2014
- vo štvrtok. Zásielka bola doručená na poštu v mieste bydliska žalobcu dňa 1.12.2014, kedy mu bolo
oznámené aj uloženie zásielky, ktorú si mohol vyzdvihnúť nasledujúci deň 2.12.2014. Svoj súhlas či
nesúhlas s navrhovaným rozhodnutím mal žalobca zaslať poštou, pričom jeho stanovisko malo byť

doručené do sídla žalovaného najneskôr dňa 4.12.2014, na kedy pripadol posledný deň stanovenej
lehoty. To znamená, že žalobca mal jeden deň na to, aby sa oboznámil s obsahom zásielky a návrhom
rozhodnutia, zvážil návrh a zaslal svoje stanovisko, keďže (vzhľadom na čas doručovania zásielky od
spoločníka) potreboval na doručenie poštou dva dni, aby jeho vyjadrenie bolo doručené v určenej lehote.

28. Keďže ustanovenie § 130 Obchodného zákonníka neurčuje lehotu na vyjadrenie k návrhu pri
hlasovaní spoločníkov per rollam, je potrebné vychádzať z cieľa a zmyslu Obchodného zákonníka. Aj
hlasovanie spoločníkov mimo valného zhromaždenia je totiž výkonom ich práva podieľať sa na riadení
spoločnosti, preto aj pri hlasovaní per rollam musí byť spoločníkovi poskytnutá primeraná lehota na
vyjadrenie sa k predloženému návrhu. Nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že táto

lehota by mala byť určená prevzatím zásielky adresátom alebo vrátením sa zásielky nevyzdvihnutej
adresátom v úložnej dobe. Treba totiž prihliadať aj na účel hlasovania per rollam, ktorý sa využíva nielen
medzi neprítomnými spoločníkmi, ale aj v prípade, ak je potrebné rozhodnutie prijať bezodkladne, čo
by pri dodržaní zákonného postupu podľa § 129 Obchodného zákonníka nebolo realizovateľné rovnako
ako v prípade akceptovania súdom prvej inštancie vysloveného záveru.

29. Jednodňovú lehotu, ktorú spoločnosť MHOLD, s.r.o. ako spoločník reálne poskytla žalobcovi,
považuje odvolací súd za neprimerane krátku vzhľadom na závažnosť rozhodnutia, ktoré bolo
predmetom hlasovania - odvolanie konateľa spoločnosti. Odvolací súd zastáva názor, že ani okolnosti,
na ktoré sa odvoláva žalovaný, neodôvodňujú nutnosť extrémne rýchleho rozhodnutia. Žalovaný totiž

poukazuje na konanie K.. Y. Q. v rozpore so záujmami spoločnosti, ktoré mal vykonať opakovane a
systematicky, vo svojich podaniach poukazuje na úkony K.. Q. v dňoch 9.6., 3.9. a 7.10.2014 a neuvádza
pritom, kedy sa o týchto krokoch konateľa dozvedel, a ďalej popisuje postup K.. Y. Q. v rozpore so
záujmami spoločnosti po 5.12.2014. Pokiaľ však spoločník žalovaného (MHOLD, s.r.o.) pristúpil k
podaniu návrhu na odvolanie konateľa až dňa 27.11.2014, potom nebol dôvod neposkytnúť žalobcovi

ako druhému spoločníkovi primeranú lehotu na zaslanie vyjadrenia, napríklad 10 - 15 dní od odoslania
návrhu, keďže v konaní ani v odvolaní nekonkretizoval, závažné až likvidačné účinky žalovanému
hrozili poskytnutím primeranej lehoty žalobcovi na vyjadrenie sa k návrhu rozhodnutia mimo valného
zhromaždenia.30. Vzhľadom na to, že žalobcovi ako spoločníkovi nebola v rozpore so zákonom poskytnutá primeraná
lehota na vyjadrenie k návrhu na rozhodnutie per rollam, došlo nepochybne k obmedzeniu jeho práva

spoločníka podieľať sa na riadení spoločnosti, a to bez ohľadu na to, či by jeho včasné vyjadrenie malo
vplyv na výsledok rozhodnutia spoločníkov mimo valného zhromaždenia.

31. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že boli splnené zákonom stanovené podmienky pre určenie
neplatnosti rozhodnutia spoločníkov mimo valného zhromaždenia, preto odvolací súd napadnutý

rozsudok podľa § 396 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 386 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
plne úspešný, trovy odvolacieho konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

33. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 S. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).