Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. december 2018

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10T/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218010178
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2018:6218010178.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Šulgana a prísediacich Anny

Gemerovej a Evy Pavčovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. decembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. N. Q. Y. H. Y., nar. XX. XX. XXXX Q. Q. O., trvale bytom
M. X. XXX, toho času bytom X. F. XX,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 19. 01. 2018 v čase okolo 09.30 h po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišiel obžalovaný spolu

s A. O. a A. X. na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia, modrej farby, nezisteného evidenčného
čísla do obce M. X., kde vodičom uvedeného vozidla bol obžalovaný, ktorý vozidlo odstavil v blízkosti
miestneho kultúrneho domu, následne A. O. a A. X. vystúpili z vozidla a prišli ku vchodovým dverám
riadne uzamknutého rodinného domu súp. č. XXX, ktorý patrí otcovi A. O. - D. O., a tu A. X. pravým
kľúčom, ktorý predtým A. O. odcudzil svojmu otcovi, odomkol visiaci zámok na petlici na vchodových
dverách, vchodové dvere si otvoril a bez súhlasu D. O. neoprávnene vošiel do rodinného domu, kde
zo zadnej miestnosti odcudzil notebook zn. LENOVO „ideapad“ 100 spolu s nabíjačkou, ktorý si vložil

pod bundu, dvere na dome opäť uzamkol a spolu s A. O., ktorý ho zatiaľ čakal na dvore a dával pozor,
odišli za obžalovaným F. N., ktorý ich čakal, kým vykonajú krádež a potom všetci spolu na vozidle zn.
Škoda Fabia, modrej farby, nezisteného evidenčného čísla z obce odišli, čím takto pre poškodeného D.
O. odcudzením spôsobili škodu 300,- Eur,

t e d a

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal

závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

t ý m s p á c h a l

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

a o d s u d z u j e s a

podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch)
rokov.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu výkon trestu p o d m i e n e č n e odkladá na skúšobnú dobu
4 (štyroch) rokov s probačným dohľadom.Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze osobne alebo písomne
sa ospravedlniť poškodenému.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. sa mu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v
skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13. 06. 2018 podala na Okresnom súde Veľký Krtíš prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš
obžalobu na obžalovaných A. O., A. X. a F. N. pre zločin krádeže podľa 212 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zák.
a iné na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe. Uznesením č. k. 10T 45/2018-143 bola

trestná vec proti obžalovanému F. N. vylúčená na samostatné konanie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred Vianocami bol u D. O.. Videl u neho notebook,
chcel ho kúpiť. Ponúkol 200,- Eur, ale majiteľ chcel 500,-, čo sa mu zdalo veľa. Vo februári prišiel za
ním A. O., že mu ho predá za 100,- Eur. Išiel k P. M. odviesť hračky. O. so X. chceli aby ich zaviezol

do M. X.. Išli s ním k M.. Po desiatich minútach povedali, že idú po notebook. Keď sa vrátili notebook u
nich nevidel, X. mu ho ukázal až v Plachtinciach. Dal mu 50,- Eur a topánky. Na druhý deä si prišiel X.
po ďalších 50 Eur. Myslel si, že D. O. dol notebook synovi. X. mu pri spisovaní zápisnice našepkával
ako má vypovedať.

Súd vypočul na hlavnom pojednávaní aj ďalších svedkov. Svedok A. O. uviedol, že s obžalovaným a
A. X. komunikovali cez facebook. Vedel, že obžalovaný chcel od otca kúpiť notebook, ale ten ho za tú
cenu predať nechcel. Odcudzil otcovi kľúč. Už vopred sa dohodli, že vezmú notebook, aj keď predtým
zvažovali aj krádež zlata a motorovej píly. Prišli ku M., obžalovaný tam ostal a oni so X. išli pre notebook.
X. šiel do vnútra, on ostal pri kultúrnom dome. N. mu dal 20,- Eur, ktoré on dal X., pretože mal uňho dlh.

N. im dal aj nejaké veci, aby to bolo do 100,- Eur.

Svedok A. X. uviedol, že na krádeži sa spoločne dohodli. Obžalovaný ich čakal u M.. Oni s O. išli pre
notebook. Dovnútra vošiel on. Obžalovanému notebook ukázal až v aute. Už si všetko nepamätá, ale
mohlo to byť tak, že jemu dal obžalovaný 40 Eur a zvyšok mal dať O.. Pokiaľ by nemal dohodnutú cenu

kradnúť by nešiel. Spočiatku chceli zapierať, ale keď sa O. priznal, priznal sa aj on. Obžalovaného chceli
pôvodne kryť.

Svedok P. M. uviedol, že O. mu už tri mesiace predtým povedal, že chce otcovi zobrať notebook.
Obžalovaný prišiel sám žltým autom, doniesol dcére hračky bolo to plus - mínus 5 dní od doby po

narodeninách dcéry, tie má 7. januára. Asi o hodinu a pol prišli O. zo X., vypili, zdržali sa pol hodiny.
Notebook u nich nevidel. Potom odišli so N. do F.. Do X. prišli O. so X. pešo.

Ďalej súd vykonal dokazovanie v súlade s navrhnutými dôkazmi, ako je uvedené v zápisniciach z
pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie a vyhodnotil dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo i
v ich súhrne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodenému D. O. bol odcudzený notebook,
ku krádeži ktorého sa priznali A. O. a A. X.. Notebook prevzal a zaplatil obžalovaný. Súd považoval
za potrebné vysporiadať sa so základnou otázkou tohto konania, a to či sa obžalovaný zúčastnil na

plánovanej krádeži, o ktorej vedel vopred ako je uvedené v obžalobe, alebo o ničom nevedel a len kúpil
vec, o ktorej sa dodatočne dozvedel, že je kradnutá.

Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďami svedkov X. a O., ktorí zhodne uviedli, že sa na krádeži vopred
dohodli. Existujú isté rozpory vo výpovediach oproti prípravnému konaniu ohľadom skutočnosti, kto,

koľko a čo za krádež od obžalovaného dostal. Vzhľadom k časovému odstupu a skutočnosti, že v
podstate išlo o trojstranný vzťah je to však pochopiteľné. Rovnako existujú rozpory, kde X. ukázal
notebook. Súd však nepovažuje za podstatné, či v aute, alebo už na dvore u M.. Obžalovaný vedel,
že notebook bol vo vlastníctve poškodeného a ten mu ho nechcel predať za 200,- Eur. Súd neuveril
tvrdeniu obžalovaného, že išiel do M. X. za účelom odvozu hračiek M. a úplnou náhodou sa pri ňom

zjavili obaja svedkovia a tiež chceli ísť do M. X.. Práve vtedy svedkovia odcudzili notebook, náhodouten, ktorý chcel poškodený a ten v dobrej viere, že je darovaný ho kúpil. Vierohodnejšou sa javí verzia
poškodených, že na krádeži sa dohodli vopred. Súd má preukázané, že počas krádeže bol obžalovaný u
P. M.. Nepodarilo sa preukázať, či mu niečo viezol alebo nie. Pre súd to ani nie je podstatné. Obžalovaný

vedel dopredu, že on priamo notebook odcudzovať nebude, mohol preto vopred plánovať návštevu
známeho. Súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa v prípravnom konaní priznal. Jeho výpoveď
z prípravného konania korešponduje s výpoveďami svedkov X. a O.. Obžalovaný dňa 22. 01. 2018
vydal predmetnú vec a po poučení do zápisnice uviedol, že dobrovoľne vydáva vec, ktorú odcudzili
19. 01. 2018 spolu so X. a O. v M. X.. Detinsky a naivne vyznieva obrana obžalovaného, keď tvrdí,

že na polícií do zápisnice vypovedal tak preto, lebo mu X. našepkával ako má vypovedať. K tomu súd
uvádza, že obžalovaný vypovedal 2 x - 22. 01. 2018 a 15. 03. 2018. Obe výpovede sú prakticky zhodné.
V prvej výpovedi zo dňa 22. 01. 2018 vypovedal v postavení svedka. Čo je však podstatné, bolo to
bez prítomnosti svedka X., ten mu tak ani pri najlepšej vôli nemohol nič našepkávať. Svedok X. bol
prítomný až pri druhej výpovedi, kedy bol obžalovaný v postavení obvineného. Pokiaľ teda obžalovaný
má na mysli našepkávanie pri tejto výpovedi, súd to považuje za nemožné. V prvom rade súd poukazuje

na zhodu vo výpovediach obžalovaného a X. nemohol vedieť ako obžalovaný vypovedal prvýkrát. V
druhom rade považuje súd za technicky nemožné aby v prítomnosti vyšetrovateľa a ďalšieho policajta
niekto vstupoval do výsluchu takým spôsobom, že by našepkával obvinenému a vyšetrovateľ by tomu
nezabránil. Z tvrdenia obhajoby sa súd stotožnil len s prvou vetou v prednesenej záverečnej reči. Súdu
nie je známe z akého pojednávania a ktorej výpovede svedka X. obhajoba vychádzala, keď obhajca

uviedol, že „pred súdom A. X. vypovedal, že vplývali na N., aby vypovedal tak, ako chceli oni“. Súdu je
naopak známe, že X. ako je uvedené v zápisnici zo dňa 14. 11. 2018 vypovedal, že sa o tom bavili,
dohodli sa, že nič nepovedia a na F. to nepovedia. Aj X. ho chcel kryť, ale O. sa priznal. Výpoveď svedka
M., ktorá mala preukázať nevinu obžalovaného nepreukázala nič podstatné. Svedok uviedol, že sa
uňho obžalovaný zastavil v rozmedzí 5 dní hore dole od narodenín dcéry (7.1.), to znamená v rozmedzí

2.1 až 12.1. Skutočnosti, že to bolo až 19.1.2018 súd zvláštny význam ešte nepripisoval (aj samotný
obžalovaný mylne na pojednávaní uviedol, že to bolo vo februári, pričom sám vydal vec 22. 01. 2018).
Svedok však v rozpore s výpoveďami svedkov a aj obžalovaného uviedol, že obžalovaný prišiel za ním
sám na žltom aute. X. s O. prišli neskôr pešo z Plachtiniec, pričom obžalovaný aj svedkovia uviedli, že
prišli spolu autom modrej farby a až následne X. s O. na istý čas (kým odcudzili notebook) vzdialili.

Nepodarilo sa preukázať, či svedok M. u nich notebook videl alebo nie. Svedok X. uviedol, že mu ho
neukázal, svedok O., že áno, dokonca uviedol, že mu povedal čo idú odcudziť. Súd tieto rozpory však
nepovažuje za podstatné. Tak X. aj O. mohli hovoriť pravdu (jeden to M. povedať mohol, druhý nie a M.
mohol niečo zazrieť). Podstatné je, že svedok sa preukázateľne mýlil v podstatných okolnostiach, súd
tak jeho výpovedi neuveril a dospel k podozreniu, že svedok chcel svojou výpoveďou pomôcť svojmu

kamarátovi - obžalovanému.

Súd sa nestotožnil s názorom obhajoby a nielenže nie je presvedčený o jeho nevine, ale nie je ani dôvod
kvalifikovať konanie obžalovaného len ako podielnictvo. Súd považuje za preukázané, že obžalovaný
sa síce skutku krádeže sám fyzicky nedopustil, ale ku skutku došlo spolupáchateľstvom, pričom

úlohou obžalovaného bolo zabezpečiť dovoz na miesto činu a následný odvoz a vyplatenie ostatných
spolupáchateľov. Skutok bol dohodnutý vopred a naplánovaný za aktívnej spoluúčasti všetkých aktérov,
teda aj obžalovaného. Skutok bol spáchaný závažnejším spôsobom konania. - vlámaním, čo znamená
aplikáciu prísnejšej sadzby podľa § 212 ods. 4 Tr. zák.

Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu súd postupoval podľa § 34 Tr. zák.. Prihliadol najmä na možnosť
generálnej a individuálnej prevencie a možnosť nápravy páchateľa. Súd prihliadal aj na možné
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Súd nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce ani priťažujúce
okolnosti. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní k činu nepriznal a neoľutoval. Z miesta bydliska je
hodnotený všeobecne, ale dopustil sa ôsmich priestupkov na úseku dopravy, čo síce nemá súvislosť

s prejednávanou vecou, ale vzhľadom k vysokému počtu to u súdu navodzuje dojem, že obžalovaný
nerešpektuje žiadne normy a príkazy. Obžalovaný bol raz súdne trestaný, avšak hľadí sa naň akoby
nebol odsúdený, preto súd naň neprihliadol. Súd preto postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a pri
vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (0:0) mohol podľa § 212 ods.4 Tr. zák.
uložiť trest v rozmedzí 3 až 10 rokov. S prihliadnutím na osobu páchateľa, spôsob spáchania činu,

jeho následkov, pohnútky, jeho pomerov a možnosť nápravy súd uložil trest v dolnej hranici trestnej
sadzby a obžalovanému uložil trest odňatia slobody na tri roky. S prihliadnutím na osobu páchateľa,
jeho doterajší život a prostredie súd dospel k názoru, že na nápravu obžalovaného nie je nutný
nepodmienečný trest odňatia slobody, ale v súlade s § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému podmienečneodložil výkon trestu na skúšobnú dobu 4 rokov s probačným dohľadom. Zároveň podľa § 51 ods. 1, 2
Tr. zák mu uložil aj povinnosť osobne alebo písomne sa poškodenému ospravedlniť a zamestnať sa
v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa o zamestnanie uchádzať. Túto povinnosť považuje súd za

dôležitú najmä s prihliadnutím na prevenciu páchania trestnej činnosti, kedy si obžalovaný môže svoje
potreby uspokojovať vlastnou činnosťou a neuchyľovať sa k páchaniu trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie

rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ resp. § 45 ods. 1).