Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10C/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514201804
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3514201804.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej

veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, právne
zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36
853 186, proti žalovaným: 1/ K.. K. U., R.. XX.XX.XXXX, D. T. Q. XXX, XXX XX K., 2/ X.. C. U., R..
XX.XX.XXXX, D. T. Q. XXX, XXX XX K., obaja právne zastúpení JUDr. Annou Kašparovou, advokátkou,
so sídlom Malinovského 43, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 50.000,- Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaným sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom došlým súdu dňa 28.02.2014 domáhal voči žalovaným 1/ a 2/, aby
spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi 50.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,347
% ročne zo sumy 50.000,- Eur od 26.02.2014. Návrh odôvodnil tým, že dňa bola medzi žalobcom ako
veriteľom a obchodnou spoločnosťou K. V. O., O..I.., X.: XX XXX XXX ako dlžníkom uzatvorená úverová
zmluva. Dňa 16.06.2013 bol k úverovej zmluve podpísaný Dodatok č. 20, v rámci ktorého žalovaní na
základe vyhlásenia ručiteľa č. XXX XXX XXXX v celom rozsahu zaručili ako fyzické osoby za zapletenie

úverovej pohľadávky. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 38K/36/2013 zo dňa 05.12.2013 sa
voči dlžníkov začalo konkurzné konanie a pohľadávky žalobu sa stala splatnou. Pohľadávka žalobcu
ku dňu 20.12.2013 predstavovala sumu 555.269,48 Eur. Dňa 17.02.2014 žalobca písomne vyzval
žalovaných na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o úvere v lehote do 25.02.2014. Žalovaní na výzvu
nereagovali. Istina pohľadávky sa v zmysle článku 4.5.2 úverovej zmluvy v znení dodatku č. 20 úročí
úrokom z omeškania vo výške 13,347 ročne (1 - mesačný EURIBOR + 0,147 % p.a + marža vo výške
3,40 p.a. + refinančná prirážka vo výške 0,80 p.a. + 9 % p.a.).

2. Súd dňa 26.11.2014 vydal platobný rozkaz a doručil ho stranám sporu. Žalovaní voči platobnému
rozkazupodalipodanímdošlýmsúdudňa22.1.2015odpor,vktoromnamietli,žežalobcasinárokuplatnil
len čiastočne a v žalobe neuviedol, ktorý z nárokov si uplatňuje. Vyhlásenie ručiteľa považujú absolútne
neplatný právny úkon z dôvodu obchádzanie zákona ako aj z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom.
Poukázali, že ručenie akcionárov podľa § 154 ods. 1 Obchodného zákona sa vylučuje.

3. Žalobca v podaní došlým súdu dňa 06.03.2015 uviedol, že skutočnosť, že žalovaní sú zároveň členmi
štatutárneho orgánu, resp. akcionármi dlžníka, nemá vplyv na platnosť ručiteľského záväzku a je vdanomprípadeirelevantná.Vtomtoprípadeideoindividuálneručeniefyzickejosoby.Žalobcasivkonaní
uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 50.000,- Eur.

4. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom žalobcu, žalovaných a
svedkov na nariadenom pojednávaní, spisovým materiálom tunajšieho súdu sp.zn.: 10C/118/2015,
pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Dňa 19.06.2001 bola medzi žalobcom ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou K. V. O., O..I..

ako dlžníkom uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške
1.500.000,- Sk.

6. Dňa 16.06.2013 bol k úverovej zmluve podpísaný Dodatok č. 20, na základe ktorého bol dlžníkovi
poskytnutý úverový rámec vo výške 550.000,- Eur. Úver bol zabezpečený záložným právom k
nehnuteľnostiam, vlastnou blankozmenkou vystavenou dlžníkom na rad veriteľa, záložným právom

k pohľadávkam dlžníka, podriadenosťou dlhu vo výške 150.000,- Eur uzatvorenej medzi veriteľom,
dlžníkom a žalovaným 2/, vyhlásením žalovaného 2/ ako ručiteľa č. XXX XXX XXX, vyhlásením
žalovaného 1/ ako ručiteľa č. XXX XXX XXXX a notárskou zápisnicou o uznaní dlhu dlžníka. Medzi
stranami sporu nebolo sporné, že v čase podpísania úverovej zmluvy bola hodnota založených
nehnuteľností dlžníka vyššia ako výška poskytnutého úverového rámca veriteľom.

7. Dňa 18.06.2013 žalovaný 1/ podpísal vyhlásenie ručiteľa č. XXX XXX XXXX, ktorým žalovaný 1/
vyhlásil, že uspokojí pohľadávky žalobcu vyplývajúce z úverovej zmluvy, ak dlžník nesplatí svoj splatný
záväzok aj bez predchádzajúcej písomnej výzvy veriteľa.

8. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že obdobné ručiteľské vyhlásenie podpísal aj žalovaný 2/,
avšak takýto listinný dôkaz súdu predložený nebol. Tunajší súd rozsudkom č.k. 10C/118/2015-141
zo dňa 07.04.2016 určil, že vyhlásenie ručiteľa žalovaného 2/ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.06.2013
za dlhy obchodnej spoločnosti K. V. O., O..I.., z titulu Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej
dňa 19.06.2001 v znení jej neskorších dodatkov č. 1 až 20, je neplatné. Voči tomuto rozsudku podľa

žalobca odvolanie, pričom odvolací súd o odvolaní doposiaľ právoplatne nerozhodol. V rámci tohto
konania súd prvého stupňa dospel k záveru, že prevzatie ručiteľského záväzku žalovaným 2/ nebolo
bežnou záležitosťou (vzhľadom na povahu a výšku záväzku), dotýkajúcou sa spoločných vecí oboch
manželov podmienenou súhlasom manželky žalovaného 2). Účinky právneho úkonu žalovaného 2/ mali
spôsobilosť prejaviť sa vo sfére spoločných vecí, keďže žalovaný 2/ v čase uskutočnenia ručiteľského

vyhlásenia, t. j. ku dňu 18.06.2013 ani v súčasnosti nedisponuje osobným majetkom v takej výške, aby
postačoval na exekučné uspokojenie pohľadávky žalobcu. Na danom závere najmä so zreteľom na
výšku ručiteľského záväzku nemení nič ani skutočnosť, že ručiteľský záväzok prevzali spoločne dve
osoby. Zistený skutkový stav je potrebné právne podriadiť pod ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalobca si nezabezpečil súhlas manželky žalovaného 2/ k uvedenému úkonu, pričom

manželka žalovaného 2/ sa relatívnej neplatnosti dovolala, a preto súd určil, že vyhlásenie ručenia
žalovaného 2/ je neplatné.

9. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní navrhol, aby súd prejudiciálne riešil platnosť
ručiteľských vyhlásení. Má zato, že rozhodnutie Ústavného súdu SR v obdobnej veci, i keď nie totožnej,

sa na daný prípad nemôže vzťahovať, nakoľko vychádza z iných skutkových okolností. V rámci konania
pred Ústavným súdom sa riešila otázka pristúpenia k záväzku a nie ručenie. Kým pri pristúpení záväzku
dochádza k solidárnemu dlžníctvu pri ručení ide o subsidiárny zabezpečovací inštitút, ktorý nastupuje až
v momente, keď hlavný dlžník neplní. Vychádzajúc z predpokladu, že na ručenie nie je potrebný vždy
súhlas druhého manžela má zato, že ručenie žalovaných 1/ a 2/ je platné. Ak by aj posudzovali platnosť

tohto vyhlásenia, mala by sa ešte riešiť otázka, či konanie žalovaných bolo v rozpore s dobrými mravmi
alebo nie, tzn., či chceli svojím konaním poškodiť svojim manželkám. Myslí si, že medzi účastníkmi nie
je sporné, že takto žalovaní nekonali. Dokonca žalovaný 2/ na inom pojednávaní v inej veci to sám
aj povedal. Ďalšou náležitosťou, ktorú je potrebné skúmať pri ručení je aj dostatok majetku, tzn., či
hlavný dlžník má dostatok majetku nato, aby bol schopný splatiť svoje dlhy. V článku 7 dodatku č. 20

Úverovejzmluvyvyplýva,žehlavnýdlžníkmaldostatokmajetku,atovoformerozsiahlychnehnuteľností,
teda v čase podpisu úverovej zmluvy a v čase ručenia vrátane dodatku č. 20 mal dostatok finančných
prostriedkov na splácanie dlhu. Nemyslí si, že výnimočné rozhodnutie ústavného súdu je prelomové a
tým by mala byť popretá doterajšia 40 ročná prax najvyššieho súdu. O tom svedčí aj rozhodnutie NSSR zo dňa 26.06.2011, sp. zn. 4Cdo/234/2010, ktorý vo svojom odôvodnení dospel k iným záverom ako
ÚstavnýsúdSR.OkremtohorozhodnutieÚstavnéhosúdubolopodrobenéajznačnejkritikevodborných
kruhoch, o čom svedčí aj článok v Bulletine SAKu č. 6/2015, strana 14 až 22. Má teda zato, že hlavný

dlžník si svoje povinnosti riadne a v čase neplnil, teda žalobca má nárok domáhať sa svojej pohľadávky
od žalovaných ako ručiteľov.

10. Žalovaný 1/ na nariadenom pojednávaní vypovedal, že s otcom začali podnikať od roku 1994 na
otcov živnostenský list. Postupne sa firma pretransformovala v roku 2000 na akciovú spoločnosť. Vo

firme zastával pozíciu generálneho riaditeľa a akcionára s 29,5 % balíkom akcií. To, že spolupracovali so
žalobcom je fakt a že išlo o intenzívnu spoluprácu dosvedčuje aj to, že postupne uzatvorili 20 dodatkov.
On ako ručiteľ podpisoval ručenie pre banku iba jediný krát a to dodatkom č. 20. Situácia bola taká, že
síce nežiadali o nový úver, ale len o predĺženie financovania projektov, pričom pracovníci žalobcu sa
dostavili k nim do firmy a priniesli so sebou zmluvnú dokumentáciu. Boli postavení pred hotovú vec a až
týmto momentom sa dozvedel, že má podpisovať nejaké ručenie. Mal pocit, že už z tejto situácie nevie

cúvnuť a už vôbec si nevie predstaviť, že by išiel za manželkou a o niečom ju informoval. Preto ručenie
podpísal. Čo sa týka samotnej úverovej zmluvy, poukázal, že požiadali o úver, načo banka si urobila
vlastný znalecký posudok a im oznámila, koľko peňazí im môže poskytnúť, teda bolo to na banke, aká
bude výška úveru. Keď sa neskôr firma dostala do konkurzu, tak hneď na prvej schôdzi veriteľský výbor
rozhodol o zmene správcu, pričom väčšinovými hlasovacími právami disponovala práve banka, teda

sama si určila, ktorý správca bude v konkurze konať. Ten mal prehľad o všetkom a len on je zodpovedný,
za akú hodnotu sa založené nehnuteľnosti predali. Pre neho bolo nepochopiteľné, keď vie, že z predaja
sazískalo300.000,-EURabankebolapoukázallenpomernáčasť.Koľkotobolopresne,tosinepamätá,
ale zdá sa mu, že bolo to okolo 200.000,- Eur. To, že nijakým spôsobom nechceli obísť banku, svedčí
aj to, že sami do firmy investovali nimi voľné finančné prostriedky, o čom svedčí aj skutočnosť, že sami

sú veriteľmi a správca konkurznej podstaty úpadcu ich pohľadávky uznal. Boli v situácii, keď obrazne
na účte mali mínus 500.000,- Eur a ak by neboli financovaní bankou, tak nastal by okamžitý kolaps, tzn.
že boli by odpojení od elektriky, zamestnanci by skončili na ulici a bol by to úplný koniec. Keďže tomuto
sa s otcom snažili všemožne zabrániť, on nevidel inú cestu ako to, že ručiteľské vyhlásenie podpíše.
Keď to hodnotí s odstupom času, myslí si, že by aj v tomto momentne ručiteľské vyhlásenie podpísal,

nakoľko to pre nich bola jediná alternatíva. Nemali žiadne iné náhradné riešenie. Na vysvetlenie by ešte
chcel uviesť, že bola by úplne iná situácia, ak by napr. mesiac pred podpisom zmluvy vedeli, že majú
podpisovať ručenie. Pre takýto prípad by mohli začať rokovať s inými bankami, resp. túto skutočnosť
namietať. Keďže im to bolo predložené v deň podpisu zmluvy, on nevidel iné riešenie. Bol presvedčený
o tom, že firma má dostatok majetku. Ak si dobre pamätá, firma keď vstupovala do konkurzu, jej odhad

majetku bol okolo 3.000.000,- EUR, teda bol presvedčený, že zabezpečené pohľadávky budú všetky
vyplatené v rámci konkurzu.

11. Právny zástupca žalovaných 1/ na nariadenom pojednávaní poukázala na rozhodnutie tohto súdu,
vedeného pod sp. zn. 10C/118/2015, kde súd vyhlásil ručiteľské vyhlásenie za neplatné, a to z dvoch

dôvodov, pretože absentoval súhlas druhého manžela a jednak ručiteľské vyhlásenie bolo urobené
v rozpore s dobrými mravmi. Preto si myslí, že na dané konanie sa tento právny názor dá požiť a
je možné vo veci rozhodnúť. Trvá na tom, že právny úkon ručenia zo strany odporcov 1/ a 2/ je
postihnuté absolútnou neplatnosťou, a to z nasledovných dôvodov. Myslí si, že tento úkon nebol urobený
slobodne, ale bol urobený v tiesni, o čom svedčia samotné výpovede žalovaných, či už v tomto konaní,

alebo v konaní, vedenom pod sp. zn. 10C/118/2015. Poukázala, že dodatok o ručiteľskom vyhlásení
bol predložený v deň, keď sa mal podpisovať dodatok č. 20, pričom sa nezmenili nijakým spôsobom
majetkové pomery spoločnosti Myjavskej obchodnej agentúry a.s.. Napriek tomu banka vyžadovala
od žalovaných ako nepodnikateľov ručiteľské vyhlásenie. Má zato, že toto konanie je aj v rozpore s
dobrými mravmi, a to s poukazom na § 39a Občianskeho zákonníka, keď medzi veriteľom a dlžníkmi,

resp. ručiteľmi je hrubý nepomer v otázkach práv a povinností tým, že odporcovia sa stali ručiteľmi,
nezískali žiadny majetkový ani iný prospech. Na druhej strane boli by povinní plniť pre prípad platobnej
neschopnosti K. V. O., O..I... Považuje tento úkon aj za obchádzanie zákona, keď banka má ochranu,
napr. cez zodpovednosť konateľov za vznik škody v zmysle Obchodného zákonníka. Pre prípad, že by
súd dospel k záveru, že vyhlásenie nie je absolútne neplatným právnym úkonom, má zato, že ide o

relatívnu neplatnosť, ktorej sa manželky žalovaných riadne dovolali.

12. Svedok Q. U., na nariadenom pojednávaní vypovedal, že podala žalobu o neplatnosť ručiteľského
vyhlásenia, a to z dôvodu, že manželovi nedala na to súhlas a myslí si, že o tomto mala vedieť, nakoľkototo konanie ohrozilo celú ich rodinu. Ona o tomto vôbec nič nevedela. Rok pred podpisom ručiteľského
vyhlásenia bola na rodičovskej. O dianie vo firme sa nezaujímala. Myslí si, že by súd mal toto ručiteľské
vyhlásenie vyhlásiť za neplatné. Ona sa o tomto ručiteľskom vyhlásení dozvedela až potom, čo im bol

doručený platobný rozkaz. Mohlo to byť niekedy v roku 2014, pričom vie, že ručiteľské vyhlásenie malo
byť už rok predtým, a to v roku 2013. Keď sa na to manžela pýtala, tak jej povedal, že bol postavený
pred hotovú vec a nemal inú možnosť Myslí si, že to podpísal hlavne kvôli tomu, aby zachoval firmu
a pritom nemyslel na to, že môže ohroziť ich rodinu. Predpokladá, že to bolo aj kvôli tomu, aby udržal
zamestnanosť vo svojej firme.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže

vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

15. Podľa § 40a cit. zák. ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145

ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

16. Podľa § 147 ods. 1, 2 cit. zák. pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa

dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

17. Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi.

18. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

19. Podľa § 306 ods. 1 cit. zák. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v
prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.
Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

20. Podľa § 307 ods. 1 cit. zák. ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý
záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

21. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobný návrh nie je dôvodný.
Žalobcasavočižalovanýmdomáhazaplateniapohľadávkyztituluzmluvyoúvere,ktorábolauzatvorená

medzi žalobcom ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou K. V. O., O..I.. ako dlžníkom, v rámci ktorej
žalovaní ako fyzické osoby (nie akcionári) urobili písomné vyhlásenie, ktorým za zaručili celým svojím
majetkom, že finančne uspokoja veriteľa, ak mu vzniknú neuhradené splatné pohľadávky dlžníka. Medzi
stranamisporunebolosporné,žekudňu31.06.2016jesplatnápohľadávkažalobcuvovýške341.353,87
Eur, pričom žalobca si z tejto sumy uplatňuje časť istiny vo výške 50.000,- Eur.

22. Súd v celom rozsahu odkazuje na závery tohto súdu v konaní vedenom pod sp. zn.: 10C/118/2015,
v ktorom bolo určené, že vyhlásenie ručiteľa žalovaného 2/ č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.06.2013 zadlhy obchodnej spoločnosti K. V. O., O..I.., z titulu Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa
19.06.2001 v znení jej neskorších dodatkov č. 1 až 20, je neplatné.

23. Obdobná situácia je aj vo vzťahu k žalovanému 1/ a jeho manželky, ktorá sa domohla relatívnej
neplatnosti tohto právneho úkonu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: 12C/118/2015. V
konanínebolonijakýmspôsobomspochybnené,žemanželkažalovaného1/nemalavedomosťotom,že
žalovaný1/urobilručiteľskévyhláseniebezjejsúhlasuaotomtosadozvedela,ažkeďžalovanému1/bol
doručený platobný rozkaz v tejto predmetnej veci. Okrem toho medzi stranami sporu nebolo sporné, že

majetok dlžníka v čase uzatvorenia zmluvy presahoval výšku úverového rámca, teda nebolo nevyhnutné
z pohľadu obchodného vzťahu banky a dlžníka, aby vyžadoval aj ručiteľské vyhlásenie žalovaného
1/ ako fyzickej osoby. Podľa názoru súdu ručiteľským vyhlásením sa neprimerane zasiahlo do práv a
oprávnených záujmov manželky žalovaného 1/, nakoľko medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že
žalovaní nedisponujú takým majetkom, aby v prípade jeho predaja za účelom uspokojenia pohľadávky
žalobcu mohla byť uspokojená celá pohľadávka žalobcu a zároveň neboli ohrozené základné životné

potreby žalovaných a ich rodín.

24. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaných, že ručiteľské vyhlásenie bolo urobené v tiesni. Žalovaní
podnikajú od roku 1994, a teda museli si byť vedomí, že podnikanie prináša aj podnikateľské riziko,
ktoré je obyčajne spájané s podnikateľským rozhodnutím. Ak teda sa žalovaní rozhodli požiadať o

prolongáciu kontokorentného úveru, museli si byť vedomí, že žalobca ako banka pristúpi k posilneniu
zabezpečovacích inštitútov a využije ručiteľské vyhlásenia. Chybou banky ale bolo, v akom rozsahu
požadovala ručiteľské vyhlásenie a že si nevyžiadala súhlas druhého manžela.

25. Vzhľadom k tomu, že súd prejudiciálne skonštatoval, že ručiteľské vyhlásenia žalovaných sú

neplatné, súd zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných.

26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie,protiktorému rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).