Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417206604
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6417206604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD. a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci
žalobcu C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. W. Q. XX, XXX XX C. W. Q., právne zastúpený: JUDr. Ján
Falis, advokát, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému EOS KSI Slovensko,
s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska
kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, zastúpený JUDr.
Michalom Gallom, advokátom a konateľom, o zaplatenie 1.394,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25Csp/20/2017-55 zo dňa 11. apríla

2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 25Csp/20/2017-55 zo dňa 11. apríla 2018
potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
1.394,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z uvedenej sumy od 20.04.2017 do zaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

voči žalovanému.

2. Žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. Uviedol, že žalovaný si ako veriteľ na základe postúpenia pohľadávky zo dňa 10.05.2012
od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. uplatnil u zamestnávateľa žalobcu zrážky zo mzdy.
Žalovaný zamestnávateľovi žalobcu predložil žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 12.03.2015 a ako dohodu
o zrážkach zo mzdy priložil kópiu Žiadosti o vydanie Pôžičkovej karty Žolík a obchodné podmienky

pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou. Rozpis
dlhu podľa žalovaného ku dňu 12.03.2015 pozostával z istiny 462,58 Eur, riadneho úroku 93,70 Eur,
úroku z omeškania 523,85 Eur a nákladov inkasného pokračovania 376,34 Eur, spolu 1.456,47 Eur.
Zamestnávateľ žalobcu od 01.12.2015 do 01.10.2016 vykonával zrážky zo mzdy, žalobcovi zrazil a na
účet žalovaného poukázal sumu vo výške 1.394,18 Eur.

3. Žalobca tvrdil, že v prípade týchto zrážok ide o prijatie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia bez

právneho dôvodu. Namietal, že žalobca neuzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy, preto žalovaný takúto
dohoduanizamestnávateľovižalobcupredložiťnemohol.Vžiadostiozrážkyzomzdyzodňa12.03.2015
žalovaný uviedol, že pohľadávku voči žalobcovi odkúpil od spoločnosti Consumer Finance Holding,
a.s. na základe zmluvy o postúpení zo dňa 10.05.2012. Žalobca namietal, že veriteľom pohľadávkybola Všeobecná úverová banka a nie spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., preto ani žalovaný
nemohol platne nadobudnúť pohľadávku voči žalobcovi. Pôvodný veriteľ VÚB, a.s. nedoručil žalobcovi
písomnú výzvu banky na plnenie peňažného záväzku, pohľadávka nebola splatná, a preto nemohla byť

ani platne postúpená. Žalobca ďalej namietal, že na zmluvu o vydaní pôžičkovej karty sa vzťahuje aj
úprava Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a keďže zmluva uzavretá v tomto prípade
neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené zákonom, poskytnutý úver
sapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Keďžežalobcanaúčetžalovanéhozrážkamizomzdyzaplatil
1.394,18 Eur, na strane žalovaného došlo v uvedenej sume k bezdôvodnému obohateniu plnením bez

právneho dôvodu.

4. Proti platobnému rozkazu vydanému v tejto veci okresným súdom podal žalovaný v zákonnej lehote
odpor, v ktorom namietal, že zrážky zo mzdy boli vykonávané na základe výslovného súhlasu žalobcu v
Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty zo dňa 24.07.2008, žalobca súhlasil s tým, že v prípade, ak nesplní
svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch, banka je oprávnená požadovať od zamestnávateľa

dlžníka výkon zrážok zo mzdy až do úplného splatenia pohľadávok banky voči dlžníkovi. Žalobca podľa
žalovaného súhlasil s Obchodnými podmienkami vydávanými VÚB a. s. v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., dohoda o zrážkach zo mzdy má podľa žalovaného všetky zákonné
náležitosti pre jej platnosť. Žalovaný ďalej poukazoval na Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 15.10.2012, v ktorej sám žalobca dlžnú sumu čo do dôvodu aj výšky

uznal,napriektomuvšakdlhnesplácal,pretobolžalovanýnútenýpristúpiťkrealizáciidohodyozrážkach
zo mzdy.

5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Skutkový stav zistený
vykonaným dokazovaním posúdil podľa § 451 ods. 1 a 2, § 256, § 558, § 3 ods. 1, §37 ods. 1, § 39

a § 517 ods. 2 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 497 Zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník a podľa § 4 ods. 2, 3 a 4 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom
v čase uzavretia zmluvy.

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 24.07.2008 o vydanie

Pôžičkovej karty Žolík a jej schválenia právnym predchodcom žalovaného dňa 24.07.2008 došlo k
uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a. s., v ktorej bolo dohodnuté
poskytnutie úveru s výškou úverového rámca 40.000,- Sk a výškou mesačnej splátky 1.333,- Sk.
Uvedenú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá mala obsahovať
určité náležitosti stanovené v Zák. č. 258/2001 Z.z., Zákon ako povinnú náležitosť Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere ustanovoval konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu,
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
ako aj priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platný
ku dňu podpisu zmluvy. Keďže zmluva o úvere uzavretá v tomto prípade medzi právnym predchodcom
žalovaného a žalobcom neobsahuje platné dojednanie týchto náležitostí, úver poskytnutý žalobcovi súd

vyhodnotil ako úver bezúročný a bez poplatkov, na základe čoho veriteľovi vznikol nárok len na vrátenie
sumy reálne poskytnutého úveru, teda úveru, ktorý žalovaný prostredníctvom kreditnej karty reálne
vyčerpal. Žalovaný nepredložil prehľad splátok, súd prvej inštancie výšku vyčerpanej a uhradenej sumy
nemal v konaní preukázanú.

7. Nástupníctvo žalovaného vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s. mal súd preukázané z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.03.2015, ktorým
právny predchodca žalovaného oznámil žalobcovi postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy
Žiadosť o vydanie Pôžičkovej karty Žolík s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na
obchodnú spoločnosť žalovaného.

8. Súd prvej inštancie posúdil obsah Zmluvy o úvere a dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo
mzdy bola vopred zakomponovaná na pripravenom tlačive obchodných podmienok, znenie ktorých
žalobca nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Dohoda o zrážkach preto spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ bol už v čase vzniku právneho vzťahu

nútený túto dohodu uzavrieť a kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonanie zrážok zo mzdy a
úhradu pohľadávky veriteľa bez súdnej kontroly. Súd prvej inštancie preto dohodu o zrážkach zo mzdy
posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka
neplatná.9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach
považuje tiež za neplatnú, a to pre jej nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s právnou úpravou

spotrebiteľského práva a aj pre rozpor s dobrými mravmi. V konaní tiež nebolo preukázané, že žalobca
vedel v čase podpisu tejto dohody o premlčaní nároku tak, ako to vyžaduje úprava § 558 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorej je možné uznať aj premlčaný dlh, uznávací prejav dlžníka však má právne
účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.

10. Nakoľko zmluvné podmienky posúdil súd ako neplatné, dospel k záveru, že žalovaný ako veriteľ
nemal právo na zrážky zo mzdy žalobcu, a pokiaľ tieto vykonal, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie
toho, čo zamestnávateľ žalobcu na základe predloženej žiadosti žalovaného od 01.12.2015 do
01.10.2016 na zrážkach zo mzdy žalobcu zrealizoval v prospech žalovaného, čo je suma 1.394,18 Eur.
Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, ktoré boli uplatnené v súlade s úpravou vl.
nar. č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v

konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil nárok žalobcu v zmysle § 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka ako bezdôvodné obohatenie. Poukazoval na to, že žalobca čerpal
finančné prostriedky na základe uzavretej zmluvy a v súlade s ňou, nešlo teda o plnenie bez právneho

dôvodu ani o plnenie z neplatného právneho úkonu, resp. právneho dôvodu, ktorý odpadol a ani z
majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov. Keďže na prijatie plnení v tomto prípade existoval právny
dôvod, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Prijatím plnenia od žalobcu vo výške 1.394,18 Eur
bol čiastočne uspokojený hmotno-právny nárok žalovaného voči žalobcovi, tento nárok v čase prijatia
plnenia preukázateľne existoval, a preto takto prijaté plnenie nie je možné považovať za bezdôvodné

obohatenie na strane žalovaného. Žalobca poukazoval aj na uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/85/2013 zo
dňa 09.04.2014, v ktorom NS SR tiež uvádza, že otázku, či bola povinnosť plniť podľa hmotného práva
a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia ako otázku
predbežnú, pokiaľ právny dôvod plnenia podľa hmotného práva bol, tak potom trvá aj naďalej.

13. Žalovaný namietal proti názoru súdu prvej inštancie, že dohoda o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach je neplatná, táto podľa neho obsahuje uznanie dlhu žalobcom zo zmluvy so
špecifikáciou na istinu, ostatné príslušenstvo, úrok z omeškania a náklady tzv. inkasného konania,
obsahuje vyhlásenie o tom, že dlžník má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch a svoj záväzok
sa zaviazal žalobca ako dlžník zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach. Aj v pripojenom dotazníku

žalobcazobralnavedomie,žeuznanímpremlčanéhozáväzkumázanásledokplynutienovejpremlčacej
lehoty a že dohodu uzavrieť chce.

14. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 01.06.2018 a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

15. Súd prvej inštancie podľa žalovaného správne posúdil plnenie prijaté žalovaným ako bezdôvodné
obohatenie. Žalovaný plnenie prijal na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú súd prvej inštancie
posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd prvej inštancie správne právne vyhodnotil a odôvodnil
aj dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach ako neplatnú.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385
ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania,
keď vychádzal zo záveru, že nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a ani to nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo

miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Z predloženého spisu odvolací súd okrem iného tiež zistil nasledovné skutočnosti: Žalobca k návrhu
na vydanie platobného rozkazu priložil Žiadosť o vydanie Pôžičkovej karty Žolík, z ktorej vyplýva,že prijatím a schválením žiadosti žalobcu zo strany banky sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. vydávanej v spolupráci s CFH (Consumer Finance
Holding, a.s.), účinnosť zmluvy je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie

potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi, obchodné podmienky a cenník sú súčasťou
tejto žiadosti. Ako banka je označená Všeobecná úverová banka a. s. Mlynské Nivy, za ktorú pri
uzatváraní tejto zmluvy konala spoločnosť CFH, klientom bol žalobca. Žalobca k žalobe tiež pripojil list
žalovaného zo dňa 12.03.2015 adresovaný zamestnávateľovi žalobcu, ktorým oznámil, že na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.05.2012 spoločnosť CFH a. s. postúpila pohľadávku zo

zmluvy Žiadosť o vydanie Pôžičkovej karty Žolík s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými
na spoločnosť žalovaného, žalovaný týmto listom vyzval v zmysle §551 Občianskeho zákonníka
zamestnávateľa žalobcu na základe predloženej dohody na realizáciu zrážok zo mzdy žalobcu. Je tu
tiež rozpis dlhu k 12.03.2015 (istina: 462,58 Eur, riadny úrok: 93,70 Eur, úroky z omeškania: 523,85
Eur, náklady inkasného pokračovania: 376,34 Eur, spolu 1.456,47 Eur), spolu s účtom žalovaného. Z
pripojeného dokladu vystaveného zamestnávateľom žalobcu Knauf Insulation s. r. o. zo dňa 10.11.2016

je možné zistiť dátum a výšku jednotlivých zrazených súm, listom zo dňa 10.11.2016 žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobcu o zastavenie zrážok zo mzdy.

18. Žalovaný k odporu proti platobnému rozkazu okrem iného predložil Obchodné podmienky pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a. s. v spolupráci s CFH, platných

a účinných od 01.01.2008. V čl. V. (Zúčtovanie, úhrada a platba) bod 35 Obchodných podmienok sú
uvedené možnosti banky v prípade, že klient nezrealizuje úhradu povinnej splátky, okrem iného aj právo
banky uplatniť si pohľadávku formou zrážok zo mzdy klienta, s čím klient podpisom zmluvy súhlasí.
Žalovaný predložil súdu aj Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach podpísanú
dňa 15.10.2012 žalobcom ako dlžníkom aj žalovaným (strany dohody), číslo spisu (ACC) 2347094.

Podľa textu uznania záväzku v tejto dohode žalobca ako dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom CFH č.
zákazníka 9842244, dlžná suma pozostáva z istiny 972,58 Eur, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy
226,34 Eur, nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- Eur a z úroku z omeškania 10% ročne zo
sumy 972,58 Eur za dobu od 04.02.2009 do dňa splatnosti poslednej splátky. Žalobca ako dlžník sa

zaviazal splatiť svoj záväzok voči žalovanému (veriteľovi) v mesačných splátkach po 30,- Eur počnúc
15.11.2012 s dátumom splatnosti 15.-teho dňa v mesiaci. Žalovaný tiež predložil Dotazník k Dohode
o uznaní záväzku, s predtlačeným textom, kde je krížikom označené súhlasím okrem iného aj text
„Beriem na vedomie, že uznanie premlčaného záväzku má za následok plynutie novej premlčacej doby
a posilnenie jeho vymáhateľnosti na súde“. Dotazník je tiež datovaný dňom 15.10.2012 a podpísaný

žalobcom aj žalovanou. Ako posledný doklad je priložená aj Rozhodcovská zmluva zo dňa 15.10.2012
uzavretá v súvislosti so spormi, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky.

19. Na pojednávaní nariadenom súdom prvej inštancie dňa 21.03.2018 bol žalovaný zastúpený
právnym zástupcom, poukazoval na predložené doklady a uviedol, že nemal žiadne ďalšie návrhy na

dokazovanie, všetky listiny riadne predložil.

20. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd súhlasí so záverom súdu
prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal, že zrážky zo mzdy zrealizované zamestnávateľom
žalobcu vo vyššie uvedenej výške boli vykonané po práve, na základe hmotno-právneho nároku

žalovaného. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že žalovaný súdu nepreukázal ani tvrdenia o tom,
že nadobudol platne proti žalobcovi pohľadávku z úverovej zmluvy. Vo výzve zamestnávateľovi žalobcu
na zrážky zo mzdy (list žalovaného zo dňa 12.03.2015) žalovaný uvádza, že pohľadávku nadobudol
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.05.2012 od postupcu spoločnosti CFH. V tejto
súvislosti odvolací súd upozorňuje, že úverová zmluva, z ktorej pohľadávka banky vznikla, bola uzavretá

medzi VÚB a. s. ako bankou, za ktorú pri uzatváraní zmluvy konal CFH, mohlo teda ísť len o pohľadávku
VÚB a.s., a žalovaný v konaní nepredložil dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že pohľadávku voči
žalobcovi, v súvislosti s ktorou vyzval zamestnávateľa žalobcu na zrážky zo mzdy, nadobudol platne,
od pôvodného veriteľa VÚB a. s. Podľa údajov v liste žalovaného zo dňa 12.03.2015 adresovaného
zamestnávateľovi žalobcu mala byť prílohou listu zmluva o postúpení pohľadávky. Žalovaný v konaní

takúto zmluvu nepredložil.21. Podľa § 551 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

22. Žalovaný tiež v konaní nepreukázal, že žalobca podpísal dohodu o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ
žalovaný poukazuje na vyššie citovaný bod 35 v čl. 7 Obchodných podmienok, (aj tieto obchodné
podmienky sa týkali veriteľa VÚB a.s.), odvolací súd má za to, že takéto ustanovenie v obchodných
podmienkach nemôže nahradiť písomnú dohodu medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy

v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že podľa textu tohto ustanovenia
obchodných podmienok mal žalobca ako klient podpisom zmluvy súhlasiť aj s právom banky uplatniť si
pohľadávku formou zrážok zo mzdy.

23. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie aj v tom, že Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 15.10.2012 je absolútne neplatným právnym úkonom, a to z dôvodu jej

nepresnosti a neurčitosti. V samotnej dohode nie je presne označený ani zmluvný vzťah, z ktorého mal
záväzok dlžníka vzniknúť, ako pôvodný veriteľ je označený CFH, číslo zákazníka 9842244, na formulári
samotnej úverovej zmluvy (žiadosť o vydanie Pôžičkovej karty Žolík) nie je uvedené č. zmluvy, ani číslo
zákazníka, iba ak číslo obchodného zástupcu. Z uvedeného dôvodu nie je možné toto uznanie záväzku
považovať za platný právny úkon, a to bez ohľadu na dotazník, ktorý bol rovnako tak formulárový,

predložený dlžníkovi na podpis.

24. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere, na základe ktorej bol
poskytnutý žalobcovi úver nemá potrebné náležitosti v zmysle príslušnej úpravy Zák. č. 258/2001 Z.z.,
a preto je tento úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a v tejto súvislosti poukazuje

na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa plne stotožňuje.

25. Odvolací súd upozorňuje žalovaného, že civilné sporové konanie je založené na zásade
kontradiktórnosti, strana sporu je povinná svoje tvrdenie preukázať. Ako už bolo vyššie uvedené,

žalovaný v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že vyššie uvedená suma mu bola po jej zrazení
zo mzdy poukázaná zamestnávateľom žalobcu na základe hmotno-právneho nároku. Nepreukázal, že
zrážky zo mzdy, ktoré boli zrealizované zamestnávateľom žalobcu, boli vykonané v súlade so zákonom,
na základe platne uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy.

26. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1 CSP
ako vo výroku vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plnú úspech, priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči v konaní neúspešnému žalovanému. O výške trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

28. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).