Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Tischlerová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 18C/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317211046
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317211046.5

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobcov: X/ X. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. K. Z. V. XXX, X/ W. F., Z..
XX.XX.XXXX, B. K. Z. V. XXX, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava,
IČO: 00 151 653, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.4.2017 spolu s doplnením návrhu a

rozšírením petitu zo dňa 5.3.2018 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom zo dňa 20.04.2017 doručeným súdu dňa 21.04.2017 domáhali, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 22.10.2009, formou uskutočnenia dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom
sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov v podiele 1/1, a to rodinný dom so súpisným číslom XXX,

postavený na pozemku parcely registra „C“ parcelné číslo XXX/XX, evidovaný na liste vlastníctva číslo
XXXX, katastrálne územie K. Z. V., H. K. Z. V., H. Š., a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia odôvodnili tým, že so žalovaným v
1. rade uzatvorili dňa 22.10.2009 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie
splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti, špecifikovanej vyššie. Zároveň

navrhovatelia uzatvorili so žalovaným v 1. rade Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo
dňa 22.10.2009, ktorou žalovaný v 1. rade zabezpečil svoju pohľadávku voči žalobcom. Žalobcovia vo
svojom návrhu ďalej uviedli, že Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX X.ovažujú za pripravenú
v neprospech spotrebiteľa a v rozpore s Európskymi smernicami na ochranu spotrebiteľa. Podľa ich
názoru zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako spotrebitelia boli uvedení do omylu. Ďalej majú za to,

že v úverovej zmluve bolo zahrnuté neprimerané zabezpečenie úveru.

3. Uznesením č.k. 18C/44/2017-93 zo dňa 7.11.2017 súd vyzval žalobcov, aby v lehote 10 dní doplnili
- opravili tak, aby z podania bolo zrejmé, čo sa ním sleduje a čoho sa žalobcovia domáhajú, t. j. uvedú
určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit, v ktorom jednoznačne identifikujú nehnuteľnosti, na ktoré sa
má neodkladné opatrenie vzťahovať, nakoľko podanie žalobcov /návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia/, bolo neurčité, nakoľko vzbudzovalo pochybnosť ohľadom individualizácie veci (zálohu), keď
zoZmluvyozriadenízáložnéhoprávazodňa21.10.2009,jednoznačnevyplýva,čobolozálohom(časťII.
článok I, ods.1, 1.1 a 1.2 Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 21. októbra 2009), pričom žalobcami
naformulovaný petit tomuto nezodpovedá.

4. Žalobcovia doručili tunajšiemu súdu dňa 6.4.2018 doplnenie návrhu a rozšírenie petitu, ktorým sa

domáhali, aby súd žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného
na zabezpečenie pohľadávky o Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2009 formoudobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu do skončenia konania vo veci samej a aby súd
uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby, a to nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcov v podiele 1/1 nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. Z. V., H. K. Z. V., H. Š.,

I. Z. E. V. Č.. XXXX V. Q.V. A. Š. T. K. :
- byt nachádzajúci sa v rodinnom dome s 2 bytovými jednotkami, so súp. č. XXX, postavenom na parc.
č. XXX/XX, V. Č.. X, X., B. Č.. X, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/
XXXXX
- byt nachádzajúci sa v rodinnom dome s 2 bytovými jednotkami, so súp. č. XXX, postavenom na parc.

č. XXX/XX, V. Č.. X, X. X., B. Č.. X, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
XXXXX/XXXXX
Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra Šaľa a to:
- pozemok registra „C“, parc. č. XXX/X o výmere 218 m2, druh pozemku: záhrady
- pozemok registra „C, parc. č. XXX/XX, o výmere 652 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
do skončenia konania vo veci samej.

5. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia v 1. rade a v 2. rade uviedli, že sa
so splácaním svojho dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dostali do
omeškania z dôvodu vážnych zdravotných problémov. Napriek komunikácii žalobcov so žalovaným
v 1. rade nedošlo k vzájomnej dohode ohľadne splácania úveru a žalovaný v 1. rade listom zo

06.02.2017 oznámil žalobcom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný v 1. rade začal
s výkonom záložného práva podľa § 151l ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
predajom nehnuteľností špecifikovaných v Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo
dňa 22.10.2009, pričom podľa tvrdení žalobcov, o uvedenej skutočnosti žalovaným v 1. rade neboli
žalobcovia informovaní. Začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľností bolo oznámené sestre

žalobkyne v 2. rade, pani D. O. (ako domnelej dedičke pôvodného záložcu v 1. rade v dedičskom
konaní, ktoré nebolo toho času právoplatne skončené), a táto bola i vyzvaná žalovaným v 2. rade,
spoločnosťou Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Zelinárska 8, Bratislava, na umožnenie vykonania
znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti. Žalovaný v 2. rade bez vedomia žalobcov odfotil a
zverejnilnainternetefotografiedanýchnehnuteľností,čožalobcoviapovažujúzajednoznačnéporušenie

zákona.

6. V doplnenej žalobe žalobcovia uviedli, že žalovaný v 1. rade im odmieta poskytnúť výpis z úverového
účtuodroku2009,apretonevediavskutočnostikoľkočerpaliakoľkozaplatili.Majúzato,žepohľadávka
žalovaného v 1. rade je sporná. Dňa 22.10.2009 uzatvorili žalobcovia Zmluvu o splátkovom úvere č.

XXXXXXXXXX,nazákladektorejimzostranyžalovanéhov1.radeposkytnutýúvervovýške60.400eur.
Žalobcovia za poskytnutie tohto úveru zaplatili spracovateľský poplatok v sume 531,07 eura, ktorým im
bol strhnutý z poskytnutého úveru, teda výška poskytnutého úveru bola v sume 59.868,93 eura. Uviedli,
že sumou 531,07 eura sa žalovaný v 1. rade bez právneho dôvodu obohatil, a žiadajú od žalovaného v
1. rade túto sumu vrátiť. Žalovaný v 1. rade, nakoľko podľa neho nedošlo k úhrade celého dlhu, pristúpil

k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby na predmet zálohu, ktorú mal vykonať
žalovaný v 2. rade. Dňa 4.10.2016 žalovaný v 1. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť z dôvodu porušenia
bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a Splátkové úvery Slovenskej
sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015. Žalobcovia uviedli, že uvedené nepodpísali, obchodné
podmienky im neboli predložené, teda nemohli byť dohodnuté. Žalobcovia v návrhu uvádzajú, že nimi

podpísaná zmluva o splátkovom úvere je založená na viacerých neprijateľných podmienkach, žalovaný
v 1. rade na škodu spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať pre seba výhodnejšie postavenie.
Taktiež tvrdia, že pri poskytnutí úveru boli nehnuteľnosti ohodnotené vyššou cenou ako ich v súčasnosti
ohodnotil znalec aj napriek tomu, že do nehnuteľností bolo investované a ich cena vzrástla. Žalovaným
žalobcovia oznámili, že nesúhlasia s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, nesúhlasia

s ohodnotením predmetu dražby, navrhli splácanie v ponížených splátkach vzhľadom na ich nepriaznivú
finančnú situáciu a žalovaný v 2. rade napriek tomu uskutočňoval ďalšie úkony na vykonanie dobrovoľnej
dražby. Uviedli, že veriteľom doposiaľ nie je preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky a nie
je dôvod na uplatnenie záložného práva formou dobrovoľnej dražby a na základe uvedeného žiadajú
bezodkladne upraviť pomery, nakoľko je obava, že exekúcia bude ohrozená. V návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia napokon žalobcovia citujú viaceré texty súdnych rozhodnutí.

7. Žalobcovia na preukázanie nimi tvrdených skutočností predložili výpisy z listu vlastníctva č. XXXX T.
Č.. XXX, Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2009, Zmluvu o zriadení záložnéhopráva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.10.2009, výpisy z úveru za roky 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, 2016,
2017, hotovostné vklady, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.2.2017, Oznámenie o
začatívýkonuzáložnéhoprávapodľa§151lods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka,výzvu

žalovaného v 2. rade na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti, súhlas
žalovaného v 1. rade o zníženie mesačných splátok, ako aj rozpis žalobcov o uhradení mesačných
splátok.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Podľa § 3 ods. 1 až 9 Zákona č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov
(ďalej „ZoDD“), predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná,
súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich
vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom. (2) Podľa tohto zákona nemožno
dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného

rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak
konanie dražby vylučuje osobitný predpis. (3) Podľa tohto zákona nie je možné dražiť cenné papiere.
(4) Predmetom dražby nemôže byť majetok, ktorý môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo
určených právnických osôb. (5) Dražiť nie je možné nehnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je obmedzené
predkupným právom zapísaným v katastri nehnuteľností, a hnuteľné veci, ktorých vlastníctvo je

obmedzené predkupným právom zapísaným v listinách osvedčujúcich vlastníctvo a nevyhnutných na
nakladanie s vecou; to neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ. Dražiť nie je možné spoluvlastnícky
podiel k veci; to neplatí, ak je navrhovateľom záložný veriteľ. (6) Dražiť nemožno nehnuteľné veci,
ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o
začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. (7) Dražiť nie je možné veci, na ktoré bolo

uplatnenézádržnéprávo.(8)Dražiťniejemožnéveci,naktorýchviaznezákonnépredkupnéprávopodľa
osobitných predpisov. (9) Navrhovateľ, ktorý nie je záložným veriteľom, nemôže bez súhlasu záložného
veriteľa navrhnúť dražbu predmetu dražby, ku ktorému bolo zriadené záložné právo.

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoDD, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva

záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie
dražby podľa osobitného zákona.18. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní

do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

19. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba
úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej,
i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené

aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné
vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy,
ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné

opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich
skutočností z priložených dôkazov.

20. Žalobcovia sa domáhajú vydania neodkladného opatrenia, a to uloženia povinnosti žalovanému v 1.

rade zdržať sa výkonu záložného práva a žalovanému v 2. rade, aby sa zdržal vykonania dobrovoľnej
dražby predmetných nehnuteľností.

21. Súd posúdil podaný návrh a dospel k záveru, že tento nespĺňa podmienky na vydanie neodkladného
opatrenia v zmysle vyššie uvedených ustanovení. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že v

rámci Civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za
splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd o tomto návrhu rozhoduje v krátkej dobe podľa ust. §
328 ods. 2 CSP, bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu, je zásadným obsah samotného návrhu.
Náležitosti návrhu sú upravené v § 326 CSP.

22. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že tak veriteľ, ako aj dražobník
realizujú výkon záložného práva na základe zmluvy uzavretej medzi žalobcami a veriteľom, a to
postupom podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym podkladom tohto výkonu je teda samotná
zmluva medzi účastníkmi konania, ako aj zákonná úprava dobrovoľnej dražby. Za postup v rozpore s
právnou úpravou nemožno považovať skutočnosť, že žalobcovia ako vlastníci draženej nehnuteľnosti

nesúhlasia s výškou ceny (s ohodnotením predmetu dražby), na ktorú bola táto ocenená znaleckým
posudkom. Z ust. § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. totiž pre dražobníka vyplýva iba povinnosť zaistiť
ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a v čase konania dražby. Keďže
v danom prípade ide o nehnuteľnosť, môže byť toto ocenenie vykonané iba za pomoci znaleckého
posudku. Pokiaľ si teda dražobník uvedenú povinnosť splní a zabezpečí ocenenie nehnuteľnosti

znaleckým posudkom nenesie už zodpovednosť za výšku ceny ohodnotenej znalcom. Zákon výslovne
vyžaduje, aby žalobca uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo základných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe
návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobcovia uvádzajú. Žalobca teda musí opísaním

rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu
v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým
spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vysporiadať sa aj

s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu. Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči
postupu, ktorý je v súlade so zákonom.23. Žalobcovia v návrhu argumentovali aj tým, že Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 22.9.2009 bola
uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné podmienky. Bola uzavretá
v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, pretože táto smernica platí tiež pre obchody, podnikanie alebo profesie verejného charakteru
a ukladá vypracovanie zmlúv jednoduchou zrozumiteľnou rečou pre spotrebiteľa, aby mal príležitosť
preskúmať všetky podmienky, aby nemal o nich pochybnosti. Uviedli, že Občiansky zákonník a zákon o
ochranespotrebiteľazaväzujedodávateľaposkytnúťodbornúpomoc,ktoránebolapriuzatváranízmluvy
poskytnutá. Vo veci samej navrhujú, aby súd Zmluvu o splátkovom úvere určil za neplatnú, taktiež aby

určil, že Zmluva o zriadení záložného práva je neplatná, aby určil, že výkon záložného práva záložného
veriteľa a aj právne úkony dražobníka sú neplatné.

24. Podľa ust § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere a Záložnej zmluvy: „Zákon sa

nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru 1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu; b) o nájme,
2) ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu; c) o poskytnutí úveru bez platby úroku
alebo akéhokoľvek poplatku; d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so
splatením úveru jednou splátkou; e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad

hodnotu 20 000 EUR: ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým
istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver; f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej
tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov; g) o sústavnom
poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

25. Zmluva o splátkovom úvere je nesporne zmluvou o poskytnutí úverového financovania bývania,
t.j. úver s účelom nadobudnutia alebo zachovania vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavby
nehnuteľnosti, ktorý je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti na základe Záložnej zmluvy,

ktorého splatnosť je dlhšia ako desať rokov a výška vyššia ako 20.000 eur. S ohľadom k uvedenému
má súd za to, že na Zmluvu o úvere a Záložnú zmluvu sa nevzťahujú ustanovenia právnej úpravy
spotrebiteľských úverov, a to tak vnútroštátnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj
prostredníctvom tohto zákona smernice ES týkajúce sa regulácie spotrebiteľských úverov. Z rovnakých
dôvodov sa na Zmluvu o úvere a Záložnú zmluvu nemôžu vzťahovať ani žalobcami uvádzané

rozhodnutia súdov v súdnych sporoch, ktorých predmetom boli spotrebiteľské úvery (navyše išlo o
spotrebiteľské úvery poskytnuté nebankovými spoločnosťami), ani rozhodnutia Európskeho súdneho
dvora vo veciach spotrebiteľských úverov.

26. V danom prípade súd musí jednoznačne konštatovať, že žalobcovia neosvedčili dôvodnosť a trvanie
nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a nepodarilo sa im ani jednoznačne preukázať hrozbu,
na ktorú sa v návrhu odvolávajú. Súd preto v zmysle § 329 CSP návrh žalobcov na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie (§ 359 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm.
d/ a § 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 358 CSP, Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP, Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 364 CSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.