Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118315702
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118315702.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo veci
starostlivosti o maloleté deti O. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W. W., T. č. XXXX/X, a Q. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v W. W., T.. XXXX/X, obidve zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Banská Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky P. M., rod. W., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom v W. W., T. č. XXXX/X, zastúpenej právnym zástupcom M&L advokátska kancelária s.r.o.,
IČO: 50926284, so sídlom v Banskej Bystrici, Hurbanova č. 8, v mene ktorého pred súdom koná JUDr.
Lenka Rovňanová, advokátka a konateľka, a otca Ladislava M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v W. W.,
U. č. XXXX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 32P/176/2018-82 zo dňa 28.12.2018, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania o zvýšenie výživného (prvý výrok) a v

závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu matky na začatie konania
o zvýšenie výživného na maloleté deti (prvý výrok), zastavil konanie o vzájomnom návrhu otca na

zníženie výživného na maloleté deti (druhý výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania (tretí výrok); v odôvodnení uznesenia uviedol, že predmetom konania bol návrh matky
na zvýšenie výživného na maloleté deti a vzájomný návrh otca na zníženie výživného na maloleté
deti; na pojednávaní dňa 06.12.2018 matka a otec zobrali svoje návrhy späť a vzájomne súhlasili so
zastavením konania; kolízny opatrovník súhlasil so zastavením konania o vzájomnom návrhu otca,
nesúhlasil však so zastavením konania o návrhu matky na zvýšenie výživného; súd prvej inštancie

konštatoval, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom určená rozsudkom
č.k. 31P/130/2011-37 zo dňa 24.06.2011 na sumu 130,- € mesačne na maloletú O. a na sumu 110,-
€ mesačne na maloletú Q.; matka bola v tom čase na rodičovskej dovolenke a starala sa o maloleté
deti útleho veku, preto mala sťaženú možnosť zamestnať sa a u otca došlo v tom čase k zvýšeniu
príjmu priemerne o sumu 222,72 € mesačne; súd prvej inštancie konštatoval, že rešpektoval dispozičné
oprávnenie matky a otca disponovať so svojimi návrhmi, ktorí prejavili vôľu na zastavenie súdneho

konania; pokiaľ ide o nesúhlas kolízneho opatrovníka, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú
dané dôvody, pre ktoré je potrebné pokračovať v konaní, pretože nevidel dôvod na nerešpektovanie
vôle rodičov na zastavení konania; vyjadril názor, že pokiaľ je podľa rodičov súčasné výživné primerané
veku a potrebám maloletých detí, nie je účelné, aby súd viedol ďalej konanie len na tom podklade, že od
poslednej úpravy ubehlo sedem rokov a zmenili sa pomery, pretože súd by mal rešpektovať vôľu rodičov
a nevytvárať medzi nimi pre nezastavenie konania napätú situáciu, ktorá sa môže negatívne odraziť

na maloletých deťoch; argumentoval, že napriek zmene pomerov maloletých detí od poslednej úpravy
výživnéhodošlorovnakokzmenepomerovajnastranerodičov,pretožemaloletédetizačalinavštevovaťzákladnú školu, v dôsledku čoho zo strany matky už nie je ďalej potrebná osobná starostlivosť o maloleté
deti v takej miere, ako to bolo v čase poslednej úpravy, čím na ňu prešla povinnosť podieľať sa na úhrade
potrieb detí viac po finančnej stránke; na strane matky tak už nemožno prihliadať na sťaženú možnosť

zamestnať sa ako tomu bolo v čase poslednej úpravy, pretože matka už nie je na materskej dovolenke
a nepredložila relevantné dôkazy o tom, čo jej objektívne bráni zamestnať sa na trvalý pracovný pomer;
súd prvej inštancie prihliadol na to, že stanovené výživné na maloleté deti presahuje výšku životného
minima na maloleté nezaopatrené dieťa a je primerané výživnému určovanému obdobných veciach; z
týchto dôvodov súd prvej inštancie konanie vo veci zvýšenia výživného a zníženia výživného zastavil;

súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 23 ods. 2 a § 29 ods. 1, 2 a 3 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“).

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka včas odvolanie zo dňa 23.01.2019 (č.l. 92-93
spisu); nesúhlasila so zastavením konania o zvýšenie výživného na maloleté deti; poukázala na to,
že svoj návrh na začatie konania o zvýšenie výživného na maloleté deti vzala späť na základe

odporučeniasvojhoprávnehozástupcu;argumentovala,ženebolisplnenéprocesnépodmienky,pretože
na pojednávanie sa nedostavil kolízny opatrovník; ďalej, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré boli súdu predložené a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; vyjadrila názor, že súd prvej inštancie
neskúmal potreby maloletých detí, skúmal len jej pomery, v uznesení sú uvedené nepravdivé informácie

a pravdivosť tvrdení otca súd neskúmal; ďalej podrobne analyzovala svoje pomery, pomery maloletých
detí a otca; na základe uvedeného navrhla zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

2.2 Otec vo vyjadrení zo dňa 11.02.2019 (č.l. 101-102 spisu) k odvolaniu matky navrhol potvrdenie

napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania o zvýšenie výživného na
maloletédeti;argumentoval,žedoterazurčenévýživnézodpovedájehopomerom;vyjadrilsakpomerom
matky, keď uviedol, že matka nikdy nedokladovala svoj skutočný príjem, pričom žije v spoločnej
domácnosti s matkou a partnerom, ktorí sú obidvaja zamestnaní; náklady matky uvedené v návrhu
označil za nereálne a žiadal o ich zdokladovanie.

2.3 Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 28.01.2019 (č.l. 99 spisu) k odvolaniu matky uviedol, že od
posledného zvýšenia výživného uplynula doba viac ako osem rokov, odvtedy sa pomery maloletých detí
zmenili a matke sa zvýšili výdavky vo forme stravného, školských poplatkov, odevu, obuvi, zdravotnej
starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít; na maloletú O. matka uviedla ročné náklady v sume

2.200,- € a na maloletú Q. v sume 2.020,- €; navrhol zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu
prvej inštancie o zastavení konania o zvýšenie výživného a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez

nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku o zastavení konania o zvýšenie výživného (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2
C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky matky ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom rozsahu

stotožňujesprávnymzáveromsúduprvejinštancieosplnenípodmienoknazastaveniekonaniaonávrhu
matky na zvýšenie výživného na maloleté deti v dôsledku spätvzatia návrhu zo strany matky, v tomto
smere si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúcna odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe obsahu spisu dospel k
správnym skutkovým zisteniam ohľadne splnenia podmienok na zastavenie konania, na vec aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z obsahu spisu súdu

prvej inštancie nepochybne vyplýva, že návrh na začatie konania o zvýšenie výživného vzala matka
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu späť ústne do zápisnice o pojednávaní zo
dňa 06.12.2018 (č.l. 63-64 spisu); matka udelila svojmu právnemu zástupcovi splnomocnenie zo dňa
10.07.2018 (č.l. 7 spisu) na celé konanie, preto bol tento oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v
konaní urobiť účastník konania (§ 92 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 29 ods. 1 C.m.p.); so späťvzatím návrhu

na začatie konania zo strany matky vyjadril podľa § 29 ods. 3 C.m.p. nesúhlas kolízny opatrovník vo
vyjadrení zo dňa 07.12.2018 (č.l. 81 spisu), pričom s dôvodmi tohto nesúhlasu sa súd prvej inštancie
vysporiadalvodôvodnenínapadnutéhouznesenia;kolíznyopatrovníksámodvolanieprotinapadnutému
uzneseniu nepodal; pokiaľ proti napadnutému uzneseniu podala odvolanie matka, bolo potrebné posúdiť
len postup súdu prvej inštancie, či tento v zmysle § 29 ods. 2 C.m.p. správne posúdil, že v konaní
napriek späťvzatiu návrhu nie je potrebné pokračovať (nie je sporné, že konanie v prejednávanej veci

mohlo v zmysle § 23 ods. 2 C.m.p. v spojení s § 111 a nasledujúce C.m.p. začať aj bez návrhu);
matka v podanom odvolaní uviedla, že „so späťvzatím svojho návrhu na zvýšenie výživného súhlasila
na základe odporučenia jej právneho zástupcu“; v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania ide
o procesný úkon, pri ktorom nie je rozhodujúca vôľa účastníka konania ani pohnútka, ktorá viedla k
tomuto procesnému úkonu (pri procesnom úkone nie je rozhodujúca vôľa účastníka konania, táto sa ani

neskúma, ale len jej vonkajší prejav); podľa zápisnice o pojednávaní bola matka na pojednávaní osobne
prítomná a žiadnym spôsobom neprotestovala proti späťvzatiu návrhu na začatie konania zo strany
jej právneho zástupcu; neúčasť riadne a včas predvolaného kolízneho opatrovníka na pojednávaní
nepredstavuje prekážku vo vzťahu k späťvzatiu návrhu na začatie konania zo strany matky (t.j. nejde
o nedostatok procesných podmienok ako to nesprávne udáva matka v podanom odvolaní); nakoľko

k späťvzatiu návrhu na začatie konania zo strany matky ako aj vzájomného návrhu zo strany otca
došlo pred otvorením pojednávania, nebol súd prvej inštancie povinný vykonávať vo veci dokazovanie
výsluchom účastníkov konania, resp. listinnými dôkazmi; súd prvej inštancie nakoniec k záveru o splnení
podmienok na zastavenie konania dospel na základe správneho právneho posúdenia veci, keď v
zmysle § 29 ods. 2 C.m.p. dospel k záveru, že z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania (ako

aj vzájomného návrhu) nie je v konaní potrebné pokračovať; pre posúdenie splnenia podmienok na
zastavenie konania tak bol pre súd prvej inštancie postačujúci obsah spisu a vyjadrenia účastníkov
konania, keď z hľadiska hospodárnosti konania nebolo potrebné v tomto smere vykonávať riadne
dokazovanie ako pri rozhodovaní vo veci samej; preskúmanie správnosti tvrdení matky vo vzťahu k
jej pomerom, pomerom otca a maloletých detí tak presahuje rámec konania po späťvzatí návrhu na

začatie konania a vzájomného návrhu. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že matke nič nebráni podať
nový návrh na začatie konania (uznesenie o zastavení konania v prejednávanej veci nie je prekážkou
pre nové konanie o zvýšenie výživného na maloleté deti). Odvolací súd potvrdil aj závislý výrok (§ 379
písm. a/ C.s.p.) o trovách konania, ktorý bol tiež vecne správny a proti ktorému matka v podanom
odvolaní osobitne nič nenamietala. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie

v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods.
1 C.m.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie v spojení s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania,
ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu
a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej
veci nejde o konanie podľa § 53 C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov
odvolacieho konania (§ 55 C.m.p.), o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti

a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj

vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).