Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208498
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817208498.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu
JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
v Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W., Č. A. XXXX/XX, o zaplatenie
1.567,60eursprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduRožňavač.k.15Csp/30/2017-60

zo dňa 12.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v
tomto znení:

I. Zastavuje konanie o zaplatenie sumy 271,02 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 271,02 EUR.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 375,58 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 375,58 EUR od 16.06.2017 do zaplatenia v povolených mesačných splátkach po 50,-
EUR, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. V prípade
omeškania s plnením jednej splátky, má to za následok splatnosť celého plnenia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi pôvodným žalobcom VÚB a.s. a žalovaným bola uzavretá dňa
28.3.2013 zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB a.s. Na základe uvedenej zmluvy sa žalobca

zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 43338837 s dohodnutým úrokom
vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec
vo výške 600,00 eur a bol povinný platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,00 eur.
Spôsob úhrady mesačných splátok bol dohodnutý poštovou poukážkou a deň splatnosti štandardnej
mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci. Indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov (RPMN) bol vyčíslený vo výške 28,55%, pričom sa vychádzalo z predpokladu, že štandardná

úroková sadzba a poplatky zostanú nezmenené. V zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPMN pre
kreditné karty na Slovensku 26,62%. V prepočte splátok 48 po 20,00 eur, resp. poslednej splátky 19,50
eur, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali 979,50 eur. Z výpisu
pôžičkovej karty Quatro ku dňu 31.5.2017 za zúčtovacie obdobie od 10.4.2013 do 31.5.2017 splatné
ku dňu 15.6.2017 vyplynulo, že podľa prepočtu súdu vyčerpaná suma žalovaným bola vo výške 595,58
eur (dňa 09.04.2013 vykonal žalovaný tieto transakcie 150,- eur, 79,99 eur, 150,- eur, 100,- eur, 3,99

eur, dňa 11.04.2013 111,- eur a dňa 24.06.2013 0,60 eur). Vo výpise bola celková debetná transakcia
vyjadrená v sume mínus 1.787,60 eur, avšak v tejto sume boli započítané aj sankčné úroky, štandardnéúroky, náklady vymáhania, správa kartového účtu. Na úver žalovaný zaplatil sumu 220,- eur (po 20,-
eur v dňoch 21.05.2013, 18.06.2013, 18.09.2013, 15.11.2013, 16.12.2013, 24.01.2014, v sume 60,- eur
dňa 16.10.2013 a v sume 40,- eur 26.03.2014).

3. V priebehu konania pôvodný žalobca VÚB a.s. podal návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu.
Namiesto pôvodného žalobcu mala na základe návrhu vstúpiť do konania spoločnosť Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., ktorému žalobca postúpil pohľadávku voči žalovanému potom, čo 10.8.2014 vyhlásil
okamžitú splatnosť úveru a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru v celkovej výške 706,2010

eur doručil žalovanému. Okresný súd uznesením č.k. 15Csp/30/2017-36 zo dňa 25.9.2017 pripustil
zmenu strany sporu na strane žalobcu v zmysle návrhu pôvodného žalobcu.

4. Podaním zo dňa 7.12.2017 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 271,02 eur s prísl. (pozostávajúcu
z poplatkov a sankčného úroku s prislúchajúcim úrokom z omeškania) späť. Okresný súd preto v tejto
časti postupom podľa § 145 ods. 2 CSP konanie zastavil.

5. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane práv spotrebiteľov skúmal, či
uzavretá zmluva obsahuje náležitosti zákonom vyžadované. Prvoinštančný súd uzavrel, že v žiadosti

o aktiváciu Pôžičkovej karty chýba obligatórna náležitosť zakotvená v § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č.
129/2010 Z.z., v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Prvoinštančný súd tiež konštatoval, že možno ho len dedukovať z indikatívneho výpočtu RPMN, kde
klient spotrebiteľský úver uhradí do jedného roka s tým, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky

jestanovenýna15.deňkalendárnehomesiaca,čojenepostačujúce.Termínkonečnejsplatnostiúveruje
potrebné určiť dátumovo, teda nie je splnená ani náležitosť vyžadovaná v § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného
zákona. Navyše právny predchodca žalobca pracoval s počtom splátok, ktoré si zrejme sám určil a
nie je zrejmé, akým spôsobom sa dopracoval právny predchodca k určeniu výšky RPMN. Výpočet
RPMN podľa zadaných údajov a vzorca je podľa prvoinštančného súdu pomerne komplikovaný pre

bežného spotrebiteľa. Preto podľa názoru súdu informatívny výpočet tak ako bol vykonaný v texte
v žiadosti nespĺňa dostatočne informačnú povinnosť. Z vyššie uvedeného okresný súd vyvodil, že
žalobca neuviedol v Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro č. 43338837 zo dňa 28.03.2013 všetky
podstatné náležitosti predpokladané v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, resp. výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia, resp. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; v dôsledku čoho prvoinštančný súd považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez

poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.). Preto priznal žalobcovi rozdiel medzi sumou
čerpanou žalovaným prostredníctvom karty vo výške 595,58 eur a sumou, ktorú zaplatil žalovaný vo
výške 220,- eur, ktorú činí suma 375,58 eur. Okresný súd preto po zastavení konania o zaplatenie sumy
271,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 271,02 eur, zároveň žalobe v časti
vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 375,58 eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 5,00 % ročne zo sumy 375,58 eur od 16.06.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti istiny nad
sumuvovýške375,58eurspríslušenstvomžalobuzamietol.Zároveňsúdpovolilžalovanémuzaplatenie
dlžnej sumy v mesačných splátkach po 50,- eur, zohľadniac jeho finančné a sociálne pomery s tým, že v
prípade, že dôjde k omeškaniu so zaplatením čo i len jednej splátky v súdom určenej výške a splatnosti,
bude to mať za následok splatnosť celého nezaplateného dlhu.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov
nepriznal napriek tomu, že ako úspešnejšiemu mu vzniklo právo na náhradu trov konania, keďže mu
preukázateľné trovy nevznikli.

7. Proti rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách
konania podal včas odvolanie žalobca. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny názor
súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu nerozloženiaúverových splátok na jej jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny, úrokov a poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/
zák. č. 129/2010 Z.z.) nie je podľa odvolateľa správny a je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v

zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom a zároveň aj v rozpore s právnym názorom
vyjadreným v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit
Slovakia a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law
Súdneho dvora EÚ predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty
Európskych spoločenstiev a EÚ, ktoré podľa čl. 7 ods. 2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred

zákonmi SR. Vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ je tak právne záväzný aj pre všeobecné súdy
SR. Súd prvej inštancie bol povinný prihliadať pri svojom rozhodovaní prednostne na tento rozsudok,
keďže má prednosť pred zákonom o spotrebiteľských úveroch.

8. Naviac žalobca v dôvodoch odvolania zdôraznil, že žalovanému bol poskytnutý typ spotrebiteľského
úveru a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať

neurčitú dobu. Objektívne pri revolvingovom úvere uzavretom na neurčitú dobu ani nie je možné
vystaviť splátkový kalendár s členením splátok na splátku istiny, úrokov a poplatkov. Z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-42/15 možno podľa odvolateľa vyvodiť záver, že iba porušenie povinnosti veriteľa
podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Právny
predchodca žalobcu neporušil žiadne povinnosti, preto mu vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne

dojednaných úrokov ako odplaty poskytnutého úveru. Zároveň žalobca poukázal na rozsudok Súdneho
dvora EÚ C- 565/2012 zo dňa 27.3.2014, podľa ktorého tvrdosť sankcií pre veriteľa musí byť primeraná
závažnosti jeho porušení, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-348/2014 zo dňa 9.7.2015, podľa
ktorého čl. 4 Smernice č. 87/102/EHS zo dňa 22.12.1986 (jedná sa o Smernicu, ktorá predchádzala
Smernici 2008/48/ES) vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy o úvere poznal všetky okolnosti, ktoré

môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku. Z uvedeného vyplýva, že ak nebude v zmluve uvedená
náležitosť,ktoránemôžemaťvplyvnaschopnosťdlžníkaposúdiťrozsahjehozáväzku,nebudespravidla
a v zásade sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti primeraná.

9. Navyše, právny názor súdu prvej inštancie, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov

z dôvodu neuvedenia termínu splatnosti splátky úveru nie je podľa žalobcu správny a je v rozpore s
obsahom spisu. Z ust. čl. V zmluvy s označením „Vyhlásenie Klienta“ bod 2 vyplýva, že termín splatnosti
štandardnej mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci a bude uvedený vo výpise. Zároveň bol
žalovaný o termíne splatnosti úverovej splátky mesačne informovaný v zasielaných výpisoch v zmysle
zmluvných dojednaní, čo je splnením zákonnej informačnej povinnosti veriteľa podľa ust. § 10 ods. 2

zákona č. 129/2010 Z.z. Rovnako nepovažuje odvolateľ právny názor súdu prvej inštancie, že úver je
nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia termínu konečnej splatnosti úveru
za správny. Nakoľko bol žalovanému poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový
úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu,
z objektívnych dôvodov tak ani nie je možné určiť termín konečnej splatnosti úveru, ktorý je typický

pre splátkové úvery uzavreté na dobu určitú, ale nie obnovované úverové rámce. K uvedeniu doby
trvania úverového vzťahu odkazoval na čl. X bod 60 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy,
v zmysle ktorých sa úverová zmluva uzatvára na dobu neurčitú, čím je splnená zákonná povinnosť
uvedenia doby trvania zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z.

10. Podľa odvolateľa rozhodnutie súdu prvej inštancie je vydané v rozpore so zásadou kontradiktórnosti
konania a ust. § 282 CSP. Žalovaný žalobcom uplatnený nárok nerozporoval, pred súdom na
pojednávaní uviedol, že si je vedomý svojho dlhu, ktorý chce zaplatiť v splátkach. Z vyjadrenia
žalovaného a ním prejavenej vôle dlžnú sumu zaplatiť nie je možné dospieť k inému záveru ako k
tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu žalovaná uznáva. Keďže v podaní zo dňa

7.12.2017 žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ust. § 282 CSP z dôvodu
uznania nároku žalovaným, boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie
nároku podľa § 282 CSP bez toho, aby vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska
hmotného práva. Posudzovanie skutkového a právneho stavu v prípade uznania nároku žalovaným je
pojmovo vylúčené a procesný postup súdu prvej inštancie bol podľa odvolateľa v rozpore s podstatou

rozhodovania na základe uznania nároku podľa § 282 CSP.

11. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak,
že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 921,00 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00%p.a. zo sumy 921,00 eur od 16.6.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho
zastúpenia podľa pomeru úspechu v spore.

12. Žalovaný vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť
a uviedol, že s tvrdeniami uvedenými žalobcom v odvolaní nesúhlasí.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v napadnutom
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiaceho výroku o trovách konania.

14. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol len z dôvodu, že v zmluve absentujú
náležitosti vyžadované v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ a v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č.
129/2010 Z.z. považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, a preto uzavrel, že žalobca má nárok
len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia v sume 375,85 eur (ako rozdiel medzi sumou čerpanou
žalovaným prostredníctvom karty vo výške 595,58 eur a sumou, ktorú zaplatil žalovaný vo výške 220,00

eur).

15. Vychádzajúc z tohto záveru odvolací súd skúmal dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie určil úverovú
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov majúcu za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
a dospel k záveru, že v tejto časti súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, ak ust. §9 ods. 2

písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nevyložil eurokonformne vychádzajúc zo Smernice 2008/48/
ES. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,
v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne
aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018).

16. Z vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady87/102/EHSdoslovenskéhoprávnehoporiadku.SmernicaakošpecifickýprameňprávaEurópskej
únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných
opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom
plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice

vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť
a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad
zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.

To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

17. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským

štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné
náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom
129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda
bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.
2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2

písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z.,
ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách
uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úroka poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k

zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9
ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere
upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa
presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe k
ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., toto ustanovenie neupravuje požiadavku odlišnú od toho,

ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).

18. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.

19. Odvolací súd uvádza, že len z dôvodov, ktoré uviedol okresný súd z hľadiska výkladu § 9 ods.
2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nie je možné vyvodiť, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov. Krajský súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 Home Credit Slovakia,
z ktorého vyplýva, že všeobecné súdy taký výklad v ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch,

ktorý zodpovedá tomu, aby z úverovej zmluvy mohol spotrebiteľ poznať deň splatnosti každej splátky
úveru a údaje o počte a frekvencii splátok, aby z hľadiska predpísaných náležitostí (najmä RPMN,
výška nákladov) mal možnosť pri uzavretí zmluvy spotrebiteľ skutočne posúdiť rozsah svojho záväzku.
Okresný súd záver o tom, že úver je bez úrokov založil iba na nevyčíslení výšky istiny a úroku v tej ktorej
splátke úveru. Je dôvodná aj odvolacia námietka žalobcu, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

Rovnakoniejesprávnynázorokresnéhosúdu,žeúverjenutnépovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov
z dôvodu neuvedenia termínu splatnosti splátky úveru. Z ust. čl. V zmluvy bodu 2 vyplýva, že termín
splatnosti štandardnej splátky mesačnej je 15. deň v kalendárnom mesiaci.

20. Dôvody, pre ktoré okresný súd považoval úver za bezúročný neboli súdom prvej inštancie správne

vyhodnotené, preto jeho záver o bezúročnosti úveru z dôvodu absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2
písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je nesprávny.

21. V posudzovanej veci nebolo sporné, že žalobca vyhlásil splatnosť úveru 10.8.2014 (č.l. 50 spisu).
Bude preto povinnosťou súdu prihliadnuť na to, že pri zosplatnení úveru došlo k zmene obsahu záväzku,

ktorý vyvolal veriteľ.

22. Odvolací súd však uzatvára, že neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal
na základe uznávacieho prejavu žalovaného v tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku
podľa § 282 CSP. Je pravdou, že žalovaný na pojednávaní vytýčenom dňa 12.12.2017 predniesol, že

mal veľké problémy, avšak mali by mu prísť nejaké peniaze, tak na úvod by chcel uhradiť väčšiu časť
dlžnej sumy a následne by dlžnú sumu splácal v splátkach, keďže si svojho dlhu je vedomý.

23. Uznanie nároku voči súdu je možné uskutočniť vo všetkých procesných formách predpokladaných
zákonom pre podanie strán - podstatný bude obsah tohto úkonu. V zmysle výkladového pravidla čl. 11

ods. 1 bude rozhodujúci obsah nie forma úkonu. Z obsahu procesného úkonu žalovaného „bol si vedomý
svojho dlhu - záväzku voči žalobcovi“, odvolací súd vyvodil, že žalovaný síce uznal nárok žalobcu, ale
len čo do základu.

24. Odvolací súd preto v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby

v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v rozsahu zrušenia
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

25. Výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnému zaplatiť žalobcovi sumu 365,88 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 375,58 eur od 16.6.2017 do zaplatenia v pravidelných

mesačných splátkach po 50,00 eur splatných vždy do do konca kalendárneho mesiaca počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku, nebol odvolaním napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť.26. Odvolací súd zároveň dodáva, že aj keď žalobca nepodal odvolanie proti splatnosti prisúdenej
pohľadávky, okresný súd v novom posúdení rozsahu záväzku žalovaného znovu posúdi možnosť úhrady
zisteného peňažného dlhu v splátkach, okrem výroku o povolení v splátkach už právoplatne prisúdenej

istiny.

27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

28.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).