Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116010067
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116010067.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Jána Mihala a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci obžalovaného N. F., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale
bytom T. XXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14.06.2018, č. k.
5T/8/2016-431, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.03.2019 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného N. F. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd vo veci dňa 14.06.2018 rozhodol rozsudkom, č. k. 5T/8/2016-431 a uznal obžalovaného
za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

1) dňa 26.07.2014 v čase o 09.06 hod. z miestneho pohostinstva v obci Voderady telefonoval zo svojho
telefónneho čísla XXXXXXX XXX R. T. ml., ktorý sa v tom čase nachádzal spolu so svojim otcom a
bratom v priestoroch garáže v mieste trvalého bydliska na adrese T. č. XXX, na jeho telefónne číslo
XXXX/XXX XXX s tým, že sa mu počas prebiehajúceho telefonátu vyhrážal vyzabíjaním celej jeho rodiny
a podpálením ich domu, čo vzbudilo u R. T. ml. a jeho rodiny dôvodnú obavu o ich život a zdravie,

2) následne krátko po tomto telefonáte dňa 26.07.2014 v čase o 09.12 hod. R. T. st. telefonicky
kontaktoval zo svojho telefónneho čísla XXXXXXXXXX N. F. na jeho telefónne číslo XXXXXXXXXX,
kde ho R. T. st. počas prebiehajúceho telefonátu upozornil, že keď sa neprestane vyhrážať jeho rodine,
oznámi ho na polícii, na čo sa mu N. F. začal slovne vyhrážať vyzabíjaním celej jeho rodiny, čo vzbudilo
u R. T. st. a jeho rodiny dôvodnú obavu o ich život a zdravie,

3) dňa 26.07.2014 približne v čase o 23.00 hod. v obci Voderady počas festivalu v blízkosti stánku s
občerstvením, pristúpil k tam stojacemu R. T. st. jeho dvom synom R. T. a R. T., a manželke G. T., ktorým
sa vzápätí začal vyhrážať so slovami, že za to, že ste mučili N. Y., za to Vás pozajebávame a zapálime
Vám dom, čo vzbudilo u R. T. st. a jeho rodiny dôvodnú obavu o ich život a zdravie,

4) dňa 27.07.2014 v čase okolo 00.01 hod. z miesta trvalého bydliska na adrese T. č. XXX opätovne

telefonoval z telefónneho čísla XXXXXXXXXX R. T. st. ktorý sa v tom čase nachádzal na ošetrení vo A.
Q. W., na jeho telefónne číslo XXXXXXXXXX s tým, že sa mu počas prebiehajúceho telefonátu vyhrážal
so slovami, toto ešte nebolo nič, že jeho rodina nemá chodiť už z nemocnice domov, budú ich čakať
pred domom, pozabíjajú ich všetkých a podpália im dom, čo vzbudilo u R. T. st. a jeho rodiny dôvodnú
obavu o ich život a zdravie, pričom dôvodom jeho konania v bodoch 1 až 4 bol predchádzajúci incident
medzi rodinou T. a N. Y..Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38
ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona okresný súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods.

1 Trestného zákona určil mu skúšobnú dobu na 2 roky. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku boli
poškodení R. T. st., R. C. ml., R. T. a G. T. s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný F. svoju vinu za spáchané skutky od
začiatkupopieral.Priznalsíce,žedňa26.07.2014včaseo09.06hod.telefonovalpoškodenémuR.T.ml.

a následne jemu telefonoval poškodený R. T. st., avšak poprel, že by sa menovaným akokoľvek vyhrážal.
Tvrdil, že R. T. ml. telefonoval a pýtal sa ho, že čo urobili so Y., keďže sa dozvedel, že Y. mali vtiahnuť do
garáže a tam ho mučiť. Taktiež popieral, že by sa poškodeným vyhrážal na festivale, ktorý sa konal dňa
26.07.2014,ikeďpriznal,žesatampoškodenýchpýtal,čimajúodvahuprísťpotom,čospravili.Rovnako
poprel, že by sa poškodenému T. st. vyhrážal v rámci telefonického rozhovoru dňa 27.07.2014, pričom
sa ho iba pýtal, či sa im páčilo, že dostali bitku. Týmto obhajobným tvrdeniam obžalovaného okresný

súd neuveril, pretože výsledky vyplývajúce z procesu dokazovania tieto jeho tvrdenie jednoznačným
spôsobom vyvracajú a bez najmenších rozumných pochybností vylučujú iný záver než ten, ktorý svedčí
o vine obžalovaného zo spáchania žalovaných skutkov.

Vinu obžalovaného mal okresný súd za preukázanú najmä výpoveďami svedkov poškodených, ktorí v

podstate v zhode a bez vzájomných zásadnejších rozporov opísali kedy, akým spôsobom a z akého
dôvodu sa im obžalovaný slovne vyhrážal. O dôveryhodnosti výpovedí poškodených nenadobudol
okresný súd žiadne rozumné pochybnosti. Ich výpovede boli vzájomne v logickej a obsahovej zhode a
ich dôveryhodnosť je navyše potvrdená i časťou ostatných vykonaných dôkazov.

Vo vzťahu skutku č. 1 a 2 okresný súd uviedol, že v podstate oproti sebe stála výpoveď obžalovaného
a výpoveď svedkov poškodených (s výnimkou poškodenej G. T.). Obžalovaný sám priznal, že
poškodenému R. T. ml. telefonoval v deň a v čase ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku.
Rovnako priznal, že v podstate bezprostredne po jeho telefonáte mu naspäť telefonoval R. T. st. V tejto
časti sú podľa názoru okresného súdu výpovede obžalovaného a poškodených v zhode a teda nimi bolo

preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenými došlo skutočne k dvom telefonickým rozhovorom.
Skutočnosť, že poškodený R. T. st. telefonoval obžalovanému na telefónne číslo XXXXXXXXXX dňa
26.07.2014 o 09.12 hod. s dĺžkou hovoru 58 sekúnd je preukázaná i listinným dôkazom (výpis hovorov
č. l. 243) v spojení s výpoveďou svedka E. a lustráciou vlastníka uvedeného telefónneho čísla (č. l.
153). Svedok E. potvrdil, že telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktoré bolo evidované na jeho osobu, daroval

obžalovanému. Čo sa týka samotného obsahu telefonických hovorov, nemal okresný súd pochybnosti
o pravdivosti tvrdenia poškodených, že sa im obžalovaný skutočne vyhrážal vyzabíjaním celej rodiny
a podpálením domu za to, čo mali deň predtým urobiť N. Y.. V tomto smere okresný súd poukázal
na samotnú výpoveď obžalovaného. Ten totiž vypovedal (vo vzťah ku skutku č. 3), že „ako si išiel
zapáliť a bol opretý o tenisový kurt, tak za ním prišli T., že „čo sa im vyhráža“. Uvedenou výpoveďou

podľa názoru okresného súdu obžalovaný sám seba v podstate nepriamo usvedčil, pretože je absolútne
nelogické,žebyhoinakpoškodenítaktokonfrontovali,akbyjehopredchádzajúcekonaniezavyhrážanie
nepovažovali.

Zo spáchania skutku č. 3 podľa názoru okresného súdu je obžalovaný usvedčovaný opätovne najmä

výpoveďou poškodených, ktorí v podstate všetci štyria vypovedali zhodne v tom, že po príchode na
festival sa im obžalovaný v blízkosti stánku, kde obsluhoval, pri plote tenisového kurtu, vyhrážal so
slovami, že za to čo spravili Y. ich pozajebávajú a podpália im dom. Okresný súd konštatoval, že
pravdivosť výpovede poškodených je podporená najmä výpoveďou svedkyne J., ktorá potvrdila, že
predmetné vyhrážky počula. Podporne okresný súd poukázal na výpoveď svedka R. R., ktorý vypovedal,

že videl, ako obžalovaný na poškodených niečo kričal a vadili sa spolu, pričom radšej išiel po neho, aby
nenastal fyzický konflikt.

Okresný súd ďalej uviedol, že zo spáchania skutku č. 4 je obžalovaný usvedčený najmä výpoveďou
svedka poškodeného R. T. st., G. T. a R. T.. Pravdivosť obsahu predmetných výpovedí poškodených

mal okresný súd za potvrdenú listinným dôkazom - prepisom zvukového záznamu zo systému Redat,
z ktorého je zrejmé, že poškodený R. T. st. v čase o 00.00.42 dňa 27.07.2014 telefonoval na políciu a
uvádzal, že bezprostredne predtým sa mu telefonicky vyhrážal obžalovaný so slovami, aby sa nevracal
domov, že celú rodinu im vyzabíjajú. Okresný súd zároveň dodal, že je iba ťažko predstaviteľné,že by si poškodený R. T. st., v tom čase v nemocnici a čakajúci na röntgen, vymyslel telefonické
vyhrážky obžalovaného, ktoré uvádzal v telefonáte na políciu. S poukazom na vykonaný listinný dôkaz
okresný súd výpoveď svedka U., ktorý vypovedal, že obžalovaný sa v rámci telefonického hovoru určite

nevyhrážal, nevyhodnotil ako dôveryhodnú.

Okresný súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obhajobou, ktorá navrhovala oboznámiť správu o
povesti rodiny poškodených a spisový materiál vyšetrovacieho spisu OO PZ Cífer ČVS:ORP-2855/CI-
TT-2015 a uviedol, že vierohodnosť výpovedí jednotlivých poškodených vyhodnotil v tejto prejednávanej

veci v kontexte ostatných vykonaných dôkazov.

Pokiaľ ide o výrok o treste okresný súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu a zároveň ani
žiadnu priťažujú okolnosť. Pri hodnotení osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy, prihliadol najmä
na odpis registra trestov menovaného a výpis jeho priestupkov. Obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát
súdne trestaný, pričom v súčasnosti sa na neho hľadí ako keby odsúdený nebol. Z výpisu priestupkov

menovaného mal okresný súd za preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ 3-krát priestupkovo riešený,
z toho v jednom prípade pre menej závažný priestupok na úseku cestnej dopravy a v dvoch prípadoch
pre spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Okresný súd v rámci adhézneho konania poškodených odkázal s ich nárokom na náhradu škody

na civilný proces, pretože na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody, ktorý súd u poškodených
posúdil ako náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy, by bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie v celom rozsahu. Prokurátor sa

vzdal práva na podanie odvolania. A poškodení sa k opravnému prostriedku nevyjadrili.

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje za absolútne nepreskúmateľné a právne neudržateľné, nakoľko podľa jeho
názoru nebol vyprodukovaný žiadny relevantný dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval jeho vinu.

Súd sa opiera len o klamlivé, koordinované a ničím nepodložené svedecké výpovede poškodených.
Výpovede poškodených sú vopred pripravené, skreslené a navyše nepravdivé. Namietal, že okresný
súd sa nezaoberal otázkou prečo ho poškodený opätovne telefonicky kontaktoval, namiesto toho, aby sa
obrátil na políciu. Vyslovil názor, že v prípade vyhrážania fyzickou likvidáciou počas prvého telefonického
rozhovoru by poškodený druhý telefonát realizoval so zapnutým zvukovým nahrávaním. Viackrát v

konanínavrhol,abysúdzabezpečilprepistelekomunikačnejnahrávkytelefonickýchrozhovorov,ktoréby
ozrejmili obsah komunikácie. Vyšetrovateľ PZ mal snahu tento dôkaz v prípravnom konaní zabezpečiť,
avšak prokurátor to ignoroval. Podľa jeho názoru ak by súd hodnotil dôkazy v zmysle zásady voľného
hodnotenia dôkazov, s určitosťou by zaujal názor, že vykonané dôkazy nepostačovali ani na vznesenie
obvinenia, nie to ešte na odsúdenie. Okresný súd by podľa neho mal vzhľadom na blízky príbuzenský

vzťah poškodených mať na zreteli, že existuje vysoká miera predpojatosti, ktorá môže negatívne vplývať
na hodnovernosť výpovedí poškodených. Namietal, že súd spomína systém Redat, ktorý však žiadnym
spôsobom nekonkretizuje obsah telefonických rozhovorov, preto tomuto dôkazu nemožno dávať právnu
váhu. Vyslovil názor, že ak je možné uznať za vinnú osobu len na základe telefonického rozhovoru
bez toho, aby bol zabezpečený jeho prepis, vznikol by tak veľmi nebezpečný precedens, na základe

ktorého by bolo možno odsúdiť osobu len na základe dokázania, že medzi ňou a poškodeným bol
realizovaný telefonický rozhovor. Ku skutku 4 uviedol, že tvrdenia poškodených boli jednoznačne
vyvrátené svedeckými výpoveďami F., U., U. a T., ktorí popreli akékoľvek jeho vyhrážanie smerom k
poškodeným. Ku skutku 3 uviedol, že pravdivosť výpovede svedkov E. a J. sa láme na svedeckých
výpovediach X., J., X., G., ktorí jednoznačne vyvrátili tvrdenia o vyhrážaní sa.

Obžalovaný ďalej uviedol, že postupom prvostupňového súdu bolo okrem iného porušené aj právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, nakoľko sa v ňom súd nevysporiadal so základnými bodmi
obhajoby a s rozpormi, ktoré sa vyskytli v rámci celého trestného konania.

Žiadal,abykrajskýsúdnapadnutýrozsudokzrušilpodľa§321ods.1písm.a),b)ac)Trestnéhoporiadku
a vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril poškodený R. T. st. a uviedol, že nesúhlasí s právnou kvalifikáciou,
pričom namietal, že sa orgány činné v trestnom konaní ignorovali spôsobenie závažnej psychickej ujmy
jeho manželke.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie (v neprítomnosti poškodených R. T. ml. a R. T., ktorí
poškodení boli o termíne verejného zasadnutia riadne a včas upovedomení a obžalovaného, ktorý
obžalovaný súhlasil s vykonaním verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti), na ktoré sa dostavil
prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, ako i

obhajca obžalovaného, ktorý predniesol odvolanie v zhode s jeho písomným vyhotovením.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a
to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone
a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po doručení obžaloby
vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil
individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel
k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s
ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré

dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako
sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného, ktorý sa bránil tým, že aj keď telefonické rozhovory
prebehli, on sa poškodeným nevyhrážal, jeho návrhom na doplnenie dokazovania (oboznámiť správu o
povesti poškodených a spisový materiál vyšetrovacieho spisu OO PZ Cífer) a akými právnymi úvahami

sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne
výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na

neho poukazuje.

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon

pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).

Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie vytvára
ucelenú logickú štruktúru o tom, že skutky (všetky čiastkové útoky) uvedené v napadnutom rozsudku
sa stali a tieto spáchal obžalovaný N. F..

Obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčujú svedkovia poškodení, ktorých výpovede aj
odvolací súd hodnotí ako výpovede dôveryhodné. Skutočnosť, že poškodený T. st. si nenahrával druhý
rozhovor s obžalovaným a že ho kontaktoval on sám druhýkrát (po tom čo telefonoval so T. ml.)
nemá žiaden vplyv na dôkaznú situáciu. Svedecké výpovede poškodených potvrdzujú aj iné vykonané

dôkazy, pre ktoré ani odvolací súd nemá rozumné pochybnosti o tom, že k spáchaniu trestného činu
mohlo dôjsť inak resp. inou osobou než obžalovaným. Skutočnosť, že nebol zistený obsah telefonických
rozhovorov neznamená, že výpovede poškodených sú bez ďalšieho nedôveryhodné. Tento obsah
inak ako výpoveďami poškodených zistený nemohol byť, nakoľko v konaní nebol vydaný príkaz na
odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky.

Pokiaľ ide o vyzdvihnutie výpovedí svedkov X., J., X. a G. treba uviesť, že títo svedkovia obžalovaného
zo spáchania skutku 3 síce neusvedčujú, ale zároveň ani nevyviňujú. To isté platí aj pri výpovediach
svedkov F., U. a T. ohľadom skutku 4. Pokiaľ ide o výpoveď svedka U. správne okresný súd túto výpoveďvyhodnotil ako výpoveď nedôveryhodnú vzhľadom na vykonané dokazovanie, keď obžalovaného zo
spáchania tohto skutku usvedčuje aj prepis zvukového záznamu zo systému Redat. Pokiaľ obžalovaný
namieta, že prepis z tohto systému nemá žiadnu váhu treba uviesť, že ide o listinný dôkaz, ktorý

potvrdzuje pravdivosť výpovede poškodených a tvorí ďalší dôkaz, ktorý potvrdzuje spolu s ostatnými
vykonanými dôkazmi záver súdu o vine obžalovaného.

Odvolací súd tiež uvádza, že súd vykonávajúci dokazovanie vo veci, čo do rozsahu dokazovania nie
je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov

má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné,
keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná
sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle uvedeného súd nie je povinný
vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne
od predstáv a želaní obžalovaného tak neznamená dôkaznú núdzu, prípadne porušenie jeho práva na
obhajobu.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd správne postupoval, keď odmietol vykonať návrhy
na doplnenie dokazovania, nakoľko išlo o dôkazy nadbytočné vzhľadom na vykonané rozsiahle
dokazovanie súdom prvého stupňa a o hodnovernosti výpovedí poškodených neboli žiadne rozumné
pochybnosti.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel tiež k záveru, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie aj ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako správne
okresný súd nezistil žiadnu priťažujúcu ako i žiadnu poľahčujúcu okolnosť a tiež správne skonštatoval,

žepodmienečnýtrestodňatiaslobodyprispodnejhranicitrestnejsadzbyjenaprevýchovuobžalovaného
postačujúci.

Takisto výrok o náhrade škody je zákonný a správny. Ďalšie dokazovanie ohľadom tohto výroku by
presiahlo potreby trestného stíhania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného N. F. podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.