Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217201014
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217201014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: Z. X., O..

XX.XX.XXXX, V. X. G. XXX, XXX XX G., zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 973,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 973,41 eur od 21.11.2016 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.01.2017 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bol žalovaný zaviazaný k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 973,41 eur. Žalobu odôvodnili
tým, že žalobca uzavrel dňa 07.10.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou žalovaného,
na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1500 eur, s úrokom vo výške 70,01%, RPMN 69,79%,
priemerná RPMN 46,06%, mesačnou splátkou 80,37 eur, s počtom splátok 42, celkovou čiastkou
splatnou spotrebiteľom (žalobcom) 3375,54 eur, poskytnutou čiastkou revolvingu 790,84 eur s úrokom
76,21%.Acelkovoučiastkourevolvingusplatnouspotrebiteľom1928,28eur.Žalovanýpreduzatvorením

zmluvy žalobcovi neposkytol informácie vo forme formulára Štandardných európskych informácií o
spotrebiteľskom úvere. V zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na
istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. V zmysle ust. čl. 8 je v
zmluve inkorporovaná Dohoda o poskytnutí služby, predmetom ktorej je záväzok žalovaného poskytnúť
žalobcovi na jeho žiadosť službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru resp. revolvingu a záväzok žalobcu zaplatiť za poskytnutie predmetnej služby odplatu vo výške
215,75 eur v prípade úveru, resp. 112,08 eur v prípade revolvingu. Odplata za poskytnutie služieb

obsiahnutých v dohode sa stala splatnou dňa, kedy bol žalobcovi poskytnutý úver. Žalobca v dobrej viere
pravidelne mesačne, od 08.11.2013 splácal sumu vo výške 80,37 eur, vždy k 8.dňu mesiaca. Žalobca
úhradou mimoriadnej splátky vo výške 705,27 eur dňa 17.09.2015 žalovanému zaplatil celkovo sumu vo
výške 2.473,41 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške sumy 1.500 eur a zmluvných úrokov vo výške sumy
973,41 eur. V zmluve, na základe ktorej Žalobca plnil a žalovaný plnenie prijímal absentujú zákonné
náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle ust S 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. zmluva
je v rozpore niekoľkými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaného dňa 07.11.2016

žalobca vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalovaný
aj napriek tejto skutočnosti žalobcovi plnenie získané sine iusta causa v stanovenej lehote nevydal.
Obohatenie žalovaného predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou žalovaným,t.j. sumou 1.500 eur a sumou, ktorú žalobca zaplatil, t.j. 2.473,41 eur, t.j. sumu vo výške 973,41 eur je
získané prijímaním plnenia bez právneho dôvodu.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk

dňa 12.04.2017 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril
24.04.2017 a poukázal na rozpor návrhu na rozhodnutie vo veci samej so zákonom. Objektívne
neexistuje právna norma, na základe ktorej by sa žalobca mohol domáhať rozhodnutia uvedeného v
petite návrhu a ani žalobca ju v podanej žalobe neoznačil. Medzi skutočnosťami uvádzanými v návrhu
na rozhodnutie nejestvuje žiadna spojitosť a navrhovaný výrok je v rozpore s právnym poriadkom.

Medzi napádanými zmluvnými náležitosťami v podanej žalobe je aj porušenie informačnej povinnosti
veriteľa z dôvodu neposkytnutia Štandardných európskych informácií o spotrebiteľských úveroch pred
uzatvorením zmluvy. Uvedené tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Predmetný formulár žalovaný pred
uzatvorením zmluvy žalobcovi poskytol, pričom žalobcovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor pre
oboznámenie sa s jeho obsahom, pričom tento predzmluvný dokument obsahuje podpis žalobcu, ktorý
je totožný s podpisom na zmluve, dohode o zrážkach zo mzdy, atď. Je zrejmé, že tvrdenia Žalobcu

majú účelovo zavádzajúci charakter. Žalobca v podanej žalobe napáda výšku úrokovej sadzby úveru,
ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu niekoľkonásobného prevýšenia úrokových
sadzieb bankových subjektov v čase uzatvorenia zmluvy. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu týkajúce sa
úrokovej sadzby. Zmluva bola medzi sporovými stranami uzavretá v roku 2013. Úverová zmluva, kam
patrí aj zmluva uzavretá medzi účastníkmi, sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach,

ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie
Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bolo totiž do Občianskeho zákonníka zavedené
zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 01.04.2015. Na uzavreté zmluvy sa preto môžu použiť len tie
predpisyzObčianskehozákonníka,ktorévroku2013osobitneupraviliotázkyneregulovanéObchodným
zákonníkom. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka v zmysle označeného ustanovenia (§ 52

ods. 2 posledná veta) je prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti. V zmysle § 502 ods.
2 Obchodného zákonníka nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné vysloviť neplatnosť
celého dojednania O odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma
jednoznačne určuje iný následok, ako sa navrhuje podaným návrhom. Výška odplaty za úver poskytnutý
na základe spotrebiteľskej zmluvy bola k obdobiu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 07.10.2013 upravená v

zmysle ust, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka, vyjadruje celkovú nákladovosť „úveru“ pre spotrebiteľa (teda okrem úroku
aj prípadne ďalšie poplatky, ktoré v súvislosti s Úverom má zaplatiť s výnimkou tých, ktoré nie sú
povinné a teda predpokladom pre získanie úveru). Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej
odplaty za spotrebiteľské Úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou

odplatou, vzhľadom na ^pôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu
(nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Tá
bola pre zmluvu vo výške 46,06 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom
trhu podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon
od priemernej sadzby o 25-27%. Tvrdenie žalobcu o tom, že výsledná RPMN nesmie byť nižšia ako

ročná úroková sadzba popiera, nakoľko údaj o RPMN sa počíta podľa zákonného vzorca tvoriaceho
prílohu k zákonu Č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských úveroch, do ktorého je premietnutý aj údaj o
ročnej úrokovej sadzbe. Žalovaný tiež popiera obsah tvrdení žalobcu o tom, že zmluva o revolvingovom
úvere číslo XXXXXXXXXX neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. O a k) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje

nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru), aleje súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1
zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných
strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Z ustanovenia
čl.4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového

splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru,
resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára Je dňom konečnej splatnosti úveru. Údaj o
dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z
Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené Spolu so zmluvou a ktoré
tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď či. 7,. ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda údaj o

termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Žalovaný na základe uvedeného tvrdí, že termín konečnej
splatnosti úveru je teda vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Zároveň poukázal na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bol prípade predmetnej
zmluvy termínom konečnej splatnosti dátum 08.04.2017 (vyplýva z Oznámenia o schválení úveruzaslanom dlžníkovi). Žalobca tvrdí, že zmluva neobsahuje uvedenie počtu, výšky a termínov splatnosti
splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu

splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len
vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch
splátok a podobne. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (80,37 eur), termín splatnosti
splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi, ako aj
v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok (42 splátok), teda

aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj
dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú
súčasť zmluvy). Ďalej popiera aj pravdivosť v oblasti záverov žalobcu o nezahrnutí adresy veriteľa na
podávanie sťažností a reklamácií (táto náležitosť je obsiahnutá v ustanovení článku 12 ods. 1 Zmluvných
dojednaní)dozmluvyorevolvingovomúvere.Tiežpopieratvrdeniežalobcuoneplatnostirevolvingového
úveru. Žalobca bez akéhokoľvek zdôvodnenia založeného na konkrétnych skutočnostiach spochybňuje

vlastný prejav vôle. Ani z podanej žaloby nevyplýva, že by pred podpisom zmluvy nevedel akú zmluvu
uzatvára, čo je jej obsahom. Poskytnutie revolvingu nie je obligatórne, nakoľko v prípade nezáujmu
má klient možnosť vopred vypovedať revolving (článok 9 zmluvných dojednaní), resp. požiadať o jeho
stornovanie. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobca požiadal o storno revolvingu a vyplatenú
čiastku vrátil. Taktiež žalovaný popiera tvrdenia žalobcu týkajúce sa Dohody o poskytnutí služby. Z

tvrdení žalobcu nevyplýva, v čom má spočívať dôvod neplatnosti, v čom má spočívať neprijateľnosť
poplatkov. Žalobca v podanej žalobe pritom nespochybňuje, že sa s dohodou oboznámil a uzavrel
ju dobrovoľne. Tvrdenie, že platba je podľa danej dohody považovaná za neprijateľnú podmienku,
je nepreskúmateľné, pretože okrem paušálneho tvrdenia o neprijateľnosti žaloba neobsahuje žiadne
skutočnosti (a ani dôkazy na ich preukázanie) o tom, v čom sú dôvody nerovnováhy v postavení strán.

Na záver žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku žalobcom z pohľadu uplynutia
subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť a
priznať mu náhradu trov konania.
3. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý doručil súdu
ospravedlnenie svojej neúčasti a vyjadrili súhlas s prejednaním a rozhodnutím danej veci. Pričom súd

nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s.
p. realizoval pojednávanie v neprítomnosti žalovaného, ako aj jeho zástupcu.
4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to najmä
konštatovaním žalobného návrhu, Zmluvou o revolvingovom úvere zo 07.10.2013, Zmluvnými
dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa z 21.09.2015, stanoviskom

veriteľa k žiadosti o predčasné splatenie úveru z 10.09.2015, potvrdením banky zo 17.09.2015,
08.10.2013, 14.11.2013, 27.02.2014, oznámením veriteľa o schválení úveru zo 07.10.2013, potvrdením
zamestnávateľa žalobcu z 20.04.2017.
5. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sporové strany uzavreli úverovú zmluvu dňa 07.10.2013.
Z charakteru zmluvy, ako aj jej účastníkov je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný mal

postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a
na strane dlžníka vystupoval účastník, fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Zmluva bola pripravená vopred
na formulári, vrátane znenia zmluvných dojednaní tejto zmluvy, ktorý vopred zo strany žalovaného bol
pripravený bez možnosti žalobcu meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Súd preto posudzoval tento

právny vzťah medzi sporovými stranami ako spotrebiteľský a aplikoval uvedené ustanovenia citovaných
zákonov a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
revolvingového úveru na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným
o revolvingovom úvere, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal tento úver splácať. Žalobca ako dlžník
žiadal žalovaného ako veriteľa o poskytnutie úveru. Dňa 04.10.2013 podpísal žiadosť o poskytnutie

revolvingového úvere a ďalej následne túto podpísal žalovaný dňa 07.10.2013. V bode 5 tejto žiadosti
sú uvedené tieto údaje: úverový limit 1500 eur; splatnosť úveru (počet splátok) 42; mesačná splátka
(vrátane úrokov) 80,37 eur; celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (tj. úver + úroky za celú dobu
čerpania úveru) 3375,54 eur; predpokladaná RPMN za úver 70,01%; ročná úroková sadzba úveru 70,01
%; priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver 46,06%; poskytnutá čiastka revolvingu 790,84

eur; celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania
revolvingu) 1928,88 eur; predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %; ročná úroková
sadzba revolvingu vo výške 76,21 %. V bode 6 žiadosti (ktorá je už vypísaná rukou) boli uvedené
údaje o schválenom revolvingovom úvere vo výške 1500 eur so splatnosťou úveru a počet splátok 42 amesačnou splátkou vo výške 80,37; celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (tj. úver + úroky za celú
dobu čerpania úveru) 3375,54 eur; ročná percentuálna miera nákladov za úver 69,79 %, ročná úroková
sadzba 70,01 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver 46,06 %; poskytnutá čiastka

revolvingu 790,87; celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (tj. revolving + úroky za celú
dobu čerpania revolvingu) 1928,88 eur; s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov úveru
po poskytnutí revolvingu 70,01 % a s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21 %; ročná úroková
sadzba úrokov z omeškania 5,5%.
6. Z potvrdenia banky (č.l. 39), u ktorej má žalobca zriadený účet je zrejmé, že dňa 08.10.2013 žalobca

prijal sumu vo výške 1284,25 eur z účtu žalovaného. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu (č.l. 42) z
20.04.2017 je zrejmé, že za obdobie od 01.01.2014 do 31.08.2015 boli žalobcovi zrážané mesačné
splátky vo výške 80,37 eur v prospech žalovaného, t.j. celkom v sume 1607,40 eur. Ďalej z potvrdení
bánk je zrejmé, že žalobca poukázal na účet žalovaného dňa 14.11.2013 sumu 80,37 eur (č.l. 40), dňa
27.02.2014 sumu 83,51 eur (č.l. 41) a dňa 17.09.2015 sumu 705,27 eur (č.l. 16), t.j. sumu celkom vo
výške 869,15 eur.

7. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
10. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
11. Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom,
keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie

dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
12. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.
13. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,

obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
14. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. V danom prípade súd sa predovšetkým zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
keďže uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
(od 1.marca 2012 do 31.decembra 2014, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(2)Ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujúza individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
19. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v
čase uzavretia zmluvy (od 1.januára 2012 do 31.augusta 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 ;
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý
sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.februára 2013), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 3 ods. 5 veta prvá a posledná zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ

proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
24. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v

rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými
mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a

porušovanie zmluvnej slobody.
25. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd má za to, že predmetná zmluva o poskytnutie
revolvingového úvere je absolútne neplatná. Žalobca podpísal formulárovú žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, ako to vyplýva zo zmluvných dojednaní čl. 2.-2.1.
(č.l. 9), že sa zmluva uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Túto žiadosť súd posúdil ako návrh na

uzatvorenie zmluvy. Predmetná zmluva predložená žalobcom, ale aj žalovaným ako dôkaz nie je platnou
zmluvou podľa § 40 ods. 1 OZ, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre svoju platnosť
písomnú formu (§9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1 OZ). Právna
istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia
mať písomnú formu. V súlade s § 46 ods. 2 OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde

k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, pričom musia byť splnené podmienky v § 43a, § 44
ods. 1 a 2 OZ. Z predmetnej žiadosti, čo bol formulár návrhu zmluvy, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal
vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6 tejto žiadosti. Podľa bodu 13 žiadosti neoddeliteľnou súčasťou sú
aj zmluvné dojednania - všeobecné podmienky. V bode 2 zmluvných dojednaní tejto zmluvy sa uvádza,že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1 a 2, je návrhom na uzavretie
zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a

účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, 2 a veriteľa. Podľa všeobecných podmienok dlžník má
vyplniť do formulára - žiadosti požadovanú výšku úveru a dáva súhlas s tým, že veriteľ je oprávnený po
posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného
úveru ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia
než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. V

bode 2.2. zmluvných dojednaní zmluvy sa uvádza, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníka a jeden rovnopis zmluvy. Oznámenie veriteľa podľa predchádzajúcej
vety podľa všeobecných podmienok bude okrem uvedeného obsahovať nasledujúce údaje - schválenie
výšky úveru, splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky úveru, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum
splatnosti poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru, RPMN úveru, predpokladanú výšku
RPMN úveru po vykonaní revolvingu, úverový limit, zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru a podobne.

26. V konaní bolo preukázané, že dlžník predložil žalobcovi formulárovú žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru, t. j. v súlade s § 43a OZ dal návrh na uzatvorenie zmluvy veriteľovi. Podľa § 44
OZ by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jeho návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny,
dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa považuje podľa § 44 ods. 2 OZ za nový
návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - žalobcom). Žalovaný v bode 6.

tejto žiadosti, ktorý nemohol vyplniť dlžník, pri podávaní žiadosti uviedol iné údaje oproti návrhu v bode
5., napr. nachádzajú sa tam aj iné údaje - iná RPMN za úver, ako aj iná výška údajov či iné percentuálne
vyčíslenie totožných údajov oproti údajom v bode 5 žiadosti.
27. Preto súd považoval konanie veriteľa - žalovaného nie za prijatie návrhu predloženého žalobcom
ako spotrebiteľom, ale za nový návrh. Dojednanie vo všeobecných podmienkach v bode 2, že dlžník

súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a
schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti, aj keď je uvedená vo
všeobecných podmienkach, nemôže v súlade so zákonom umožniť veriteľovi uzatvoriť platnú zmluvu
bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal v súlade so zákonom. Išlo by o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a teda neplatné dojednanie. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v danom

prípade vyžadoval písomný návrh a písomné prijatie, čo však nie je tento prípad.
28. Žalovaný navyše ani v konaní netvrdil ani jednoznačne nepreukázal, že by žalobcovi zaslal
"oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi" (č.l. 36) v zmysle bodu 2.1 zmluvných dojednaní. Preto
súd konštatuje, že zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatná, pretože zo strany žalobcu
nedošlo k prijatiu protinávrhu v bode 6. žiadosti a teda nebola uzavretá v písomnej forme. Právna úprava

zákona č. 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 1 upravila, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Nedodržanie písomnej formy je sankcionované jej neplatnosťou. Uvedená skutočnosť vyplýva priamo
zo zákona.
29. Údaje v bode 6 žiadosti sa v plnom rozsahu nezhodujú s údajmi v bode 5 tej istej žiadosti. V

žiadosti žalobcu č. XXXXXXXXXX bol údaj týkajúci sa predpokladanej RPMN za úver vo výške 70,01
% a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 63,32 %, pričom v zmysle údajov
o schválení úveru žalovaným RPMN predstavovala výšku 69,79 % a predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu vo výške 70,01 %. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že RPMN
nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť riadne

určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V opačnom
prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu
informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.
Údaj o RPMN preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Žalovanému

nič nebránilo, aby svoj nový návrh (už obsahujúci presnú, nie iba predpokladanú výšku RPMN) na
uzavretie zmluvy predostrel žalobcovi za účelom písomného vyjadrenia súhlasu žalobcu s takýmto
novým návrhom.
30. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník
mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nebola dodržaná písomná forma zmluvy o

revolvingovom úvere, práve z dôvodu, že nedošlo k akceptácii nového návrhu veriteľa spotrebiteľom,
ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon, ide o absolútne neplatný právny úkon. Podľa § 457 Občianskeho
zákonníka, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal.31. V dôsledku neplatnosti tejto zmluvy, nebol dôvod posudzovať, či predmetná zmluva obsahuje
zákonom predpísané obligatórne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Napriek
uvedenému súd naviac poukazuje napr. na to, že v predmetnej žiadosti chýba údaj o RPMN. Uvedenie

predpokladanej výšky RPMN za úver a predpokladanej výšky RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
nespĺňa podmienku § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže spotrebiteľ pri
uzavretí zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré môžu ovplyvniť
jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi alebo nie. Údaj označený ako predpokladaný spôsobuje stav
právnej neistoty spotrebiteľa, kedy si nevie vytvoriť názor, či je vzťah pre neho výhodný alebo nie je

výhodný, keďže je slabšou stránkou zmluvného vzťahu. Ak zákonodarca explicitne uviedol, že zmluva
má obsahovať údaj o RPMN, nie je možné považovať uvedenie jej predpokladanej výšky za splnenie
podmienok. Navyše správne žalobca vo svojom vyjadrení zo 17.07.2017 uvádzal, že vo výpočte RPMN
žalovaný nezahrnul odplatu vo výške 215,75 eur (bod 8.1 Zmluvy; č.l. 8) v zmysle ustanovenia § 9
ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. A preto takýto výpočet ani nemôže byť správny.
Navyše ročná úroková sadzba vo výške 70,01 % je vyššia hodnota, ako samotný údaj RPMN 69,79%, čo

matematicky nie je možné a teda takto uvedený údaj o RPMN spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého úveru (§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Chýba
tiež údaj o konečnej splatnosti revolvingového úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch). Nie je splnená ani podmienka uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, keďže chýba splátkový kalendár, ktorý by tvoril neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy /§ 9 ods. 2

písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch/. Zároveň sa žiada dodať, že ak by súd dospel k záveru, že
bola dodržaná písomná forma zmluvy, čo však nie je tento prípad, až potom by prichádzalo do úvahy
posudzovanie, či takáto zmluva obsahuje alebo neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu absencie týchto obligatórnych údajov by súd následne
považoval takto poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov za predpokladu, že by

zmluva bola platná, ktorá však v danej veci je neplatná.
32. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.
34. Súd má v prejednávanej veci za to, že ide o absolútne neplatný právny úkon, a to so zreteľom
na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Pre absolútnu neplatnosť
právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku a nastáva priamo zo zákona.

Nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej
ochrany. Nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť, totiž nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje. Na
druhej strane zakladá opodstatnený nárok žalobcu z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. OZ). V
prípade konštatovania absolútnej neplatnosti, ktorá pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, účastníkom tejto
zmluvy z nej nemohli vzniknúť žiadne vzájomné subjektívne práva a povinností.

35. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu veci súd dospel k názoru, že v konkrétnom
prípade došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ, ktoré je konštruované ako
záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil.
Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 OZ upravené ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Na
základe uvedeného vznikol medzi sporovými stranami záväzkový vzťah, teda záväzok z bezdôvodného

obohatenia, pretože medzi nimi neexistuje iný právny vzťah. Preto žalobca sa dôvodne domáha nároku
navydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške973,41eurpodľa§451ods.2OZ,ktorévzniklonastrane
žalovaného v dôsledku preplatenia nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov žalovaným titulom
úveru (nad sumu 1284,55 eur). Žalovanému bola vyplatená žalobcom suma v celkovej výške 2476,55
eur, pričom žalovaným bola žalobcovi poskytnutá suma vo výške 1284,25 eur. Rozdiel týchto plnení je

vo výške 1192,3 eur, práve o túto sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil. V prípade bezdôvodného
obohatenia ide o získanie plnenia z neplatného právneho úkonu v súvislosti s plnením bez právneho
dôvodu. Išlo o právny úkon absolútne neplatný od začiatku. Žalobca však žiadal vydať žalovaným
bezdôvodné obohatenie vo výške 973,41 eur.
36. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 24.04.2017 interpretoval odlišne ustanovenia § 9 písm. k) zák. č.

129/2010Z.z.vkoreláciisoSmernicouRadyč.2008/48z23.4.2008ozmluváchospotrebiteľskomúvere
a o zrušení Smernice č. 87-102/EHS, ktorej implementácia bola vykonaná zákonom o spotrebiteľských
úveroch.Judikatúrasúdovustálilaochranuspotrebiteľastriktnýmdodržiavanímustanovenívnútroštátnej
právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, keď európsky štandard jeho ochrany bol implementovaný doslovenského právneho poriadku a preto medzinárodné zmluvy majú prednosť pred vnútroštátnou
úpravou, ak zabezpečujú väčšiu ochranu práv. Priama aplikácia Smerníc EÚ musí byť podľa názoru
súdu posudzovaná aj v iných súvislostiach a v posudzovanom spore bolo zistené konanie žalovaného

pri uzatváraní zmluvy, ako veriteľa a silnejšej zmluvnej strany, ktoré bolo v rozpore, v dôsledku čoho súd
konštatoval neplatnosť revolvingového úveru.
37. K výkladu ust. § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, súd podotýka, že ak úverová
zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, potom úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedený nedostatok nie je možné odstrániť ani odkazom

na možnosť spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania zmluvy vyžiadať si amortizačnú tabuľku, z ktorej
členenie ním uhradenej splátky na istinu, úroky a ostatné poplatky je zrejmé. Aj keď splátka úveru bola
síce vždy v rovnakej výške, plnenie z tejto splátky mohlo byť započítavané na úroky a istinu v rôznej
výške v závislosti od intervalu úverového vzťahu, kedy k plneniu došlo. Na začiatku úverového vzťahu
totiž najväčší podiel celej splátky mohol tvoriť úrok a na konci úverového vzťahu zase istina. Za danej
situáciespotrebiteľvčaseuzatváraniaúverovejzmluvyaanivpriebehutrvaniazmluvnéhovzťahunemal

vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva splátka úveru a hoci mal určenú povinnosť
plniť splátku v dohodnutej výške, nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy, ako bude táto
splátka rozčlenená, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, ako aj úrokov z úveru a ďalších poplatkov.
Spotrebiteľ má teda splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme úrokov, avšak pred
uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemá možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne

splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa. Veriteľ až počas samotného splácania
mohol priradiť plnenie na splátku istiny a na splátku odmeny bez toho, aby do toho mohol spotrebiteľ
akokoľvek zasahovať. Takúto zmluvnú podmienku preto je potrebné považovať za neprijateľnú, a teda
neplatnú, vzhľadom na ust. § 53 ods. 5 OZ s tým, že neplatnosť dohody v tejto časti spôsobuje vydanie
bezdôvodného vydania v zmysle § 451 OZ.

38. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku,
počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
39. Súd však už v bode 30 odôvodnenia prejudiciálne konštatoval, že predmetná zmluva o
revolvingovom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom. Preto námietky žalovaného odkazujúc

na rozsudok SD EÚ vo veci N.-XX/XX B. N. F. c/a M. V. sú v tomto smere právne irelevantné.
40. Žalovaný vzniesol tiež námietku premlčania.
41. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
42. Trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohateniazačalaplynúťusumy705,27eurposkytnutejžalovanémuztituluposlednejsplátkyúverudňa
17.09.2015 týmto dňom; ďalej zrážky vykonané zamestnávateľom žalobcu v období od januára 2015 do
augusta 2015 v celkovej sume 642,96 začali plynúť dňom vykonaných mesačných zrážok. Bezdôvodné

obohatenie na strane žalovaného vzniklo z titulu neplatného právneho úkonu (zmluvy o revolvingovom
úvere) a začiatok jej plynutia je určený dňom, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Vo vyššie
uvedených prípadoch - splátok úveru došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vyplatením jednotlivých
splátok úveru žalovanému. Subjektívna dvojročná premlčacia doby podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený (žalobca) dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Za tento deň je možné považovať dátum 08.06.2015, kedy
podľa vyjadrenia žalobcu (č.l. 56) začal plniť nad rámec „údajne poskytnutej istiny v celkovej výške
1.500 eur, čím dobromyseľne uhradil všetky údajne vzniknuté záväzky zo zmluvy“. Nakoľko žalovaný
nepristúpil na riešenie predmetnej veci mimosúdnou cestou, na ktoré ho vyzval žalobca, bol následne
nútený podať žalobu, ktorú doručil súdu dňa 23.01.2017. Teda dňom 08. 06. 2015 začala plynúť

subjektívna premlčacia doba v rozsahu dvoch rokov podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
u posudzovaných a vyššie uvedených nárokov (pohľadávky splátok z úveru), pričom do podania žaloby
neuplynula(najskoršiasplátkaúveru,vykonanáformouzrážkyzomzdyzajanuár2015).Žalobcasipreto
uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia na súde včas pred uplynutím premlčacej doby.
Preto námietku premlčania vznesenú žalovaným súd hodnotil ako nedôvodnú.

43.Súdmávkonanípreukázané,žedošlokzmenšeniumajetkužalobcuvsúvislostisplnenímnadrámec
poskytnutej sumy žalovaným, pričom žalovaný sa bezdôvodne obohatil o 1192,3 eur (1284,25 eur
poskytnutá suma žalobcovi žalovaným a prijaté platby v sume 1192,3 eur žalovaným od žalobcu, a to
dňa 17.09.2015 v sume 705,27 eur a zrážky zo mzdy za obdobie 01/2015 do 08/2015 v sume 642,96 eur)s prihliadnutím na včasné uplatnenie nároku žalobcom, tak v subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej
dobe. Žalobca si však uplatnil len sumu vo výške 973,41 eur z titulu bezdôvodného obohatenia ako aj
úrok z omeškania vo výške 5% počnúc od 21.11.2016.

44. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 973,41 eur aj
s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.11.2016 až do zaplatenia, t.j.
odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie, na ktoré bol žalovaný vyzvaný listom z
03.11.2016. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
45. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §

232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v
súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V súlade s §
262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).