Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207206166
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8207206166.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobcu: J., s.r.o. so sídlom U. XX, XXX XX
T., O.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokátom so sídlom Južná trieda
1, Košice, proti žalovaným: 1/ T., s.r.o., so sídlom E. 7, XXX XX T., O.: XXXXXXXX, 2/ G. Q., rod. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX E. ave J. O., NY XXX/X, K., 3/ E.. R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., H.
A. XXXX/XX, všetci žalovaní právne zastúpení: JUDr. Jozef Stašák, advokát so sídlom Andraščíkova
3, Bardejov, o zaplatenie 1.311,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov č.k. 5C/47/2008 - 400 zo dňa 19.12.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaní v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči
žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je nárok žalobcu na plnenie. Svoj nárok odôvodňuje existenciou zmluvy o
poskytovaní služieb spojených s užívaním bytu v bytovom dome, ktorú uzavrel žalobca ako správca
bytového domu s právnymi predchodcami žalovaných v 2. a 3. Rade. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
svoj nárok odôvodňuje povinnosťou žalovaného v 1. rade finančne vyrovnať žalobcovi plnenia, ktoré

získal od vlastníkov bytov, napriek tomu, že reálne správu bytu nevykonával.

2. Žalovaní v 2.rade a 3. rade vo svojej procesnej obrane tvrdili, že nárok nie je dôvodný, za rozhodné
obdobiepožadovanéplneniesplniližalovanémuv1.radeakosprávcovibytu.Žalovanýv1.radevzniesol
námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu ako aj premlčania.

3. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol

tak, že: „Žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

4. Skutkovo mal za preukázané, že žalobca ako správca uzavrel s vlastníkmi bytov H3 zmluvu o výkone
správy, dňa 30.10.1995. Mal za preukázané, že na deň 21.12.2005 bola zvolaná schôdza vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v T. XX a XX v suteréne vchodu č. XX - práčovňa. Zo zápisnice z uvedenej
schôdzemalzapreukázané,že boliprejednanévšetkybodyprogramuazavýpoveďzosprávybytového
domu H3 žalobcovi bola nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov - XX, proti bol X a zdržali sa 2. Za

schválenie nového správcu boli XX, nikto nebol proti a zdržali sa X vlastníci bytov. Prezenčnú listinu z
tejto schôdze podpísalo spolu XX vlastníkov. Výpoveď zo správy T. na H. XX a XX v T. vlastníci bytového
domu doručili žalobcovi dňa 22.12.2005.5. Poukázal na ustanovenia §6, §8, §8b, §10, §14, §451, §454, §563, §100, §107 Občianskeho
zákonníka.

6. Prijal právny záver, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že nie správcom bytového domu v
ktorom sa nachádza byt právnych predchodcov žalovaných v 2. a 3. rade a nemôže sa teda s úspechom
domáhať nárokov na plnenia za služby spojené s bývaním od jednotlivých vlastníkov. Podľa jeho názoru
došlo k platnej výpovedi zmluvy o výkone správy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a právnymi
predchodcami žalovaných v 2. a 3. rade a z ktorej svoj nárok odôvodňuje vo vzťahu k nim. Poukázal na

dôvody akceptácie záverov súdu vyslovené v rozsudku sp. zn. 4C 4/2007 zo dňa 15.decembra 2010
(právoplatný 14.4.2011), aj na závery v obdobnej právnej veci ( vedenej na Okresnom súde Bardejov
pod sp. zn. 4C 231/2006). Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobu zamietol s poukazom na úspešne
vznesenú námietku premlčania.

7. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“), priznal stranám, ktoré mali úspech náhradu trov konania.

8. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom namietal porušenie
práva na spravodlivý proces z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,
nezrozumiteľné, chýba mu riadne odôvodnenie, rozhodnutie je svojvoľné a obsahuje len výber textov

rozhodovacej činnosti iných senátov okresného súdu, pričom odôvodnenie nemá oporu v dôkazoch
zabezpečených v tomto spise. Poukázal na skutočnosť, že dôkazné bremeno preukázania platnej
výpovede zo zmluvy o správe zaťažuje žalovaných a že v odôvodnení rozsudku sa nachádzajú závery,
ktoré v konaní nikdy neboli vykonávané. Taktiež namietol právne zdôvodnenie ohľadom kontinuity
správy, výkonu správy bytového domu a tým, že neboli splnené podmienky pre zmenu správcu. Preto

nedošlo k zmene správcu. Taktiež namietal právne závery ohľadom premlčania nároku na bezdôvodné
obohatenie s poukazom na obchodno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, a to okamih
kedy začína plynúť premlčacia doba s tým, že nároky voči žalovanému v 3.rade z jeho strany nie sú
premlčané. Namietol, že uznanie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi.

7. Žalovaní v 1. - 3.rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že procesný postup súdu počas
celého konania bol v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, resp. Civilným sporovým poriadkom.
Namietali, že závery okresného súdu sú dostatočne odôvodnené, nie sú arbitrárne, ani svojvoľné a
súd sa vyporiadal so všetkými podstatnými a relevantnými argumentmi strán v spore, pričom jeho
odôvodnenie jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Žalovaní v 1. - 3.rade súhlasili so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie. Poukázali na úmyselné protiprávne konanie žalobcu a žiadali potvrdiť
napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Namietli
svoju legitimáciu v konaní, to, že všetci vlastníci bytov uznávajú žalovaného v 1. rade za správcu domu,
ktorý tento spravuje od 01.07.2006.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP., bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový

stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania
dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Zároveň prejednávanú vec správne právne posúdil. V
priebehu odvolacieho konania žalobca nepredložil žiaden dôvodný argument, ktorý by mal súvis s
prejednávanou vecou do tej miery, aby bol spôsobilý priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie.

10. Všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j. je-
ho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne mu-
sí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhod-
nutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premis dospel, boli pre širšiu právnickú (ale ajlaickú)verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V prípade,
keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiad-
nej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozpor-

né s čl.46 ods.1 Ústavy SR,či čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd./I.ÚS 243/07/
Nezrozumiteľnosť je zásadnou vadou rozhodnutia aj v prípade že je zapríčinená dostatkom dôvodov
avšak nezrozumiteľných vzhľadom k vyslovenému výroku. Tým vlastne nezrozumiteľné rozhodnutie
vytvára na jednej strane dojem kvantitatívne na dôvody bohatého rozhodnutia, ale na druhej strane
absentujú najmä skutkové dôvody, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia

samotného. Inak povedané, aj tu je nedostatok dôvodov odôvodnenia, ktorý sa však vizuálne nedá zistiť
ale ktorý sa dá objaviť logickými metódami poznania.
Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych
záveroch musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti

rozhodnutia najmä zo strany účastníkov konania, ktorým je takéto rozhodnutie určené.
Podľa slovníka cudzích slov „arbitrárny“ ( franc. ) znamená “ľubovoľný, javiaci
sa ako ľubovoľný, bez rozumnej opory, závislý len na individuálnom rozhodnutí, ako sa človeku chce,
nie na všeobecne platných dôvodoch“.
Synonymom slova „arbitrárny“ je slovo „svojvoľný“. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, arbitrárne

rozhodnutie všeobecného súdu znamená, najmä
- extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním skutkovými a právnymi zisteniami,
- interpretácia, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judika-
túry), bez toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabili-
zovanú výkladovú prax,

- nerešpektovanie kogentnej normy, interpretácia, ktorá je v extrémnom rozpore s prioritami spravod-
livosti (predpojatý formalizmus ),
- hodnotenie dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich
pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základy.

11. Pre posúdenie odvolacích dôvodov žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti, ako
aj svojvoľnosti, teda arbitrárnosti citovaného napadnutého rozsudku, odvolací súd poukazuje na vyššie
uvedené citácie Ústavného súdu SR či Najvyššieho súdu SR, pričom po oboznámení sa s rozsudkom
súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že toto rozhodnutie netrpí žiadnou vadou, tak ako je
charakterizovaná v rozhodnutiach vyšších súdov, ktoré špecifikujú, kedy je rozhodnutie nezrozumiteľné,

nekoherentné, neodôvodnené. Naopak možno vzhľadom na vyššie uvedené špecifikácie dospieť k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je konzistentné a je v odôvodnení výrok rozhodnutia jasne uvedený a
právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Závery súdu prvej inštancie musia byť
zrozumiteľné, vzhľadom však na zložitosť problematiky zrejme len pre osoby s právnickým vzdelaním.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažoval odvolací súd za arbitrárne a svojvoľné, ako bolo

namietané v odvolaní, nebol plynúci z neho nesúlad právnych záverov z vykonaných dokazovaní, taktiež
nedošlo k odklonu od ustálenej judikatúry, či k nerešpektovaniu kogentných právnych noriem. Zároveň
hodnotenie dôkazov vyplýva z racionálneho základu, preto možno všetky tieto odvolacie námietky
žalobcu považovať za nedôvodné.

12. Z obsahu odvolania vyplývajú námietky týkajúce sa odňatia práva žalobcu konať a brániť sa ako
súčasť práva na spravodlivý proces. Zo samotného odvolania však nemožno zistiť konkrétne ktoré
skutkové závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie by nemali byť založené na dôkazoch, ktoré
súd prvej inštancie neoboznámil . Z tohto dôvodu považuje odvolací súd takúto a takto formulovanú
odvolaciu námietku za nepreskúmateľnú a tým aj nedôvodnú. Naopak z obsahu zápisníc vyplýva, že

súd prvej inštancie oboznámil listinné dôkazy, ktoré sú pripojené v spise, pričom odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že pokiaľ sa jedná o oboznámenie listinných dôkazov, ktorými boli rozhodnutia iných
súdov v obdobných súvisiacich konaniach. Ide o dôkaz, kedy nepochybne postačuje oboznámenie
rozhodnutia a nie je nutné vykonávať oboznámenie a pripojenie celého spisu, pokiaľ tak nevyžaduje
osobitná situácia, prípadne konkrétny návrh strán sporu, čo v danom prípade nebolo preukázané. Z

týchto dôvodov hodnotil a posúdil odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

13. U ostatných odvolacích námietok vo vzťahu k zamietnutiu žaloby proti žalovaným v 1. a 2.rade
odvolací súd poukazuje, že jedná sa o opakované argumenty, ktoré boli vznášané už v konaní predsúdom prvej inštancie a na ktoré súd prvej inštancie poskytol presvedčivú, zrozumiteľnú, logickú
argumentáciu, s ktorou sa dôsledne vyporiadal. Preto nie je dôvodné a nutné dodávať k týmto veciam
ďalšie skutočnosti zo strany odvolacieho súdu, ktorý sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí

súdu prvej inštancie.

14. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalobcu vo vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v
1.rade, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, pričom je dôvodné v tejto
súvislosti poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 02. 2016, sp. zn. II. ÚS 637/2015,

podľa ktorého na aplikovanie obchodnoprávneho režimu je potrebné, aby existoval záväzkový vzťah
spĺňajúci podmienky § 261 alebo § 262 Obchodného zákonníka. Ak nedošlo k porušeniu povinnosti
uložených Obchodným zákonníkom, naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú
porušením povinnosti treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu,
ktorou sú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane zániku práva v dôsledku vznesenia
námietky premlčania. Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR nepochybne vyplýva, že doposiaľ

súdna prax nemá ustálenú odpoveď na otázku aplikácie obchodnoprávneho režimu aj na premlčania
nárokov, ako sú náhrada škody, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom sa objavujú
dva názory na premlčanie deliktuálnych nárokov, na režim ktorých sa vzťahuje Obchodný zákonník,
pričom Obchodný zákonník sa už vyslovene nezmieňuje o premlčaní práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

ohľadom tejto otázky je zákonné aj vzhľadom na špecifikum tohto prípadu, kedy dochádza ku kombinácií
obchodnoprávneho vzťahu dvoch obchodných spoločností cez ich zmluvy s fyzickými osobami, ktoré
sú spotrebiteľmi.

15. Odvolací súd má za to, že táto skutočnosť je významnou pri posudzovaní otázky premlčania,

nakoľko celkový dopad takéhoto rozhodnutia potenciálne môže ovplyvniť tiež postavenie fyzickej
osoby, ktorá má zmluvu o správe bytového domu, pričom takáto zmluva je nepochybne zmluvou
spotrebiteľskou. Aj s prihliadnutím na túto skutočnosť je podľa názoru súdu spravodlivé, ak sa na
režim bezdôvodného obohatenia v prípade mimozmluvného záväzku, teda deliktuálneho záväzku
dvoch obchodných spoločností ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia bude aplikovať režim

Občianskeho zákonníka pokiaľ sa týka otázky premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Nepochybne Obchodný zákonník má vlastnú úpravu premlčania, pričom inštitút vydania bezdôvodného
obohatenia nepozná a vo svojich ustanoveniach uvádza, že tieto ustanovenia sa použijú vtedy, ak
zákon neustanoví inak. Zo samotného znenia Obchodného zákonníka (§ 397), ktorý používa termín,
„Ak zákon neustanoví inak“, použitím gramatického výkladu vyplýva, že môže sa jednať o iný zákon

než Obchodný zákonník. Pokiaľ by mal zákonodarca na mysli to, že ak to neupravuje inak Obchodný
zákonník, nepochybne by použil slovné spojenie „tento zákon“. Pokiaľ však vychádzame z gramatického
a teleologického výkladu je zrejmé, že pokiaľ sa nachádza v inom zákone špecifická právna úprava,
je nutné použiť túto právnu úpravu, vrátane osobitne stanovenej dĺžky premlčacej doby, tzn. úpravu
Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecným predpisom vo vzťahu k Obchodnému zákonníku.

Občiansky zákonník má osobitnú úpravu inštitútu bezdôvodného obohatenia, ktorú Obchodný zákonník
nemá a k tomuto inštitútu sa viaže aj osobitná úprava ohľadom začatia plynutia premlčacej doby a
samozrejme aj jej dĺžka. Tieto skutočnosti, spolu so skutočnosťou, že v danom individuálnom prípade,
na ktorý súd musí prihliadnuť tak, aby bola zachovaná aj zásada dobrých mravov, sa toto rozhodnutie
vzťahuje v konečnom dôsledku aj na práva spotrebiteľa, ktoré sú osobitne chránené aj v zmysle

európskych smerníc a nariadení, a preto je nutné vykladať túto spornú otázku aj s prihliadnutím na
túto skutočnosť. Je nutné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu voči žalovanému
v 1.rade je premlčaný. Žalobca uplatnil nárok za obdobie do 31.08.2007 voči žalovanému v 1. rade
uplatnil až 17.08.2012, teda viac ako po 4 rokoch, kedy by nárok bol premlčaný aj v zmysle Obchodného
zákonníka. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom, podľa ktorého k premlčaniu nároku nemôže dôjsť

predtým než je právoplatne určené kto je správcom bytového domu. Takáto úvaha nemá oporu v
judikatúre súdov ani právnom poriadku SR. Zároveň nie je dôvodná ani odvolacia námietka, že inštitút
dobrých mravov bráni aplikácii premlčania. Jednoznačne sa nejedná o prípad, ktorý by bol v rozpore
so zásadami slušnosti v demokratickej spoločnosti, aby v súdnom spore obchodných spoločností
(podnikateľov) bol vylúčený inštitút premlčania.

16. V ďalšom poukazuje odvolací súd na skutkové závery a právne zdôvodnenie súdu prvej inštancie,
s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.17. Vzhľadom na vykonané dokazovanie bolo preukázané, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu
povinnosti uložených Obchodným zákonníkom, preto neplnenie predpokladov vzniku bezdôvodného
obohatenia treba posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy bezdôvodného obohatenia, ktorou sú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to vrátane oslabenia práva domôcť sa plnenia v dôsledku
vznesenia námietky premlčania.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešným žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).