Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. november 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315213863
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315213863.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletého žalobcu G. Š., nar.

XX.X.XXXX, bytom Y. XX, zast. matkou S. Š., trvale bytom Y. XX, zast. JUDr. Ľudmilou Kavuličovou,
advokátkou, 26. novembra 1510/3, Humenné proti žalovanému C. Š., bytom I. X, zast. JUDr. Ing.
Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1, Humenné o vydanie zadržaných štátnych dávok takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2 295,20 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

Priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 52,06%.

Žalobkyňa je povinná uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náhradu trov konania štátu vo výške
18,25 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náhradu trov konania štátu vo výške

5,75 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu súdneho poplatku súd Slovenskej republike nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej zadržané štátne
dávky a uhradiť jej trovy konania. Vo svojej žalobe uviedla, že jej manželstvo so žalovaným bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 12C 154/2009 zo dňa 9.12.2009, pričom maloletý
G. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého
sumou 50 eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 19P 222/2010 zo dňa 23.9.2011 bolo

výživné zvýšené na sumu 75 eur mesačne a otec bol zaviazaný na tvorbu úspor sumou 25 eur mesačne.
Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 19P 138/2015 zo dňa 26.8.2015 bolo výživné zvýšené na
sumu 125 eur mesačne a výška sumy na tvorbu úspor ostala nezmenená. Od. 1.2.2009 sa matka stala
poberateľkou rodinných prídavkov.
Od 5.5.2010 začal otec maloletého pracovať v Rakúsku, kde požiadal o doplatok rodinných prídavkov.
Tieto poberal, ale po celú dobu ich poberania, matke maloletého neposkytol tieto finančné prostriedky,
napriek tomu, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Prídavok na dieťa je štátna

sociálna dávka, ktorej štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.
Je teda určená pre potreby dieťaťa. Oprávnenou osobou uplatneného nároku je rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Keďže otec maloletého zadržal tieto rodinné prídavky,obohatil sa na úkor maloletého a je povinný bezdôvodné obohatenie vydať k rukám matky, t.j. zákonného
zástupcu maloletého.

2. Žalobkyňa predložila súdu rozsudok Okresného súdu Humenné č. 12C 154/2009 zo dňa 9.12.2009,
rozsudok Okresného súdu Humenné č. 19P 138/2015 zo dňa 26.8.2015, žiadosť o výplatu rodinných
dávok k rukám matky zo dňa 13.10.2015, žiadosť o vymáhanie PnD z Rakúska zo dňa 29.9.2015,
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 16.3.2009 o poukazovaní rodinných
prídavkov žalobkyni.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.1.2016 uviedol, že žalovaný si
od roku 2010 uplatnil nárok na rodinné prídavky, pretože ako osoba mala nárok na rodinné prídavky,
ak sa jeho stredisko životných záujmov nachádza v Rakúsku. Žalovaný pracoval v Rakúsku na základe
živnostenského oprávnenia od 5.5.2010 a teda spĺňal podmienky osoby oprávnenej na uplatnenie
nároku na vyplácanie rodinných prídavkov. Žalovaný zároveň uhrádzal stanovenú výšku odvodov zo

živnostenského oprávnenia. Výška rodinných prídavkov je stanovená podľa veku dieťaťa. V roku 2012
bola vo výške 1 782,72 eur, v roku 2013 to bola suma 1782,72 eur, v roku 2014 to bola suma 1782,72
eur, v roku 2015 to bola suma 1826,16 eur.
Vosvojompísomnomvyjadrenízodňa29.2.2016žalovanýuviedol,ženesúhlasístvrdeniamižalobkyne.
Žalovaný poukazuje na to, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou na poberanie rodinných prídavkov

z Rakúska. Strany sporu sú rodičmi maloletého dieťaťa. Žalovaný pracoval ako živnostník v Rakúsku
v čase od 5.5.2010 do 31.12.2015 a tak vznikol súbeh nárokov na rodinné prídavky v dvoch členských
štátoch - v Slovenskej republike a v Rakúsku. Prednostné právo na vyplácanie rodinných prídavkov
pre maloleté dieťa malo Slovensko podľa zákona č. 600/2003 Z.z. a oprávnenou osobou bola matka.
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu

maloletého dieťaťa. Žalovaný si v Rakúsku ako druhom členskom štáte splnil podmienky nároku na
vyplácanie rodinných prídavkov a bol mu priznaný nárok na rozdielový dodatok. Priznanie nároku na
rodinné prídavky v Rakúsku upravuje zákon - Familienlastenausgleichsgesetz 1967, kde sa uvádza:
„Osoby majú len vtedy nárok na rodinné prídavky, ak sa ich stredisko životných záujmov nachádza v
Rakúsku. Stredisko životných záujmov je v štáte, ku ktorému má osoba bližšie osobné a hospodárske

vzťahy.“ V danom prípade žalovaný mal jediný zdroj príjmu v Rakúsku na základe vykonávanej živnosti.
Podľa článku 11 ods. 1 nariadenia ES 882/04 „zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby
podliehajú zásadne právnym predpisom toho členského štátu, v ktorom vykonávajú svoje zamestnanie
alebo samostatne zárobkovú činnosť.“
V článku 67 Nariadenia ES 883/04 sú definovaní príslušníci s bydliskom v inom členskom štáte: „Osoba

má nárok na rodinné prídavky v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu, vrátane jej
rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydliská v takomto príslušnom
štáte. Avšak dôchodca má nárok na rodinné prídavky v súlade s právnymi predpismi členského štátu
príslušného pre jeho dôchodok.
Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Vo svojej výpovedi žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že na Slovensku
zákon presne stanovuje kto je oprávnenou osobou na poberanie rodinných prídavkov a na aký účel tieto
rodinné prídavky slúžia. Oprávnenou osobou je vždy iba jeden z rodičov a využitie týchto finančných
prostriedkov je na výživu a výchovu maloletého dieťaťa. V Rakúsku môže byť oprávnenou osobou iba

žalovaný, preto iba tento si hradil odvody v Rakúsku a taktiež finančné prostriedky boli použité na výživu
maloletého dieťaťa, s poukazom na konanie, ktoré sa viedlo pod sp.zn. 19P 222/2010 v roku 2011,
kedy došlo k zvýšeniu výživného na sumu 100 eur mesačne, pričom zrejme už v tom období mala
žalobkyňa vedomosť o tom, že žalovaný pracuje v Rakúsku. V roku 2015 bolo výživné zvýšené na sumu
150 eur mesačne. Prídavky, ktoré boli otcovi maloletého vyplatené, nijakým spôsobom nezadržiaval, ale

poskytoval ich na výživu maloletého syna.

5. V konaní boli predložené výpisy z účtov žalovaného, z ktorých vyplýva aká suma mu bola vyplatená
na rodinných prídavkoch: dňa 8.12.2015 suma 152,18 eur za 12/2015, dňa 6.11.2015 suma 152,18 eur
za 1/2015, dňa 7.10. 2015 suma 152, 18 eur za 10/1015, dňa 8.9.2015 suma 252,18 eur za 9/2015, dňa

6.8.2015 suma 152,18 eur za 8/2015, dňa 8.7.2015 suma 152,18 eur za 7/2015, dňa 9.6.2015 suma
152,18 za 6/2015, dňa 6.5.2015 suma 152,18 eur za 5/2015, dňa 9.4.2015 suma 152,18 eur za 4/2015,
dňa 3.3.2015 suma 304,36 eur za 1-2/2015, dňa 8.12. 2014 suma 152,60 eur za 12/2014, dňa 6.11.2014
suma 152,60 eur za 11/2014, dňa 8.10.2014 suma 152,60 eur za 10/2014, dňa 8.8.2014 suma 405,20eur za 8-9/2014, dňa 11.6.2014 suma 300,60 eur za 6-7/2014, dňa 9.4.2014 suma 296 eur za 4-5/2014,
dňa 11.2.2014 suma 296 eur za 2-3/2014, dňa 29.1.2014 suma 148 eur za 1/2014, dňa 11.12.2013
suma 148,56 eur za 12/2013, dňa 10.10.2013 suma 297,12 eur za 10-11/2013, dňa 9.8.2013 suma

297,13 eur za 8-9/2013, dňa 11.6.2013 suma 297,12 eur za 6-7/2013, dňa 11.4.2013 suma 297,12 eur za
4-5/2013, dňa 12.2.2013 suma 445,68 eur za 1-3/2013, dňa 30.1.2013 suma 1782,72 eur za 1-12/2012.

6. Podaním doručeným súdu dňa 22.7.2016 vzniesla zástupkyňa žalovaného námietku nedostatku
aktívnej legitimácie a námietku premlčania. Aktívne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva

zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie
získané. Žalovaný je toho názoru, že neexistuje právny dôvod vydania bezdôvodného obohatenia,
podľa ktorého by žalobkyni vzniklo oprávnenie, aby také plnenie zo strany žalovaného bolo poskytnuté.
Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že oprávnenou osobou na poberanie rodinných prídavkov
z Rakúska, o ktoré žalobkyňa vo svojej žalobe žiada, je žalovaný, ktorý splnil podmienky na vyplácanie
rodinných prídavkov. Žalovaný rodinné prídavky z Rakúska nezadržiaval a nenechával si ich pre svoju

vlastnú potrebu, ale poskytoval ich maloletému dieťaťu vo forme výživného na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia súdu. Pokiaľ bola žalobkyňa presvedčená o tom, že je oprávnenou
osobou na poberanie rodinných prídavkov, mala si toto svoje právo uplatniť. Zo žaloby vyplýva, že
žalobu žalobkyňa odôvodnila právnymi predpismi Slovenskej republiky. Pod tento právny predpis
však žalobkyňa nemôže subsumovať uplatnenie nároku z Rakúska, kde je platný a účinný predpis

Familienlastenausgleichsgesetz 1967 (zákon o rodinných vyrovnávacích príspevkoch). Ak žalobkyňa
tvrdí, že je oprávnenou osobou na poberanie rodinných prídavkov z Rakúska, bola povinná túto
skutočnosť preukázať. Žalobkyňa tvrdila, že požiadala príslušné úrady v Rakúsku o poukazovanie
rodinných prídavkov, avšak v konaní nepreukázala odpoveď týchto príslušných orgánov a ani svoju
žiadosť. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania v zmysle ustanovení § 107 Občianskeho

zákonníka.

7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.10.2016 uviedla, že z
predložených rozsudkov je nepochybné, že žalobkyňa je zákonným zástupcom maloletého je
oprávnená zastupovať jeho záujmy. Podľa zákona o rodinných vyrovnávacích príspevkoch -

Familienlastenausgleichgesetz1967jeprídavoknadieťaštátnousociálnoudávkou,ktorouštátprispieva
oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Je teda určená výlučne pre potreby
dieťaťa a je nepochybne zákonným nárokom tohto maloletého dieťaťa, ktorého záujmy zastupuje jeho
zákonný zástupca určený súdom, v danom prípade žalobkyňa. Otec maloletého rodinné prídavky
zadržal a použil pre svoju potrebu. Medzi otcom maloletého ako oprávnenou osobou, ktorej sa

štátna dávka poskytuje a ktorý je nositeľom zákonnej hmotnoprávnej povinnosti a maloletým dieťaťom
zastúpeným zákonným zástupcom ako adresátom tejto štátnej dávky, určenej na jeho výživu ako
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, nepochybne vzniká hmotnoprávny vzťah vyplývajúci zo zákona
o rodinných prídavkoch. Preto žalobkyňa tvrdí, že maloletý zastúpený žalobkyňou je aktívne vecne
legitimovanývtomtokonaní.Žalobkyňapoukázalanaustanovenia§853ods.1Občianskehozákonníka,

kde sa uvádza, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené týmto ani iným zákonom,
sa spravujú ustanoveniami toho zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Podľa
názoru žalobkyne najbližšie k danému prípadu sú ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka. Otec
maloletého tvrdí, že prijaté štátne dávky použil na úhradu výživného. Výživné a rodinné prídavky sú
dve odlišné dávky a úhrada jednej dávky druhou je neprípustná a v rozpore s účelom tohto zákona a

poškodzuje maloletého. Rodinné prídavky sú štátna dávka a platenie výživného je zákonná povinnosť
rodičaajehovýškajeurčenádohodourodičovalebosúdom. Otázkupremlčaniajepotrebnéposudzovať
podľa ustanovení § 107 ods. 2. Občianskeho zákonníka.

8. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.1.2017 žalovaný uviedol, že rodinné

prídavky poskytol maloletému dieťaťu tak, že riadne a včas uhrádzal výživné na základe právoplatného
rozhodnutia súdu a teda došlo naplnenie účelu tak slovenského ako aj rakúskeho zákona, že rodinné
prídavky sú určené na výživu a výchovu nezaopatreného dieťaťa. Podľa názoru žalovaného tento
nezískal žiadny majetkový prospech na úkor žalobkyne. Rozdielový doplatok mu bol vyplatený v súlade
s platným právom. Žalovaný je toho názoru, že tvrdenie žalobkyne o tom, že úhrada jednej dávky druhou

dávkou je neprípustná a je v rozpore s účelom zákonov upravujúcich jednotlivé dávky a poškodzuje
maloletého je právne irelevantné, pretože výživné, ktoré uhrádza riadne a včas žalovaný k rukám matky
nie je dávkou a tvrdenie, že úhrada výživného zo strany žalovaného z prostriedkov vyplatených ako
prídavok na dieťa by malo poškodzovať maloletého nemá oporu v žiadnom právnom predpise.9. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.5.2017 upravila označenie
žalobcu, kde ako žalobca vystupuje maloletý G. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XX, zast. matkou S.

Š., trvale bytom Y. XX, zast. JUDr. Ľudmilou Kavuličovou, advokátkou, 26. novembra 1510/3, Humenné.
Zároveň žiadala zákonná zástupkyňa žalobcu, aby súd žalobe vyhovel a zaviazal otca uhradiť žalobcovi
zadržané rodinné prídavky za obdobie od 5.5.2010 do 31.12.2015.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z.z. o rodinných prídavkoch prídavok je štátna sociálna dávka,

ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

11.Podľa§2ods.1,písm.bhoreuvedenéhozákonaoprávnenáosobanauplatnenienárokunaprídavok
je rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.

12. Podmienky pre priznanie nároku na rodinné prídavky v Rakúsku upravuje zákon

Familienlastenausgleichgesetz 1967. Podľa ustanovení tohto zákona nárok na rodinné prídavky majú
rodičia dieťaťa. Osoby majú len vtedy nárok na rodinné prídavky, ak sa ich stredisko životných záujmov
nachádza v Rakúsku. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že oprávnenou
osobounapriznanierodinnýchprídavkovzRakúskabolžalovaný,ktorýpodnikateľskúčinnosťvykonával
v Rakúsku. Táto okolnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Taktiež nebolo medzi účastníkmi

sporné a zároveň bolo preukázané výpisom z účtu žalovaného, že v roku 2012 mu boli vyplatené rodinné
prídavky v celkovej vo výške 1782,72 eur, v roku 2013 vo výške 1782,72 eur - 1-3/2013 445,68 eur,
4-5/2013 297,12 eur, za 6-7/2013, 8-9/2013, 10-11/2013 po 297,12 eur, za 12/2013 148,56 eur, v roku
2014 vo výške 1903,60 eur - 1/2014 148 eur, 2-3/2014 296 eur, 4-5/2014 296 eur, 6-7/2014 suma 300,16
eur, za 8-9/2014 suma 405,20 eur, za 10/2014 suma 152,60 eur, za 1102014 suma 152,60 eur, za

12/2014 suma 152,60 eur, v roku 2015 bola celkovo vyplatená suma 1926,16 eur - za mesiace 3,4, 5,
6, 7, 8, 10, 11, 12 suma po 152,18 eur, za 9/2015 suma 252,18 eur a za 1-2/2015 suma 304,36 eur.
Žalobca prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne žiadal vyplatenie týchto rodinných prídavkov.
Žalovaný uviedol, že vyplatené rodinné prídavky použil na výživu maloletého tým, že riadne platiť
výživné, ktoré mu súdom bolo určené a teda žiadne dávky maloletému nezadržiaval. Je nepochybné, že

aj na Slovensku aj v Rakúsku sú rodinné prídavky určené na výživu a výchovu maloletého a je to štátom
vyplácaná dávka. Súd je toho názoru, že žiaden právny predpis nevylučuje využitie týchto finančných
prostriedkov na platenie výživného, pretože aj výživné je určené na výživu maloletého dieťaťa.
K námietke aktívnej legitimácie vznesenej žalovaný súd uvádza, že žalobkyňa upravila označenie
žalobcu a žalobcom je maloleté dieťa zastúpené matkou. Keďže rodinné prídavky sú určené na výživu

maloletého, aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby je podľa názoru súdu maloleté dieťa.

13.Podľa§853ods.1Občianskehozákonníkaobčianskoprávnevzťahypokiaľniesúosobitneupravené
ani týmto ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy
obsahom aj účelom im najbližšie.

14. Podľa názoru súdu najbližšie k predmetu konania je inštitút bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj plnenie získané

z nepoctivých zdrojov. Aj keď v danom prípade boli rodinné prídavky vyplatené žalovanému dôvodne,
zo strany žalovaného neboli v celom rozsahu použité na účel, na ktorý boli určené a teda na výživu a
výchovu maloletého. A preto súd je toho názoru, že v rozsahu, na ktorý nepoužil žalovaný tieto finančné
prostriedky na výživu maloletého, došlo u neho k bezdôvodnému obohateniu na úkor maloletého,
pretože poučil finančné prostriedky určené maloletému na iný účel. Žalovaný uviedol, že rodinné

prídavky poučil na platenie výživného.
Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzniesol aj námietku premlčania. Keďže nejde
jednoznačne o bezdôvodné obohatenie, ale o iný Občianskym zákonníkom neupravený vzťah, súd
posúdil premlčanie podľa ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 101 ods. 1 občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa keď a právo mohlo vykonať po prvý krát.16. Žaloba bola podaná dňa 9.12.2015. Súd priznal žalobkyni nárok tri roky spätne od podania žaloby t.j.
od 9.12. 2012. Podľa predloženého výpisu boli prídavky za rok 2012 vyplatené 30.1.2013, teda vymáhať
si rodinné prídavky za rok 2012 resp. uplatniť si právo po prvýkrát mohla žalobkyňa dňom 31.1.2013.

Keďže rodinné prídavky za rok 2012 boli vyplatené jednorázovo, nárok nie je premlčaný za rok 2012,
pretože bol vyplatený 30.1.2013.

17. Z predložených rozsudkov vyplýva, že od 20.5.2010 bolo rozsudkom Okresného súdu Humenné
č. 19P 222/2010 zo dňa 29.3.2011 určené výživné vo výške 100 eur mesačne a od 1.7.2015 bolo

rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 19P 138/2015 zo dňa 26.8.2015 určené výživné vo výške
150 eur mesačne. Pokiaľ žalovaný uhrádzal výživné z prostriedkov získaných vyplatením rodinným
prídavkov tak mal uhradiť:
- v roku 2012 sumu 1200 eur, vyplatené mu boli rodinné prídavky vo výške 1782,72 eur, rozdiel
predstavuje sumu 582,72 eur,
- v roku 2013 sumu 1200 eur, vyplatené mu boli rodinné prídavky vo výške 1782,72 eur, rozdiel

predstavuje sumu 582,72 eur,
- v roku 2014 sumu 1200 eur, vyplatené mu boli rodinné prídavky vo výške 1903,60 eur, rozdiel
predstavuje sumu 703,60 eur,
- v roku 2015 mal za obdobie od 1-6/2015 zaplatiť výživné vo výške 600 eur za 7-12/2015 sumu 900
eur, spolu 1500 eur, vyplatené mu boli rodinné prídavky vo výške 1926,16 eur, rozdiel predstavuje sumu

426,16 eur.
Z hore uvedeného prehľadu vyplýva, že nad rámec výživného boli vyplatené žalovanému finančné
prostriedky vo výške 582,72 + 582,72 + 703,60 + 426,16 = 2 295,20 eur. Použitie týchto finančných
prostriedkov pre maloletého žalovaný nepreukázal. Preto ho súd zaviazal na úhradu sumy 2 295, 20 eur.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že mal za to, že zvyšok finančných prostriedkov bol

použitý na výživu maloletého. Za obdobie od 5.5.2010 za obdobie do 31.12.2011 súd považuje nárok
za premlčaný, preto žalobu v tejto časti zamietol a zároveň ani nebolo preukázané, v akej výške boli
rodinné prídavky v tomto období.

18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20.Preúčelyvýpočtunáhradytrovkonaniasúdzistilzpripojenéhomateriálučl.38druhástranasúdneho
spisu, že pre deti do troch rokov by bola výška rodinných prídavkov 105,40 eur a pre deti na 3 roky vo
výške 112, 70 eur. Maloletý sa narodil dňa 25.2.2008. Od 5.5.2010 do 25.2.2011 by mu patrilo výživné
po 105,40 eur mesačne t.j. 10 mesiacov po 105, 40 eur = 1054 eur a od marca 2011 do decembra
2011 by to bola suma 10 x 112,70 eur = 1127 eur. Keďže žalobkyňa nešpecifikovala svoj nárok presnou

sumou, súd za roky 2010 a 2011 vychádzal z predpokladanej výšky vyplatených rodinných prídavkov a
za rok 2012-2015 zo skutočne vyplatených rodinných prídavkov. Celkovo tak nárok predstavoval sumu
1054 +1127 + 1782,72 + 1782,72 + 1903,60 + 1926,16 = 9576,20 eur. Súd priznal žalobkyni sumu
2295,20 eur. Úspech žalobkyne v konaní bol vo výške 23,967% zaokrúhlene vo výške 23,97%, úspech
žalovaného vo výške 76,03% (2295,20:9576,20 x 100, 100 - 23,97). Celkovo bol v konaní úspešnejší

žalovaný a to v rozsahu 52,06% (76,03 - 23,97). Preto súd priznal náhrad trov konania úspešnejšiemu
žalovanému v rozsahu 52,06%.

21. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10C 56/2015 zo dňa 4.5.2016 súd priznal peňažnému
ústavu Tatra banke Slovensko, a.s., sumu 24 eur za poskytnutie výpisov z účtov žalovaného. Tieto

finančné prostriedky boli vyplatené zo štátnych prostriedkov. Podľa pomeru úspechu súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 18,25 eur (neúspešná v rozsahu 76,03%) a žalovaného na zaplatenie
sumy 5,25 eur (neúspešný v rozsahu 5,75%).

22. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený

asúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťodporca,ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.23. Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov, pretože jej bol priznaný nárok na
poskytnutie právnej pomoci a žalovaný bol v konaní prevažne úspešný, preto súd náhradu súdneho

poplatku Slovenskej republike nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.