Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116203850
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116203850.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobkyne:
Mgr. C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., ul. F. č. X, zastúpená splnomocneným zástupcom Mgr.
Branislavom Samcom, advokátom so sídlom B., R. R. č. X, proti žalovaným: 1/ RNDr. U. S., CSc.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Z. XX, XXXX W., Belgicko, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr.

Lenkou Senčákovou, advokátkou so sídlom F., U. V. č. X, 2/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXXX
C., Belgicko, 3/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXXX C., Belgicko, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 8C/34/2016-81 zo dňa
06. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 8C/34/2016-81 zo dňa 06.06.2016 rozhodol, že odporkyne v
rade 1/ až 3/ (ďalej „žalované“) sú povinné znášať peší prechod osôb z Národnej ulice cez parc. č.
1754/1 do dvora na parc. č. 1754/2 v k. ú. B., za účelom prechodu k administratívnej budove - súp. č.
XXX, stojacej na par. č. 1754/12 v k. ú. B. a zdržať sa všetkého konania brániaceho v pešom prechode
osôb z Národnej ulice cez parc. č. 1754/1 do dvora na parc. č. 1754/2 v k. ú. B., za účelom prechodu
k administratívnej budove - sp. č. XXX, stojacej na parc. č. 1754/12 v k. ú. B.. Navrhovateľke (ďalej

„žalobkyni“) uložil povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala návrh na začatie
konania vo veci uloženia povinnosti odporkyniam v rade 1/ až 3/ povinnosť umožniť vykonávať právo z
vecného bremena. Zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.02.2016 domáhala nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým súd uloží žalovaným 1/ až 3/ povinnosť znášať peší prechod osôb z

Národnej ulice cez parc. č. 1754/1 do dvora na parc. č. 1754/2 v kat. území B., za účelom prechodu k
administratívnej budove - súp. č. XXX, stojacej na par. č. 1754/12 v kat. území B. a zdržať sa všetkého
konania brániaceho v pešom prechode osôb z Národnej ulice cez parc. č. 1754/1 do dvora na par. č.
1754/2 v kat. území B., za účelom prechodu k administratívnej budove - súp. č. XXX, stojacej na parc.
č. 1754/12 v kat. území B.. Po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu a to po tom ako okresný súd
návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol a pokyne o uloženie doplnenia

návrhu (tým, že uvedie, čoho /konkrétneho/ sa žalobkyňa mieni domáhať proti žalovaným 1/ - 3/ vo veci
samej) žalobkyňa uviedla, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať uloženia povinnosti žalovaným
1/ až 3/: - spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť všetky prekážky brániace výkonu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu - pešieho prechodu cez dom č.s. XXX post. na parc. CKN č. 1754/1
na parc. CKN č. 1754/2 k admin. budove č.s. XXX stojacej na parc. CKN č. 1754/12, ktoré je zapísané na
LV č. XXXX, vedenom Okresný úradom v Žiline, katastrálnym odborom, pre kat. územie B. a/ odstrániť

kamenivo (makadam) z hranice parc. CKN č. 1754/1 a par. CKN č. 1754/2 v kat. území B. a nahradiť
ho dlažbou, b/ vykonať zvod dažďovej vody zo strešného žľabu prístrešku postaveného na parc. CKNč. 1754/1 v kat. území B. do kanalizácie, - zdržať sa všetkého konania znemožňujúceho, sťažujúceho
alebo obmedzujúceho výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - pešieho prechodu cez dom
č.s. XXX post. na par. CKN č. 1754/1 na par. CKN č. 1754/2 k admin. budove č.s. XXX stojacej na par.

CKN č. 1754/12, ktoré je zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v Žiline, katastrálnym
odborom, pre kat. územie B., - strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva pešieho
prechodu cez dom č.s. XXX post. na parc. CKN č. 1754/1 na parc. CKN č. 1754/2 k admin. budove č.s.
XXX stojacej na parc. CKN č. 1754/12, ktoré zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom v
Žiline, katastrálnym odborom, pre kat. územie B..

Súd mal zistené, že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka (7/16-ín) a žalovaná 1/ ako podielová
spoluvlastníčka (9/13-ín) nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. B., uzatvorili dňa 18.05.1998
Dohodu o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych podielov (ďalej len
„Dohodu“) tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ pripadli: dom na Národnej ulici, súp. č. XXX,
stojaci na parc. č. 1754/1 - zastavaná plocha o výmere 502 m2, objekt na parc. č. 1754/9 - zastavaná
plochaovýmere78m2,skladnaparc.č.1754/10-zastavanáplocha ovýmere8m2,parcelač.1754/2o

výmere 347 m2, a do výlučného vlastníctva navrhovateľky pripadli: dom súp. č. XXX na parc. č. 1754/12
- zastavaná plochy o výmere 306 m2, garáže stojace na parc. č. 1754/11 - zastavaná plocha o výmere
87 m2, admin. budova s vrátnicou na parc. č. 1754/8 - zastavaná plocha o výmere 97 m2, parcela č.
1754/13 - dvor o výmere 238 m2. Ďalej sa účastníčky dohodli, že žalovaná 1/ sa zaväzuje na vlastný
náklad do 9 mesiacov od podpisu zmluvy o reálnom rozdelení spriechodniť priestor z Národnej ulice do

dvora, na parcelu č. 1754/2, za účelom pešieho prechodu z Národnej ulice k administratívnej budove -
súp. č. XXX, stojacej na parc. č. 1754/12. Toto vecné bremeno malo byť zapísané na novom LV v časti
C - ťarchy, ako právo pešieho prechodu cez dom súp. č. XXX na parc. č. 1754/1 na parcelu č. 1754/2. Z
výpisu LV č. XXXX, k. ú. B., vyplýva, že vlastníčkou parc. č. 1754/1 a CKN parc. č. 1754/2, CKN parc. č.
1754/9 a parc. CKN č. 1754/10, polyfunkčného domu súp. č. XXX administratívnej budove sú žalované

1/ až 3/, každá v 1/3. V časti C - ťarchy je zapísané vecné bremeno, právo pešieho prechodu cez dom
č. súp. XXX postavené na parc. č. 1754/1 na parc. č. 1754/2 k administratívnej budove č. súp. XXX,
stojacej na parc. č. 1754/12 podľa V 3045/98-2013/18, č. X-180/VM-4529/10. Žalobkyňa prenechala
nebytové priestory domu súp. č. XXX na užívanie nájomcovi: SPRÁVCA NEHNUTEĽNOSTÍ, s.r.o. na
základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatvorenej dňa 01.01.2007 na dobu neurčitú. Nájomca:

SPRÁVCA NEHNUTEĽNOSTÍ, s.r.o. dal nebytové priestory domu súp. č. XXX v B. do podnájmu
spoločnosti: Maňak MR, s.r.o., za účelom zriadenia a prevádzkovania denného/nočného baru a to dobu
určitú do 31.12.2020. Žalobkyňa predložila čestné vyhlásenie osôb, že v dňoch 05.06., 11.-12.12.2015,
počas všetkých víkendov počnúc 18.-19.12.2015 až do súčasnosti, naposledy 12.-13.02.2016 došlo
opakovane vo večerných a nočných hodinách k uzamknutiu kovovej sťahovacej mreže v priestore

pasáže medzi Národnou ul. v Žiline a dvorom, v ktorom sa nachádza prevádzka denného/nočného
baru NOX, čím bol znemožnený prístup do tohto baru z Národnej ulice. Na fotografiách, predložených
žalobkyňou,súzaznamenanéspustenésťahovaciemrežecezprechodvedúcikhlavnejulici,vydláždený
chodník súkromného pozemku, ten istý chodník sčasti pokrytý vysypaným kameňom.
Pri rozhodnutí súd vychádzal z ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/, § 77 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p., § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že žalobkyňa v prejednávanej veci osvedčila všetky predpoklady pre
nariadenie predbežného opatrenia, najmä naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov
konania. Z predloženej fotodokumentácie, čestných prehlásení, z oznámenia priestupku zo dňa
18.01.2016, jednoznačne vyplýva, že žalované 1/ až 3/ bránia žalobkyni vo výkone práva vyplývajúceho

z vecného bremena spočívajúce v prechode pešo cez dom č. súp. XXX, postavené na parc. č. 1754/1
na parc. č. 1754/2 k administratívnej budove č. súp. XXX stojacej na parc. č. 1754/12, a to napriek
tomu, že uvedené vecné bremeno je zapísané v časti "C" na LV č. XXXX, k. ú. B.. Takýmto konaním
žalovaných 1/ až 3/ hrozí žalobkyni bezprostredne škoda, a to v podobe ušlého zisku podnájomníkov,
keďže ich zákazníci majú znemožnený prístup do ich prevádzok, čo sa v konečnom dôsledku prejaví

v uplatnení zľavy na nájomnom voči žalobkyni. Nariadené predbežné opatrenie má v naznačenom
smere preventívny charakter, tzn. má zabrániť vzniku škody. Na strane druhej však nariadené predbežné
opatrenie výrazne nezasiahne do vlastníckych práv žalovaných 1/ až 3/, ktoré môžu svoje nehnuteľnosti
riadne užívať a disponovať nimi. Predbežné opatrenie nariaďuje žalovaným 1/ až 3/, aby rešpektovali
"status quo" v rámci zriadeného vecného bremena v prospech žalobkyne. Podľa súdu je o náhrade trov

konania týkajúcich sa nariadenia predbežného opatrenia spravodlivo možné rozhodnúť až v konaní vo
veci samej, aby materiálne až v ňom bolo možné posúdiť význam formálne samostatného návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia pre určitý výsledok budúceho súdneho konania, ktorý právny názoru
má oporu aj v uznesení NS SR zo dňa 22.09.2010 sp. zn. 6 Cdo 171/2010.2. Proti tomuto uzneseniu podala dňa 29.06.2016 odvolanie žalovaná 1/, ktorá navrhla napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušiť, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť a priznať jej

náhradu trov konania.
V odvolaní popierala, že by kedykoľvek bránila žalobkyni vykonávať jej právo plynúce z vecného
bremena. Uviedla, že zápis na LV č. XXXX k. ú. B. nie je vecným bremenom, a to pre jeho neurčitosť
(neexistenciu oprávneného z vecného bremena). Uviedla, že trvale žije v Belgicku a na Slovensku sa
nezdržiava. Z tohto uhľa pohľadu je rozhodnutie súdu zmätočné a nepreskúmateľné. Podľa žalovanej

1/ na základe dôkazov (čestného vyhlásenia troch osôb) nemohol súd dospieť k záveru, že je v konaní
aktívne legitimovaná a dopúšťa sa konania - bráni žalobkyni vo výkone jej práva plynúceho z vecného
bremena. Závery súdu o skutkovom stave veci uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej uviedla, že z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ktorým
súd nariadil predbežné opatrenie nie je možné určiť, kadiaľ má viesť prístupová cesta cez jej dom a jej
pozemok k administratívnej stavbe žalobkyne, rovnako nie je možné určiť v akom časovom rozpätí majú

oprávnené, vopred neurčené osoby, právo prechádzať cez jej súkromný dom a jej súkromný pozemok.
Napadnuté rozhodnutie je z tohto dôvodu zmätočné, nepreskúmateľné a zásadne nevykonateľné. Z
katastrálnej mapy, ktorá je voľne dostupná (jedná sa o verejný zoznam) na katastrálnom portáli je
jednoznačne zrejmé, že k administratívnej budove žalobkyne vedú dve prístupové cesty (z ulice Sad
SNP a z Národnej ulice cez jej dom postavený na parcele KNC 1754/1 a parcelu KNC 1754/2). Súd však

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, prečo považuje aj napriek tejto skutočnosti právo
žalobkyne za ohrozené. V tejto súvislosti poukázala na to, že cesta z ulice Sad SNP je v plnom rozsahu
využívaná kýmkoľvek, vrátane podnájomníkov žalobkyne a ich zákazníkov. Ich prístup k administratívnej
budove žalobkyne nie je ničím obmedzený a teda je vylúčené poukazovať na to, že by mohla žalobkyni
vzniknúť škoda a to v podobe ušlého zisku podnájomníkov, keďže ich zákazníci majú znemožnený

prístup do ich prevádzok. Tiež žalovaná 1/ uviedla, že žalobkyňa nemá doposiaľ pre prenajímané
priestoryvydanéstavebnépovolenieaanikolaudačnérozhodnutie.Jednásaopodnikanievpriestoroch,
ktoréjestavebneurčenépreadministratívneúčely,žalobkyňavšaknapriektomuvyužívaadministratívnu
budovu pre pivárenské a reštauračné účely vrátane organizovania diskoték. Touto skutočnosťou sa
súd vôbec nezaoberal a žiadnym spôsobom ju nevyhodnotil a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné.

Žalovaná 1/ tiež uviedla, že nariadené predbežné opatrenie jej znemožní užívať svoju nehnuteľnosť
pokojným spôsobom, chrániť ju pred vandalmi, opilcami, výtržníkmi, zlodejmi a de facto mení status
jej nehnuteľností zo súkromných na verejné. Pritom jediným účelom týchto obmedzení je navyšovanie
ziskov žalobkyne z prenájmu nebytových priestorov, ktoré užíva v rozpore s ich stavebným určením. Ako
dôkaz predložila súdu fotodokumentáciu ako aj písomné vyjadrenia jej nájomcov, ktorí sú týmto útokom

bezprostredne vystavení. Konštatovanie súdu, že nariadením predbežného opatrenia sa výrazne
nezasiahne do jej vlastníckeho práva k jej nehnuteľnostiam je s ohľadom na dôsledky už napáchané
osobami pod vplyvom alkoholu v absolútnom rozpore so zisteným skutkovým stavom. Nariadením
predbežného opatrenia dôjde k nárastu vandalizmu a poškodzovania jej nehnuteľností, nárastu výšky
škody, k zníženiu hodnoty jej nehnuteľností a v dôsledku toho k odchodu jej nájomníkov z prenajatých

nehnuteľností. Ďalej žalovaná 1/ vytýkala súdu, že sa ani slovom nezmienil o tom, ako posúdil vecnú
súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom účastníkov, ktorý mal byť
predmetom konania vo veci samej. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné a
takýmto postupom súdu bolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces a zároveň nerešpektovaný
právne záväzný názor odvolacieho súdu. Ďalej uviedla, že údajné vecné bremeno, ktoré je v súčasnosti

zapísané na LV č. XXXX v k. ú. B. nie je zriadené v prospech identifikovateľného subjektu. Má údajne
pôsobiť voči všetkým, t. j. erga omnes. Zriadenie takto pôsobiaceho vecného bremena slovenský právny
poriadok neumožňuje. Nie je možné teda domáhať sa na všeobecnom súde ochrany práva plynúceho z
vecného bremena, pokiaľ nebolo zriadené v súlade s platným právom, nie je zrejmé, kto je oprávneným a
ani súd nemôže poskytnúť žalobkyni ochranu, pretože takýto postup súdu by bol porušením zákonnosti

a popretím práva na spravodlivosť. V tejto súvislosti poukázala na právnu konštrukciu vecného bremena
v ust. § 151n Občianskeho zákonníka. Neexistuje kategória vecných bremien zriadených v prospech
všetkých osôb. Takáto konštrukcia by priamo negovala zmysel inštitútu vecného bremena t.j. zásah do
vlastníckeho práva v nevyhnutnom rozsahu. Ďalej uviedla, že dňa 08.01.2016 bola na Okresný súd
Žilina podaná žaloba o určenie práva plynúceho z vecného bremena, vedená pod sp. zn. 6C/2/2016.

Súd vo veci doposiaľ nevydal právoplatné rozhodnutie. Podanie tejto žaloby odporučil Katastrálny úrad
v Žiline ako spôsob nápravy zápisu uvedeného na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. B. v časti ťarchy, na
ktorý sa žalobkyňa odvoláva. Ďalej žalovaná 1/ poukázala na to, že žalobkyňa realizovala bez vydania
stavebného povolenia stavebné zmeny, v rámci ktorých postavila na parcele 1754/13 k. ú. B. na LV č.XXXX stavbu - letnú terasu. Rovnako bez stavebného povolenia vykonala stavebné zmeny na stavbách
postavených na parc. č. 1754/11 a č. 1754/2 zapísaných na LV č. XXXX Správa katastra Žilina, okres
B., obec B., k. ú. B.. Letná terasa bola a je využívaná na reštauračné účely pre širokú verejnosť. Napriek

tomu, že žalobkyňa podala žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia, doposiaľ nebolo
vydané. Neskolaudované nebytové priestory žalobkyňa ďalej prenajíma a podniká v oblasti prenájmu
nebytových priestorov. Za tohto stavu pokiaľ by súd vydal predbežné opatrenie, umožnil by žalobkyni
ešte intenzívnejšie porušovať zákony, Ústavu SR a protiprávne sa obohacovať na jej úkor. V ďalšej
časti odvolania žalovaná 1/ uviedla, že vznik škody, na ktorú sa žalobkyňa vo svojom návrhu odvoláva

a ktorá by prípadne jej mohla bez vydania predbežného opatrenia vzniknúť je iba zavádzaním súdu.
Príchod do budovy súp. č. XXX na parc. č. 1754/12 sa uskutočňuje aj cez parc. č. 1754/3 a následne
parc. č. 1754/13, ktorá susedí s parcelou č. 1754/12. Takto sa realizoval nielen peší prechod, ale aj
prejazd motorovými vozidlami. Príchod ako aj príjazd k jej administratívnej budove bol aj je zabezpečený
bez ohľadu na existenciu prechodu cez jej dom. Považovala za nepravdivé, že by bola žalobkyňa
výlučne odkázaná na prístup cez spomínaný prechod cez jej dom. Naliehavosť na vydanie predbežného

opatrenia na strane žalobkyne nebola nikdy daná. Prístup k administratívnej budove žalobkyne cez jej
domajejpozemok(žalovanej1/)jeibazvýšenímkomfortuprístupu,ktorýbyradazabezpečilapresvojich
podnájomníkov a vopred neurčitý počet ich zákazníkov. Žalobkyňa tento prechod osobne nevyužíva.
Motívom podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia z jej strany je bezplatné užívanie jej parciel
(žalovanej 1/) pre vlastné podnikateľské aktivity z titulu súdom vydaného predbežného opatrenia. Ďalej

žalovaná 1/ uviedla, že vychádzajúc z platného právneho poriadku nie je možné zriadiť vecné bremeno
v prospech osôb, ktoré nie sú presne identifikované. Takáto konštrukcia by popierala zmysel a účel
inštitútu vecného bremena. Vecné bremeno môže zaťažovať vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti iba
v nevyhnutnej miere, potrebnej na využitie inej nehnuteľností, resp. výkonu práva konkrétne určenej
osoby. Toto Ústavou zaručené právo (čl. 20 ods. 4) musí byť rešpektované aj pri nariadení predbežného

opatrenia. Žalovaná 1/ popierala existenciu naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a
tvrdila, že nehrozí vznik škody. Súd sa naliehavosťou úpravy pomerov účastníkov konania nevysporiadal
a následne ju ani nezohľadnil pri nariadení predbežného opatrenia. Žiadala, aby súd v zmysle zásady
„súd pozná právo“ aplikoval v prejednávanej veci § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj judikát R
14/1988, podľa ktorého vecné bremená nemožno zriadiť v prospech konkrétne neurčenej osoby alebo

bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti.

3. Žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu
navrhlauznesenieokresnéhosúduakovecnesprávnepotvrdiťarozhodnutieonáhradetrovodvolacieho
konania ponechať na rozhodnutie súdu vo veci samej v konaní sp. zn. 6C/2/2016.

V súvislosti s uložením povinnosti zo strany súdu podať ňou návrh na začatie konania o uloženie
povinnosti žalovaným 1/ - 3/ umožniť vykonávať právo z vecného bremena uviedla, že návrh podala dňa
29.06.2016 a konanie sa vedie pod sp. zn. 2C/180/2016. Okrem toho napriek neexistencii predbežného
vykonateľného rozhodnutia súdu (predbežného opatrenia) splnomocnený zástupca žalovaných resp.
ním poverená ďalšie osoba pokračujú v bránení prechodu, a to tak, že na pozemku parc. č. 1754/1

osadil dvojdielnu kovovú mrežu, ktorú v poobedňajších hodinách zamkne a odomyká ju až nasledujúci
deň ráno (aj to len v jej užšej časti), čím absolútne znemožňuje prechod osôb k jej nehnuteľnosti a
bezprostredne ignoruje povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím súdu.
Žalobkyňa následne uviedla stručnú genézu dlhoročných sporov (vyhovenie návrhu žalobkyne na
vydanie predbežného opatrenia uznesením sp. zn. 4C/348/07 zo dňa 27.05.2008; zamietnutie žaloby

žalovaných ako žalobkýň o určenie, že Dohoda uzatvorená medzi RNDr. U. S. a Mgr. C. S. o
zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych podielov dňa 18.05.1998 v
časti zriadeného vecného bremena v článku V. je neplatná a to rozsudkom Okresného súdu Žilina
č. k. 8C/243/2013-96 zo dňa 11.02.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
9Co/518/2015-218 zo dňa 29.10.2015; zastavenie konania z dôvodu existencie prekážky rozhodnutej

veci o žalobe žalovaných ako žalobkýň o určenie, že ust. čl. V. Dohody o zrušení spoluvlastníctva
a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych podielov uzavretej dňa 18.05.1998 medzi RNDr. U. S. a
Mgr. C. S. nebol určený oprávnený z vecného bremena) medzi stranami. Jednoznačne vyplýva, že
žalované dlhodobo nerešpektujú Dohodu strán (žalobkyne a žalovanej 1/), ktorou bolo zriadené vecné
bremeno v súlade s ust. § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako smiešne, ako argumentácia

o neexistencii vecného bremena, sú tvrdenia žalovanej 1/, že ona osobne nebráni žalobkyni vo výkone
práva z vecného bremena, nakoľko toto uskutočňuje prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
H. L., ktorý v jej mene uzatváral už Dohodu v roku 1998 a odvtedy ju zastupuje vo všetkých veciach
týkajúcich sa jej nehnuteľností (vyplýva to i z dokladov priložených samotnou žalovanou 1/ k odvolaniu,potvrdenia o podaní oznámenia z priestupku, žiadosť z poisťovne, komunikácie s nájomcami). Pokiaľ
ide o prezentované poškodenia nehnuteľností žalovaných alebo majetku ich nájomcov žalobkyňa
uviedla, že nikdy nebolo preukázané, že by za toto poškodenie zodpovedala ona, jej nájomcovia resp.

podnájomcovia, alebo osoby, ktoré sa v ich prevádzke zdržujú, alebo že by tieto poškodenia súviseli
s prevádzkou jej budovy. K namietanému porušeniu stavebných predpisov z jej strany uviedla, že už
od 01.02.2006 prebieha konanie vo veci dodatočného povolenia stavby „Stavebné úpravy a prístavba
administratívnej budovy a garáží - obchodné, skladové, kancelárske priestory a reštauračné zariadenie
na pozemku parc. č. 1754/11, 12, 13 KN v Žiline“, ktoré konanie bolo prerušené do právoplatného

skončenia súdneho konania vo veci určenia vecného bremena pod sp. zn. 17C/117/2008. Nakoľko
predmetné súdne konanie bolo ukončené, bolo navrhnuté v ňom pokračovať. Ďalej žalobkyňa uviedla,
že možnosť prechodu a prejazdu k jej administratívnej budove cez parc. č. 1754/3 následne cez parc.
č. 1754/13 (vchod od Sadu SNP) existovala už v čase uzavretia Dohody a nemala žiadny vplyv na
určenie obsahu práv a povinností z nej vyplývajúcich. Spriechodnenie domu žalovaných za účelom
prechodu k jej budove bolo imanentnou podmienkou uzavretia Dohody, ako kompenzácie pre ňu za

nadobudnutie menej lukratívnej časti pôvodnej nehnuteľnosti (vo dvore) a na zabezpečenie prístupu
z frekventovanej Národnej ulice. Možnosť prechodu zo Sadu SNP nemá vplyv na existujúce vecné
bremeno, ktoré bolo zriadené zmluvne (§ 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nie rozhodnutím súdu
(§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka). Podľa žalobkyne naliehavosť dočasnej úpravy je daná tým, že
žalované nerešpektujú zmluvne zriadené vecné bremeno, bránia jej v prístupe do jej nehnuteľností z

Národnej ulice, hoci sa k tomu v Dohode zaviazali. Naliehavosť dočasnej úpravy v tomto prípade nemá
nič spoločné s existenciou inej možnosti prístupu k jej nehnuteľnosti, ako to mylne uvádzajú žalované,
ale súvisí výlučne s porušovaním zmluvných povinností zo strany žalovaných.

4. Žalovaná 1/ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v replike popierala, že by právnym

dôvodom vzniku vecného bremena bolo ustanovenie čl. V. Dohody. Opätovne poukázala na to, že
H. L., ktorý ju pri podpise tejto Dohody zastupoval, nikdy neudelila žiadnu plnú moc na zriadenie
vecného bremena a nikdy so zriadením akéhokoľvek vecného bremena nesúhlasila. Plnú moc udelila
svojmu zástupcovi výlučne na podpísanie Dohody, ktorou sa reálne rozdelí spoluvlastníctvo k spoločným
nehnuteľnostiam. Z uvedeného dôvodu nebol jej zástupca H. L. oprávnený ani len rokovať o zriadení

akéhokoľvek vecného bremena. H. L. bol len jej zástupcom a rozsah jeho oprávnenia vyplýva z plnej
moci, ktorú mu udelila. Ak by malo byť zriadené aj vecné bremeno, musela by sa táto skutočnosť
výslovneuviesťvplnejmoci.Plnámocvšaktakétoustanovenieneobsahovala.Podľažalovanej1/ust.čl.
V. Dohody napriek tomu, že sa v ňom objavilo slovné spojenie „... Toto vecné bremeno“... nie je spôsobilé
založiť akékoľvek vecné bremeno nakoľko je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktorý

určuje zákonné predpoklady pre zriadenie vecného bremena. V čl. V. Dohody nebol nikdy určený
oprávnený z vecného bremena. Bez tejto podstatnej náležitosti nie je možné vecné bremeno zriadiť.
Tvrdenie žalobkyne, že vecné bremeno v čl. V. Dohody akceptovala až do konca apríla 2007 poprela.
Vo vyjadrení žalobkyne nie sú uvedené žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že so
zriadením vecného bremena - akéhokoľvek vyjadrila súhlas. Po zapísaní údajného vecného bremena

na list vlastníctva v prospech žalobkyne ako fyzickej osoby nepodala opravný prostriedok, nakoľko trvalo
žije v Belgicku, na Slovensko takmer nechodievala a s ohľadom na to, že sa jednalo o jej švagrinú
nemala záujem na pridávaní si problémov. Jednalo sa o jednu jedinú osobu a vedela, že cez jej dom
nebude chodievať denne. Nepúšťala sa preto do žiadnych sporov. Túto jej pasivitu však nie je možné
považovať za vyjadrenie súhlasu so zriadením vecného bremena v prospech žalobkyne a už vôbec nie

v prospech nejakých neidentifikovateľných osôb. Konštrukciu vecného bremena, ktoré by ju malo ako
vlastníka nehnuteľností obmedzovať v prospech neznámych osôb neurčeného počtu, ktorú presadzuje
žalobkyňa, považovala žalovaná 1/ za skutočne absurdnú. Prechádzanie ľudí cez priechod vo svojom
dome bolo a je možné, len preto, že takéto prechádzanie dobrovoľne trpí. Nikomu tým nevznikol žiadne
právo prechodu a nikdy táto výprosa nemôže byť interpretovaná ako súhlas so zriadením vecného

bremena. Pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že nikdy nebolo preukázané, že by za poškodenie jej
nehnuteľností alebo majetku jej nájomcov zodpovedala ona (žalobkyňa), jej nájomcovia, podnájomníci
alebo osoby, ktoré sa v ich prevádzkach zdržujú, alebo že by tieto poškodenia súviseli s prevádzkou
jej budovy, žalovaná 1/ navrhla, aby súd vyžiadal od Obvodného oddelenia PZ Žilina - východ ako
aj Mestskej polície Žilina správu, ktorá by obsahovala dátum výjazdu hliadok príslušníkov polície na

Národnú ulicu č. 3 v Žiline, resp. na adresu Sad SNP 9 v Žiline, povahu riešeného konfliktu, zistenia
príslušníkov policajného zboru, a to za časové obdobie od roku 2007 až doposiaľ. Dvor (parc. KNC
č. 1754/2 a parc. č. 1754/13 v k. ú. B.) sa stal aj v policajných kruhoch známym miestom výtržností.
Žalovaná 1/ v súvislosti s naliehavosťou záujmu žalobkyne na dočasnej úprave pomerov strán sporupoukázala na to, že právny inštitút predbežného opatrenia zanikol zánikom účinnosti O. s. p. t. j. dňa
30.06.2016.Napriektomuzvyjadreniažalobkynepodanéhodňa14.09.2016niejezrejmé,akosastouto
zmenou procesného práva vysporiadala a podľa ktorých ustanovení C. s. p. sa tejto úpravy domáha. Z

podaní žalobkyne nie je možné zistiť, v čom spočíva nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán
sporuspoukazomna§471ods.1a§325ods.1C.s.p. Sohľadomnapreukázanýskutkovýstavvecinie
sú podľa nej splnené podmienky pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného ani zabezpečovacieho
opatrenia. Z uvedeného dôvodu žalovaná 1/ navrhla napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť a
návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť.

5. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), majúc predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.), proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/ C. s. p.), vychádzajúc
z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 C. s. p.) a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1, § 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) uznesenie okresného súdu
podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.
7. Okresný súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vyhovel
keď rozhodol, že žalované 1/ až 3/ sú povinné znášať peší prechod osôb z Národnej ulice cez parc.
č. 1754/1 do dvora na parc. č. 1754/2 v k. ú. Žilina, za účelom prechodu k administratívnej budove -

súp. č. XXX, stojacej na par. č. 1754/12 v k. ú. B. a zdržať sa všetkého konania brániaceho v pešom
prechode osôb z Národnej ulice cez parc. č. 1754/1 do dvora na parc. č. 1754/2 v k. ú. B., za účelom
prechodu k administratívnej budove - súp. č. XXX, stojacej na parc. č. 1754/12 v k. ú. B.. Žalobkyni uložil
povinnosť, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala návrh na začatie konania vo veci
uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 3/ umožniť vykonávať právo z vecného bremena.

8. Odvolací súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 29.06.2016 na Okresný súd v Žiline žalobu proti
žalovaným 1/ - 3/ na „uloženie povinnosti umožniť vykonávať právo z vecného bremena“. Vec je vedená
pod sp. zn. 2C/180/2016, pričom doposiaľ nebola právoplatne skončená.

9. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 329 ods. 1 C. s. p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Z ust. § 325 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch
- ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 C. s. p. sú splnené vtedy,ak žalobca osvedčí, že existuje právny vzťah medzi ním a žalovaným, že tento právny vzťah si vyžaduje
dočasnú úpravu pomerov strán konania, že touto dočasnou úpravou možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa žalobca domáha, že sa v právnom vzťahu medzi stranami konania nevytvorí nenávratný stav a

že sa nariadením neodkladného opatrenia neprimeraným spôsobom nezasiahne do právneho vzťahu
medzi stranami konania. Neodkladné opatrenie treba vnímať ako dočasné procesné opatrenie súdu,
ktorého trvanie je obmedzené a ktoré môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené (napr.
§ 336 ods. 3, 4, § 337 ods. 3 C. s. p.). Cieľom nariadeného neodkladného opatrenia je bezodkladne
a dočasne upraviť pomery strán sporu, t.j. zabezpečiť právny pokoj do rozhodnutia vo veci samej. Z

charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup
stanovený pre dokazovanie. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre prijatie záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnú predbežná ochrana. Jeho
nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň
osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď

pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových tvrdení. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR z 28.
novembra 2012 sp. zn. 6 MCdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať

na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu
je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
(vysoko) pravdepodobné.

16. Ako vyplýva z § 151o ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou

zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie
práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

17. Odvolací súd, s poukazom na uvedené právne úvahy, s prihliadnutím na obsah predloženého
spisového materiálu a preskúmaním napadnutého uznesenia, vyhodnotením predložených listinných
dôkazov a skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámiac sa
s odvolaním žalovanej 1/, vyjadrením žalobkyne ako aj replikou žalovanej 1/, zhodne s okresným
súdom, dospel k záveru, že v danom prípade bola osvedčená naliehavá potreba bezodkladnej úpravy

pomerov žalobkyne a žalovaných 1/ - 3/ pre vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods.
1 C. s. p. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ - 3/ bol osvedčený existenciou vecného
bremena spočívajúceho v práve pešieho prechodu cez dom súp. č. XXX na parc. KNC č. 1754/1
postaveného na parcele KNC č. 1754/2 a to na parcelu KNC č. 1754/2 k administratívnej budove č.s.
XXX stojacej na KNC parc. č. 1754/12 zapísaného v katastri nehnuteľnosti a to na základe Dohody

medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ zo dňa 18.05.1998. Vzťah si vyžaduje dočasnú úpravu pomerov medzi
žalobkyňou a žalovanými 1/ - 3/ z dôvodu narušenia práv vyplývajúcich z vecného bremena zo strany
žalovaných.Podľaodvolaciehosúdutaksúdprvejinštancienapodkladezistenýchskutočnostídospelku
správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza i zo správneho právneho posúdenie veci.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám uvedeným

v ust. § 236 v spojení s § 220 ods. 2 C. s. p.

18. Odvolanie žalovanej 1/ odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

19. Odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu žalovanej 1/ proti napadnutému uzneseniu považuje za potrebné

najskôr poznamenať, že v zmysle § 380 ods. 1 C. s. p. preskúmaval napadnuté uznesenie z hľadiska
odvolacích dôvodov vymedzených odvolateľkou. Žalovaná 1/ v podanom odvolaní popierala hlavne
zriadenia vecného bremena odvodzujúceho od Dohody zo dňa 18.05.1998 uzavretou medzi ňou a
žalobkyňou. Okrem toho tvrdila, že aj napriek uvedenému žalobkyni nebránila vykonávať právo plynúce
z vecného bremena. Ďalej spochybňovala existenciu naliehavosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu

a tvrdila, že žalobkyni nehrozí vznik škody.

20. V preskúmavanej veci aj odvolací súd v prvom rade vychádzal z listín preukazujúcich zriadenie
vecného bremena pôsobiaceho na veci t.j. in rem v prospech vlastníka panujúcej nehnuteľnosti. Pretookolnosti ohľadom neoprávneného zastupovania žalovanej 1/ inou osobou pri uzavretí Dohody zo dňa
18.05.1998, ktorej obsahom bolo zriadenie vecného nemohli byť v tomto konaní rozhodujúce. V tejto
súvislosti je tiež potrebné uviesť, že medzi stranami sa viedli viaceré súdne spory práve ohľadom

zriadenia vecného bremena, v ktorých sa posudzoval obsah vecného bremena. Z týchto tiež vyplynulo,
že obsah Dohody sa medzi stranami sporu napĺňal dlhú dobu okrem určitého obdobia a to v máji
2007 keď bolo uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4C 348/07 zo dňa 27.05.2008 (č.l. 38 spisu)
nariadené predbežné opatrenie obdobného rozsahu ako v tejto veci. Aj konanie, na ktoré v odvolaní
poukazuje žalovaná 1/ a to o určenie, že ustanovením článku V. Dohody o zrušení spoluvlastníctva o

vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníckych vzťahov podielov zo dňa 18.05.1998 uzatvorenej medzi ňou
a žalobkyňou nebol určený oprávnený z vecného bremena vedené u Okresného súdu Žilina sp. zn.
6C/2/2016 bolo uznesením č. k 6C/2/2016-85 zo dňa 18.05.2016 zastavené pre prekážku rozhodnutej
veci. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 9Co/259/2016 zo dňa 14.09.2016 uznesenie okresného
súdu vo výroku, ktorým konanie zastavil, potvrdil. Obsah vecného bremena tak nebol doposiaľ zmenený.
Pokiaľ žalovaná 1/ popierala, že by bránila žalobkyni vykonávať jej právo plynúce z vecného bremena

nakoľko trvale žije v Belgicku a na Slovensku sa nezdržiava, za rozhodujúce bolo považované, že je
vlastníčkou spornej nehnuteľnosti na ktorú sa vecné bremeno spočívajúce v pešom prechode viaže. Ku
dňu rozhodnutia okresného súdu a ku ktorému času je rozhodujúci stav s ohľadom na ust. § 329 ods.
2 C. s. p. bolo listinami preukázateľné, že v prechode bolo bránené uzamknutím kovovej sťahovacej
mreže a pokrytím chodníka vysypaným kameňom. Nebolo rozhodujúce, že k tomuto nedošlo žalovanou

1/ osobne ale to, že to bolo prostredníctvom osoby poverenej ňou k spravovaniu jej nehnuteľností.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zisťuje súd relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom. Vychádza pri tom
z návrhu, zohľadňujúc obsah a výpovednú hodnotu pripojených listín (§ 326 ods. 2 C. s. p.). V danej
veci mali takúto hodnotu listiny i fotografie. Dôkazy navrhované žalovanou 1/ (ohľadom výjazdov hliadok

príslušníkov polície na X. N. č. X v B., resp. na adresu R. R. X v B. a povahy riešených konfliktov za
časové obdobie od roku 2007 až doposiaľ) boli súčasťou až jej repliky ako podania reagujúceho na
vyjadrenie žalobkyne. Okrem toho pomerne krátka doba na rozhodnutie o návrhu nevytvára priestor na
plnohodnotné dokazovanie. Ani skutočnosti týkajúceho sa druhého prístupu k nehnuteľnosti žalobkyne
t.j. z ulice Sad SNP nemohli byť rozhodujúce. Naviac z LV č. XXX k.ú. B. uverejneného vo verejne

dostupnom registri www.katasterportal.sk vyplýva, že parcela KNC č.
1754/3 - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 103 m2, ktorá je vo vlastníctve iných osôb susedí
s parcelou KNC č. 1754/12 a táto s parcelou KNC č. 1754/13, ktoré sú vlastníctve žalobkyne. V
rámci ťarchy je vyznačené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pre chodcov a
motorové vozidlá z parcely 1754/3 na susednú parcelu 1754/13 a povinnosti vlastníka strpieť prechod

a prejazd motorových vozidiel a chodcov na susednú parcelu 1754/13, ktorej vlastníkmi sú oprávnení
z vecného bremena (RNDr. E. S. a C.). Z toho dôvodu je prístup žalobkyne z ulice Sad SNP tiež
obmedzený vecným bremenom. Podľa odvolacieho súdu je daná aj vecná súvislosť medzi navrhovaným
predbežným opatrením a právnym vzťahom strán, ktorý bude predmetom konania vo veci samej o
uloženie povinnosti umožniť vykonávať právo z vecného bremena. Vzhľadom na skutkové okolnosti

prejednávaného prípadu bol odvolací súd názoru, že nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k
neprimeranému zásahu do práv žalovaných, keď nariadené neodkladné opatrenie má len dočasný
charakter, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V prípade ak neodkladné opatrenie zanikne
alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že sa žalobe žalobkyne vyhovie majú navyše žalované
1/ - 3/ v zmysle § 340 ods. 1 C. s. p. právo domáhať sa voči žalobkyni náhrady škody a inej ujmy, ktoré

im v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia vzniknú. Žalovaná 1/ napokon v odvolaní mylne
poukazuje na to, že inštitút predbežného opatrenia zanikol zánikom účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, t.j. dňa 30.06.2016. Od 01.07.2016 je obdobný inštitút neodkladného opatrenia upravený v
Civilnom sporovom poriadku. Civilný sporový poriadok tak nahrádza predbežné opatrenia neodkladnými
opatreniami a zabezpečovacími opatreniami.

21. Odvolací súd z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX k.ú. B. uverejneného vo verejne dostupnom
registri www.katasterportal.sk zistil, že po rozhodnutí okresného súdu
sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných 1/ - 3/ nadobudla spoločnosť AURORA REAL, s.r.o.
so sídlom Bratislava, Karpatské nám. č. 10/A, IČO: 36 819 506 a to kúpou, ktorej vklad bol povolený

dňa 04.02.2019. Došlo tak k zmene subjektov na strane žalovaných. Nakoľko pre neodkladné opatrenie
podľa § 329 ods. 2 C. s. p. je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ako i
ust. § 383 C. s. p., podľa ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvejinštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo dopĺňa, odvolací súd na uvedenú skutočnosť
na strane žalovaných neprihliadol.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

23. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko s touto otázkou sa
vysporiada súd v konaní o žalobe žalobkyne podanej proti žalovaným 1/ - 3/ vedenej u Okresného súdu
Žilina pod sp. zn. 2C/180/2016.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).