Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/178/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617202532
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617202532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta

Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. U.
XXX, XXX XX O., proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
so sídlom Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, o zaplatenie 268,-- Eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 11C/14/2017-179 zo dňa 21.02.2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal
náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 51 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 5 písm.
a) zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb
zamestnanosti, po aplikácii § 10 ods. 3, 9 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, vecne
odôvodnil tým, že Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nebola

podaná dôvodne. Je nesporné že žalobca vykonával aktivačné práce podľa § 10 ods.3 zák.č. 417/2013
Z.z.nazákladePonukyodÚPSVaRNMNV.Vtejtosúvislostižalobcanezdokladovalobdobieod1.1.2015
od 31.12.2016 (nepredložil súdu príslušnú Ponuku resp. Ponuky od ÚPSVaR NMNV za obdobie od
1.1.2015 do 31.12.2016). Žalobou sa domáha zaplatenia nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s
výkonom aktivačných prác v období od 08/2014 do 02/2017. Z potvrdenia od Mesta Myjava je zrejmé,
že tieto vykonával počas celého obdobia, ktoré je predmetom žaloby t.j. od 08/2014 do 02/2017.
Medzi účastníkmi zmluvy tak prišlo k platnému uzatvoreniu zmluvy podľa § 51 OZ zmysle § 10

ods. 3 zák.č. 417/2013. Daný vzťah nie je možné subsumovať pod § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.
Súd mal súd preukázané, že Dohodou č. 16/10/010/9 zo dňa 14.3.2017, ktorá bola uzatvorená medzi
ÚPsVaR NMNV (ako úradom a mestom Myjava ako organizátorom podľa § 10 ods. 3, ods. 9 a nasl.
zák.č. 417/2013 Z.z.), konkrétne podľa čl. III ods.2 písm. a/ Dohody sa úrad zaviazal zabezpečiť pre
občana na vlastné náklady ochranné osobné pracovné prostriedky. Táto dohoda však bola uzatvorené
až dňa 14.3.2017 , teda mimo žalovaného obdobia. Žalobca inú Dohodu súdu nepredložil. Navyše v
tejto dohode sa nič nehovorí o cestovných náhradách. Pokiaľ ide o ochranné pracovné prostriedky,

dohoda nešpecifikuje ich rozsah a sám žalobca potvrdil, že v rámci aktivačných prác prevzal prac. kabát
zateplený, reflexnú vestu aj niekoľko párov prac. rukavíc, na základe čoho je možné konštatovať, že
úrad si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. III cit. Dohody. Podstatná je ale aj tak skutočnosť, že
žalobca podobnú Dohodu za žalované obdobie nepredložil, čím svoj nárok uplatnený žalobou pokiaľ ideo zaplatenie nákladov za nákup ochranných prac. prostriedkov nepreukázal, neuniesol teda dôkazné
bremeno. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v ostatných častiach žaloby, pretože pokiaľ ide o
cestovné, ktorú položku síce zdokladoval cestovnými lístkami, tento nárok nemá oporu v zákone ani

nepreukázal, že by bol dohodnutý. Podobne je to so zvyšnými nárokmi uplatnenými žalobou ako náklady
na cestovnom pri podpisovaní prac. výkazov v sume 35,--Eur, náklady za vymáhanie dlžnej sumy
(poštovné, telefón, internet, kopírovanie, kancelárske potreby a pod.) v sume 80,-- Eur, a odmena pre
žalobcu za vykonané predžalobné úkony v sume 240,-- Eur, ktoré položky jednak vôbec nezdokladoval,
naopak ich cenu určil odhadom a navyše tento nárok tiež nemá oporu v zákone a ani nepreukázal,

že by bol dohodnutý. Navyše má súd za to, že správne by mal byť žalovaný úrad (ÚPSVaR NMNV),
pretože napriek novelizácii uskutočnenej zák.č. 310/2014 Z.z., ktorou sa novelizoval zákon č. 453/2003
Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti od l.l.2015,
súd poukazuje na znenie § 5 ods. 5 písm. a) tohto právneho predpisu, v zmysle ktorého Úrad práce
sociálnych vecí a rodiny má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a
samostatne konať pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci v rozsahu svojej pôsobnosti Z

uvedeného vyplýva, že ak úrad uzatvoril dohodu, podľa ktorej sa zaviazal zabezpečiť pre občana osobné
ochranné pracovné prostriedky, mal byť žalovaný tento úrad a nie ministerstvo. Súd žalobu zamietol z
viacerých dôvodov a to jednak ako nedôvodnú, jednak pre neunesenie dôkazného bremena zo strany
žalobcu a jednak pre nedostatok pasívnej legitimácie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 CSP,
§ 255 ods.1 CSP s použitím § 257 CSP a žalovanému ktorý mal v spore úspech náhradu trov konania

nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto súd vidí v tom, že žalobca je dlhodobo sociálne
odkázaný a jeho majetkové a finančné pomery mu nedovoľujú platiť trovy konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vo veci rozhodol tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Poukázal na

to, že dostatočne preukázal výkon pracovnej činnosti pre Mesto Myjava v zmysle § 10 ods. 3 zákona
č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, od augusta 2014 až do roku 2017. Úrad práce v Novom
Meste nad Váhom pravidelne uzatváral s Mestom Myjava dohody na základe § 10 ods. 4 zákona, na
základe ktorých mal žalobca ponuku v zmysle § 10 ods. 3 za celé obdobie od 08/2014 do 02/2017, súd
preto nepotreboval na posúdenie dôvodnosti žaloby tieto ponuky, žalobca dostatočne uniesol dôkazné

bremeno, súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy. Žalobca sám viedol spor s Úradom práce v
Novom Meste nad Váhom, resp. so žalovaným už od augusta 2014, s čím mu vznikli náklady, na náhradu
ktorých má žalobca nárok. V auguste 2014 platil zákon 453/2003 Z.z., podľa ktorého úrad práce nemal
spôsobilosť podpisovať dohody na základe § 10 ods. 4 zákona, túto spôsobilosť, ako aj spôsobilosť
byť účastníkom súdneho konania získal úrad až od 01.01.2015 novelizáciou zákonom č. 310/2014 Z.z.

Právomoc podpisovať dohody mal žalovaný (§ 3 zákona č. 453/2003 Z.z.), za dohody podpísané v roku
2014, konkrétne dňa 30.06.2014 a dňa 26.11.2014, zodpovedá žalovaný, čím je preukázaná jeho vecná
pasívna legitimácia.

4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril. Žalovaný má

za to, že žalobca vo svojom odvolaní nepoukazuje na žiadne nové skutočnosti a v samotnej podstate
poukazuje na tie isté skutkové tvrdenia a odvoláva sa na rovnaké dôkazy, preto i žalovaný zotrváva v
plnom rozsahu na svojich doterajších tvrdeniach,
uvedených v písomných vyjadreniach, ako i na ústnych pojednávaniach. Žalobca opätovne odkazuje na
§ 10 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov, z ktorého podľa

názoru žalobcu vyplýva povinnosť' zúčastňovať' sa na pracovnej činnosti, avšak cit. zákon nehovorí nič
o povinnosti občana dostaviť' sa na miesto výkonu prác na vlastné náklady. Žalovaný má za to, že z cit.
ustanoveniavšaknevyplývaanipovinnosť'štátualeboobcehradiťcestovnénákladyaakožalovanýsám
uviedol vo vyjadrení k žalobe, zákon o pomoci v hmotnej núdzi takéto preplácanie cestovných nákladov
neumožňuje. Rovnako tak povinnosť preplácať cestovné náklady za účelom cesty na výkon aktivačných

práca nie je v zákone č.5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov ustanovená. Nakoľko v zmysle článku II., ods. 2 Ústavy SR štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, nie
je v zmysle platnej legislatívy možné, aby žalobcovi boli finančné prostriedky, o ktoré žiada, poskytnuté,
keďže ani zákon o službách zamestnanosti, ani zákon o pomoci v hmotnej núdzi neumožňuje preplácať

žalobcom požadované náklady. Taktiež ani v dôkazoch, na ktoré sa žalovaný odvoláva. tj. v ,.Ponuke''
ani v Dohode č.16/10/010/9 nie je stanovená takáto povinnosť obci, ako správne uvádza i Okresný
súd Senica v bode 18. svojho rozsudku. Súčasná platná legislatíva, tak ako je nastavená, doposiaľ
nevymedzuje povinnosť prihliadať na zabezpečenie šiat, či dopravy pre občanov v hmotnej núdzi, ktoríza miestom výkonu ponúkaných aktivačných činností musia dochádzať z mestských častí s rôznou
vzdialenosťou. Žalobca taktiež žiada o úhradu nákladov na pracovnú obuv a odev a odvoláva sa na
vyššie uvedenú Dohodu. Žalovaný nepopiera, že v zmysle jednak dohôd uzatvorených medzi Úradom

práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj ako "úrad") a mestom Myjava je
jednou z povinností úradu zabezpečiť' občanom na vlastné náklady ochranné osobné prostriedky, avšak
práve z toho dôvodu sú s pravidelnosťou takýmto aktivačným pracovníkom zabezpečené pracovné
rukavice a reflexné vesty. V decembri 2014 boli pre aktivačných pracovníkov dokonca zakúpené i zimné
kabáty. Prevzatie kabátu žalobca svojim podpisom potvrdil na protokole zo dňa 26.1.2015. V januári

2016 boli zadovážené gumáky pre aktivačných pracovníkov pre činnosti, ktorých charakter vykonávanej
činnosti takýto odev vyžaduje. Ako žalovaný uviedol i na pojednávaní, Dohoda nešpecifikuje rozsah
poskytnutia ochranných osobných prostriedkov, a preto platí, že už i samotné prevzatie zimného kabáta
žalobcom možno považovat' za splnenie podmienky poskytnutia osobných ochranných prostriedkov.
Preto žalovaný súhlasí i s konštatovaním Okresného súdu Senica, ktorý v bode 18. rozsudku taktiež
uvádza, že úrad si poskytnutím pracovného zatepleného kabátu, reflexnej vesty a niekoľkých párov

rukavíc splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. III. Dohody. Ďalej je žalobca toho právneho názoru, že
§ 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa dostal do rozporu s Ponukou, nakoľko v predmetnom
ustanovení sa explicitne uvádza na aké účely slúži dávka v hmotnej núdzi. Žalovaný nedisponuje
takou právomocou, aby i v prípade, žeby tomu tak bolo, posudzoval právomoc posudzovať prípadný
nesúlad zákona s jeho vykonávacími predpismi, navyše je toho názoru, že Ponuku, ktorú dostal žalobca,

nemožno považovat' za vykonávací predpis, nemá podobu normatívneho správneho aktu. Uzatvorenie
dohody úradu s obcou za účelom aktivácie občanov poberajúcich dávku v hmotnej núdzi je podriadené
zákonu a úrad nemôže do dohody svojvoľne zahrnúť svoje požiadavky, ako ani individuálne požiadavky
svojich klientov. Napriek tomu, ako vyplýva z vyjadrení, ktoré obdržal žalovaný, ÚPSVaR NMNV -
pracovisko Myjava sa vždy snažil zabezpečiť žalobcovi aktivačné práce, čo najbližšie k miestu jeho

bydliska, dokonca v novembri 2014 bolo žalobcovi umožnené si odpracovat' 32 hodín v mestskej časti
žalobcovho trvalého bydliska - H. U.. Viacerí poberatelia dávok v hmotnej núdzi vykonávajú aktivačné
práce v rovnakej vzdialenosti ako žalobca. K námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného musí
žalovaný konštatovať, že v plnom rozsahu súhlasí s názorom Okresného súdu Senica, ktorý v bode
20. uvádza, že ak úrad uzatvoril dohodu, podľa ktorej sa zaviazal zabezpečiť pre občana osobné

ochranné pracovné prostriedky, mal byť žalovaný tento úrad a nie ministerstvo, a to v zmysle § 5 ods.
5 písm. a) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí. Rodiny a
služieb zamestnanosti v znení novelizácie uskutočnenej zákonom č. 310/2014 Z. z. k l.1.2015. Žalovaný
má za to, že rozsudok Okresného súdu Senica je riadne odôvodnený, zrozumiteľný a jasne z neho
vyplýva, akými úvahami sa Okresný súd Senica zaoberal, správne vec právne posúdil a použil správne

ustanovenia právnych predpisov, dostatočne zistil skutkový stav a taktiež je toho právneho názoru, že
konanie nemá inú vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Na základe vyššie
uvedených skutočností žalovaný považuje nárok žalobcu za neopodstatnený a nedôvodný, žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania
či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku

čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny s použitím § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.7. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo
veci pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez
potreby zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne

posúdenie otázok, ku ktorým sa obe sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.

8. Z obsahu spisu a zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa svojou
žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.3.2017 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 588,-- Eur a to sumu 268,-- Eur ako náklady spojené s výkonom pracovnej činnosti,
sumu 80,-- Eur ako náklady spojené s vymáhaním dlžnej sumy a sumu 240,-- Eur ako minimálnu
odmenu, všetko za obdobie od 08/2014 do 02/2017. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe § 10
zák. č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi podpísal (s výhradami). Ponuku ÚPSVa R Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 28.7.2014. V auguste 2014 nastúpil na výkon povinnej pracovnej činnosti (ďalej
prác) v rozsahu 32 hodín mesačne, nakoľko bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Prácu vykonáva

nepretržite od 08/2014 do 02/2017 a stále trvá. Práce boli dohodou medzi mestom Myjava a ÚPSVaR
Nové mesto nad Váhom, pričom miestom výkonu prác bol cintorín na Turej Lúke, tam bol povinný sa
na vlastné náklady dostaviť, pričom v súvislosti s týmito prácami mu vznikali neúnosné náklady na
cestovanie, lebo musí dochádzať autobusom, náklady na pevnú pracovnú obuv (letnú, zimnú), gumáky,
montérky a iné. Na túto u skutočnosť od počiatku upozorňoval a opakovane požadoval preplatenie týchto

nákladov. Dávka v hmotnej núdzi je 61,60 Eur a je určená na jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné
ošatenie a prístrešie (§ 2 ods.2 zak.č. 417/2013 Z.z.), teda nie je určená na nákup pracovnej obuvi,
odevov a cestovanie za povinnými prácami. ÚPSV a R Nové mesto nad Váhom odmietal preplatiť tieto
náklady s odôvodnením, že to zákon neumožňuje.

9. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad
Váhom a Mestom Myjava boli podpisované dohody podľa § 10 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v
hmotnej núdzi, pričom v čl. III. bod 2 písm. a) sa úrad zaviazal zabezpečiť pre občana na vlastné
náklady ochranné osobné pracovné prostriedky. Dohoda bola uzatvorená dňa 30.06.2014, následne
dňa 26.11.2014.

10. Súd prvej inštancie svoj záver o nevyhnutnosti žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť
založil okrem iného na tom závere, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný.

11. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o

ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom

procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je
rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).

12. Súd prvej inštancie preto dospel k vecne správnemu záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácii

žalovaného, a preto nemal inú možnosť ako žalobu zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal ďalšími
meritórnymi otázkami.

13. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, ak v odsekoch 5 a 6
nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 Eur za každého plnoletého

člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,
dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi
úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom
je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebosprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný
prospech (ďalej len "organizátor dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní
a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,

ktorej zriaďovateľom je obec, b) dobrovoľníckej činnosti, alebo c) prác na predchádzanie mimoriadnej
situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

14. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi písomná dohoda podľa odseku
3 obsahuje a) identifikačné údaje účastníkov dohody, b) miesto a druh vykonávania menších obecných

služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c), c) začiatok a dĺžku vykonávania
menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) s určením hodiny
začatia a hodiny skončenia denného časového vymedzenia vykonávania menších obecných služieb,
dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c), d) záväzok organizátora menších obecných
služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) zabezpečiť dohodnuté podmienky
počas celého obdobia trvania dohody, e) ďalšie dohodnuté náležitosti.

15. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti zriaďuje sa úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "úrad") s
pôsobnosťou pre územný obvod jedného okresu alebo viacerých okresov v rámci územného obvodu
kraja. Úrad je rozpočtová organizácia štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na rozpočet

ústredia.

16. Podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti v znení účinnom od 01.01.2015, Úrad má spôsobilosť 1. byť účastníkom
súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom alebo iným orgánom verejnej

moci v rozsahu svojej pôsobnosti, 2. uzatvárať dohody, ak tak ustanoví osobitný predpis.

17. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny
a služieb zamestnanosti v znení účinnom od 01.01.2015, majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky,
pohľadávky Slovenskej republiky okrem pohľadávok, ktoré vznikli z výkonu štátnej správy úradom, a

záväzky Slovenskej republiky v správe úradov k 31. decembru 2014 prechádzajú do správy ústredia.
Právaapovinnostiúraduvyplývajúcezdohôdpodľaosobitnéhopredpisuuzatvorenýchdo31.decembra
2014 zostávajú úradu.

18. Záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácii žalovaného vyplýva z posúdenia základnej právnej

otázky spočívajúcej v tom, kto bol účastníkom právneho vzťahu, z ktorého žalobca odvíja svoje nároky.

19. V konaní bolo nesporné, že žalobca vykonával práce na základe ust. § 10 ods. 3 a 4 zákona č.
417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, keď základným právnym rámcom pre výkon takýchto prác
boli dohody medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom a Mestom Myjava,

podpisované podľa § 10 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, pričom v čl. III. bod 2 písm.
a) sa úrad zaviazal zabezpečiť pre občana na vlastné náklady ochranné osobné pracovné prostriedky.
Z týchto dohôd teda nepochybne vyplýva, že žalobca bol na ich základe v právnom vzťahu jednak s
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom a tiež s Mestom Myjava, a preto
akékoľvek nároky vyplývajúce z týchto dohôd si mal žalobca uplatniť voči týmto subjektom.

20. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že spôsobilosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Mesto nad Váhom byť účastníkom súdneho konania vznikla až 01.01.2015, pričom nároky žalobcu sa
vzťahujú aj na obdobie roku 2014, ani táto námietka neobstojí, nakoľko aj podľa zákona č. 453/2003
Z.z. v znení účinnom od 31.12.2014 bol úrad definovaný ako rozpočtová organizácia, čím je daná jeho

samostatná právna subjektivita. Zo znenia dohôd uzatváraných v roku 2014 tiež nepochybne vyplýva,
že tieto uzatváral úrad vo svojom mene, ako právnická osoba, ktorá mala právnu subjektivitu. Zo znenia
§ 12 ods. 3 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a
služieb zamestnanosti v znení účinnom od 01.01.2015, t.j. prechodného ustanovenia k novele účinnej od
01.01.2015tiežjednoznačnevyplýva,žeprávaapovinnostiúraduvyplývajúcezdohôdpodľaosobitného

predpisu (t.j. aj na základe zákona č. 417/2003 Z.z.) uzatvorených do 31. decembra 2014 zostávajú
úradu.21. Rozpočtová organizácia je podľa zákona 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a
výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku.

Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci
svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho
územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtové organizácie nemožno zriadiť na
výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.

22. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalovaný nebol
účastníkom právneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzoval svoje nároky uplatnené v tomto konaní, a
preto žaloba bola voči žalovanému správne zamietnutá.

23. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu, resp. argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre
rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa

už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom

rozsahu, vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého vecne správneho výroku o náhrade trov konania,
v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom

konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nebolo
preukázané,žebymunejakétrovyodvolaciehokonaniavznikli,žalovanýsianináhradutrovodvolacieho
konania neuplatnil.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).