Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210048
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6416210048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

NagypálovejasudcovMgr.DušanaĎurianaaJUDr.ĽubomíraŠabluakočlenovsenátu,vsporežalobcu:
R Collectors, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpený:
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47
232 471, proti žalovanému: C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX/XXXX, XXX XX A. M., v konaní o
zaplatenie 3 914,34 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 22Csp/65/2016 - 54 zo dňa 09. februára 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. N e p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti istiny 1 500,- Eur.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby m e n í tak, že konanie
v časti zmluvného úroku vo výške 582,41 Eur a úroku z omeškania vo výške 160,90 Eur z a s t a v u j e
a žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 283,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
577,15 Eur pokračujúc v splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti pod sankciou straty výhody
splátok v prípade ich riadneho a včasného neplatenia určil súd prvej inštancie v druhom výroku svojho
rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou na súd prvej inštancie dňa 31. 10. 2016 sa pôvodný žalobca - - Poštová banka, a.s.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 pôvodne domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 3 914,34 Eur ako dlžnej istiny úveru spolu s úrokom z istiny vo výške 1 770,25 Eur

vyčísleným do 30. 09. 2016, riadnym úrokom vo výške 19 % ročne z istiny od 01. 10. 2016 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z istiny od 01. 10. 2016 do zaplatenia.

2. Na základe postúpenia pohľadávky na terajšieho žalobcu súd prvej inštancie pripustil nového žalobcu
na miesto pôvodného žalobcu do konania uznesením č. k. 22Csp/65/2016 - 41 zo dňa 10. 08. 2017.

3. Terajší žalobca vzal následne žalobu postupne späť v časti nasledovných úhrad žalovaného v

priebehu konania:

100,- Eur dňa 31. 10. 2016
100,- Eur dňa 30. 11. 2016100,- Eur dňa 28. 03. 2017
100,- Eur dňa 12. 05. 2017
100,- Eur dňa 31. 05. 2017

100,- Eur dňa 03. 07. 2017
100,- Eur dňa 03. 08. 2017
200,- Eur dňa 19. 09. 2017
100,- Eur dňa 17. 10. 2017
100,- Eur dňa 16. 11. 2017

a žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 814,34
Eur, spolu s úrokom z istiny vo výške 1 770,25 Eur vyčísleným do 30. 09. 2016, avšak len so zmluvným
úrokom vo výške 19 % ročne zo sumy 3 214,34 Eur od 04. 08. 2017 do 18. 09. 2017, zo sumy 3 014,34
Eur od 19. 09. 2017 do 16. 10. 2017, zo sumy 2 914,34 Eur od 17. 10. 2017 do 15. 11. 2017 a zo sumy
2 814,34 Eur od 16. 11. 2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3

214,34 Eur od 04. 08. 2017 do 18. 09. 2017, zo sumy 3 014,34 Eur od 19. 09. 2017 do 16. 10. 2017,
zo sumy 2 914,34 Eur od 17. 10. 2017 do 15. 11. 2017 a zo sumy 2 814,34 Eur od 16. 11. 2017 do
zaplatenia (č. l. 43 spisu v spojení s posledným čiastočným späťvzatím žaloby na č. l. 49 a 50 spisu), z
čoho vyplýva, že žalobca vzal žalobu späť aj v časti zmluvného úroku vo výške 19 % zo sumy 3 914,34
Eur od 01. 10. 2016 do 31. 10. 2016, t. j. 63,16 Eur, zo sumy 3 814,34 Eur od 01. 11. 2016 do 30. 11.

2016, t.j. 59,56 Eur, zo sumy 3 714,34 Eur od 01. 12. 2016 do 28. 03. 2017, t.j. 228,15 Eur, zo sumy 3
614,34 Eur od 29. 03. 2017 do 12. 05. 2017, t. j. 84,66 Eur, zo sumy 3 514,34 Eur od 13. 05.2017 do 31.
05. 2017, t. j. 34,75 Eur, zo sumy 3 414,34 Eur od 01. 06. 2017 do 03. 07. 2017, t.j. 58,65 Eur a zo sumy
3 341,34 Eur od 04. 07. 2017 do 03. 08. 2017, t.j. 53,48 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 3 914,34 Eur od 01. 10. 2016 do 31. 10. 2016, t. j. 17,45 Eur, zo sumy 3 814,34 Eur

od 01. 11. 2016 do 30. 11. 2016, t. j. 16,45 Eur, zo sumy 3 714,34 Eur od 01. 12. 2016 do 28. 03. 2017, t.
j. 63,04 Eur, zo sumy 3 614,34 Eur od 29. 03. 2017 do 12. 05. 2017, t.j. 23,39 Eur, zo sumy 3 514,34 Eur
od 13. 05.2017 do 31. 05. 2017, t. j. 9,60 Eur, zo sumy 3 414,34 Eur od 01. 06. 2017 do 03. 07. 2017, t.j.
16,20 Eur a zo sumy 3 341,34 Eur od 04. 07. 2017 do 03. 08. 2017, t.j. 14,77 Eur požadovaného pôvodne
žalobou oproti zmluvnému úroku a úroku z omeškania požadovanému po čiastočnom späťvzatí žaloby.

O čiastočnom späťvzatí žaloby vyplývajúcom z porovnania zmluvného úroku a úroku z omeškania pred
čiastočnými späťvzatiami žaloby a po čiastočných späťvzatiach rozhodnuté nebolo, z čoho vyplýva, že
súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v tejto časti (viď nižšie).

4. Súd prvej inštancie v zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie v časti sumy istiny 1

200,- Eur zastavil prvým výrokom rozsudku (chyba v počítaní, ktorá sa však neprejavila v druhom výroku
rozsudku, správne mal konanie zastaviť v časti istiny 1 100,- Eur vzhľadom na spočítanie čiastočných
úhrad - poznámka odvolacieho súdu) a žalobe v rozsahu zostávajúcich nárokov uplatnených po jej
čiastočnom späťvzatí vyhovel len čiastočne tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
2 814,34 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3 214,34 Eur od

04. 08. 2017 do 18. 09. 2017, zo sumy 3 014,34 Eur od 19. 09. 2017 do 16. 10. 2017, zo sumy 2 914,34
Eur od 17. 10. 2017 do 15. 11. 2017 a zo sumy 2 814,34 Eur od 16. 11. 2017 do zaplatenia, pričom
povolil žalovanému splácať všetko v mesačných splátkach po 100,- Eur vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok v prípade ich riadneho a včasného
neplnenia (druhý výrok); žalobu zamietol vo zvyšnej časti uplatneného nároku, t.j. v časti uplatneného

úroku z istiny vo výške 1 770,25 Eur, zmluvného úroku vo výške 19 % ročne z istiny 3 914,34 Eur od
01. 10. 2016 do 31. 10. 2016, zo sumy 3 814,34 Eur od 01. 11. 2016 do 30. 11. 2016, zo sumy 3 714,34
Eur od 01. 12. 2016 do 28. 03. 2017, zo sumy 3 614,34 Eur od 29. 03. 2017 do 12. 05. 2017, zo sumy 3
514,34 Eur od 13. 05.2017 do 31. 05. 2017, zo sumy 3 414,34 Eur od 01. 06. 2017 do 03. 07. 2017 a zo
sumy 3 341,34 Eur od 04. 07. 2017 do 03. 08. 2017, zo sumy 3 214,34 Eur od 04. 08. 2017 do 18. 09.

2017, zo sumy 3 014,34 Eur od 19. 09. 2017 do 16. 10. 2017, zo sumy 2 914,34 Eur od 17. 10. 2017 do
15. 11. 2017 a zo sumy 2 814,34 Eur od 16. 11. 2017 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 3 914,34 Eur od 01. 10. 2016 do 31. 10. 2016, zo sumy 3 814,34 Eur od 01. 11.
2016 do 30. 11. 2016, zo sumy 3 714,34 Eur od 01. 12. 2016 do 28. 03. 2017, zo sumy 3 614,34 Eur od
29. 03. 2017 do 12. 05. 2017, zo sumy 3 514,34 Eur od 13. 05.2017 do 31. 05. 2017, zo sumy 3 414,34

Eur od 01. 06. 2017 do 03. 07. 2017 a zo sumy 3 341,34 Eur od 04. 07. 2017 do 03. 08. 2017 (tretí výrok)
a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % (štvrtý výrok).5. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 06. 09. 2012 uzavrel právny
predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31
340 890 so žalovaným úverovú zmluvu č. 2765291012 (ďalej aj „úverová zmluva“), na základe ktorej

poskytol žalovanému úver vo výške istiny 4 000,- Eur. Úroková sadzba poskytnutého úveru bola
dohodnutá vo výške 19 % ročne, RPMN vo výške 20,74 %, priemerná RPMN bola 19,08 %. Žalovaná sa
v zmysle úverovej zmluvy zaviazala zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 6 701,63 Eur (istina úveru 4 000,-
Eur + celková výška nákladov 2 701,63 Eur) v 72 mesačných splátkach po 94,- Eur, splatných v 6. deň
kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 06. 10. 2012 a termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený v

zmluve dňom 06. 09. 2018. Súd prvej inštancie považoval za preukázanú (po čiastočných späťvzatiach
žaloby)dlžnúistinuvovýške2814,34Eur,nakoľkožalovanýnepreukázalsplatenieúverunadtútosumu.
Súd prvej inštancie mal za preukázané aj a podmienky pre zosplatnenie úveru ku dňu 30. 01. 2014 v
zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že práva a povinnosti zo

zmluvy vyplývajúce sa riadia ustanoveniami § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňa všetky ustanovením § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti, teda

poskytnutý úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o
spotrebiteľskýchúveroch.Oprávneniežalobcupožadovaťvrátenieúverupreomeškaniežalovanéhoako
dlžníka so splácaním úveru vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nárok na úrok z
omeškania z istiny prvoinštančný súd priznal s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v

platnom znení. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný len nárok žalobcu na istinu vo výške 2 814,34
Eur a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3 214,34 Eur od 04. 08. 2017 do 18. 09.
2017, zo sumy 3 014,34 Eur od 19. 09. 2017 do 16. 10. 2017, zo sumy 2 914,34 Eur od 17. 10. 2017
do 15. 11. 2017 a zo sumy 2 814,34 Eur od 16. 11. 2017 do zaplatenia. Nárok na dohodnuté zmluvné
úroky mal žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie len do okamihu zosplatnenia úveru, t. j. do 30. 01.

2014. Podľa názoru súdu prvej inštancie po zosplatnení úveru ako sankcia za omeškanie sa s plnením
dlhu nastupuje zákonný úrok z omeškania a zaniká nárok na zmluvné úroky. Po predčasnej splatnosti
dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom
splatnosti dlhu zaniká. Prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným
jednostranným predčasným zosplatnením úveru, pričom s protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú

výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením sumy úveru. S protiprávnym stavom sa
nespájajú odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis a teda stavom oprávneného držania
peňažným prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Inak povedané, v protiprávnom stave
patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z akého dôvodu nepriznal žalobcovi
úroky z istiny do zosplatnenia úveru.

8. Súd prvej inštancie povolil žalovanému na jeho žiadosť priznanú sumu splácať po 100,- Eur mesačne

s prihliadnutím na výšku priznanej sumy (žalovanú istinu bude žalovaný splácať 28 mesiacov), čo súd
považujezaprimeranévzhľadomnapomeryžalovaného(jezamestnanýuzamestnávateľaAGROSPOL
Hontianske Nemce, družstvo, čistý príjem zo zamestnania činí cca 430,- Eur, iný príjem nemá; nevlastní
žiadnyhnuteľný,aninehnuteľnýmajetokamáďalšíúvervspoločnostiSlovenskásporiteľňa,ktorýspláca
po 60,- Eur mesačne. Očakával narodenie dieťaťa dňa 22. 01. 2018, s čím mu vzniknú ďalšie výdavky;

býva toho času s priateľkou v byte, kde platí nájomné 211,- Eur mesačne a navyše má výdavky na
energie a internet, stravu a bežné mesačné výdavky. Súd prvej inštancie zároveň upozornil žalovaného,
že stratí výhodu splátok, ak bude v omeškaní s platbou čo i len jednej zo splátok, kedy nastane splatnosť
celého dlhu.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“) podľa pomeru úspechu strán sporu vo veci, ktorý určil zohľadniac len
uplatnenú a priznanú istinu úveru.10. Proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí žaloby podal žalobca
včas odvolanie. Rozhodnutie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a
h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci samej; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniamajehorozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Zároveňžalobcažiadal
o doplnenie rozsudku vo výroku o úroku do zosplatnenia, pretože podľa jeho názoru z odôvodnenia
rozsudku na strane 5 vyplýva nárok žalobcu aj na zmluvný úrok do zosplatnenia úveru, ktorý mu však
vo výrokovej časti rozsudku nebol priznaný.

11. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci ohľadne jeho záveru, že
veriteľovi patria úroky z úveru len do jeho zosplatnenia. Uvedený záver súdu prvej inštancie považoval
za odporujúci zákonnej úprave - § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), z ktorého žalobca
vyvodil záver, že veriteľovi patrí úrok z úveru od poskytnutia peňažných prostriedkov (istiny úveru) do
ich vrátenia. Poukázal v tejto súvislosti na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorý nárok na zmluvný

úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Mal za to, že keďže hlavný záväzok zaplatiť zostávajúcu
istinu úveru stále trvá, nezanikol splnením, trvá aj akcesorický záväzok zaplatiť úrok. Zmluvný úrok
možno žiadať popri úroku z omeškania, nejedná sa o duplicitné zaťažovanie spotrebiteľa spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože každý z týchto
úrokov má iný právny a ekonomický základ. Zmluvný úrok predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie

istiny úveru inému do užívania, kým úrok z omeškania je sankciou za omeškania dlžníka s platením dlhu
vyplývajúcou zo zákona. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaní tak pribudne ďalšia platobná povinnosť
popri už existujúcom peňažnom dlhu. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom v dôsledku
porušenia povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas znamená len zmenu termínu splatnosti úveru.
Pritom žalobca zdôraznil, že vyhlásenie predčasnej splatnosti sa týka len istiny úveru, zmluvný úrok

nebol kapitalizovaný do dlžnej sumy, čím súd prvej inštancie de facto napriek uzatvorenej zmluve o úvere
rozhodol o zániku zmluvnej podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím žalobcu bezdôvodne
ukrátil o časť zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Žalobca namietal, že názor vyslovený súdom prvej
inštancie rozvinutý ad absurdum by znamenal, že omeškanie so splácaním by vlastne zvýhodňovalo
dlžníka, nakoľko počas doby omeškania by nebol povinný platiť úrok do zaplatenia istiny, ktorý je

zvyčajne vyšší ako úrok z omeškania. Ak by zmluvný úrok patril veriteľovi len do zosplatnenia úveru,
stratila sa by sa ekonomická podstata poskytovania úverov z dôvodu, že by veriteľ nemal nárok ani len
na vrátenie dojednaných celkových nákladov spojených s úverom, na ktorých sa s dlžníkom pôvodne
dohodol v zmluve. Z vlastného protiprávneho konania navyše nikto nemôže mať prospech a súd nemôže
takémuto protiprávnemu konaniu a nepoctivosti dlžníka poskytnúť právnu ochranu.

12. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu doručenému mu dňa 10. 03. 2018 nevyjadril.

14. V priebehu odvolacieho konania vzal žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobu späť v
časti istiny 1 500,- Eur (č. l. 98 a 99 spisu) z dôvodu ďalších postupných úhrad istiny úveru žalovaným.
Odvolací súd nepripustil späťvzatie žaloby v tejto časti istiny, pretože duhý výrok rozsudku súdu prvej

inštancie, ktorým bola aj táto časť istiny priznaná nadobudol právoplatnosť pred týmto čiastočným
späťvzatím žaloby, nebol totiž odvolaním dotknutý. Žalobca tak mohol právne účinným spôsobom vziať
žalobu v tejto časti späť len v lehote na podanie odvolania.

15. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. si v

prejednávanej veci vyžiadal od žalobcu výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky v zmysle
§ 9 ods. 3 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Uvedený dokument po jeho doručení odvolaciemu súdu ako aj listiny predložené
žalobcom už v prvoinštančnom konaní - podrobný prehľad úhrad spotrebiteľského úveru žalovaným, z

ktorého je zrejmé, akú celkovú sumu žalovaný doposiaľ uhradil, koľko z úhrad a kedy bolo započítané
na istinu, koľko na úrok z úveru, poplatky a úroky z omeškania, t.j. podrobnú platobnú históriu, z ktorej je
zrejmá výška uplatňovanej pohľadávky odvolací súd doručil na oboznámenie protistrane (žalovanému)
a obom stranám sporu uviedol, aké rozhodujúce skutočnosti mieni z týchto listinných dôkazov vyvodiť:výšku istiny a úroku v jednotlivých splátkach, celkovú výšku úroku, ktorú mal dlžník zaplatiť podľa
úverovej zmluvy, výšku úroku z omeškania a započítanie jednotlivých úhrad dlžníka na istinu, úrok,
poplatky a úrok z omeškania. V takom prípade nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné za

účelom doplnenia dokazovania pred odvolacím súdom napriek doslovnej dikcii ust. § 385 ods. 1 C. s. p.
nariadiť pojednávanie, pretože podľa § 204 C. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Nakoľko žalovaný mal
možnosťoboznámiťsasobsahomtýchtolistinnýchdôkazov,bolimudoručenéanespochybnilichobsah,

nebolo by čo na pojednávaní vykonávať. Vzhľadom na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní však
odvolací súd nie je v celom rozsahu viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

16. Krajský súd ako súd odvolací preto preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C. s. p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených
v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle

§ 380 ods. 2 C. s. p., ktoré vady nezistil a rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku zmenil podľa
§ 388 C. s. p. z nasledovných dôvodov:

17. V prvom rade odvolací súd uvádza, že vzhľadom na odôvodnenie odvolania žalobcu konkrétnymi
okolnosťami odvolací súd vzhliadol len odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h)

C. s. p. - porušenie práva strán sporu na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu
prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Žalobca v odvolaní nijako
nevymedzil, ku akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel, namietal len, že nebolo rozhodnuté o celom predmete konania a právne posúdenie
veci spočívajúce v nároku na zmluvný úrok z úveru len do zosplatnenia úveru. Žalobca tým, že v lehote

na podanie odvolania neuviedol, ku akým nesprávnym skutkovým zisteniam súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel, vlastne neuviedol tento odvolací dôvod. Rovnaký názor zastávajú
aj autori Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne
viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone
uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti)

odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana
1237).

18.Ksamotnýmodvolacímdôvodomuplatnenýmžalobcomvodvolaníodvolacísúduvádzanasledovné:

19. Podľa názoru odvolacieho súdu z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (ani na jeho
5. strane) nemožno vyvodiť záver prezentovaný žalobcom, že z neho vyplýva, že mu súd prvej
inštancie priznal aj úrok do zosplatnenia úveru, keďže sa v odôvodnení uvádza, že súd prvej inštancie
zamietol žalobu v časti zmluvných úrokov po zosplatnení úveru. V treťom výroku rozsudku súd prvej

inštancie nešpecifikoval konkrétne zvyšné nároky, v ktorých žalobu zamietol. Z tretieho výroku rozsudku
súdu prvej inštancie v spojení s jeho druhým výrokom teda vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu
zamietol vo zvyšku, t.j. nad rámec plnenia priznaného druhým výrokom rozsudku. Záväznou je len
výroková časť rozsudku, nie jeho odôvodnenie. Rozsudok súdu prvej inštancie však neobsahuje žiadne
odôvodnenie ohľadne nepriznania zmluvných úrokov do zosplatnenia úveru, čo zakladá porušenie

práva na spravodlivý proces, nie inú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci.
Uvedený nedostatok však možno napraviť v odvolacom konaní postupom podľa § 387 ods. 3 C. s. p.
vysporiadaním sa s podstatnými vyjadreniami žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie.

20. Nakoľko vzhľadom na uvedené vyššie z obsahu žaloby pred a po jej čiastočných späťvzatiach

vyplýva, že žalobca vzal žalobu späť nielen v časti istiny vo výške 1 100,- Eur, ale aj v časti zmluvného
úroku spolu vo výške 582,41 Eur a úroku z omeškania spolu vo výške 160,90 Eur, odvolací súd v zmysle
§ 388 C. s. p. tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že konanie aj v týchto častiach zastavil
v zmysle § 145 ods. 2 C. s. p. Aj keď v odvolacom konaní žalobca znovu tieto úroky (hoci
nie celkom zodpovedajúce dátumovo čiastočným úhradám istiny) požaduje (č. l. 99 spisu), z obsahu

podania nie je zrejmé, či navrhuje zmenu žaloby, t.j. požaduje rozšíriť uplatnené právo, preto odvolací
súd o prípustnosti zmeny žaloby nerozhodoval. Navyše v odvolacom konaní v zmysle § 371 C. s. p.
žalobu nemožno meniť.21. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou podliehajúcou zákonu č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (do 06. 09. 2012), pretože tento zákon
v § 1 ods. 3 takýto úver spomedzi spotrebiteľských úverov nevylučoval. Tento zákon ale nepokrýva

všetky otázky vzniku zmluvného vzťahu, práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú,
riešenia otázok, na akú dobu je dlžník povinný platiť úroky z poskytnutého úveru v prípade omeškania
dlžníka so splácaním úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, ktoré sú predmetom úpravy
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“). Zmluva o úvere je
v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o

úvere tzv. absolútnym obchodom a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné
pri posudzovaní tohto právneho vzťahu vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o
úvere - § 497 a nasledujúce.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (znenie zákonných
ustanovení Obchodného zákonníka ku dňu uzavretia zmluvy o úvere bude odvolací súd aplikovať v

celom texte odôvodnenia rozhodnutia) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednanú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške.

24. O povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi dlžnú istinu úveru rozhodol súd prvej inštancie po prijatí
žiadnou zo strán nespochybňovaného záveru, že porušenie podmienok zmluvy o úvere zo strany
žalovaného oprávňovalo žalobcu požadovať od žalovaného okamžité splatenie úveru. Toto právo
žalobcu vyplýva jednak z § 506 Obchodného zákonníka, jednak z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Súd prvej inštancie rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úlohou odvolacieho súdu v dôsledku odvolania žalobcu
je posúdiť časť uplatňovaného nároku zodpovedajúceho úrokom z istiny úveru vo výške 1 770,25 Eur
vyčísleným do 30. 09. 2016 a či súd prvej inštancie zaujal správny právny názor k časti zmluvného úroku
vo výške 19 % p. a. z postupne v dôsledku čiastočných úhrad žalovaného ponižovanej istiny za obdobie

od 01. 10. 2016 do zaplatenia, ktoré nepriznal žalobcovi s odôvodnením, že žalobcovi vznikol nárok
na zmluvný úrok len do zosplatnenia úveru, pretože po zosplatnení úveru ako sankcia za omeškanie s
platenímdlhunastupujezákonnýúrokzomeškania.Súdprvejinštancieneuviedolzákonnéustanovenie,
od ktorého tento svoj záver o zániku nároku žalobcu na zmluvné úroky po zosplatnení úveru vyvodil.
Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Obo/143/98 z 01. 07. 2000 (rozhodnutie najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, nie
dovolacieho) uverejnené v časopise Zo súdnej praxe vo zväzku 4 ročník 2000 pod publikačným číslom
43/2000 neriešilo otázku, či má veriteľ po predčasnom zosplatnení úveru nárok na dohodnuté úroky
z úveru po zosplatnení úveru, ale či patria veriteľovi úroky z omeškania z nezaplatených zmluvných
úrokov. Medzi účastníkmi konania sp. zn. 4Obo/143/98 bol spor v tom, z čoho pozostáva žalovaná

pohľadávka, či predstavuje úroky z omeškania s platením splatných úrokov alebo ide o úročenie úrokov
z omeškania. Odvolací súd vo veci sp. zn. 4Obo/143/98 uložil súdu prvej inštancie skúmať štruktúru
žalovanej pohľadávky a je pravdou, že v ďalšom texte je uvedená veta: „Odvolací súd v tejto súvislosti
upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu (jeho splátok).
Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 Obchodného zákonníka)“,

avšak bez bližšieho odôvodnenia s poukazom na zákonné ustanovenie, z ktorého tento záver vyplýva.
V rozpore s týmto textom je poznámka k uverejnenému rozhodnutiu v časopise Zo súdnej praxe, kde je
uvedené: „Osoba prijímajúca úver (dlžník) zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúce Obchodného
zákonníka preberá jednak povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov do dňa ich vrátenia aj povinnosť platiť úroky“ a právna veta rozhodnutia, ktorá

má vystihovať jeho podstatu znie: „Zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedkyazaplatiťúroky.Úrokysúsúčasťoupeňažnéhozáväzkudlžníka,pretodôsledkomomeškania
s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania.“. Z uvedeného odvolacísúd vyvodil, že ambíciou rozhodnutia 4Obo/143/98 nebolo riešiť, dokedy má veriteľ nárok na dohodnuté
úroky z úveru, ale či z dlžných úrokov z úveru vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania.

25. Odvolaciemu súdu sú z jeho rozhodovacej činnosti známe aj rozhodnutia súdov prvej a druhej
inštancie vychádzajúce z názoru, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu
(napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/400/2014 z 29. 07. 2015, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 19Co/4/2017 zo 16. 02. 2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
15Co/296/2016), ale aj opačné rozhodnutia obsahujúce názor, že povinnosť platiť úroky za poskytnutie

peňažných prostriedkov v spotrebiteľských vzťahoch trvá aj po splatnosti pohľadávky až do vrátenia
úveru (napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/41/2014, rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/432/2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Co/108/2014),
prax súdov pri rozhodovaní o nároku na zmluvné úroky z úveru po jeho zosplatnení nie je teda ustálená.

26. Žalobca neodstúpil od zmluvy o úvere, v súlade so zákonom, žalobca zosplatnil úver s

príslušenstvom k danému dňu.

27.Podstatnýmináležitosťamizmluvyoúverepodľa§497Obchodnéhozákonníkajeurčeniezmluvných
strán, výšky úveru a záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky v dohodnutej
výške, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Obchodný zákonník

nemá priamu úpravu, z ktorej by vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného
zosplatnenia úveru iba do okamihu tohto zosplatnenia alebo mu tieto úroky patria až do doby konečného
vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom. Takáto úprava absentuje aj pri zmluve o pôžičke podľa
§ 657 Občianskeho zákonníka alebo v zákone č. 129/2010 Z. z. Snahou zákonodarcu o úpravu tejto
otázky priamo v Občianskom zákonníku bola navrhovaná zmena ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka zákonom č. 106/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že sa na konci
tohto ustanovenia mala pripojiť veta: „úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi
len do uplatnenia práva podľa § 565“. Navrhovanú zmenu odôvodňovala dôvodová správa nasledovne:
„V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok sa zavádza nové pravidlo, podľa ktorého úroky

za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých
veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do
okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi
v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Z uvedeného plynie, že veriteľ si nebude môcť po jednorázovom zosplatnení

uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu
spotrebiteľomvsplátkach.Povedanéinak,akbolúverdojednanýnadobu10rokov,v3.rokudošlokjeho
jednorázovému zosplatneniu podľa § 53 ods. 9 OZ, za obdobie zvyšných 7 rokov už veriteľovi nebudú
patriť odplatné úroky. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na
úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku

uplatnenia práva na jednorázové zosplatnenie úveru“. Navrhovaná zmena sa do zákona č. 106/2014 Z.
z. nepremietla v dôsledku pozmeňujúceho návrhu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej
republiky, ktorý uznesením z 18. marca 2014 č. 392a navrhol v článku I. vypustiť bod 5 v znení: „V § 53
ods. 9 sa na konci pripája táto veta: Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi
len do uplatnenia práva podľa § 565“ z dôvodu možného spôsobenia problémov v aplikačnej praxi.

28. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu je, či je možný súbeh úrokov z úveru
aj úrokov z omeškania alebo sa navzájom vylučujú. Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka
tento moment nevyplýva. Z ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, len odkedy je dlžník
povinný platiť úroky. Ustanovenie § 503 Obchodného zákonníka neupravuje dobu, dokedy je dlžník

povinný platiť úroky z úveru, iba splatnosť úrokov a odsek 3 posledná veta tohto ustanovenia upravuje
zmenu v obsahu záväzku platiť úrok v tom smere, že pri predčasnom vrátení poskytnutých peňažných
prostriedkov zo strany dlžníka, je tento povinný zaplatiť úrok len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov, t.j. povinnosť dlžníka zaplatiť úroky len za dobu od poskytnutia do vrátenia
peňažných prostriedkov v prípade vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov dlžníkom pred dobou

určenou v zmluve. Taktiež ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 13 ods. 3 a § 16 ods. 1)
sa týkajú odstúpenia od zmluvy o úvere zo strany spotrebiteľa do 14 dní od jej uzavretia bez uvedenia
dôvodu, resp. predčasnej splatnosti úveru. V tomto spore sa však nejedná o tento prípad. Zo žiadneho
ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, či zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplývazákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného
splatenia úveru. Prípustnosť dohody účastníkov zmluvy o úvere o povinnosti dlžníka platiť úroky z
úveru až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu

Českej republiky, ktorá je do určitej miery aplikovateľná v Slovenskej republike vzhľadom na v minulosti
totožnú a v súčasnosti príbuznú právnu úpravu úverov poskytnutých spotrebiteľom. V rozhodnutí sp.
zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06. 2017 Najvyšší súd Českej republiky vyslovil záver, že nie je možné
vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina
dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi) teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v

omeškanísosplnenímsvojhozáväzkuzdôvodu,žeistinuvdohodnutejdobesplatnostiveriteľovinevráti.
Najvyšší súd v tomto rozhodnutí výslovne uviedol, že zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny,
úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie zo zaplatením istiny a oba nároky môžu
existovať vedľa seba. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky,
bude preto vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. O možnom súbehu dohodnutých
úrokov a úrokov z omeškania pri pôžičke je rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 07.

2014 sp. zn. 33Cdo/1401/2014. Najvyšší súd tu zdôraznil, že oba úroky môžu byť veriteľom požadované
vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. S odkazom
na ďalšie svoje rozhodnutia (sp. zn. 33Odo/518/2003 z 25. 09. 2003, sp. zn. 33Odo/657/2005 z 27. 06.
2007,sp.zn.33Cdo/1401/2014z24.07.2014)NajvyššísúdČeskejrepublikyvrozhodnutíz21.08.2014
sp. zn. 33Cdo/212/2014 dal jednoznačnú odpoveď, že „dohodnuté úroky z úveru predstavujú odmenu

za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinností, t. j. za nezaplatenie
dlhu riadne a včas. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku v
zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona ako dôsledok omeškania
so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté
úrokyaúrokyzomeškaniamôžepožadovaťpriomeškanídlžníkaajubezúročnej(bezodplatnej)pôžičky.

Dohodnuté úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať vedľa seba. Z uvedeného výkladu
vyplýva záver, že pre posúdenie primeranosti výšky úrokového zaťaženia nie je možné obe sadzby
úrokov sčítať a že zákonné úroky z omeškania nenahradzajú od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si
strany dohodli“.

29. Odvolaciemu súdu je známe aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 476/2012 z 18. septembra 2012, ktorým bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 29C/131/2011-127 z 23. novembra 2011 a rozsudku Krajského súdu v
Prešove č. k. 1Co/30/2012-145 z 30. mája 2012, v ktorých s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/98 neboli žalobcovi v súdnom spore priznané zmluvné
úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere po splatnosti dlhu z
dôvodu, že namietané rozhodnutie krajského súdu nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu, keď krajský súd
stotožňujúc sa s rozhodnutím okresného súdu s poukazom na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru

v oblasti úrokov z úveru potvrdil rozhodnutie okresného súdu po rozšírení vecnej argumentácie na
podporu správnosti odôvodnenia rozsudku okresného súdu. V predmetnom uznesení teda ústavný súd
preskúmal rozhodnutie krajského súdu z hľadiska, či výkladom zákona a právnym názorom krajského
súdu nedošlo k zásahu do ústavou garantovaného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, t.j. ústavný
súd podrobil rozhodnutie krajského súdu testu ústavnosti, či tento názor nie je arbitrárny, svojvoľný či

zjavne neodôvodnený. Nevyjadroval sa však k vecnej správnosti právneho názoru krajského súdu o
tom, či úroky patria len do zosplatnenia úveru, nakoľko pokiaľ právny názor všeobecného súdu nie je
zjavne svojvoľný, neprekročí teda medze ústavnosti, nie je kompetenciou ústavného súdu posudzovať
jeho vecnú správnosť. To je úlohou všeobecného súdnictva (odvolacieho a dovolacieho súdu).

30. Odvolací súd podľa § 388 C. s. p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel žalobe v
časti zmluvných úrokov po dobe splatnosti úveru, pretože rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ako súdu odvolacieho vo veci sp. zn. 4Obo/143/98 s poukazom na ďalšie citované rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky a všeobecných súdov Slovenskej republiky už nie je možné
považovať za štandardnú obchodnoprávnu judikatúru ani ustálenú súdnu prax.

31. V zmysle § 493 Občianskeho zákonníka v platnom znení obsah dojednaného záväzku (ak je v
súlade so zákonom) možno meniť len právnou úpravou (ako je to v prípade § 503 od. 3 Obchodného
zákonníka) alebo dohodou zmluvných strán. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dojednaná celkováčiastka úveru, ktorá pozostáva z poskytnutej istiny úveru, úroku a poplatkov. Z amortizačnej tabuľky
- počtu a termínu splátok zahŕňajúcich istinu a úrok možno zistiť, že úrok po odpočítaní istiny činí 2
701,67 Eur (71 splátok po 94,- Eur = 6 674,- Eur + 72. splátka vo výške 27,67 Eur = 6 701,67 Eur -

istina 4 000,- Eur). Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku
platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v
prospech veriteľa. Preto podľa odvolacieho súdu zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho
dojednania, t.j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka
s platením úveru došlo alebo nedošlo. Aj keď sú vyššie citované ustanovenia Obchodného zákonníka

dispozitívneho charakteru (okrem základného ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka), ich prípadná
zmena dohodou zmluvných strán, ktorá by viedla k zhoršeniu zmluvného postavenia spotrebiteľa oproti
zákonu (napr. dojednanie, že veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného
vrátenia istiny úveru) v prípade, ak by mal spotrebiteľ ako dlžník zaplatiť úroky z úveru vo vyššej výške
ako v rozsahu zahrnutom do celkovej čiastky spotrebiteľského úveru by bola v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka neplatná, a preto vyššie uvedená česká judikatúra ohľadne možnosti takéhoto

dojednania v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky týkajúceho sa spotrebiteľských
zmlúv o úvere nie je použiteľná. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na neplatnosť daného
dojednania sa spotrebiteľský úver v prípade využitia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 565 Občianskeho zákonníka (na rozdiel od nespotrebiteľských úverov, kde vyššie uvedené
dojednanie prichádza do úvahy) stáva predčasne splatným ako celok, t.j. vrátane úrokov a prípadných

poplatkov, veriteľ si nemôže vyberať, ktorú časť úveru zosplatní aj s poukazom na ust. § 503 ods. 1
poslednávetaObZ,podľaktoréhovčase,keďsamávrátiťzvyšokposkytnutýchpeňažnýchprostriedkov,
súsplatnéajúroky,ktorésahotýkajúaodktoréhosavprípadespotrebiteľskýchzmlúvnemožnoodchýliť
v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie umožňujúce zaplatenie istiny predčasne (do jej zaplatenia) v
prípade tzv. živých úverov, kde by posledná splátka úveru nebola ešte splatná v prípade, že by nedošlo

k jeho zosplatneniu, je nadbytočné, pretože na takýto variant myslí ust. § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka,ktoréjevýhodnéprespotrebiteľa,nakoľkotým,žezaplatíistinuskôr,ušetrínaúrokoch.Avšak
vprípadeomeškaniaspotrebiteľasplatenímúveru,navyšeakdôjdevdôsledkutohokjehozosplatneniu,
je pre neho nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Po zosplatnení úveru neprichádza do
úvahy možnosť spotrebiteľa splatiť istinu úveru predčasne v zmysle § 503 ods. 3 Obchodného

zákonníka, pretože istina je už (aj keď predčasne) splatná a splatné sú aj úroky k nej prináležiace
v zmysle § 503 ods. 1 posledná veta ObZ, preto nemá význam uvažovať o tom, akú sumu úroku by
ušetril v prípade, ak by k zosplatneniu úveru nedošlo a splátky by boli splatné v pôvodne dohodnutých
termínoch. Tento názor odvolacieho súdu v spleti rôznych názorov na danú problematiku uvedených
vo vyššie citovaných rozhodnutiach sa vzťahuje len na prípady vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru,

kedy možno porovnať výšku úroku úveru zahrnutú do celkovej čiastky úveru a odvodenú z amortizačnej
tabuľky s výškou úroku, ktorú by mal spotrebiteľ zaplatiť do faktického vrátenia istiny úveru. V tomto
posudzovanom prípade sa totiž jedná o spotrebiteľský úver, kde je výška úroku odvodená od celkovej
čiastky určená.

32. Z amortizačnej tabuľky vyplýva, že posledná splátka pozostávajúca z istiny a úroku úveru by
bola splatná dňa 06. 09. 2018. Aj pre odvolací súd platí, že rozhodujúci je stav v čase vydania jeho
rozhodnutia, všetky splátky úveru by boli v prípade, že by nedošlo k jeho zosplatneniu, nielen v
súčasnosti, ale aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie už splatné. Žalovaný zaplatil na úver do
podania žaloby sumu 1 999,74 Eur, z čoho, ako z prehľadu úhrad vyplýva, bola na istinu započítaná

suma 85,66 Eur, na úrok suma 1 835,74 Eur a na poplatky (neuplatňované žalobou) suma 78,34 Eur.
Po zosplatnení úveru a podaní žaloby žalovaný uhradil spolu sumu 2 600,- Eur, ktorá bola započítaná
na istinu úveru. Žalovanému teda zostalo na istine zaplatiť sumu 1 314,34 Eur (4 000,- Eur - 2 685,66
Eur) a na úroku z úveru sumu 865,93 Eur (2 701,67 Eur - 1 835,74 Eur), z čoho v spojení s tvrdeniami
žalobcu uvedenými v žalobe a vyjadrenia na č. l. 98 spisu je zrejmé, že ním vyčíslená suma úrokov z

istiny 1 770,25 Eur do 30. 09. 2016 nepozostáva len zo zmluvných úrokov z istiny úveru, ale aj z úrokov z
omeškania vo výške 577,15 Eur. Odvolací súd úhrady započítané žalobcom na úrok prioritne považoval
za započítané na zmluvný úrok z úveru, nie na úrok z omeškania, pretože v prospech spotrebiteľa v
záujme toho, aby sa neprimerane nepredlžovala doba platenia úroku z omeškania počítaného z istiny
a úroku je ponižovanie istiny a úroku. Preto mal za to, že žalobou uplatnený úrok z omeškania po

odpočítaní zostávajúceho nezaplateného úroku a čiastočných späťvzatiach žaloby činí sumu 283,52 Eur
(2 701,67 Eur - čiastočné úhrady do podania žaloby 1 835,74 Eur - konkludentné späťvzatia žaloby v
časti úroku vo výške 582,41 Eur). Keďže súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi žiaden úrok (ani do
zosplatnenia, ani po zosplatnení), odvolací súd mu priznal uvedenú sumu úroku vo výške 283,52 Eur.Na nepriznanie úroku do zosplatnenia ani po zosplatnení nebol žiaden dôvod. Nakoľko však žalobca
požadoval úrok až do zaplatenia (vrátenia) celej istiny, v prevyšujúcej časti tvoriacej úrok prevyšujúci
sumu 283,52 Eur do zaplatenia zostávajúcej istiny, odvolací súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

33. Súd prvej inštancie taktiež nepriznal žalobcovi uplatňovaný úrok z omeškania vyčíslený do 30.
09. 2016 vo výške 577,15 Eur a podrobne špecifikovaný vo vyjadrení na č. l. 98 spisu. Tento úrok z
omeškania zodpovedá ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 vykonávacieho nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. a jeho prechodným ustanovením § 10c, preto odvolací súd priznal žalobcovi aj

tento úrok z omeškania. Žaloba bola v časti úroku z omeškania za obdobie od 01. 10. 2016 do 03.
08. 2017 vzatá konkludentne späť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, o čom však súd prvej inštancie
nerozhodol, preto ako už bolo uvedené vyššie odvolací súd tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie v
tejto časti zmenil a konanie zastavil.

34. Žiadosti žalovaného o povolenie splátok dlžnej sumy vyhovel súd prvej inštancie, žalovaný ani

žalobca sa voči tomu neodvolali, a preto odvolaciemu súdu neprináleží preskúmavať časť druhého
výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výške a podmienkach splatnosti splátok. Vzhľadom na to,
že súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach po 100,- Eur vždy k 15.
dňu v príslušnom mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie (jeho druhého
výroku) pod hrozbou straty výhody splátok a odvolací súd pripočítal k sumám priznaným prvým

výrokom súdu prvej inštancie ďalšie sumy úroku a úroku z omeškania, v záujme zachovania plynulosti
splácania celkovej dlžnej sumy priznanej oboma rozsudkami, z ktorej navyše časť istiny úveru už bola
žalovaným v zmysle povoleného splátkového kalendára zaplatená, určil aj odvolací súd rovnakú výšku
a podmienky splatnosti ním nad rámec rozhodnutia súdu prvej inštancie priznaného plnenia. Žalovaný
je teda (samozrejme len v prípade, že medzičasom už neporušil splátkový kalendár určený súdom prvej

inštancie) povinný pokračovať v splácaní celkovej dlžnej sumy v splátkach tak, ako to určil súd prvej
inštancie vrátane sankcie straty výhody splátok, ak nebude splátky platiť riadne a včas. Inak povedané,
žalovaný po zaplatení súm priznaných prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, pokiaľ dodrží
termíny a podmienky splatnosti jednotlivých splátok, bude za rovnakých podmienok plynulo nadväzujúco
pokračovať v splácaní sumy priznanej odvolacím súdom.

35. Z uvedeného vyplývajú nasledujúce dôsledky:

36. Ak žalovaný poruší splátkový kalendár už v období do právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu a
lehoty na plnenie jednotlivých splátok sa tým pádom stanú bezpredmetnými, pretože nebudú splnené

podmienky splácania určené súdom prvej inštancie, lehota na plnenie sumy priznanej odvolacím súdom
určená v jeho rozhodnutí naviazaná na tieto podmienky splácania splátok padne, preto bude platiť lehota
na plnenie stanovená zákonom - ust. § 232 od. 3 C. s. p., t.j. tri dni od právoplatnosti prvého výroku
rozsudku odvolacieho súdu.

37. Ak žalovaný až po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu poruší splátkový kalendár, t.j. aj v
prípade, že sa dostane do omeškania s platením čo aj len časti niektorej zo splátok hoc aj v období, v
ktorom by mal ešte splácať sumy priznané prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, vzťahuje sa
sankcia straty výhody splátok aj na plnenie priznané odvolacím súdom, celé plnenie priznané oboma
rozsudkami sa teda stane splatným naraz.

38. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s.
p. a § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože
zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.).

39. Odvolací súd nedokáže vyčísliť, v akej časti bola zamietnutá žaloba žalobcu o zaplatenie úrokov
nad priznanú sumu zmeňujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu z dôvodu, že chýbajú vstupné údaje
pre tento výpočet, najmä kedy žalovaný zaplatí celú dlžnú istinu. Rozhodnutie o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi náhradu trov celého konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
vydané podľa § 396 ods. 2 C. s. p. neodporuje rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

27. apríla 2004 sp. zn. 1MCdo/1/2004 uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov
SR pod publikačným číslom 34/2005, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa
celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z
omeškania)nemožnovodôvodnenýchprípadoch(prirozhodovaníonáhradetrovkonania)považovaťza„neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p., ale za „čiastočný úspech“
v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. (v súčasnosti ustanovením § 255 C. s. p.), pretože žalobcovi
bolo vyhovené nielen ohľadne nároku na zaplatenie istiny, ale aj väčšiny príslušenstva pohľadávky vo

forme úrokov a úrokov z omeškania a žaloba bola zamietnutá len v časti po čiastočných späťvzatiach
žaloby uplatňovaných úrokov prevyšujúcich dohodnuté úroky v zmluve o úvere, ktoré nie sú vyčísliteľné
konkrétnou sumou.

40. Ak žalobca uspel s nárokom na istinu a celé príslušenstvo pohľadávky vo forme úrokov a úrokov z

omeškania okrem časti úrokov z istiny, ktorých výška ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu vyčísliteľná
nie je, bolo podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnené považovať žalobcu za úspešnú stranu v spore
v celom rozsahu a priznať mu plnú náhradu trov konania.

41. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).