Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/309/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239251
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5113239251.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému:
Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. XX/XXXX, XXX XX A. - T., štátny občan SR, o zaplatenie 8.410,92
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 4C/265/2014-189
zo dňa 25.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na príslušné ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, § 497 Obchodného zákonníka a § 92 ods. 8 zák.
č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného k 04.11.2009 a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné
skutkové a právne závery:

Spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 so žalovaným uzavreli dňa 09.02.2006 zmluvu o
splátkovom úvere č. 0362947744. Na základe tejto zmluvy veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške
300.000,- Sk (9.958,18 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach v
počte 119 vo výške 4.087,- Sk (135,66 eur), splatných k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky
20.03.2006 a so splatnosťou poslednej splátky 20.01.2016, pri úrokovej sadzbe 10,10% ročne a RPMN
5,08 %. Bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru 3.000,- Sk a poplatok za správu úveru 50,- Sk
mesačne. Podľa čl. II bodu 3. zmluvy sú súčasťou zmluvy všeobecné obchodné podmienky.

Súd konštatuje, že všeobecné obchodné podmienky, ktoré súdu predložil žalobca spolu so žalobou,
neboli podpísané žiadnou zo zmluvných strán.
Pôvodný žalovaný v rade 2/ V. F. sa stal ručiteľom uvedenej pohľadávky na základe dohody o ručení
zo dňa 09.02.2006.
Dňa 04.11.2009 spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 ako postupca a žalobca ako postupník
uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1105/2009/CE, ktorou postupca postúpil na postupníka
pohľadávky spolu s príslušenstvom a právami s nimi spojenými, pričom v zmysle prílohy č. 1 k zmluve

bola na postupníka postúpená aj pohľadávka voči žalovanému ako dlžníkovi.
Súd sa oboznámil s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok a zistil, že na žalobcu bola postúpená
pohľadávka voči žalovanému v celkovej sume 16.425,33 eur, ktorú sumu tvorila istina 14.660,38 eur a
úroky z omeškania 1.764,95 eur.Postúpenie pohľadávky 16.425,33 eur s prísl. č. úveru 362947744 bolo zo strany postupcu spol.
Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanému oznámené listom zo dňa 20.11.2009 (č.l. 22), pôvodnému
žalovanému v rade 2/ ako ručiteľovi tiež listom dňa 20.11.2009.

Listom zo dňa 22.08.2013 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.08.2013 a vyzval
žalovaného ako dlžníka a súčasne aj ručiteľa na úhradu pohľadávky zo zmluvy o úvere do 15 dní od
doručenia tohto uznesenia s tým, že dlh zo zmluvy bol vyčíslený na sumu 16.425,33 eur.
Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 29.07.2015 tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu z
dôvodu, že prejudiciálne vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009 ako právny úkon

absolútne neplatný a dospel tak k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu vo vzťahu
k žalobou uplatnenému nároku.
O odvolaní žalobcu proti rozsudku okresného súdu zo dňa 29.07.2015 rozhodol Krajský súd v Žiline
uznesením sp. zn. 5Co/228/2016-133 zo dňa 30.06.2016 tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 5Co/228/2016-133 zo dňa 30.06.2016

sa opätovne oboznámil s obsahom spisu, doplnil dokazovanie výpisom z Obchodného registra žalobcu
(č.l. 141 spisu), správou Slovenskej sporiteľne a.s. doručenou súdu dňa 30.6.2017 (č.l. 155 spisu) a vec
opätovne prejednal na pojednávaniach nariadených na deň 26.05.2017, 06.09.2017, 25.04.2018.
Právny zástupca žalobcu a žalovaný zotrvali na pojednávaniach na svojich dovtedy produkovaných
tvrdeniach.

Z výpisu z Obchodného registra žalobcu súd zistil, že s účinnosťou od 06.09.2016 je predmetom
činnosti žalobcu aj poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania
spotrebiteľských úverov podľa osobitného zákona.
Súd vykonal na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.05.2017
výzvu na Slovenskú sporiteľňu a.s. z dôvodu, že, ako uviedol právny zástupca žalobcu, tieto dôkazy, na

predloženie ktorých ho vyzval súd (vzhľadom na charakter sporu - §§ 290 - 300 CSP) môže zabezpečiť
iba s ťažkosťami.
Na základe výzvy súdu zo dňa 12.06.2017 mala Slovenská sporiteľňa a.s. súdu oznámiť v súvislosti
so zmluvou o splátkovom úvere č. 0362947744 uzatvorenou dňa 09.02.2006, na základe ktorej bola
zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 04.11.2009 medzi Slovenská sporiteľňa a.s. ako

postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko a.s. ako postupníkom postúpená pohľadávka vo výške
16.425,33 eur (494 829,49 Sk), ktoré položky (príp. ktoré nesplatené splátky úveru) boli do tejto sumy
zahrnuté; tiež súdu oznámiť či bola zo strany postupcu vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp.
akým spôsobom bolo v súvislosti s touto pohľadávkou zo strany postupcu voči dlžníkovi (žalovanému),
prípadne voči ručiteľovi ďalej postupované.

Slovenská sporiteľňa a.s. súdu oznámila správou doručenou dňa 30.06.2017, že vzhľadom na uplynutie
lehotyododňapostúpeniapohľadávkynaspoločnosťEOSKSISlovenskos.r.o.užnedisponuježiadnymi
dokladmi vzťahujúcimi sa k tejto veci.
Súd po opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca si uplatnil v konaní nárok na zaplatenie
istiny, ktorá bola postúpená zo strany pôvodného veriteľa ako pohľadávka, ktorá nebola spôsobilá na

postúpenie. Jednalo sa o časť pohľadávky pôvodného veriteľa vo výške 8.410,92 predstavujúcej splátky
splatné od 20.12.2010 do 20.01.2016.
Podanou žalobou sa zaplatenia pohľadávky z tejto úverovej zmluvy domáha žalobca ako postupník
pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava). Bolo preto potrebné, aby žalobca v
prvom rade preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených

práv od pôvodného veriteľa. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca na preukázanie svojej aktívnej
vecnej legitimácie predložil jednak oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky adresované
žalovanému a Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009 uzatvorenú medzi Slovenskou
sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalobcom.
Z obsahu spisu, a to ani po dokazovaní dodatočne vykonanom súdom prvej inštancie po vrátení veci

odvolacím súdom, nevyplýva, že by splátky splatné po 04.11.2009 (t. j. po uzavretí zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom), a to konkrétne splátky splatné od
20.12.2010 do 20.01.2016, boli v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky splatnými, preto
možno konštatovať, že nebol splnený zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky
v tejto časti. Pokiaľ teda postupca (Slovenská sporiteľňa, a. s.) postúpil predmetnú pohľadávku z

úveru v celom rozsahu, postupoval v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Postúpenie
nespôsobilej pohľadávky v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, spôsobuje absolútnu
neplatnosť takéhoto postúpenia, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo.Keďže pohľadávka predstavujúca splátky splatné od 20.12.2010 do 20.01.2016, ktorá je predmetom
uplatneného nároku, nebola v čase postúpenia spôsobilou na postúpenie, je postúpenie v tejto časti
absolútne neplatným právnym úkonom s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s

ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z..
Pokiaľ súd konštatoval v pôvodnom rozsudku, že zmluva o postúpení pohľadávok je v celom rozsahu
neplatným právnym, úkonom, čo odvolací súd súdu prvej inštancie vytkol, je zrejmé, že vzhľadom na
to, že si žalobca v tomto konaní neuplatnil nárok na iné splátky, ako splatné za obdobie od 20.12.2010
do 20.01.2016 v celkovej výške 8.410,92 eur, bolo pre toto konanie irelevantné sa zaoberať platnosťou

aj zvyšnej časti zmluvy o postúpení pohľadávok. Bolo by to nadbytočné a netýka sa skutkového stavu,
ktorý bolo potrebné v tomto konaní preskúmavať.
Súd preto prejudiciálne vyhodnotil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 04.11.2009, ktorou bola
na žalobcu ako postupníka postúpená postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. pohľadávka voči
žalovanémuvcelkovejvýške16.425,33eur,akoprávnyúkonneplatnýlenvčastizodpovedajúcejnároku
uplatnenému v tomto konaní.

Súd preto žalobu zamietol, keďže nebolo preukázané legitímne nadobudnutie predmetnej pohľadávky
žalobcom, žalobca nenadobudol práva, ktoré by mu z takéhoto postúpenia vyplývali a nie je preto v
tomto konaní nositeľom aktívnej vecnej legitimácie.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá,

preto by mal žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný však
výslovne uviedol, že si náhradu trov konania voči žalobcovi neuplatňuje, preto súd rozhodol tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu v zmysle ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 390 písm. a/ a b/ CSP zmeniť tak, že žalobe
vyhovie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom.
Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Uviedol, že v predmetnom spore už raz bolo rozhodované rozsudkom okresného súdu, ktorý bol na
základe jeho odvolania uznesením krajského súdu zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd bol v zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie vôbec nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, a
to napriek ust. § 391 ods. 2 CSP a žalobu v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu zamietol z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, z dôvodu posúdenia, že podmienkou platnosti
postúpenia pohľadávky je splatnosť postupovanej pohľadávky. Na základe uvedeného má za to, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko súd prvej inštancie
svojvoľne v rozpore s príslušnými ustanoveniami CSP navyše bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia
nerešpektoval právny názor súdu vyššej inštancie a opätovne aplikoval právny názor, ktorý bol súdom
vyššej inštancie v zrušujúcom rozhodnutí považovaný za nesprávny.
Vzhľadomnauvedenézastávanázor,žemuvznikolnároknaúhraduuplatnenejsumyspoluspríslušným

úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu, predmetnú skutočnosť žalobca
preukázal predloženým oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu ako aj zmluvou o
postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok.
Žalobca v súvislosti s aplikáciou ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách na daný prípad poukazuje na
ust. § 89 ods. 1 Zákona o bankách ako aj na bod 19.16 všeobecných obchodných podmienok, podľa

ktorého: „Klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené,
bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti
s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesťakékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke
alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom
banky. Ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahu medzi bankou a klientom

odchýlne od ustanovení Zákona o bankách, pričom keďže ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom prípade dohodli
vzájomné práva a povinnosti odchýlne od ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to v bode 19.16
všeobecných obchodných podmienok. Na základe uvedeného, žalobca zastáva názor, že skúmanie
splnenia podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v konaní nebolo potrebné a súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej

inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa

vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalobca aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd udáva, že okresný súd ako
dôvod zamietnutia žalobného návrhu uviedol skutočnosť, že na predmetnú pohľadávku platí zákaz

postúpenia pohľadávky vyplývajúci z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení
neskorších predpisov. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, v zmysle ktorej ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách nehovorí o prípadnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, tak odvolací súd uvedenú
námietku nepovažoval za dôvodnú. Zákonné ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky,ktoré musia byť splnené, ak chce banka ako postupca postúpiť na tretí subjekt, ktorý nie je bankou,
svoje pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd správne konštatoval, keď tvrdil, že v prípade
nesplnenia uvedených zákonných podmienok nemôže dôjsť k postúpeniu pohľadávky s poukazom na

to, že Zákon o bankách a jeho konkrétne ustanovenie § 92 ods. 8 je zákonom lex specialis vo vzťahu
k ustanoveniam Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z. s tým, že
uvedené zákony všeobecne upravujú podmienky postúpenia pohľadávky v obchodno-právnych ako aj
občiansko-právnych-spotrebiteľskýchvzťahoch.Ustanovenie§92ods.8Zákonaobankáchjepotrebné
aplikovať na tie právne vzťahy, ktoré boli na základe zák. č. 438/2001 Z.z. uzatvárané, to znamená aj

zmluvy o úvere poskytované bankou, pričom subjektom právnych vzťahov môžu byť aj fyzické osoby,
t.j. spotrebitelia. Ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001
Z.z. upravujú podmienky postúpenia pohľadávky v okruhu právnych vzťahov z hľadiska predmetu
subjektov avšak v prípade, ak je subjektom - veriteľom, ktorý poskytuje úver banka, tak podmienky,
za ktorých je možné pohľadávku postúpiť tretej osobe, upravuje Zákon o bankách. Ustanovenie § 92
ods. 8 Zákona o bankách zakotvuje, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy,

napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže
banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Banka takéto právo
nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu
vrátane jeho príslušenstva. Banka môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky

presiahol jeden rok, a to v prípade, ak klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva. Z uvedeného vyplýva, že je povinnosťou banky najskôr klienta vyzvať na úhradu
peňažného záväzku, pri ktorom je v omeškaní a v prípade, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych
dní klient neuhradí peňažný záväzok, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku na tretiu osobu, ktorá
nie je bankou. V prípade, ak by po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok s príslušenstvom uhradil,

ak ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže banka aj napriek tejto úhrade
pohľadávku postúpiť. Všeobecne však platí, že vo všetkých prípadoch musí predchádzať písomná výzva
na úhradu.

11. Rozborom ust. § 92 ods. 8 bankového zákona treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne

definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke (ktorou sa
v nasledovnom rozumie rovnako ako v zákone i pobočka zahraničnej banky) buď inej banke alebo aj
subjektu,ktorýniejebankou.Prvávetaustanoveniadefinujedvetakétopodmienky(nadrámecpísomnej
formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto úkonom, ktoré predpokladá už § 524
ods. 1 OZ), z ktorých prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej

pohľadávky klientovi, aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie
klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá
veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej (napriek splneniu podmienok postúpenia) banka uplatniť
právo pohľadávku postúpiť nebude môcť, a to vtedy, ak klient ešte pred postúpením (tu rozumej v
čase medzi splnením oboch podmienok podľa prvej vety § 92 ods. 8 bankového zákona a samotným

pristúpením k uzavretiu postupovacej zmluvy) svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu
vrátane jeho príslušenstva splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie
banky existovať nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku zákonom trval kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok. Ostatná (tretia) veta
ustanovenia potom z pohľadu správnosti uchopenia problému nižšími súdmi bez významu, nakoľko

táto vymedzuje len povinnosť odovzdania postupníkom postupovanej dokumentácie preukazujúcej tzv.
život právneho vzťahu (resp. pohľadávky) a úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho
prelomenia.
Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu)
so zákonom je v sfére súkromného práva jeho neplatnosť podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje

prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej
veci než tú, že podmienky § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka
postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k
postúpeniu prísť nesmie (zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ) - rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

7Cdo/26/2017.

12. Tak ako bolo vyššie uvedené, jedným z kľúčových právnych predpisov upravujúcich činnosť bánk na
Slovensku je zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. § 92 ods. 8zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách upravuje presne, za akých okolností môže banka postúpiť pohľadávku
z úveru na tretiu osobu, a to aj na osobu bez bankovej licencie a bez súhlasu dlžníka. Banka musí
splniť niekoľko podmienok, 1./ musí písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh splnil, 2./ ak je napriek

takejto písomnej výzve klient banky v omeškaní viac ako 90 dní čo i len s časťou dlhu, môže banka
pohľadávku postúpiť uplynutím uvedených 90 dní. Nebankové spoločnosti - inkasné spoločnosti, ktoré
bankovú licenciu nemajú, nemajú právo úver spravovať a teda ani vyhlásiť jeho mimoriadnu splatnosť.
Pokiaľ inkasné spoločnosti, ktoré pohľadávky na seba neplatne prevzali, následne úvery mimoriadne
zosplatnili, tak toto konanie inkasných spoločností je potrebné označiť za protiprávne.

13. Pokiaľ odvolací súd svoj právny názor vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí zmenil,
tak odvolací súd udáva, že odvolací súd môže svoj právny názor zmeniť a nie je viazaný svojim
predchádzajúcim právnym názorom v danej veci, lebo zo žiadneho ustanovenia CSP nie je možné
vyvodiť, že by odvolací súd nemohol už vyslovený právny názor vo veci v skoršom konaní zmeniť.
Tento záver sa javí logickým i z dôvodu, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu už právny poriadok

neposkytuje účastníkovi žiadny riadny opravný prostriedok. Bolo by preto v rozpore s účelom civilného
sporového konania, ak by odvolací súd pod ťarchou svojho skôr vysloveného právneho názoru musel
vo veci rozhodnúť rovnako, ak by bol presvedčený o nezlúčiteľnosti takéhoto rozhodnutia s právnym
poriadkom a vyvíjajúcou sa judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Odvolací súd teda nepostupuje v rozpore
s procesnými predpismi, ak svoj predchádzajúci právny záver v danej veci zmení a rozhodnutie súdu

prvého stupňa ako vecne správne potvrdí.

14. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní poukazoval na § 89 ods. 1 Zákona o bankách a bod
19.16. všeobecných obchodných podmienok tak na uvedenú novotu v odvolacom konaní, odvolací súd
nemohol prihliadať s poukazom na ust. § 366 písm. d/ CSP. Odvolateľ uvedené skutočnosti mohol použiť

už pred súdom prvej inštancie ako prostriedok procesného útoku.

15. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny (s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR).

16.Prirozhodovaníonárokunanáhradutrovodvolaciehokonania,odvolacísúdaplikovalust.§396ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného. Zo
spisového materiálu však vyplýva, že trovy odvolacieho konania žalovanému nevznikli a z toho dôvodu

o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)