Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. január 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14P/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216208629
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216208629.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

navrhovateľky - matka maloletého dieťaťa: J. P., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXX/X, XXX XX C. J., a odporcu
- otec maloletého dieťaťa: S. P., F.. XX.XX.XXXX, T. P. B. XXXX/XX, XXX XX C. J., o obmedzenie styku
otca s maloletými deťmi: S. P., F.. XX.D. XXXX I. M. J. P., F.. XX.I. XXXX, bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom, zástupcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v znení:

II. Otec má právo stretávať sa maloletými deťmi: S. P., F.. XX.D. XXXX I. M. J.M. P., F.. XX.I. XXXX, raz

za dva týždne za prítomnosti sociálneho pracovníka, s ktorým si tento termín týždeň vopred dohodne.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie (§ 221 písm. a/ CSP).

2. Súd uvážil za potrebné pripomenúť nasledovné ustanovenia:

3. Podľa § 25 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave
stykusmaloletýmdieťaťompodľaodseku1,súdupravístykrodičovsmaloletýmdieťaťomvrozhodnutío
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

4. Podľa § 28 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva
a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3)
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo
ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností
obmedzený alebo pozastavený.

5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičovzverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

6. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti
oboch rodičov - matky i otca. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je
právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou oboch rodičov mu takéto prostredie
zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa prichádza k dlhodobejším nezhodám príp. obaja rodičia

alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý
rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do starostlivosti druhé rodiča, čoho cieľom je ušetriť dieťa
negatívneho vplyvu a stresujúceho prostredia.

7. Hmotnoprávnymi podmienkami obmedzenia rodičovských práv a povinností je kumulatívne naplnenie
dvoch skutočností, a to, ak si to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a rodičia sa zavinene správajú

spôsobom, z ktorého možno vyvodiť, že riadna výchova dieťaťa je ohrozená.

8. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), Záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnými

stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú
pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov
alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné
administratívne opatrenia. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, sa zaväzujú, že
zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali

normám stanoveným kompetentnými úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu
a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného dozoru. Záujem dieťaťa teda stojí nad všetkými inými
záujmami, vrátane záujmu rodiča. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a
povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy, najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty,
spokojnosti, bezpečie, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom. Štátne orgány

musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a najmä na najvyšší záujem dieťaťa a
jeho práva“ (NUUTINEN/ Fínsko č. 32842/96, ESLP 2000- VII, Volanský / Česká republika č.63267/00
z 29.6.2004).

9. Súd vôbec nepochybuje o snahe, láske matky a jej dobrej vôli zaistiť čo najlepšie podmienky pre

výchovu maloletých detí. Záujem dieťaťa vždy treba posudzovať z hľadísk objektívnych a nielen zo
subjektívneho hodnotenia výhodnosti, či naopak nevýhodnosti pozície toho, ktorého z oboch rodičov
(uznesenie Ústavného súdu SR spisová značka III. ÚS 464/04). Súčasne nemožno prehliadnuť, že
povinnosťou súdu je rešpektovať aj zásadu vyjadrenú v článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa
podľa ktorej obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právom dieťaťa

je aj právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s obidvoma rodičmi. Podľa ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva hľadiskom kľúčovým pri hodnotení povinností štátnych orgánov
použiť všetky vhodné formy za účelom udržania styku medzi rodičom a dieťaťom je záujem dieťaťa
(Ignaccolo - Zenide).

10. Spoločný život rodičov bol prakticky prerušený, resp. neexistuje, preto je nevyhnutné, aby bol vzťah
medzi rodičmi a mal. deťmi upravený na základe zákonných pravidiel, ktoré sú odlišné od pravidiel
bežne uplatňovaných v situácii, kedy rodina ako celok riadne funguje. V prvom rade ich úlohou je starať
sa o blaho mal. detí. Európsky súd pre ľudské práva prisúdil zvláštny význam zvrchovanému záujmu
maloletého dieťaťa, ktorý podľa svojej povahy a závažnosti môže v súlade s vyššie uvedeným prevážiť

nad záujmom rodiča. Možnosť byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života
vyplývajúceho z čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porov.
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko).

11. Z obsahu spisu je nepochybné, že rodičia sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností

dohodli, a to v záujme maloletých sa obmedzil výkon rodičovských práv otca maloletých detí.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 122 CMP, § 368 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 370 a nasl. CMP.