Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116010925
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116010925.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou v trestnej veci

obžalovaného Y. U., pre pokus pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 14 odsek 1 k § 221 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Nitre dňa 09.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Y. U. S. V. B. N. Q. G. Q. G. , narodený XX.XX.XXXX P. B.,
trvale bytom B., G.É. XXX/X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

v čase o 17,22 hodine dňa 14.01.2015, na Bratislavskej ulici 5 v Nitre, v obchodnom centre Galéria
Tesco, ako pracovník v pobočke stávkovej kancelárie obchodnej spoločnosti Tipsport Sk a. s. Žilina,
prijal od poškodeného N.. Y. Y. stávkový tiket číslo XXXX XXXX s vkladom vo výške 4.999,- eur a to
na zápas českej hokejovej extraligy medzi tímami Pardubice a Plzeň, so stávkou na výsledok zápasu s
remízou a predpokladanou výhrou vo výške 18.696,26 eura,

v čase o 17,25 hodine dňa 14.01.2015, na Bratislavskej ulici 5 v Nitre, v obchodnom centre Galéria
Tesco, ako pracovník v pobočke stávkovej kancelárie obchodnej spoločnosti Tipsport Sk a. s. Žilina,
prijal od poškodeného N.. Y. Y. stávkový tiket číslo XXXX XXXX s vkladom vo výške 3.000,- eur a to
na zápas českej hokejovej extraligy medzi tímami Pardubice a Plzeň, so stávkou na výsledok zápasu s
remízou a predpokladanou výhrou vo výške 10.506,56 eura,

pričom následne toho istého dňa Y. U. bez vedomia a súhlasu poškodeného N.. Y. Y., obidva vyššie
uvedené stávkové tikety, s úmyslom si vklad v celkovej výške 7.999,- eur ponechať pre seba, stornoval s

tým, že dňa 16.01.2015 sa predmetný športový zápas skončil remízou, v dôsledku čoho sa obidva vyššie
uvedené tikety stali výhernými, avšak v dôsledku ich stornovania, nedošlo v prospech poškodeného N..
Y. Y. k vyplateniu výhry v celkovej výške 29.202,82 eura, ale len k vráteniu jeho celkového vkladu vo
výške 7.999,- eur,

t e d a :

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobiť tak na
cudzom majetku väčšiu škodu, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,

t ý m s p á c h a l :

pokus pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 14 odsek 1 k § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno k), písmeno l),
písmeno n) Trestného zákona, zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona,

postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, podľa § 54 Trestného zákona trest povinnej
práce vo výmere 300 (tristo) hodín.

Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obvinený povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do 1
(jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Do doby výkonu trestu povinnej práce sa nezapočítava

doba, počas ktorej bol odsúdený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci.

Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obvinený povinný vykonať trest povinnej práce osobne a vo
svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodení N.. Y. Y., B. XX.XX.XXXX P. B., O. X. X. XXX/

X, Y. a TIPSPORT SK, a.s., so sídlom J. Kalinčiaka 14, Žilina, IČO: 36 436 861 odkazujú s ich
nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 2Pv 72/15/4403 podanej na Okresný súd
Nitra dňa 22.07.2016, prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému Y. U. na hlavnom

pojednávaní dňa 09.02.2017.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný Y. U. na hlavnom pojednávaní dňa 09.02.2017 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek
1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo
vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu, po poučení o neodvolateľnosti
prijatého vyhlásenia o vine a v tomto rozsahu aj o nenapadnuteľnosti takéhoto vyhlásenia o vine
odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, podľa

ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal obžalovaný
kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora a splnomocnenca poškodeného, súd jeho vyhlásenie
prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku sa na hlavnom pojednávaní
nevykoná. Súd takto rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním
vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že protiprávnym úmyselným konaním obžalovaného

boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty pokusu pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 14
odsek 1 k § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona po stránke subjektívnej, ako aj po stránke
objektívnej. Takýmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný spôsobom
uvedeným v skutkovej vete obžaloby a následne súd vykonal dokazovanie iba pokiaľ išlo o výrok o treste
a o náhrade škody.

Obžalovaný bol na hlavnom pojednávaní vypočutý k podmienkam uloženia trestu, najmä k jeho druhu,
pričom obžalovaný súhlasil aj s uložením trestu povinnej práce, vyjadril sa, že je zdravotne spôsobilý na
výkon takéhoto druhu trestu a nebráni mu v tom ani jeho brigádnická práca.

Súd z oboznámených listinných dôkazov zistil, že dňa 19.01.2015 bola uzavretá zmluva o pôžičke
medzi poškodeným Y. Y. ako veriteľom a obžalovaným Y. U. ako dlžníkom, na základe ktorej poškodený
dňa 19.01.2015 poskytol obžalovanému peňažnú pôžičku vo výške 20.800,- eur v hotovosti na adrese
pobočky Tipsport Sk, a.s., Bratislavská 5, Nitra, kde aj došlo k prevzatiu peňažnej pôžičky. Na základe
zmluvy o pôžičke sa obžalovaný zaviazal predmetnú pôžičku splácať od 19.01.2015 po dobu 26

mesiacov v pravidelných mesačných splátkach vo výške 800,- eur do 28.02.2017. Písomné vyhotovenie
zmluvy nebolo účastníkmi právneho vzťahu podpísané. Dňa 17.01.2015 bola podpísaná len skrátená
zmluva o pôžičke vyhotovená rukou.

Z výpisu z obchodného registra TIPSPORT SK a.s. vyplývalo, že predmetná spoločnosť bola zapísaná

do obchodného registra Okresného súdu Žilina dňa 07.112.2005. Členmi predstavenstva spoločnostisú J. P., podpredsedníčka, L. Z. H. X.. Y. O., predseda, ktorí konajú za spoločnosť a podpisujú každý
samostatne.

Z odpisu registra trestov, z lustrácie v evidencii STA a z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Nitra
sp. zn. 6T/16/2014 vyplývalo, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný za majetkovú trestnú
činnosť. Prvýkrát bol právoplatne odsúdený dňa 01.10.2009 pre prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1,
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona. Naposledy bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.
zn. 6T/16/2014 zo dňa 05.08.2014, právoplatným dňa 05.08.2014 uznaný vinným zo zločinu úverového

podvodupodľa§222odsek1,odsek4Trestnéhozákonapreskutokspáchanýdňa17.03.2005,začomu
boluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmeretrirokyspodmienečnýmodkladomasprobačnýmdohľadom
nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby vo výmere štyri roky. Obžalovanému bola zároveň
uložená povinnosť počas skúšobnej doby nahradiť, podľa svojich možností a schopností, škodu vo
výške 82.967,88 eura. Skúšobná doba obžalovanému v tejto trestnej veci plynie od 06.08.20014 do
06.08.2018. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol

obžalovaný pred spáchaním skutku osemkrát priestupkovo prejednávaný, vždy pre priestupky na úseku
dopravy, za ktoré bol potrestaný blokovými pokutami.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri
ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce

účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery

obžalovaného a na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno k) Trestného zákona, keď
obžalovaný poškodenému N. dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu výške 7.999,- eur, pričom tento
poškodený inú škodu od obžalovaného ani v adhéznom konaní uhradiť nežiadal, podľa písmena l)
Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, pričom priznanie urobil obžalovaný
prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku na hlavnom

pojednávaní. Súd obžalovanému tiež priznal okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona podľa písmena
n) Trestného zákona, pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu. V danom
prípade obžalovaný vyhlásením o vine umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania
bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní a kladnými
odpoveďami na otázky podľa § 333 ods. 3 aj písm. h) Trestného poriadku, t. j. že, či sa obžalovaný

„dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“
naplnil podmienku uvedenú v § 36 písmeno n) Trestného zákona. Súd zároveň zistil u obžalovaného
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona teda, že bol už za trestný čin odsúdený.
S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby
o jednu tretinu podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, teda namiesto pôvodnej trestnej sadzby na jeden

rok až päť rokov, vychádzal z trestnej sadzby jeden rok až tri roky a osem mesiacov.
V danom prípade bol druh trestu jednoznačne určený ustanovením § 221 odsek 2 Trestného zákona, ale
vzhľadom na vyššie uvedené a výmeru trestnej sadzby (1-5 rokov) mohol súd s ohľadom na ustanovenie
§ 34 odsek 6 Trestného zákona ukladať aj iný trest, než trest odňatia slobody.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie

trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zretelidôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení

podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť
nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské
odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že obžalovaný bol
dvakrát súdne trestaný, jedenkrát v roku 2009, druhýkrát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Nitra za zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona pre skutok spáchaný
dňa 17.03.2005, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným

odkladomasprobačnýmdohľadomnadsprávanímobžalovanéhopočasskúšobnejdobyvovýmereštyri
roky a povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spôsobenú škodu. Keďže
prejednávaný pokus pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 14 odsek 1 k § 221, odsek 1, odsek 2
Trestnéhozákonaobžalovanýspáchalvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdenia,bolisplnenévšetky
formálne podmienky na uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody zakotvené v ustanovení

§ 49 odsek 2 Trestného zákona. Napriek uvedenému konštatovaniu však súd považoval uloženie
nepodmienečného trestu za neprimerane prísne, čo by bolo v rozpore so zásadou proporcionálnosti
trestu.

Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu,

v danom prípade išlo o menej závažný majetkový trestný čin. Úmernosť trestu okrem iného určujú aj
pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri

náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobuvovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa
na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,
vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký
význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k

spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania nepodmienečného trestu súd teda skúmal aj
to, či sú splnené podmienky na uloženie trestu alternatívneho, a to trestu povinnej práce v najvyššej
možnej výmere 300 hodín. Účelom ustanovenia § 54 Trestného zákona je predovšetkým vytvorenie
vhodnej alternatívy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v prípadoch menej závažných trestných
činov, ktorých sa dopustili menej narušení páchatelia, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Postup

podľa uvedeného zákonného ustanovenia v danom prípade nebol vylúčený. Opačný záver, ku ktorému
by mohol viesť príliš reštriktívny výklad tohto zákonného ustanovenia, o ktorý sa opiera prokurátor
pri dožadovaní sa nepodmienečného trestu odňatia slobody, by inak znamenal nemožnosť „zmierniť
neprimeranú tvrdosť zákona“ ako aj nemožnosť uložiť alternatívny trest za trestný čin spáchaný v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, napríklad v takých prípadoch, ako je i tento, a s čím

by bolo nevyhnutne späté nerešpektovanie jednej zo základných zásad ukladania trestu - zásady
proporcionálnosti trestu, ktorá je jedným z kritérií prispievajúcich k tomu, aby bol trest uložený na základe
zákona trestom spravodlivým.

Rozšírenie alternatívnych trestov zákonodarcom totiž malo za cieľ posilniť zásadu, že nepodmienečný

trest odňatia slobody je „ultima ratio“, ktoré treba uplatniť len vtedy, keď iné, menej závažné prostriedky
boja proti trestnej činnosti zlyhali. Tradičný trest odňatia slobody a umiestnenie odsúdeného v ústave na
výkontrestujeostrakizujúci,naprotitomuuloženiealternatívnychtrestovzasahujedoživotaodsúdenéhov obmedzenej miere, dokonca posilňuje vedenie riadneho života a preto aj sociálna inklúzia po skončení
trestu je omnoho jednoduchšia a pravdepodobnosť recidívy u odsúdeného je nižšia.

V intenciách vyššie spomínaných základných zásad ukladania trestov súd nepovažoval nepodmienečný
trest odňatia slobody, na uloženie ktorého boli splnené formálne podmienky za trest, ktorý by zodpovedal
požiadavkám proporcionálnosti - primeranosti a spravodlivosti trestu.

Podľa názoru súdu alternatívny trest povinnej práce vo výmere 300 hodín je dostatočný - primeraný,

a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného. Tento trest dostatočne, primerane
a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom takto
uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery obžalovaného, vytvorí dostatočný
priestor pre zachovanie ekonomickej stability obžalovaného a zároveň jeho možnosti nahradiť škodu
spôsobenú nielen týmto trestným činom, ale aj predošlým trestným činom, za ktorý bol právoplatne
odsúdený. S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy súd uložil obžalovanému trest povinnej práce

v maximálnej možnej výmere vo výške 300 hodín, ktorý je obžalovaný povinný vykonať osobne a vo
svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

V súvislosti s výrokom o náhrade škody súd vychádzal z návrhu poškodených. Poškodený N.. Y. Y.,
cítiac sa konaním obžalovaného poškodeným si voči obžalovanému neuplatnil nárok na náhradu škody

dôvodiac tým, že svoj nárok na náhradu škody spôsobený trestným činom si bude uplatňovať v rámci
civilného konania. Zástupca spoločnosti Tipsport Sk, a. s. žiadal náhradu škodu, ktorú ale nevedel
vyčísliť argumentujúc tým, že túto budú vedieť vyčísliť až po tom ako si ju uplatní poškodený Y. Y.,
súčasne uvádzajúc, že spoločnosti v súčasnosti žiadna škoda nevznikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.