Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/299/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618202148
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7618202148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú
B. B. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Spišskej Novej Vsi a W. B. nar. X.X.XXXX deti rodičov X. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v W., K. č. XXXX/
X zastúpenej JUDr. Ivetou Fabiánovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej
Vsi na Štefánikovom námestí č. 5 a B. B. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. č. XXX v konaní o zvýšenie
výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 12P 90/2018-48 z
24.5.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi
č.k. 11P 93/2013 z 26.9.2013 vo výroku o výživnom na W. B. nar. X.X.XXXX tak, že zvýšil výživné
od otca pre v tom čase maloletého W. B. zo 70 Eur mesačne na 150 Eur mesačne a na maloletú B.
nar. XX.X.XXXX zo sumy 70 Eur mesačne na 120 Eur mesačne počnúc dňom 1.9.2017 do budúcna,
ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné na W. v
celkovej výške 720 Eur za obdobie od 1.9.2017 do 31.5.2018 povolil otcovi splácať v mesačných 200 Eur
splátkach spolu s bežným výživným. Dlžné výživné na maloletú B. v celkovej výške 450 Eur za obdobie

od 1.9.2017 do 31.5.2018 povolil otcovi splácať v 20 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným
pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich k rukám matky maloletej. O
trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí. Vytkol konajúcemu
súdu, že nedostatočne zistil skutkový stav a vo veci nesprávne rozhodol. Poukázal na vyjadrenie
matky, ktorá preukazovala vyššie výdavky, ako má príjem, preto je zrejmé, že uvádzala nepravdivé

údaje o výdavkoch aj o príjmoch. Vyslovil presvedčenie, že konajúci súd sa náležite nevysporiadal s
odôvodnenými výdavkami matky aj syna W. a dcéry B.. Výdavky, ktoré matka prevažne prezentovala
ako nevyhnutné, sú len výdavky jednorazové, ktoré nebolo nutné vynaložiť v prípade, ak matka nemá
dostatok finančných prostriedkov. Ide napr. o školský výlet u maloletej B. vo výške 50 Eur, alebo
mesačný kredit na mobil pre syna vo výške 20 Eur mesačne. Podľa presvedčenia otca sa odvolací súd
v odôvodnení rozsudku nevysporiadal ani s pravidelným príjmom matky invalidným dôchodkom, ktorý
poberávovýške150Eurmesačneanevysporiadalsaanispríjmamisyna,ktorýuviedol,ženabrigádach

si priemerne zarobí 150 Eur mesačne. Otec nesúhlasil ani s určením výživného spätne od podania
návrhu od 1.9.2017 a určenia dlžného výživného za obdobie od 1.9.2017 do 31.5.2018, ktoré súd priznal
s poukazom na zdravotný stav matky. Uviedol, že konajúci súd sa dôsledne nezaoberal, kedy došlo k
podstatnej zmene pomerov a to tak u syna W., ako aj u dcéry B.. Podľa jeho názoru to mohlo byť užnástupom na strednú školu od 1.9.2015 u syna a u dcéry prechodom na druhý stupeň od 1.9.2017. Tiež
nie je zrejmé, či zdravotný stav matky jej neumožňoval podať návrh na zvýšenie výživného skôr, resp.
či zdravotný stav bol tak vážny, že by nemohla podať skôr. Pre úplnosť uviedol, že s priateľkou, s ktorou

žil v spoločnej domácnosti, sa rozišli, spoločne už nežijú ani nehospodária, preto podľa jeho názoru nie
je zrejmé, prečo súd zahrnul do jeho príjmov aj príjem jeho bývalej priateľky. Nie je zrejmé ani to, ako
súd pri určovaní výživného prihliadol na jeho zdravotný stav, čo nevyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec
vrátil na ďalšie konanie.

2. Matka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, zákonný a v prospech detí. Vyslovil názor, že konajúci súd
vykonal dôsledné dokazovanie, ktoré správne a zákonným spôsobom vyhodnotil a na základe ktorého

rozhodol. K odvolacím námietkam otca, ktorý poukázal na to, že matka uvádza vyššie výdavky ako
príjmy uviedol, že aj otec uvádza vyššie výdavky ako príjmy, pričom jeho priemerný mesačný zárobok
je nepomerne vyšší ako priemerný mesačný zárobok matky, ktorá okrem finančného zabezpečenia
maloletých detí sa o nich stará aj osobne. Skutočnosť, že nastala závažná zmena pomerov spočíva aj v
priemernom mesačnom zárobku otca, ktorý od poslednej úpravy sa zvýšil fakticky o 2/3. Je nepochybné,

že vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu si jeho zdravotný stav vyžaduje nákladnejšiu diabetickú
stravu, avšak na druhej strane aj jeho syn X. potrebuje celoživotne diétnu stravu a otec o jeho zdravotný
stav neprejavuje záujem a žiadnym spôsobom nie je ochotný túto skutočnosť finančne zohľadniť. V
súvislosti s platením výživného na plnoletého syna X. kolízny opatrovník poukázal na to, že otec už
prestal platiť na jeho účet sumu 80 Eur mesačne, teda jeho vyživovacia povinnosť k tomuto synovi

skončila a plnoletý syn sa stal poberateľom DIČ vo výške 200 Eur, avšak z tejto sumy v žiadnom
prípade nie je schopný podporovať svoju matku, resp. svojich súrodencov. Kolízny opatrovník zdôraznil
predovšetkým skutočnosť, že matkin priemerný mesačný príjem je niekoľkonásobne menší, ako príjem
otca, ktorý zabezpečuje starostlivosť len sám o seba a matka zabezpečuje starostlivosť o jedno maloleté
dieťa a medzičasom plnoletého syna, ktorý však je naďalej študentom strednej školy.

4. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §
65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení
s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo
za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. konajúci súd sa
vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania nasúde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. K rozsahu podaného odvolania poukazuje na § 65 CMP,
podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať

konanie aj bez návrhu. Vzhľadom na to, že konanie o výživnom pre maloleté deti možno začať aj
bez návrhu, pričom predmetom odvolacieho konania vo vzťahu k plnoletému W. je obdobie plnenia si
vyživovacej povinnosti otcom, v ktorom bol maloletý, odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu nad rámec rozsahu otcom podaného odvolania. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne

za každého z nich. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Náklady na dieťa predstavujú
všetkynákladypotrebnénauspokojovaniejehopotriebakojebývanie,stravovanie,ošatenie,hygienické
potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských
povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón ako aj potreby súvisiace
s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a
rekreačnépotreby,t.j.všetkypotrebynevyhnutnépreživotkultúrnehočlovekavspoločnosti.Mieratýchto

potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to
možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách,
ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená formou osobnej starostlivosti
alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Ďalšia forma plnenia vyživovacej povinnosti je
poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo platenie výživného ako peňažného príspevku na

uhrádzanie potrieb dieťaťa. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň
každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať
napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na

strane povinného je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch
rodič sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej
domácnosti. Z vyjadrení matky aj otca podporených vykonaným dokazovaním a náležitým zistením
skutočného stavu vyplýva, že životná úroveň otca je neporovnateľne vyššia, ako životná úroveň matky
a detí. Na základe uvedených zákonných kritérií odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie dospel k

záveru,žezvýšenévýživnéjeprimeranétakfinančnýmmožnostiamaschopnostiamotcamaloletýchdetí
a vyplývajúc z tohto kritéria, aj odôvodneným potrebám obidvoch detí. Zvýšenie výživného zodpovedá
aj nárastu príjmu otca od poslednej úpravy výživného, ktorý vzrástol takmer dvojnásobne. Odvolací súd
k námietke otca týkajúcej sa určenia zvýšenia výživného spätne k 1.9.2017, odvolací súd, že konajúci
súd rozhodol a dôsledne vychádzal z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, kedy možno výživné priznať

len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu
troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom
prípade konajúci súd rozhodol správne, ak priznal výživné spätne od podania návrhu, a to od 1.9.2017,
pričom návrh matky bol podaný 6.4.2018. Konajúci súd pri tomto rozhodnutí správne konštatoval, že
k podstatnej zmene pomerov u maloletých detí došlo už k tomuto dňu a dôvody osobitného zreteľa

spočívajú predovšetkým v zhoršujúcom sa zdravotnom stave matky práve k tomuto obdobiu, keďže
bola práceneschopná a navyše bol operovaný aj plnoletý syn X.. V septembri 2017 maloletý W. nastúpil
do tretieho ročníka na strednej škole a maloletá B. do ôsmeho ročníka základnej školy. Tieto okolnosti
súhrne posúdil ako dôvody osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, správne vyhodnotil,

keď posúdil a vyhodnotil odôvodnené potreby v čase rozhodnutia maloletých detí, ako aj majetkové
a finančné pomery matky, ktorá sa o deti, a to vrátane už plnoletého X., na ktorého otec výživným
neprispieva, osobne stará, žije s nimi naďalej v spoločnej domácnosti, pričom jej finančný mesačný
príjem spočíva len v nemocenskej dávke vo výške 257 Eur, nakoľko je dlhodobo práceneschopná a jej
ďalším príjmom sú prídavky na deti vo výške 71 Eur a výživné od otca vo výške 140 Eur. Oproti tomu

otec, ktorý žije tak, ako uviedol v odvolaní sám, má priemerný mesačný zárobok 1.100 Eur mesačne. Z
uvedeného je zrejmé, že jeho majetkové a finančné pomery sú nepomerne a výrazne lepšie, ako pomery
u matky a maloletých detí. Na základe takto vykonaného dokazovania po dôslednom oboznámení sa so
zisteným skutočným stavom veci a vyjadreniami účastníkov konania dospel odvolací súd k záveru, že
výživné určené súdom prvej inštancie zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom

otca, preto možno konštatovať, že určené výživné súdom prvej inštancie je zákonné.9. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o určení dlžného výživného na obidve
deti, ktoré konajúci súd určil správne, zákonným spôsobom a správne rozhodol aj o poskytnutí výhody
splátok otcovi detí, pričom v tejto časti výroku zohľadnil majetkové a finančné pomery otca.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).