Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/150/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216203357
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8216203357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlomvŽiline,naul.Hodžovejč.11,protižalovanej:M.K.,G..XX.XX.XXXX,K.Z.Y.Č..XX,ozaplatenie
sumy 712,02 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo
dňa 07.06.2018 č.k. 7C 109/2016-93 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 712,02

eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 19.10.2009
zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bola aj zmluva,
na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanej bankový účet. Zmluva obsahovala návrh žalovanej
na uzavretie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na osobnom účte, pričom žalobca tento
návrh žalovanej dňa 14.04.2010 prijal a od uvedeného dňa umožnil žalovanej povolené prečerpanie na

osobnom účte do výšky debetného limitu vo výške 130 eur a od 02.04.2012 vo výške 680 eur.

3. Vzhľadom na povahu účastníkov, Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
ako aj Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte je predmetný zmluvný vzťah vzťahom spotrebiteľským,
keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmlúv konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvy uzatvoril so žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na vzniknutý
vzťah je preto potrebné aplikovať príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v

Občianskom zákonníku a zároveň je potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo,
predovšetkým zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a v neupravených
otázkach Občiansky zákonník. Použitie Obchodného zákonníka prichádza do úvahy len v prípade,
kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije úprava, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia. V
Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu
účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania, je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské
právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť.4. Z predložených výpisov z účtu žalovanej bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že v období
od 19.10.2009 do 06.08.2013 vykonal žalobca na účte žalovanej debetné transakcie v celkovej výške
11.477,64 eura a kreditné transakcie v celkovej výške 10.765,62 eura. Ku dňu 06.08.2013 bol na účte

žalovanej debetný zostatok vo výške 712,02 eura, teda žalovaná sa dostala na účte do nepovoleného
prečerpania, a preto súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie sumy 712,02 eura vyhovel.

5. Žalobca sa voči žalovanej ďalej domáhal zaplatenia úroku vo výške 28 % ročne zo sumy 712,02
eura od 07.08.2013, teda odo dňa nasledujúceho po prevedení debetného zostatku z účtu žalovanej

na vnútorný pohľadávkový účet. Takto uplatnený nárok žalobcu v časti požadovaného úroku z úveru je
v rozpore s doterajšou súdnou praxou, keď dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania
v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca pristúpil k
prevedeniu debetného zostatku na účte žalovanej na svoj vnútorný pohľadávkový účet, keďže žalovaná
neuhrádzala splátky debetného zostatku (povoleného prečerpania, resp. nepovoleného prečerpania).

Tým prakticky došlo k zosplatneniu v dôsledku čoho po zosplatnení nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania a nie úrokov z úveru, resp. debetného zostatku. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru ide o úkon, ktorým sa prakticky zastavuje pre dlžníka možnosť ďalej uhrádzať úver v splátkach a
malbyhozaplatiťnarazstým,žepreveriteľanastupujemožnosťdomáhaťsaúrokovzomeškaniaateda
pokiaľ by mal dlžník platiť ďalej úroky a aj úroky z omeškania, dochádzalo by tak k jeho dvojnásobnému

zaťaženiu a spôsobovalo by to značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami.

6. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 28 % ročne z nezaplatenej
istiny od 07.08.2013 do zaplatenia zamietol, keďže má za to, že dohodnuté úroky z úveru je žalovaná
povinná platiť len do splatnosti úveru.

7. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods.1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.

8. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny v sume 712,02 eura s úrokom vo výške
28 % ročne od 07.08.2013 do zaplatenia, pričom úspech mal v časti o zaplatenie istiny a neúspech v

časti požadovaného úroku. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu
vo veci sa zohľadnil aj požadovaný úrok ku dňu rozhodovania. Žalobca mal v spore úspech v pomere
42,48 % a neúspech v pomere 57,52 %. Žalovanej tak vzniklo voči žalobcovi právo na pomernú náhradu
trov konania v rozsahu 15,04 %. Žalovanej však žiadne trovy nevznikli, a preto stranám sporu nárok na
náhradu trov konania priznaný nebol.

9. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o
trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak,
aby jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené a žalovaná zaviazaná na náhradu trov prvoinštančného,
ako aj odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Uplatnený úrok 28 % ročne nie je úrokom z úveru, nejde o úrokovú sadzbu poskytnutého
povoleného prečerpania. Vzhľadom na uvedené, argumentácia o neexistencii nároku na úrok po
zosplatnení neobstojí a na daný prípad sa aplikovať nedá. Žalobca si nárok uplatnil z titulu prekročenia,
ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Samotný zákon počíta s možnosťou,
že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva pre prípad prekročenia nemusí

ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Naopak, podľa
ustanovenia § 18 ods. 1 tohto zákona, postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvalom médiu
o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke a
to nielen aktuálne vývesky, ale i historické. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle
žalobcu a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na
úrok nedôvodné.

10. Pokiaľ ide o trovy konania, súd stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď pri
posudzovaní úspechu a neúspechu v konaní prihliadal nielen na úspech v konaní v časti istiny, ale aj v

časti príslušenstva. Úroky sú príslušenstvom pohľadávky podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a znášajú osud hlavnej veci. Preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet
konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. Pri posudzovaní úspechu sa nemalo prihliadať
na úspech žalovanej v časti príslušenstva.11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

12. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Len na zdôraznenie správnosti rozsudku v jeho napadnutej časti, je potrebné poukázať na
skutočnosť, podľa ktorej právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom a žalovanou sa riadil ustanoveniami §
708 a nasl. Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o bežnom účte. V zmysle ustanovenia § 710
Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby,

aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri
uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). Vychádzajúc z uvedeného, pri vykonaní
platieb nekrytých peňažnými prostriedkami na účte, takto vyplatené peňažné prostriedky, keďže sa
posudzujú podľa ustanovení upravujúcich zmluvu o úvere, majú charakter úveru.

14. Čo sa týka obchodnoprávnej úpravy splatnosti úrokov táto vyplýva z ustanovenia § 503 Obchodného
zákonníka. Ustanovenie § 503 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje otázku riadneho
splácania úrokov dohodnutých v zmluve, pričom odstavec 2 tohto ustanovenia upravuje toto riadne
splácaniepreprípad,žesaposkytnutépeňažnéprostriedkymajúvrátiťvsplátkach.Preotázkusplatnosti
úrokov je podstatná prvá a posledná veta ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa

ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase,
keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky , ktoré sa ho týkajú.
Práve prvá a posledná veta uvedeného ustanovenia ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na úroky
len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti. Obchodný zákonník expresis verbis v prvej vete
ustanovenia§503ods.1upravuje,že„záväzokplatiťúrokyjesplatnýspoluso záväzkomvrátiť“použité

peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných
prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta uvedeného prvého odseku ustanovenia
§ 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť úrokov nastáva „ v čase , keď sa má vrátiť“ zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov a nie „ v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov.
Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden

iný výklad.

15. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre
prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje
v ustanovení § 503 ods. 1 a ods. 2, ktoré veriteľa oprávňuje na riadne úroky len do momentu vzniku

záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi , nie do momentu ich skutočného vrátenia.

16. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..

17. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej
všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva
do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie

úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

18. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas.
Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.19. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek
pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka
záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka)

od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v
ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

20. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri

omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení
aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky
tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.

21. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v
súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu

uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote
splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

22. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa

ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

23. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, pri rozhodovaní o nej sa správne zohľadnil úspech žalovanej
v časti týkajúcej sa príslušenstva. Záver o plnom úspechu vo veci vyžaduje plný úspech aj v otázke
príslušenstvauplatnenéhonároku.Nezriedkasúsumypríslušenstvapohľadávkyveľmivysokéaniekedy

presahujú aj výšku uplatnenej istiny, tak ako to bolo v prejednávanej veci. Niet preto žiadny dôvod
nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu aj úroky z omeškania, ktoré pri ich kapitalizovaní
dosahujú alebo presahujú rozsah uplatnenej istiny.

24. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok

v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnej
žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).