Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/248/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210202218
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4210202218.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou
kanceláriu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
povinnému: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., o vymoženie sumy 498,94 eura s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 30. júla 2014, č. k.
13Er/154/2010-21 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), konštatujúc, že je daný dôvod,
prektorýnemožnoexekúciuvykonať. Uviedol,žeexekučnýmtitulomjerozsudokRozhodcovskéhosúdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., so sídlom Mlynská 2, Košice, zo dňa 3.11.2009,
vedeného pod sp. zn. EP 82079/09, pričom súd vo veci dňa 03.09.2010 poveril súdneho exekútora

vykonaním exekúcie. Za preukázané považoval, že právny predchodca oprávneného (Consumer
Finance Holding, a.s.) a povinný uzatvorili dňa 22.06.2006 zmluvu o pôžičke č. 6031361287 , ktorej
neoddeliteľnú časť tvoria všeobecné obchodné podmienky pôžičky. Súd predmetnú zmluvu posúdil
ako spotrebiteľskú s tým, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe predmetnej zmluvy
právny predchodca oprávneného poskytol povinnému pôžičku vo výške 449,91 eura, ktorú sa povinný
zaviazal splatiť v 10 mesačných splátkach vo výške 49,99 eura. Podľa článku XI. písm. r/ VOP

sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy a v súvislosti s ňou budú
rozhodovanérozhodcovskýmsúdomSlovenskejhospodárskejkomoryatojedinýmrozhodcom,vsúlade
so štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Z predmetnej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca
oprávneného ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj
pre rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úverového rámca.

Táto doložka, ktorá nebola povinným individuálne dojednaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného).
Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento
zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal

v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej
doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníkaneplatná. Vzhľadom na to, že neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá
založiť právomoc rozhodcovského súdu, súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je možné
považovať za spôsobilý exekučný titul. Súd prvej inštancie preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zároveň túto zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie
ponechal na samostatné uznesenie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom

prvého stupňa. Podľa oprávneného súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej
činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Mal za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť exekučného titulu, skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, pričom
zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd je oprávnený skúmať platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený poukazujúc na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní a ust. §
159 OSP konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný

rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je
právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre
výkon exekúcie. Oprávnený mal za to, že príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy je súd,
ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom
ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku.

Záverom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 30.07.2014, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase

účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto

zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na

odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom spísaným vo forme zápisnice pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 62, dňa

17.02.2010 požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy
498,94 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného
pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., zo dňa 03.11.2009 ,sp. zn. EP 82079/09, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 14. 12. 2009 a vykonateľnosť dňa 18. 12. 2009. Vyššie označený súdny exekútor
doručil dňa 23.02.2010 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie, Rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul a
plnomocenstvo. Súd prvého stupňa poveril dňa 03.09.2010 súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

11. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne považoval zmluvu
o pôžičke zo dňa 22.03.2006 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy zo

dňa 22.03.2006 (č.l. 8 spisu) je zrejmé, že veriteľ - právny predchodca oprávneného je osoba, ktorá pri
uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa
a dlžník, v tomto spore povinný je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej
podnikateľskejčinnosti,alezmluvuuzatvorilaakofyzickáosobanepodnikateľ.Zuvedenýchdôvodovsúd
prvej inštancie správne posúdil povinného ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa, predmetnú

zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 31. 12. 2007) považovala kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V tomto
smere odvolací súd dodáva, že zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002
Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov bolo predmetné ust. §52 ods. 1 OZ novelizované a od účinnosti tohto zákona, t. j. 1. januára

2008 podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie 879j zák. č. 568/2007 Z. z. výslovne uvádza,
že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; treba
posudzovanú zmluvu o úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú.

12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa týkajúceho
sa vyhlásenia za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a dodáva, že akákoľvek
rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom

v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho
súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa
upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam úveru, a teda aj
rozhodcovskému konaniu.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu exekučný titul, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu
zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. EP 82079/09 zo dňa 03.11.2008, je v
rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je
prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku

súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou
ochrany spotrebiteľa, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju. Prekážku k takémuto postupu netvorí ani prípadná okolnosť, že súd poverilexekútora vykonaním exekúcie, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku
veci rozsúdenej v zmysle § 230 CSP, keď zákonodarca v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody
zastavenia exekúcie (§ 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku), ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia

exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie poverenia exekútorovi totiž nezbavuje súd povinnosti
zastaviť exekúciu pri existencii dôvodov na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas
celej doby vykonávania exekúcie musí dbať na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

14. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej

doložky je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa s ďalším argumentmi oprávneného uvedenými
v podanom odvolaní.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď principiálne by bolo namieste priznanie
náhrady trov konania povinnej, v prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady vylučovalo to,

že povinnému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania
nevznikli (§ 256 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).