Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203252
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216203252.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobkyne: F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A., č. d.
XXXX, občan SR, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti právneho úkonu - dohody o zrážkach zo mzdy, o
odvolanížalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduKomárnozodňa5.novembra2018,č.k.8C/99/2016
- 137, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie podľa § 12
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 5.11.2018, č. k.
8C/99/2016-137 žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobkyni
na náhradu trov konania vo výške 100%

2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou voči žalovanému domáhala
určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.5.2014 č. XXXXXXXXXX je neplatná. Uviedla, že
neobsahovala označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, výšku dohodnutých splátok, zmluva je
neurčitá a tento úkon nebol urobený slobodne a vážne.

2.2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 3 ods.1 a § 551 ods.1, 2 zákona č. 40/1964

Zb. (Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“) a § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

3.1.Poukázalnato,žesúdprvejinštancie vovecirozhodolrozsudkom8C/99/2016-74zodňa20.3.2017,
ktorým žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Nitre uznesením
5Co/279/2017-95 zo dňa 16.5.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým,
že dňa 28.5.2014 bola uzatvorená samostatná Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX . a

z jej obsahu je zjavné, že predmetná dohoda nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej
zmluvy, bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne, na samostatnej listine, Táto listina je navyše aj
označená výrazne ako DOHODA O ZRAŽKACH ZO MZDY (INYCH PRIJMOV) DLŽNIKA, takže už aj z
jej označenia muselo byť, resp. malo byť spotrebiteľovi aj pri bežnej obozretnosti zrejmé, o aký konkrétnyprávny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení základného zmluvného
vzťahu, resp. všeobecných obchodných podmienok, s obsahom ktorých by splývala.

3.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že žalobca na určení neplatnosti uvedených právnych
úkonov nemá naliehavý právny záujem. Poukázal na § 551 Obč. zák. ako aj § 131 ods. 7 Zák. práce, a
preto nie je potrebné uvádzať platiteľa mzdy (keďže dochádza k zmene zamestnávateľa).

4.1. Prvoinštančný súd opätovne podrobil skúmaniu predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy a dospel

k záveru, že táto bola vyhotovená osobitne na samostatnom tlačive - teda samostatnej listine, je
individualizovaná vo vzťahu k žalobkyni ako spotrebiteľke, ktorá bola poučená o dôsledkoch uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy (bod III. zmluvy- dokonca je tento text uvedený zvýrazneným písmom) ale
aj o tom, že má možnosť túto dohodu odmietnuť.

4.2. Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži tak na zabezpečenie, ako aj na uspokojenie veriteľovej

pohľadávky. Dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým, že dáva súhlas k tomu, aby sa
veriteľova pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré s veriteľom dohodol a
ktoré vykonáva platiteľ mzdy. Na základe takejto dohody vzniká právny vzťah nielen medzi veriteľom a
dlžníkom, ale aj treťou osobou, teda platiteľom mzdy. Priamo zo zákonného znenia ust. § 551 ods. 1 OZ
vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov musí byť uzatvorená písomne. Platiteľ mzdy

nie je účastníkom tejto dohody.
Dohodou o zrážkach zo mzdy vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky
boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. Dohoda o
zrážkach zo mzdy je voči platiteľovi mzdy účinná okamihom, keď mu bola predložená, teda odovzdaný
rovnopis dohody.

5.1. Predmetná dohoda má podľa názoru súdu všetky náležitosti podľa citovaných zákonných
ustanovení. K skutočnosti, že nie je v nej uvedený konkrétny zamestnávateľ súd poukázal na ust. §
131 ods. 8 Zákonníka práce, ktorý upravuje situáciu zmeny zamestnávateľa dlžníka počas vykonávania
zrážok zo mzdy a otázky, čo sa s dohodou o zrážkach zo mzdy stane. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak

zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali
pohľadávky podľa odsekov 4 a 5, zachované aj u nového zamestnávateľa.

5.2. Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca
alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa zrážky vykonávali zo mzdy a pre aké pohľadávky.

To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa odseku 7, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol
tento účinok výslovne vylúčený, preto nie je povinné uvádzať platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo
mzdy. V prípade zmeny zamestnávateľa ako platiteľa mzdy by totiž ustanovenia § 131 ods. 8 posledná
veta bolo obsolétnym a nerealizovateľným. Žiadne ustanovenie právneho poriadku už nehovorí nielen
o tom, že by sa dohoda nemala ďalej uplatniť a súčasne žiadne zákonné ustanovenie nehovorí o tom,

že by dohoda zanikla, alebo že by sa mala zmeniť v časti označenia platiteľa mzdy. Dodal, že úverová
zmluva bola uzavretá v roku 2014, pričom k predloženiu dohody o zrážkach zo mzdy došlo až v novembri
2015 (v čase, kedy už žalobkyňa nesplácala svoje záväzky).

6. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý. Pri

skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený ) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať
iné súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie

neistým (R 17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý
právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha
(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať
na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť
súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba

je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši.7. Žalobu bolo nutné zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na takomto
určení, resp. preto, že takáto žaloba nie je v zmysle § 137 CSP prípustná. Žaloba žalobkyne nie je
žalobou podľa žiadneho z ustanovení § 137 CSP, keďže žalobkyňa sa nedomáha určenia práva.

8.1. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému
priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania.

8.2. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po

právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa zmeny rozsudku
a vyhovenia žalobe, pretože sa s argumentmi súdu prvej inštancie žalobca nestotožňuje a považuje
rozsudok za nesprávny. Odvolanie odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b/, f/
a h/ CSP.

10.1. Konštatovala, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX mala zabezpečovať pohľadávku
zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.05.2014. Zmluva o revolvingovom úvere
je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako OZ“)
a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

10.2. Súd prvej inštancie opätovne podrobil skúmaniu predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy a dospel
k záveru, že táto bola vyhotovená osobitne na samostatnej listine, je individualizovaná vo vzťahu k
žalobkyni ako spotrebiteľke a aj táto bola poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy
ale aj o tom, že má možnosť túto dohodu odmietnuť.

10.3. Žalobkyňa s uvedeným argumentom okresného súdu nesúhlasí. Ako uviedla aj na pojednávaní,
so žalovaným uzavrela spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské zmluvy sú charakteristické tým, že
spotrebiteľ ako účastník zmluvného vzťahu vystupuje v pozícii neskúsenej osoby, ktorá pre svoju
vlastnú, užívateľskú potrebu, uzatvoril s inou osobou zmluvu na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby.

Dodávateľ uskutočňuje svoje činnosti s neobmedzeným počtom osôb a výsledkom je zisk vyplývajúci
z jeho podnikateľskej, respektíve obchodnej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmluvy je to,
že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Uvádza, že nemala možnosť
vyjednávaniaabuďpodmienkyzmluvyprijalatak,akosižalovanýsámvpredstihupodľasvojejpredstavy

naformuloval, alebo by zmluvný vzťah nevznikol. Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že za takého stavu
je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.

11.1. Na pojednávaní uviedla, že nebola pri podpise zmluvy informovaná o možnosti odmietnuť podpísať
aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaného požiadala o poskytnutie úveru. Keď jej bol úver schválený,

pracovník žalovaného jej predložil doklady, ktoré musí podpísať, následne jej úver bol vyplatený. Mala
za to, že ak chce úver získať, musí žalovanému podpísať všetky predložené dokumenty. Ak by mala
možnosť odmietnuť uzavrieť so žalovaným dohodu o zrážkach zo mzdy a bol by žalovaný informoval
o dôsledkoch takto uzavretej dohody, určite by ju neuzavrela. Nemala skutočnú vôľu uzavrieť spolu so
zmluvou o úvere aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Mala však za to, že v prípade, ak by nepodpísala všetky

dokumenty predložené žalovaným, žalovaný by jej úver neposkytol.

11.2. Žalovaný svoje tvrdenie o tom, že mala možnosť získať úver bez uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy, ničím nepreukázal a ona je toho názoru, že z vykonaného dokazovania okresného súdu
nevyplynulo, že by ako žalobkyňa bola akýmkoľvek spôsobom osobitne oboznámená zo strany

žalovaného forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani jeho následkov. Pri uzatváraní dohody o
zrážkach zo mzdy nebola schopná rozpoznať následky podpisu takejto dohody. Je toho názoru, že z
uvedeného sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej ho spotrebiteľa - žalobkyne vstúpiť do dohody o
zrážkach zo mzdy so žalovaným. Až následne po začatí výkonu zrážok zo mzdy sa jej tieto skutočnosti
a následky objasnili. Tvrdenia žalobcu o tom, že ako spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť so znením

dohody, respektíve jej následkami alebo odmietnuť podpísanie dohody, považuje za nedostatočne
preukázané. Samotné označenie listiny ako dohoda o zrážkach zo mzdy túto skutočnosť podľa jej
názoru rozhodne nepreukazuje. Ako vyplýva z bežnej praxe pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv,
veritelia poskytujú úvery iba v tom prípade, že spotrebiteľ zároveň podpíše aj dohodu o zrážkach zomzdy, respektíve pri podpise zmluvy o úvere jemu predložené množstvo ďalších dokumentov, ktoré
spotrebiteľ podpisuje pod tlakom a v časovej tiesni. Ako už uviedla, nemala skutočnú vôľu uzavrieť
dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto jej bola predložená zo strany žalovaného spolu so zmluvou o úvere

a ostatnými dokladmi na podpis.

11.3. Nemala možnosť riadne sa oboznámiť s podrobným znením všetkých predložených dokladov,
keďže tieto doklady neboli predložené na podpis v časovej tiesni. Predložená dohoda o zrážkach zo
mzdy má charakter formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby sa

spotrebiteľ mohol reálne oboznámiť s jej obsahom ovplyvniť jej obsah, ktorý bol vopred pred formulovaný
žalovaným. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovaná ako prejav zmluvnej
autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá, ktorá voľba konkrétne
znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013 spisová značka 3 M Cdo 9/2002).
Žalovaný si v tomto smere podľa názoru žalobkyne dôkazné bremeno nesplnil.

12.1. K nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení poznamenala,
že s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí. Naliehavý právny záujem je daný vtedy,
keďže určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, ktorou sa žalobkyňa nachádza, pretože
len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu

k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy. Určovanie neplatnosti takejto dohody
sa odvíja posúdenie prijateľnosti, respektíve neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona.

12.2. Žalobkyňa má za to, že práve takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa obchádza súdne konanie

o skutočnej výške pohľadávky, ktorú je žalobca žalovanému dlžný. Podľa jej názoru práve takáto
určovacia žaloba poskytne žalobcovi v postavení spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Mala za to, že tento
výklad je i v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 11. 2015 spisová

značka 8 Cdo 483/2014).

12.3. Aj keď inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, ak
neexistuje len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút
prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka.

Podľa názoru žalobkyne, ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod
chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu žalobcom či
pohľadávka existuje a v akej výške nerozhodli nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ aj značne
problematické vážne zistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

13.1. Okresný súd opomenul na to, že dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo
mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom
reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo
mzdy nie je možné preveriť, či sú zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi prináležia a nie
aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenie spotrebiteľskej

zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom.
V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia;
pritom ide okrem iného aj o otázku, či druhé existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ diktuje sám,
vykonáva zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemal možnosť ich priamo zastaviť.

13.2. Každý dlžník - spotrebiteľ by mal vedieť pohľadávku, akého druhu zabezpečuje dohodou o
zrážkach zo mzdy a v akej výške. Samotná suma uvedená v dohode o zrážkach zo mzdy vo výške
1170 eura bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti
o poskytnutie úveru, preto uvedené dojednanie mal podľa jej názoru súd prvej inštancie považovať

za neurčité. I z konania žalovaného vyplýva, že si v samotnej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy
nárokoval oveľa vyššiu sumu, ako bola v dohode o zrážkach uvedená. Žalobca je tiež názoru, že takto
neurčito vyjadrená výška pohľadávky zabezpečuje veriteľovi neobmedzenú možnosť vymôcť nároky
z neprijateľných zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.Žalobca nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zrážky zo mzdy zastaviť. Žalobca je toho
názoru, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky
dlhu, keďže žalovaný v dohode presne neidentifikoval výšku pohľadávky, ale na subjektívnej predstave

veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Žalobkyňa je toho názoru, že iná situácia by nastala v
prípade, že by žalovaný uzavrel Dohodu o zrážkach zo mzdy s dlžníkom v reálnom čase, kedy chce
zamestnávateľa dlžníka požiadať o vykonávanie takýchto zrážok zo mzdy, pričom by uviedol presnú
výšku dlžnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy o úvere, ktorá bude zo mzdy dlžníka zarazená.

14.1. Žalobu o určenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy by mal súd posudzovať podľa § 137
písm. d) v CSP, pretože určenie sa týka právnej skutočnosti podmienenej vôľou účastníkov napádaného
právneho úkonu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je dvojstranný právny úkon. Možnosť určovacej žaloby o
určenie platnosti, respektíve neplatnosti právneho úkonu je podmienená osobitným zákonom. Podľa § 3
ods. 5 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ má možnosť domáhať sa na súde
ochrany proti porušeniu svojich práv ustanovených zákonom proti porušovateľovi týchto práv. Žaloba

je nepochybne tým procesnoprávnym úkonom, ktorým sa spotrebiteľ domáha takejto ochrany, pretože
žalobou uplatňuje svoje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Žalobkyňa
namieta neprijateľnosť Dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na formulárový charakter a obsah
právnych úkonov, ktoré si individuálne nevyjednala a do ktorých nemala žiadnu možnosť pred vstupom
do zmluvného vzťahu zasiahnuť ani ich ovplyvniť, zmeniť či doplniť. Možnosť podať určovaciu žalobu

podľaustanovenia§137písm.d/CSPspadápodochranuprávnychvzťahov,ktorépredpokladáosobitný
zákon číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a preto žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením okresného
súdu, že podaná žaloba je nedôvodná, ale je toho názoru, že súd mal žalobu v tejto časti považovať za
právne spôsobilý nástroj ochrany proti porušovaniu práv.

14.2. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadala odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej
inštancie číslo konania 8C/99 /2016 - 137 zo dňa 5. novembra 2008 zrušil v celom rozsahu a vrátil vec
súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

15. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne a poznamenal, že v celom rozsahu zotrváva na svojich

tvrdeniach uvádzaných vo vyjadreniach, pričom poukazuje na skutočnosť, že žalobca v podanom
odvolaní neuviedol žiadne skutkovo ani právne relevantné a preukázateľné tvrdenia, na základe ktorých
by bolo možné sa stotožniť s jeho návrhom na rozhodnutie.
16.1. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej
uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Prostredníctvom

dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru.
Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho
súhlasu (vyjadreného v Dohode o zrážkach zo mzdy) jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy a
tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút patrí k tradičným
prostriedkom zabezpečenia záväzkov, ktorý upravuje Občiansky zákonník, a slúži najmä k úhrade

dlhu zo zmluvy, jeho splátok a úrokov. Jedná sa o rovnocenný spôsob splácania dlhu, akými sú
napr. uhrádzanie splátok vkladom v banke, platenie prostredníctvom pošty, trvalým príkazom a pod.
Veriteľovi vzniká právo použiť tento inštitút, len čo sa pohľadávka stala splatnou. Na jeho použitie sa
neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti,
napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok.

Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný,
ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti (platí tzv. teória racionálneho
zákonodarstva).

16.2. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale predstavuje individuálne

dojednaný právny úkon. V dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania sa výslovne
uvádza :
- Dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody
nevyžaduje ako podmienku pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. (bod

I)
- Dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto
Dohode potvrdzuje záujem uzavrieť Dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkovvoči Veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej výške
a tieto priamo poukazované Spoločnosti. (bod II)
- Poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy: Dôsledkom uzavretia tejto Dohody

je možnosť Spoločnosti predložiť túto dohodu zamestnávateľovi (platiteľovi iného príjmu) Dlžníka na
vykonávanie zrážok z jeho mzdy (alebo iného príjmu) vo výške uvedenej v čl. VI. tejto dohody.
Zamestnávateľ (platiteľ iného príjmu) Dlžníka je povinný Dohodu rešpektovať a vykonávať zrážky zo
mzdy. Súhlas s predložením tejto Dohody zamestnávateľovi a s vykonávaním zrážok zo mzdy (iného
príjmu) Dlžník vyjadruje podpisom Dohody. Ďalší súhlas sa nevyžaduje. Uzavretím Dohody vzniká

Dlžníkovi povinnosť rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy (iného príjmu) v dohodnutej výške, a to
až do úplného splatenia pohľadávok Spoločnosti, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú.
Zrážky zo mzdy (iného príjmu) sa vykonávajú bez toho, aby bolo na ich vykonávanie potrebné súdne
rozhodnutiealeborozhodnutieosvedčujúcepohľadávkySpoločnosti.Vykonávanímzrážokzomzdyaich
poukazovaním Spoločnosti dochádza k postupnému splácaniu Pohľadávok Spoločnosti. Dlžník nemá
oprávnenie túto Dohodu pred splatením Pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom

jednostranne ukončiť. (bod III)

17. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia dohody o zrážkach zo
mzdy, akou formou môže žalobca odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené
sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach, zároveň mu predchádza text „Text dohody si pred

jej podpísaním pozorne prečítajte“. Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy je v texte zvýraznené práve pre to, aby priemerne opatrná osoba konajúca s rozumne
očakávateľnou mierou obozretnosti si pri prvom pozretí textu dohody o zrážkach zo mzdy všimla
uvedené skutočnosti. Hoci zákon vyžaduje uviesť dohodu o zrážkach zo mzdy len na samostatnom liste,
s uvedením poučenia a s tým, že jej uzavretie nie je povinnosťou, žalovaný sa aj uvedením v texte

snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia
o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň hneď v prvom a druhom bode dohody
o zrážkach zo mzdy sa opakuje informácia o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nie je
povinné a ako môže dlžník „odmietnuť“ jej uzavretie. S prihliadnutím na tvrdenia uvádzaného žalobcom
nie je pritom možné zistiť, že by žalobca poprel možnosť prečítania si dohody o zrážkach zo mzdy či

samotné prečítanie, možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, či akékoľvek námietky
nasledujúce po jej uzavretí.

18. Žalobca v podanej žalobe nespochybnil vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa obsahu dohody o
zrážkach zo mzdy a jej uzavretia. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy teda spĺňa všetky podmienky,

ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a teda predstavuje individuálne dojednaný
právny úkon:
- dohoda o zrážkach zo mzdy bola vždy uzavretá na samostatnom liste.
- dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca uzavrieť nemusel. Žalovaný tieto skutočnosti opakovane v jej texte
uviedol, a to priamo v prvých dvoch bodoch a aj s informáciou o tom, ako odmietnutie môže vykonať.

-dohodaozrážkachzomzdyobsahujepoučenieajodôsledkochjejuzavretia,tedačodohodaznamená,
aké má následky, kedy sa zrážka zo mzdy vykonáva, že už nie je potrebný Ďalší súhlas dlžníka a že
takýto súhlas udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie je potrebné žiadne súdne rozhodnutie a že
vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu pohľadávky. Táto informácia je nielen
korektná (uvádza všetky skutočnosti a dôsledky), ale postačujúca k tomu, aby si priemerne uvažujúci

čitateľ urobil dostatočný úsudok o dôsledkoch jej uzavretia.

19.1.OrovnakejdohodeozrážkachzomzdyrozhodolajKrajskýsúdvBratislaveaKrajskýsúdvBanskej
Bystrici. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6Co/142/2016 - 86 : „Odvolací súd je zhodne
s odporcom toho názoru, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a

inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Obč. zák. nemožno považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Obč. zák. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy
totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že navrhovateľka zrejme
nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Názor navrhovateľky, že dohodou o

zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch.“

19.2. Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení, č. k. 4Co/236/2016 - 63 poukázal na to, že uzavretá
dohoda o zrážkach zo mzdy je v súlade so zákonom (§5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.). Okrem inéhouviedol aj nasledovné : „Spotrebiteľ má síce nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže
nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa
jeho mier nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojím podpisom a

ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Odvolací súd
zastáva názor, že jednak z označenia a aj koncipovania osobitne vyhotovenej dohody o zrážkach zo
mzdy s poučením o charaktere takejto dohody a o dôsledkoch jej uzavretia, muselo byť aj priemerného
spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím zrejmé, aký právny úkon podpisuje.“

20. Predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových
produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských vzťahov. Na základe samotnej skutočnosti, že nejaký
zmluvný dokument bol vopred pripravený nemožno tvrdiť, že jeho uzatvorenie nebolo v súlade s právom.

21. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 3725/13 zo dňa 10. 4. 2014 (tzv. kauza bankových
poplatkov), v zmysle ktorého v otázke predformulovaného znenia zmluvy „To platí zejména proto,

že je označovaný jako typizace právního jednání či typizace aplikace práva v podmínkách výkonu
veřejné správy nabývá v informační společnosti na stále větším významu. Problém ochrany spotřebitele
však nespočívá v zákazu takových ujednání (obchodních podmínek), nýbrž v možnosti se s nimi
řádně seznámit, v jejich zřetelném označení, formulaci a možnosti je po zralé úvaze akceptovat,
nebo odmítnout, tedy jak bylo již výše zdůrazněno, je především otázkou informování spotřebitele v

předsmluvní fázi.

22.1. Z tvrdení žalobcu nemožno spoľahlivo zistiť, aký právne relevantný následok má byť s jeho
uvedeným tvrdením spojený. Tvrdenie žalobcu, že nebol pri podpise informovaný o možnosti odmietnuť
uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy sú formulárovými tvrdeniami dlžníkov v prípade, ak odmietajú

plniť to, na čo sa slobodne, dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy zaviazali. Ochrana spotrebiteľa je založená
na ochrane „priemerného spotrebiteľa“. Toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty
aj pre dodávateľa, ktorá má byť vlastná aj spotrebiteľským právnym vzťahom. Spotrebiteľa nezbavuje
povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za
vlastné konanie (porov. návrh generálnej advokátky vo veci C - 453/10, X.H., bod XX a nasl.).

22.2. Priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená,
informovaná a obozretná. Takéto chápanie vymedzuje priamo Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach,
prípadne aj únijné právo na úrovni sekundárnych aktov (napríklad definícia v bode 18 preambuly
smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29). Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho

poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej
priemernému spotrebiteľovi.

22.3. Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a
povinností nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má

druhá zmluvná strana legitímny nárok. Spotrebiteľ je povinný vo vzťahu k svojmu postaveniu konať
obzvlášť svedomite, obozretne, prípadne dodatočne požadovať informácie vo vzťahu k obsahu svojho
záväzku, ktorého obsah mu nie je úplne zrejmý, aby tak predišiel ujme na svojich právach.

23. Tvrdenia, že dobrovoľne uzatvorená a individuálne dojednaná Dohoda o zrážkach zo mzdy

predstavuje neprijateľnú podmienku odporujú jej obsahu, ako aj základným intenciám jej uzatvárania
(podpísaný návrh predkladal žalobca). V ostatnom sa žalovaný pridržiaval doterajších tvrdení a
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne.

24. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.26. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, i keď sa nestotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, avšak žaloba bola zamietnutá nielen pre tento nesprávny
záver provoinštančného súdu, ale aj z iných dôvodov, ktoré prvoinštančný súd uviedol v odôvodnení
napadnutého rozsudku, a teda že dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neplatnú, keďže
má všetky zákonné náležitosti.

27.1. K otázke naliehavého právneho záujmu odvolací súd poznamenáva, že naliehavý právny záujem
žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva zo zákonného
ustanovenia, najmä z § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle
ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže
sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

27.2. V prvom rade bolo potrebné zaoberať sa otázkou existencie naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na určení neplatnosti právneho úkonu - Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.05.2014,
pretože ak by bol súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nemá na požadovanom určení
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy naliehavý právny záujem a žalobu by zamietol (čo bol druhý
dôvod pre zamietnutie žaloby) potom už nemusel posudzovať otázku platnosti uvedenej dohody o

zrážkach zo mzdy. Súd prvej inštancie však najprv posudzoval platnosť dohody o zrážkach zo mzdy
a konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje všetky zákonné náležitosti, a teda bola platne
uzavretá, čo bol prvý dôvod pre zamietnutie žaloby.

28.1. Ako bolo vyššie uvedené, s účinnosťou od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom v
zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP platí, že CSP sa použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), platné a účinné v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, nebolo transformované v pôvodnom znení do nového ust. § 137 CSP.
Kým podľa § 80 písm. c) OSP sa neplatnosti právneho úkonu (zmluvy) mohol dotknutý subjekt dovolať

i určovacou žalobou za podmienky, že existoval naliehavý právny záujem žalobcu na tomto určení,
nová právna úprava § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti (t. j. napr. že právny úkon je neplatný) iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného
právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Nový Civilný sporový poriadok je však postavený aj na
princípeprávnejistoty,ktorývyslovenezakotvujevosvojomustanoveníčl.2ods.2Základnýchprincípov.

28.2. Civilný sporový poriadok vo svojich prechodných ustanoveniach § 470 ods. 2 upravuje zachovanie
právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V
súlade s čl. 2 ods. 2 a § 470 ods. 2 CSP tak odvolací súd uplatňujúc princíp právnej istoty na danú právnu
vec dospel k záveru, že na posúdenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na

určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, je potrebné aj v odvolacom konaní aplikovať procesný
predpis platný a účinný v čase podania žaloby, ktorý takúto žalobu umožňoval, za podmienky existencie
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.

29.1. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že naliehavý právny záujem

žalobkyne na požadovanom určení je v prejednávanej právnej veci nie daný, pretože rozhodnutím súdu
sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobkyňa nachádza, keďže samotným vyslovením
neplatnosti predmetnej dohody, môže žalobkyňa vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi dosiahnuť, aby
ďalej nevykonával zrážky z jej mzdy, keď z predložených listinných dokladov je
zrejmé,žežalovanýužpožiadalzamestnávateľažalobkyne,abytietozrážkyzomzdyvykonával.Navyše

žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento
výklad je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa
ako slabšej strany sporu.

29.2. Pokiaľžalovanývpriebehukonania namietal,ženaurčeníneplatnostidohodyozrážkachzomzdy
nebol daný naliehavý právny záujem, s týmto názorom nemožno v danom prípade súhlasiť. Za určovaciu
žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych
prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právnehoúkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom
na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia.
V danom prípade zhodne s názorom založenom na judikatúre NS SR (porovnaj rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014) odvolací súd zastáva názor, že
naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v
ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody
môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky
z jej mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti

tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý
právny záujem priamo zo zákona. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

30.1. Odvolací súd však zhodne s názorom súdu prvej inštancie považoval predmetnú dohodu o
zrážkach zo mzdy za platnú a individuálne dohodnutú. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy

právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára
2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno splnil.

30.2. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie žalobkyňa nemusela predmetnú
dohodu podpísať, čo jasne vyplýva z textu dohody, a aj tak by bola dostala úver. Priamo v Dohode o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka zo dňa 28.05.2014 sa v bode I. uvádza: „Dlžník si je vedomý,
že uzavretie tejto Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia dohody o revolvingovom úvere
alebo poskytnutia úveru (revolvingu). Spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody nevyžaduje ako

podmienku uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru (revolvingu)“.

30.3. Skutočnosť, že žalovaný požadoval zabezpečenie úveru prostredníctvom písomnej dohody o
zrážkach zo mzdy, nespôsobuje samo o sebe neplatnosť takéhoto úkonu. Žalobkyňa, ako spotrebiteľ,
nebola donútená uzatvoriť predmetnú dohodu ak chcela dostať úver, a to i napriek tomu, že z obsahu

predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o vopred dodávateľom pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali
konkretizované údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý revolvingový úver, pričom ale z obsahu
tejto dohody vyplýva osobitná možnosť dlžníka ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie takejto dohody a v
bode III. dohody je zvýrazneným písmom uvedené Poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy.

30.4. Žalovaný ako dodávateľ v tomto smere uniesol dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní tejto
písomnej dohody (v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), a preto súd prvej inštancie správne
považoval dojednanie dohody o zrážke zo mzdy za platné.

31. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, okolnosti alebo
argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd pri rozhodnutí a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

32. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok

peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o
zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo
mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich
veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka

a boli mu zamestnávateľom vyplácané.

33. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovou a právnou argumentáciou súdu
prvej inštancie odôvodňujúcou zamietnutie žaloby z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala neplatnosť
predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Predmetná dohoda bola skutočne dojednaná zákonom

akceptovateľným spôsobom, bola uzatvorená v písomnej forme na osobitnej listine, bola dojednaná
individuálne a obsahuje poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Pod pojmom
„individuálne dojednanie“ je potrebné rozumieť osobitne dohodnuté práva a povinnosti zmluvných strán,
teda prípady, keď o právach a povinnostiach obsiahnutých v zmluve obe zmluvné strany rokujú a najmäkeď majú možnosť obsah konkrétnych ustanovení ovplyvniť. Ak sú aj zmluvné podmienky dodávateľom
vopred pripravené a naformulované a spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť nemôže, avšak ak v Dohode
o zrážkach zo mzdy je výraznejším písmom uvedené, že uzavretie Dohody je dobrovoľné a nie je

podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a je v nej uvedené aj Poučenie o dôsledkoch
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, potom ide o individuálne dohodnuté zmluvné ustanovenia, čo sa
stalo i v tomto prípade a opak by musel v súdnom konaní preukázať spotrebiteľ, teda v danom prípade
žalobkyňa, čo ale nepreukázala.

34. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, a keďže
žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd rozhodol, že žalovanému voči žalobkyni
priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).