Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230388
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115230388.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka,
a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom
Červeňová 14, 811 03 Bratislava, IČO: 35 885 459, v mene ktorej koná JUDr. Ján Gajan, advokát a
konateľ, proti žalovanému: S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., o zaplatenie sumy 25.026,61 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10C/581/2015-116, zo
dňa 31. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e a vec
mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zrušil platobný rozkaz Okresného súdu

Trnava č.k. 10C/581/2015-60 zo dňa 22.03.2016. Žalovanému uložil povinnosť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 15.747,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 11.041,73 eura od 18.12.2015 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol a
žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 13,28 %.

2. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca

žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 18.03.2009 úverovú zmluvu, na základe ktorej sa
veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver v sume 62.700 eur s ročnou úrokovou sadzbou 6,49%. Úver
bol účelovo určený na kúpu a rekonštrukciu domu, pričom súčasťou úverovej zmluvy bola aj dohoda
o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. O.. Úver sa
žalovaný zaviazal splácať v 358-tich mesačných splátkach po 396,98 eura. Listom zo dňa 16.09.2014
žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru dňom 15.09.2014, pričom pohľadávka žalobcu k

uvedenému dňu predstavovala sumu 56.579,50 eura. Súd mal preukázanú realizáciu výkonu záložného
práva, ako aj dosiahnutý výťažok vo výške 43.000 eur, z čoho bola žalobcovi poukázaná suma vo výške
40.631,25 eura. Žalovaný tak uhradil žalobcovi celkovo sumu vo výške 26.385,42 eura a sumu výťažku
vo výške 40.631,24 eura. Uzatvorenú zmluvu vyhodnotil súd prvej inštancie ako spotrebiteľskú, keď
súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Súd neaplikoval na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ustanovenia zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 písm. a) je vylúčená
aplikácia uvedeného zákona, pretože úver bol použitý na kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti. Súd prvej
inštancie ďalej konštatoval, že žalobca sa domáha zaplatenia pohľadávky vo výške 25.026,61 eura,
pričom časť z nej tvorí istina, a časť úroky, ako aj úroky z omeškania. Zmluvné úroky predstavujú
dohodnutú odplatu za užívanie požičanej istiny a sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky, t. j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru a veriteľ

nie je oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. Na
základe uvedeného je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku opodstatnený len do 15.09.2014,kedy žalobca úver zosplatnil. Žalobca podľa ním predloženej tabuľky tento úrok vypočítal na sumu
16.912,14 eur (len úrok zo splátok nezaplateného úveru), pričom započítal naň platby žalovaného vo
výške 14.727,78 eur, t.j. žalobcovi prislúcha úrok z úveru vo výške 2.184,36 eura. Žalobcom vypočítaný

omeškaný úrok z úveru ku dňu 15.09.2014 predstavoval 2.475,86 eur. Vo zvyšku na úrok z úveru nemá
nárok, a to na úrok z úveru po splatnosti vyčíslený v sume 3.592,06 eur, ktorý súd nepriznal. Žalobca
žiadal o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 5.582,92 eura, čo predstavuje úrok
z omeškania vo výške z omeškaných jednotlivých splátok vypočítaný podľa priloženej tabuľky. Súd
v súvislosti so žalobcom uplatnenými úrokmi z omeškania z úrokov z úveru, poplatkov konštatoval,

že úroky sú príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a súčasne v
súvislosti s ust. § 39 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky nemožno
požadovať pre rozpor so zákonom, pričom právna úprava takýto nárok nepozná. Súd konštatuje, že
ak aj takáto dohoda medzi účastníkmi v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
bola písomne uzatvorená, súd na ňu nahliadal ako neplatnú z dôvodu znevýhodnenia spotrebiteľa,
ktorého značne znevýhodňujú ako spotrebiteľa, a takéto podmienky sú neplatné. Rovnako aj úroky z

omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, a preto ani za omeškanie so zaplatením úrokov z omeškania
nevzniká žalobcovi právo na ďalšie úroky z ani za omeškanie so zaplatením úrokov z omeškania
nevzniká žalobcovi právo na ďalšie úroky z omeškania z týchto úrokov. Súdu prvej inštancie po prepočte
vyplynulo, že žalovaný mal vyúčtovaný úrok z omeškania vo výške 2.565,52 eura ku dňu 15.05.2012,
pričom žalobca započítal do uvedeného času na žalovaného pohľadávku sumu 2.566,16 eura. Súd prvej

inštancie mal za to, že úroky z omeškania vypočítané žalobcom k uvedenému dňu a uplatňované nie
sú uplatňované správne, nakoľko úroky z omeškania vo výškach 474,15 eura (obdobie omeškania od
16.11.2011 do 15.12.2011), 486,7 eura (obdobie omeškania od 16.12.2011 do 15.01.2012), 480,06 eura
(obdobie omeškania od 16.01.2012 do 15.02.2012), 474,15 eura (obdobie omeškania od 16.02.2012
do 15.03.2012), 465,31eura (obdobie omeškania od 16.03.2012 do 15.04.2012) a 467,7 eura (obdobie

omeškania od 16.04.2012 do 15.05.2012) (riadky 27 až 31 stĺpec 7 č.l.96) nemohli vzniknúť, nakoľko
žalovaný bol v omeškaní s plnením istiny vo výške 5633,97 eura (po úhrade v januári 2012, len vo výške
2.658,84 eura), t.j. úroky z omeškania nemohli byť vo výške uplatnenej žalobcom, nakoľko úrok 9%
ročne zo sumy 5.633,97 eura od 15.11.2011 do 15.02.2012 prestavuje sumu 129,19 eura a 9% zo sumy
2.658,84 eura od 16.02.2012 do 15.04.2012 predstavuje sumu 39,99 eura zo žalobcom uvedených istín,

pričom aj uvedené sumy istiny špecifikované žalobcom vlastne predstavujú aj kapitalizované úroky z
omeškania, úroky z úveru a poplatky. Splatná pohľadávka na istine pritom predstavovala sumu 883,95
eura k 16.11.2011. Úrok z omeškania teda predstavuje sumu 39,88 eura za rozhodné obdobie a nie
sumu 2.373,92 eura. Súd prvej inštancie k sume istiny uviedol, že túto stanovil podľa tabuľky na sumu
883,95 eura, nakoľko z nej možno vychádzať, pričom nepočítal v ďalšom istinu za nasledujúce mesiace.

Žalobcom uplatnené úroky z omeškania by prichádzali do úvahy len v prípade, ak by bol celý úver
mimoriadne zosplatnený, čo by však súd viedlo k aplikácii § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súd prvej
inštancie však vychádzal z vykonaného dokazovania, predložených listín, preto dospel k záveru, že ide
o výpočtovú chybu na strane žalobcu. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žalobcov nárok na zaplatenie sumy vo výške 2.373,92 eura je nedôvodný, nakoľko nárok v tejto časti

zanikol splnením (resp. nevznikol). Súd prvej inštancie vyslovil otázku, na čo bolo plnené, keď suma
2.334,04 eura(vypočítaná ako rozdiel žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 2.373,92
eur a úrokov z omeškania, ktoré by mu patrili vo výške 39,88 eura). Súd prvej inštancie mal za to, že
uvedené bolo plnené na istinu a úroky z úveru, pričom žalobca na uvedené teda nemá nárok, keď dlžník
plnil dopredu. Žalobca má nárok na zaplatenie istiny 11.041,73 eura, nakoľko istina v rozsahu 2.334,04

eura zanikla splnením v roku 2012. Následne súd prvej inštancie odčítal aj úroky z úveru vypočítané
z tejto sumy, nakoľko splatená časť úveru nemohla byť úročená, pričom sumu úrokov súd vypočítal
za obdobie od 15.05.2012 do 15.09.2014, t.j. do splatnosti úveru, a suma takto vypočítaných úrokov
predstavuje sumu 354,41 eura, ktorú súd žalobcovi nepriznal, nakoľko na ňu nemá nárok. Rovnako
súd prvej inštancie vypočítal aj úroky z omeškania z uvedenej sumy tak, že ich počítal nie zo sumy

54.007,01 eura, ale zo sumy 51.672,97 eura (54.007,01 eura -2.334,04 eura), pričom žalobca úroky z
omeškania za obdobie od 16.09.2014 do 15.08.2015 vypočítal na sumu 5.226,59 eura a podľa vyššie
uvedeného prepočtu súdu pri použití 5,05% úrokov ide o sumu 2.395 eura za dané obdobie, a zo sumy
11.041,73 eura (13.375,77 eura - 2.334,04 eura) za obdobie od 16.08.2015 do 17.12.2015 je úrok z
omeškania vo výške 189,42 eura, ktorý súd vyhodnotil ako dôvodný, t.j. celkom úroky z omeškania

žalobcu predstavujú sumu 2.584,42 eura ( úroky z omeškania od 16.05.2012 do 15.09.2014), ktoré súd
považoval za dôvodné. Na základe takto zisteného stavu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba
je dôvodná v rozsahu čo do sumy 11.041,73 eura istiny, Ďalej vo výške 2.121,45 eura čo do úrokov z
úveru, a vo výške 2.584,42 eura, t.j. celková suma 15.747,60 eur a čo do úrokov z omeškania, spolus úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítaným zo sumy 11.041,73 eura od 18.12.2015 do
zaplatenia a vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo
výškevovýške5,05%ročne odsplatnostiúveru(leboažodvtedybolžalobcavomeškaníscelouistinou)

v súlade s právnymi predpismi platnými v čase vzniku omeškania, t.j. vyhlásenia mimoriadnej splatnosti.
Percentuálna výška úrokov bola určená v súlade s platnými predpismi v čase vzniku omeškania, t.j. vo
výške 5,05 %, pričom súd prvej inštancie mal za to, že je potrebné použiť právne predpisy platné v
čase vzniku omeškania a nie predpisy platné v čase vzniku pôvodnej zmluvy. Súd prvej inštancie tak
žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 15.747,60 eura čo do úrokov z omeškania, spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítaným zo sumy 11.041,73 eura od 18.12.2015 do zaplatenia
a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C.s.p.“),
keď úspech žalobcu predstavuje 56,64 % (16.792,47 eura je 56,64% z 29.646,45 eura), vo zvyšku
je úspešný žalovaný 43,36 %, čistý úspech žalobcu 13,28%. Súd vzhľadom na uvedené rozhodol, že
žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 13,28 %.

3. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil použitím ustanovení § 3 ods. 1, §39, § 52
ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 488, § 489 Občianskeho zákonníka, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods.
1 až 3, § 506, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom

ku dňu omeškania.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti napadol v zákonom stanovenej lehote žalobca.

5. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., teda z

dôvodu že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca má za to,
že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, keď uplatnený nárok na vyčíslené zmluvné úroky vo výške
3.592,60 eura (zmluvný úrok po mimoriadnej splatnosti), a na zmluvné úroky vo výške 6,49% ročne

zo sumy 13.375,77 eura (istina) od 18.12.2015 do zaplatenia zamietol. Žalobca súčasne poukázal na
skutočnosť, že súd prvej inštancie pri vydaní uvedeného rozhodnutia pochybil a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odôvodneniu súdu prvej inštancie, v
ktorom tento konštatuje, že veriteľ nie je oprávnený žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj
po splatnosti úverovej istiny, pričom súčasne uvádza, že zmluvné úroky predstavujú dohodnutú odplatu

za užívanie požičanej istiny žalobca uvádza, že je zrejmé že k vráteniu istiny úveru do dnešného dňa
nedošlo. Podľa žalobcu je zrejmé, že veriteľovi prináležia zmluvné úroky až do reálneho splatenia úveru
je dôležité rozlišovať medzi pojmami „splatenie úveru“ a „zosplatnenie úveru“. Žalobcovi patrí úrok z
úveru až do jeho faktického splatenia, to znamená vrátenia peňažných prostriedkov predstavujúcich
istinu úveru. Žalobca vidí nesúlad medzi údajmi vyplývajúcimi zo špecifikácie žalovanej pohľadávky,

ktorá bola súdu predložená ako prehľad splácania úveru žalovaným a medzi údajmi, na ktoré sa
súd odvoláva v odôvodnení napádaného rozhodnutia. Aj za okolností, že by žalobca vychádzal z
vypočítavania riadnych úrokov ku dňu zosplatnenia úveru teda k 15.09.2014, v zmysle predloženej
špecifikácie žalovaný uhradil riadne úroky vo výške 14. 729,48 eura pričom mal uhradiť riadne úroky vo
výške17.205,34eura.Vzmysleuvedenéhoboldlhžalovanéhonariadnychúrokochkudňuzosplatnenia

úveru 2.475,86 eura a nie 2.184,36 eura ako nesprávne uvádza v bode 29. odôvodnenia napadaného
rozhodnutia súd prvej inštancie. Navyše, zatiaľ čo súd prvej inštancie v bode 29. uvádza, že žalobcovi
prislúcha úrok z úveru vo výške 2.184,36 eura, napokon mu priznal úrok z úveru vo výške 2.121,45
eura. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že mu patrí žalobou uplatnený nárok na vyčíslené
zmluvné úroky vo výške 3.592,06 eura, ako aj na zmluvné úroky vo výške 6, 49% ročne zo sumy 13.

375,77 eura (istina) od 18.12.2015 do zaplatenia. Žalobca sa taktiež nemôže stotožniť s výpočtom
úrokov z omeškania, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akých
skutočnostísúdprvejinštancievychádzavosvojichvýpočtochzdátumu15.05.2012,nakoľkosanejedná
ani o dátum zosplatnenia úveru a žalovaný sa dostal do omeškania aj po tomto dátume. Súd sa napriek
tomu v odôvodnením napádaného rozhodnutia venuje výpočtu úrokov z omeškania len za obdobie

piatich mesiacov teda od 16.11.2011 do 15.05.2012, pričom nesprávne uvádza, že v období 16.11.2011
do 15.12.2011 boli úroky z omeškania vo výške 474,15 eura namiesto v špecifikácii uvedených 29,90
eura. Navyše súd prvej inštancie stanovil výšku istiny na sumu 883,95 eura, nakoľko nemal žalobcom
preukázanú vyššiu sumu istiny. Žalobca sa nemôže stotožniť so záverom súdu ani v tejto časti nakoľkopredložil súdu okrem už spomínanej špecifikácie dokonca aj výpis z úverového účtu a má za to, že
z predložených dôkazov sú zrejme ním uplatňované nároky. Predmetný úver bol ku dňu 15.12.2011
zosplatnený, teda splatnou bola celá istina a teda všetky úhrady po tomto dátume (úhrada vo výške

2.359,08 eura a vo výške 1.500 eura) boli zúčtované prednostne na istinu úveru. Následne bol úver
k 15.05.2012 ako vyplýva aj z výpisu z úverového účtu žalovaného, odsplatnený a žalovanému bolo
opätovne umožnené riadne splácanie v štandardnom režime. Platba vo výške 10.000 eura už bola
teda započítaná aj na príslušenstvo pohľadávky. Suma vo výške 6.517,92 eura predstavuje rozdiel
medzi istinou ku dňu 15.12.2011 a 15.05.2012. Nakoľko však úver nebol následne riadne splácaný, bol

opätovne zosplatnený ku dňu 15.09.2014. Žalobca nemôže súhlasiť s odôvodnením rozhodnutia, podľa
ktorého uvedené žalobca nepreukázal, navyše pokiaľ mal súd prvej inštancie pochybnosti ohľadom
predložených dôkazov, mohol tieto žalobca odstrániť na pojednávaní dňa 24.10. 2017, kedy sa právny
zástupca žalobcu pojednávania zúčastnil. Žalobca považuje napadané rozhodnutie za nesprávne aj
v časti výšky úrokovej sadzby priznaného úroku z omeškania. Súd v odôvodnení rozhodnutia priamo
v bode 26. odkazuje na ustanovenie § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995

Z.z. a v bode 27. ďalej cituje ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, napriek tomu však vo výroku
rozhodnutiapriznalžalobcovinároknaúrokyzomeškanialenvúrokovejsadzbe5,05%ročne.Zdôkazov
predložených žalobcom jednoznačne vyplýva, že úverová zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá dňa 18.03.2009. To znamená že na právny vzťah medzi stranami sporu sa má vzťahovať
právna úprava platná v čase uzavretia zmluvy. Keďže k dátumu, od ktorého si žalobca v návrhu

uplatňoval úrok z omeškania, teda ku dňu 18.12.2015 bola úroková sadzba 0,05% žalobca si uplatnil
nárok na úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 19. 443,69 eura od 18.12.2015 do
zaplatenia. Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05%
ročne od splatnosti úveru, nakoľko až od tohto dátumu bol žalovaný v omeškaní s úhradou celej
istiny. Napriek uvedenému však súd vo výroku žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške

5,05 % zo sumy 11.041,73 eura od 18.12.2015 do zaplatenia, pričom k zosplatneniu úveru došlo
dňa 15.09.2014. Žalobca nevidí dôvod ani na priznanie úrokov z omeškania až od dátumu, kedy bol
žalovaný v omeškaní s celou istinou. Je totiž zrejmé, že veriteľ má nárok na úroky z omeškania od
dátumu omeškania dlžníka, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by musel byť úver
zosplatnený, prípadne že by muselo dôjsť k omeškaniu dlžníka s celou istinou, pokiaľ bolo dohodnuté

splácanie úveru prostredníctvom mesačných splátok. Na základe vyššie uvedeného si žalobca dovoľuje
tvrdiť, že napádané súdne rozhodnutie obsahuje zjavné nesprávnosti spôsobené najmä nedostatočne
zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením veci, ako aj inými vadami a preto je
nutné opravným prostriedkom žiadať odvolací súd o vykonanie spravodlivej nápravy. Žalobca navrhol,
aby odvolací súd zrušil zamietajúci výrok napadnutého rozsudku a rozhodol tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.279,01 eura spolu s riadnym úrokom vo výške 6,49% ročne zo sumy
13. 375,77 eura od 18.12.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy
8.401,96 eura od 18.12.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 11.041,73
eura od 18.12.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadal
náhradu trov konania

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana
sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj

konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatnéskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzavretá dňa 18.03.2009 úverová zmluva na účel kúpy a rekonštrukcie rodinného
domu, vo výške 62.700 eur s konečnou splatnosťou 15.02.2039, úverovou sadzbou 6,49 % ročne,

maximálnou mesačnou splátkou 396,98 eura a počtom mesačných splátok 358. Ročná percentuálna
miera nákladov bola vyčíslená vo výške 6,83%. Zmluvné strany súčasne uzavreli zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej z
vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Listom zo dňa 28.03.2014 vyzval žalobca žalovaného na úhradu
omeškaných splátok vo výške 1.606,37 eura s poučením, že v prípade neuhradenia omeškaných
splátok bude dlh vyhlásený za splatný, pričom celý dlh ku dňu 15.09.2014 predstavoval 55.573,38

eura. Listom zo dňa 16.09.2014 oznámil žalobca žalovanému, že dňom 15.09.2014 vyhlásil celú svoju
pohľadávku za splatnú, pričom celý dlh vrátane príslušenstva činil 56,579,50 eura. Dňa 11.08.2015
bola vydražená založená nehnuteľnosť za cenu 43.000 eur. Po uspokojení nákladov dražby a odmeny
dražobnej spoločnosti vo výške 2.368,75 eura bol na úhradu pohľadávky žalobcu poukázaný zostatok
výťažku v sume 40.631,25 eura.

12. Z obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie v
procese vykonávania dôkazov a pri ich hodnotení nepostupoval tak, ako predpokladá zákonodarca
v ustanoveniach §§ 181, § 188 a § 191 C.s.p.. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný bol v konaní
nečinný, písomnosti si nepreberal, k žalobe sa nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil. Žalobca sa

zúčastnil na pojednávaní dňa 24.10.2017, v rámci ktorého - ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní -
súd okrem iných vykonal aj dôkaz - oboznámenie s tabuľkou (prehľadom) žalovanej sumy, v ktorej sú
rozpísané podľa jednotlivých období s uvedením počtu dní splátky istiny, splátky riadneho úroku, úroky
z omeškania, poplatky, splátky, omeškanie, dlžná pohľadávka žalobcu. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sa súd prvej inštancie podrobne zaoberá najmä týmto prehľadom (najmä v odseku 29.

- 30.), keď prepočítava jednotlivé sumy istiny, úrokov, úrokov z omeškania, tieto sumy vyhodnocuje
ako nesprávne vypočítané, chybné, kladie si otázky o spôsobe započítania na jednotlivé sumy. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že zo zápisnice z pojednávania nevyplýva, že by súd prvej inštancie
postupom podľa ustanovenia § 181 ods. 2 prezentoval, že skutkové tvrdenia žalobcu považoval
za sporné a z akého dôvodu, pričom by uviedol svoje zistenia tak, ako ich uvádza v odôvodnení

svojho rozhodnutia (ods. 29.-30.) a umožnil tak strane žalobcu na pojednávaní vyjadriť sa k týmto
výpočtom, ktoré boli pre súd podstatné, ako aj uvádza vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd naviac
konštatuje (súhlasne s odvolateľom), že proces výpočtu je neprehľadný, nejasný a nie je možné ho
riadne preskúmať. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva to pozornosti, že úlohou súdu nie je nahrádzať
stranu sporu v konaní a polemizovať so stranou sporu (v tomto prípade so žalobcom) o jej skutkových

tvrdeniach, úlohou súdu je vykonať dokazovanie a vyhodnotiť dôkazy. Ani v prípade spotrebiteľského
úveru nie je úlohou súdu nahrádzať stranu sporu - spotrebiteľa, ktorý má dostatok procesných inštitútov
na realizáciu svojich procesných práv, má teda aj možnosť namietať skutkové tvrdenia protistrany.
Povinnosťou súdu prvej inštancie je po vykonaní dokazovania a vyhodnotení dôkazov aplikovať na
zistený skutkový stav príslušné právne normy. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že súd zisťuje

skutkový stav, nie stav skutočný (§ 215 ods, 1, 2 C.s.p.), čo korešponduje s koncepciou sporového
konania a je určitým spôsobom sankcionovaním nečinnej strany sporu. Postup súdu prvej inštancie
pretomožnovyhodnotiťakonesprávny,znemožňujúcistrane(vpreskúmavanomprípadežalobcovi),aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva. Podľa odvolacieho súdu je intenzita nesprávnosti konania
súdu prvej inštancie v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací

súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodov uvedených v § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a
podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať, zaoberať
sa vecnou aj právnou správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov, pričom dôsledne

preskúmaajtvrdeniažalobcuuvedenévodvolaníprotinapadnutémurozsudku.Súdprvejinštanciebude
v ďalšom konaní dôsledne aplikovať ustanovenie § 181 C.s.p. Výsledky dokazovania súd prvej inštancie
opätovne komplexne vyhodnotí, posúdi podľa príslušných hmotnoprávnych ustanovení a následne vo
veci rozhodne, pričom bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, zrozumiteľné, suvedením obsahových náležitostí podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., vrátane uvedenia skutočností,
ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako
ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V novom rozhodnutí

prvoinštančný súd rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 1 a 3 C.s.p.).

14. Odvolací súd naviac poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Odvolací
súd tiež dodáva, že súd prvej inštancie správne vychádzal z predpokladu, že pri predčasnom a
mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Zosplatnením úveru na jednej strane
nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov,
na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v

svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by
spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Odvolací súd tak dospel, zhodne so súdom prvej
inštancie, k záveru, že po zosplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za poskytnutý úver.
Súd prvej inštancie však nepostupoval správne pri určovaní výšky úrokov z omeškania, keď správne
neaplikoval ustanovenia § 3 ods. 1 a 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..

15. Podľa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.

16. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinného k 31. januáru 2013
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol dňa 18.03.2009, omeškanie vzniklo po 31.1.2013 -

žalobca v návrhu uplatňoval úrok z omeškania odo dňa 18.12.2015, kedy bola úroková sadzba 0,05%.
Je preto potrebné ustáliť, že správna výška úrokovej sadzby v tomto prípade je vo výške 8,05% ročne.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p.) prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.)).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).