Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 34CB/184/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1095899638
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1095899638.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a

členiek senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská
konsolidačná, a.s., Cintorínska č. 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému v 1. rade:
K. O., P.. XXXX, K. C. XX, XXX XX V., v 2. rade: C. O., P.. XXXX, K. C. XX, XXX XX V., v 3. rade: B. M.,
P.. XXXX, K. O. C. XX, XXX XX K., a v 4. rade: Z. R.N., P.. XXXX, K. T. XX, XXX XX K., žalovaní v 3.
a 4. rade zastúpení JUDr. Jarmilou Milatovou, advokátkou, Metodova 7, 821 08 Bratislava, o zaplatenie
19.917,35 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu voči žalovaným v 3. a 4. rade zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 3. a 4. rade trovy konania, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca - Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava sa návrhom zo dňa 21.11.1994 domáhal voči
žalovanému v 1. rade K. O. a žalovaným v 2. rade O. A. a v 3. rade Ľ. A. zaplatenia sumy 600.030,- Sk s
príslušenstvom z titulu úveru poskytnutého podľa úverovej zmluvy č. XX/XXXXXX-X zo dňa 17.07.1992.

2. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2000 došlo k postúpeniu pohľadávky na Slovenskú

konsolidačnú, a.s., Bratislava.

3. Pôvodní žalovaní v 2. a 3. rade zomreli, a to O. A. dňa 11.12.1994 a Ľ. A. dňa 26.10.1994. Dedičom
sa stala C. O. Q. Ľ. M., P.. A., ktorá zomrela dňa 28.04.1997. Jej dedičmi sa stali deti B. M., Z. R. a
manžel B. M..

4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 20.11.2001 č.k. 34Cb/184/95-76 žalobe voči žalovanému

v 1. rade K. O. a v 2. rade B. M. vyhovel. Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 6Obo 98/03 zo dňa
30.06.2004 bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 34Cb/184/95-76 zo dňa 20.11.2001 zrušený
a vec bola vrátená na ďalšie konanie, pretože žalovaný v 2. rade B. M. v čase vyhlásenia rozsudku dňa
20.11.2001 nežil (zomrel dňa 26.05.1999).

5. Dňa 11.03.2009 na informatívnom výsluchu žalobca presne označil účastníkov na strane žalovaných,
a to v 1. rade: K. O., v 2. rade: C. O., v 3. rade: B. M. a v 4. rade: Z. R.. Zároveň žalobca informoval,

že v roku 2008 bolo realizované záložné právo na pozemok na LV XXXX formou dobrovoľnej dražby s
výťažkom 307.277,50 Sk, na základe čoho upravil žalobný návrh podaním zo dňa 12.08.2009.6. Súd uznesením zo dňa 30.11.2011 č.k. 34Cb/184/1995-201 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že
žalobca žiadal, aby konajúci súd zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi sumu 9.717,60 Eur (292.752,50
Sk) s 28 % úrokom z omeškania od 24.10.2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 %

p.a. zo sumy 600.030,- Sk od 17.01.1994 do 23.10.2008 vrátane trov konania spoločne a nerozdielne
s tým, že žalovaní v 2. až 4. rade sú zaviazaní len do výšky nadobudnutého dedičského podielu po
pôvodných dlžníkoch, teda nehnuteľného majetku - domu, súpisné č. XXXX, stojaceho na parcele č.
XXX, zapísaného na LV č. XXXX, nachádzajúceho sa v k.ú. V. G. Z..

7. Po ďalšej úprave petitu žaloby podaním doručeným dňa 10.05.2012 súd uznesením zo dňa
18.07.2012č.k.34Cb/184/1995-218pripustilzmenutak,žežalovanív1.až4.radesúpovinníspoločnea
nerozdielne uhradiť žalobcovi zostatok istiny 9.717,60 Eur (292.752,50 Sk) s 28 % úrokom z omeškania
od 24.10.2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 28 % p.a. zo sumy 19.917,35 Eur od
17.01.1994 do 23.10.2008 (82.338,89 Eur), vrátane trov konania s tým, že žalovaná v 2. rade je
zaviazaná uhradiť len časť do výšky 8.474,59 Eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského

podielu po pôvodných žalovaných v 2. a 3. rade Ľ. A. a O. A., žalovaný v 3. rade je zaviazaný uhradiť
len časť do výšky 9.745,85 Eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných
žalovaných v 2. a 3. rade Ľ. A. a O. A. a žalovaná v 4. rade bude zaviazaná uhradiť len časť do výšky
9.745,85 Eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných žalovaných Ľ. A.
Q. O. A..

8. Po špecifikácii vymáhanej pohľadávky a pripustení zmeny petitu v zmysle podania žalobcu, došlého
súdu dňa 12.11.2012, súd rozsudkom zo dňa 07.03.2013 č.k. 34Cb/184/1995-238 rozhodol tak, že
žalovaní v 1. až 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi zostatok istiny 9.717,60 Eur
(292.752,50 Sk) s 28 % úrokom z omeškania od 24.10.2008 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške

28 % p.a. zo sumy 19.917,35 Eur od 17.01.1994 do 23.10.2008 (82.338,89 Sk) vrátane trov konania s
tým, že žalovaná v 2. rade je zaviazaná uhradiť len časť vo výške 8.474,59 Eur, čo predstavuje cenu
nadobudnutého dedičského podielu po pôvodných žalovaných v 2. a 3. rade Ľ. A. Q. O. A.. Žalovaný
v 3. rade je zaviazaný uhradiť len časť vo výške 8.841,50 Eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého
dedičského podielu po pôvodných žalovaných v 2. a 3. rade Ľ. A. Q. O. A.. Žalovaná v 4. rade je

zaviazaná uhradiť len časť vo výške 8.841,50 Eur, čo predstavuje cenu nadobudnutého dedičského
podielu po pôvodných žalovaných v 2. a 3. rade Ľ. A. Q. O. A.. Žalobcovi súd náhradu trov konania
nepriznal.

9. Na základe odvolania žalovaných v 3. a 4. rade Najvyšší súd SR uznesením č.k. 3Obo 44/2013-279

zo dňa 15.08.2013 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.03.2013 č.k. 34Cb/184/1995-238
v napadnutej časti vo výrokoch voči žalovaným v 3. a 4. rade zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil
na ďalšie konanie.

10. Rozsudkom zo dňa 06.02.2014 č.k. 34Cb/184/1995-294 súd žalobu voči žalovaným v 3. a 4. rade

zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 3. a 4. rade náhradu trov konania v sume
3.304,08 Eur.

11. Na základe odvolania žalobcu uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obo/18/2014-310 bol rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 34Cb/184/1995-294 zo dňa 06.02.2014 zrušený a vec bola vrátená na

ďalšie konanie.

12. Rozsudkom zo dňa 15.01.2014 č.k. 34Cb/184/1995-332 súd rozhodol tak, že žalovaný v 3. rade je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.780,16 Eur istiny do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaná v
4. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.780,16 Eur istiny do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O

trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

13. Súd mal za preukázané, že žalovaná v 2. rade C. O., nadobudla 1/4 nehnuteľnosti, čo predstavuje
sumu 145.301,- Sk a zároveň obdŕžala od L.. M. sumu 72.650,- Sk. Teda žalovaná v 2. rade nadobudla
celkovo sumu 217.951,50 Sk. Zostávajúca časť, teda 363.252,50 Sk pripadla matke žalovaných v 3. a 4.

rade, Ľ.F. M.. Táto časť dedičstva pripadla v dedičskom konaní po Ľ. M.U. rovným dielom jej deťom, teda
žalovanýmv3.a4.radeB.M.Q.Z.R.,zhodnepo181.626,25Sk.Podľauzneseniaodedičstveponeb.Ľ.
A.,č.V.XXX/XXQ.V.XXX/XX,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa19.02.2003,všeobecnácenamajetku
bola stanovená na 500.000,- Sk a dediči uznali časť dlhu poručiteľky vo výške 400.020,- Sk s 28 %úrokom od 17.01.1994 do 26.10.1994, v sume 86.841,38 Sk. Žalovaní v 2. až 4. rade nadobudli dedičské
podiely nasledovne: C. O. nadobudla 5/12 k podielu poručiteľky, teda sumu 208.333,34 Sk. B. M.
nadobudol 7/24 k podielu poručiteľky, teda 145.833,34 Sk a Z. R. nadobudla 7/24 k podielu poručiteľky,

teda sumu 145.833,- Sk. Podľa osvedčenia o dedičstve, pri prejednaní novoobjaveného majetku po
neb. Ľ. M.U., Č.. XXD/XXX/XXXX, V. XX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2006, bol v
tomto konaní prejednaný len majetok, ktorý poručiteľka nadobudla v dedičskom konaní po neb. O. A.
s tým, že všeobecná hodnota dedičstva bola 450.000,- Sk. Žalovaní v 3. a 4. rade nadobudli dedičstvo
v 1/2 . Výška dedičského podielu žalovaných v 3. a 4. rade je zhodne 225.000,- Sk. Nadobudnuté

dedičstvo po sčítaní jednotlivých dedičských podielov predstavuje čiastku 1.081.204,- Sk s tým, že
žalovaná v 2. rade nadobudla 426.284,84 Sk, t.j. 39,42 % podielu k celku, žalovaný v 3. rade nadobudol
čiastku 327.459,58 Sk, t.j. 30,29 % k celku a žalovaná v 4. rade nadobudla 327.459,58 Sk, t.j. 30,29
% k celku. Od týchto súm je potrebné odrátať sumu 307.277,50 Sk, ktorú žalobca získal realizáciou
záložného práva na základe dobrovoľnej dražby. Na základe toho pri žalovanej v 2. rade bolo potrebné
z jej dedičského podielu 426.284,84 Sk odrátať sumu 121.128,80 Sk (t.j. 39,42 % zo sumy 307.277,50

Sk), čo predstavuje sumu 305.156,04 Sk, t.j. 10.129,32 Eur. Pri žalovanom v 3. rade bolo potrebné
odrátaťzdedičskéhopodielu327.459,58Sksumu93.074,35Sk(t.j.30,29%zosumy307.277,50Sk),čo
predstavuje sumu 234.385,23 Sk, t.j. 7.780,16 Eur a pri žalovanej v 4. rade sa odčítava z jej dedičského
podielu v sume 327.459,58 Sk suma 93.074,35 Sk (t.j. 30,29 % zo sumy 307.277,50 Sk), čo predstavuje
sumu 234.385,23 Sk.

Súd tak s poukazom na § 470 Obč. zák. a § 497 Obch. zák. zaviazal žalovaných v 3. a 4. rade zaplatiť
žalobcovi len časť žalovanej sumy, a to každého po 7.780,- Eur, čo predstavuje výšku nadobudnutého
dedičského podielu po pôvodných žalovaných v 2. a 3. rade.

14. Na základe odvolania žalovaných v 3. a 4. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
uznesením č.k. 3Obdo/14/2015 zo dňa 30.06.2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
34Cb/184/1995-332 zo dňa 15.01.2015 a vrátil súdu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude predovšetkým rozhodnúť o žalobcom podanom návrhu
na zmenu petitu zo dňa 10.11.2014 v zmysle ust. § 95 OSP (teraz 139 CSP) v spojení s § 167 ods. 1

OSP (teraz 234 ods. 1 CSP).

15. Krajský súd uznesením č.k. 34Cb/184/1995-399 zo dňa 15.06.2017 pripustil zmenu návrhu zo dňa
10.11.2014 v znení jeho doplnenia zo dňa 15.12.2016 tak, že žalovaný v 3. rade je povinný uhradiť len
časť žalovanej sumy do výšky 7.780,16 Eur a žalovaný v 4. rade je povinný uhradiť len časť žalovanej

sumy do výšky 7.780,16 Eur, čo predstavuje výšku nadobudnutých dedičských podielov po pôvodných
žalovaných v 2. a 3. rade - Ľ. A. Q. O. A.. O pripustení zmeny návrhu na začatie konania súd rozhodol v
zmysle § 139 a nasl. CSP, keďže výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2017.

16. Súd opätovne prejednal vec vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade na pojednávaní konanom
dňa 03.10.2017. Voči žalovaným v 1. a 2. rade bola vec právoplatne skončená rozsudkom č.k.
34Cb/184/1995-238 zo dňa 07.03.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2013 a vykonateľnosť
dňa 24.04.2013. Súd vykonal dokazovanie prednesom žalobcu a právnej zástupkyne žalovaných v 3.
a 4. rade, oboznámením s obsahom listinných dôkazov, tvoriacich obsah spisu, a to najmä: Úverová

zmluva o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov č. XXXXXX-X zo dňa 17.07.1992, Zmluva
č. XXXXXX-X/X o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 17.07.1992, Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXX-X/X zo dňa 17.07.1992, Výpis z katastra nehnuteľnosti
katastrálneho územia V. G. Z. - LV č. XXXX, Upozornenie pre ručiteľa zo dňa 19.10.1993, Živnostenský
list č.k. XXXX/X/XX pre podnikateľa K. O., oboznámením sa s dedičskými konaniami, Zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2000 uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a Slovenskou
konsolidačnou, a.s., oznámením žalobcu o realizácii záložného práva na nehnuteľnosť LV XXXX formou
dobrovoľnej dražby, písomnými podaniami žalobcu a žalovaných v 3. a 4. rade a zistil nasledovný
skutkový stav:

17. Dňa 17.07.1992 uzatvoril právny predchodca žalobcu s podnikateľom K. O. (žalovaný v 1. rade)
Úverovú zmluvu o účelovom úvere pre individuálnych podnikateľov, predmetom ktorej bol záväzok
banky poskytnúť podnikateľovi, ktorým bol žalovaný v 1. rade, úver v sume 600.000,- Kčs na nákup
predajného stánku a zariadenia a podnikateľ sa zaviazal úver splatiť spolu s úrokmi vo výške + 2,5 %nad základnú sadzbu ročne (vtedy 12 % základná sadzba) počínajúc januárom 1993 v pravidelných
mesačných splátkach po 18.450,- Kčs, vždy k 16 dňu posledného mesiaca dohodnutého obdobia (bod
1, 2, 3 zmluvy). Podnikateľ zobral na vedomie, že pri splátke nesplatenej v lehote, pristúpi sporiteľňa ku

zvýšeniu úrokovej sadzby na 28 % zo sumy úveru.

18. Aj keď v záhlaví úverovej zmluvy je uvedené, že táto sa uzatvára s podnikateľom „O. K.P., K. H. XX,
K., XXX XX- A., A. O., K. R. XX, K. Q. M. Ľ. P.. I.“ a túto zmluvu aj všetci podpísali, je nepochybné, že
podnikateľom bol len p. K. O.C., čoho dôkazom je Živnostenský list č. XXXX/X/XX zo dňa 11.06.1992, z

ktorého vyplýva, že podnikal pod obchodným menom K. O. - A., miesto podnikania H. XX, XXX XX K..
Predmetom živnosti bola kúpa a predaj tovaru v rozsahu voľnej živnosti. O. A. O. a jeho manželka neboli
podnikateľmi a neboli ani dlžníkmi z úverovej zmluvy. Sám žalobca nemal vyjasnené, v akom právnom
postavení vystupovali v úverovej zmluve pôvodní žalovaní v 2. a 3. rade, keďže ich najprv považoval za
spoludlžníkov, avšak nemal problém ani s tým, aby vystupovali ako ručitelia.

19. Súd posudzoval právne postavenie žalovaných v 3. a 4. rade (dedičov po pôvodných žalovaných
v 2. a 3. rade) podľa obsahu Úverovej zmluvy zo dňa 17.07.1992. Tak, ako už bolo uvedené, právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému v 1. rade ako podnikateľovi účelový úver na zakúpenie
predajného stánku, pričom A. O. Q. A. Ľ., t.j. pôvodní žalovaní v 2. a 3. rade, podnikateľmi neboli, teda
úver im poskytnutý nebol a neboli ani dlžníkmi, keďže úver sa zaviazal splácať iba podnikateľ.

20. Podľa bodu 13 úverovej zmluvy, na zabezpečenie pohľadávky z úveru poskytovaného podľa tejto
zmluvy zriaďuje podnikateľ záložné právo podľa § 151 a) až § 151 v) Obč. zák., prípadne podľa § 297 až
299 Obch. zák. a dáva do zálohy veci, ktoré sú jeho vlastníctvom, resp. ku ktorým má spoluvlastnícky
vzťah, a to podľa zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľný - nehnuteľný majetok číslo XXXXXX-X/

X a XXXXXX-X/X zo dňa 17.07.1992. Záložné právo sa zriaďuje na pohľadávky (vrátane príslušenstva)
až do celkovej výšky 774.000,- Kčs.

21. Z bodu 13 úverovej zmluvy je nepochybné, že na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy bolo
zriadené len záložné právo na hnuteľné veci a záložné právo k nehnuteľnostiam. Záložné právo na

hnuteľné veci bolo zriadené osobitnou Zmluvou č. XXXXXX-X/X zo dňa 17.07.1992, na základe ktorej
dal záložca (žalovaný v 1. rade) do zálohy predajný stánok typu O.-V. na parcele č. XXX v kat. území
O. v hodnote 292.410,- Kčs.

22. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXX-X/X zo dňa 17.07.1992 bola

uzavretá na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy s manželmi O. A. Q. Ľ. A. P.. I.. Obaja vyhlásili,
že sú výlučným vlastníkom pozemku o výmere 352 m2 na parcele č. XXX v katastrálnou území V. G.
Z., zapísaná na LV č. XXXX, ktorého hodnota je podľa znaleckého posudku 528.000,- Kčs. Súhlasili s
tým, že v prípade nesplnenia záväzku sporiteľňa uspokojí svoju pohľadávku zo zálohy aj vtedy, ak bola
pohľadávka premlčaná.

23. Zo žiadnych ustanovení Úverovej zmluvy nevyplýva, že žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade
boli ručiteľmi. Naopak, z bodu 13 zmluvy je jednoznačné, že na zabezpečenie pohľadávky z úveru bolo
zriadené len záložné právo k hnuteľnostiam a k nehnuteľnostiam, keďže v bode 13 bolo vyčiarkané
zabezpečenie pohľadávky dohodou o ručiteľskom záväzku v zmysle § 303 - 312 Obch. zák. alebo §

546 - 550 Obč. zák.

24. Z vykonaného dokazovania, ktoré súd zameral na vyjasnenie právneho postavenia pôvodných
žalovaných v 2. a 3. rade v konaní (teraz v 3. a 4. rade) tak vyplýva, že žalovaní v 2. a 3. rade
neboli ani dlžníkmi úverovej zmluvy (bod 18., 19. odôvodnenia) ani ručiteľmi, keďže žiadna ručiteľská

dohoda uzavretá nebola, rovnako tak nebolo podpísané žiadne jednostranné ručiteľské vyhlásenie.
Pôvodný žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade podpísali len Zmluvu o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam.

25. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalobca realizoval záložné právo na nehnuteľnosť v kat. území V.

G. Z. na LV č. XXXX, zriadené podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXX-
X/X zo dňa 17.07.1992, formou dobrovoľnej dražby s výťažkom v sume 307.277,50 Sk dňa 23.10.2008,
v dôsledku čoho žalobca aj upravil (znížil) žalobný návrh.26. Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 303 Obch. zák., kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

28. Podľa § 151 md) ods. 1 písm. i) Obč. zák., záložné právo zaniká, ak sa vykonalo bez ohľadu na

rozsah uspokojenia veriteľa. Z citovaného ustanovenia pod písmenom i), ktoré bolo doplnené novelou
(zákonomč.568/2007Z.z.)doodseku1vyplýva,žeakajvýkonomzáložnéhoprávanedôjdekuhradeniu
celej pohľadávky záložného veriteľa, záložné právo zaniká bez ohľadu na rozsah uspokojenia záložného
veriteľa.

29. Súd po vykonanom dokazovaní a s poukazom na citované ustanovenia Obchodného a Občianskeho

zákonníka dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu voči žalovaným v 3. a 4. rade z Úverovej zmluvy
č. XXXXXX-X zo dňa 17.07.1992, voči každému vo výške 7.780,16 Eur podľa výšky nadobudnutých
dedičských podielov po pôvodných žalovaných v 2. a 3. rade je v celom rozsahu nedôvodný.

30. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že predmetná úverová zmluva podľa § 497 Obch. zák. vznikla

medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľa a K. O. (žalovaným v 1. rade) - podnikateľom
podnikajúcim pod obchodným menom K. O. - A., ako dlžníkom. Z obsahu úverovej zmluvy je
jednoznačný záväzok veriteľa poskytnúť úver podnikateľovi na presne stanovený účel a záväzok
podnikateľa vrátiť poskytnuté finančné prostriedky s úrokmi veriteľovi. Ani O. A. (G.. XXXX), ani Ľ. A. (G..
XXXX) neboli nikdy podnikateľmi, úver neobdŕžali, nezaviazali sa prostriedky poskytnuté K.. O. vrátiť,

a teda nestali sa ani dlžníkmi.

XX. O. A. Q. Ľ.F. A. (pôvodný žalovaný v 3. a žalovaná v 4. rade) neboli ani v právnom postavení
ručiteľov v zmysle § 303 Obch. zák. Ručenie je právny pomer medzi ručiteľom (osoba odlišná od
dlžníka) a veriteľom, obsahom ktorého je záväzok, že ak dlžník voči veriteľovi nesplní svoje záväzok,

uspokojí ho ručiteľ. Pôvodní žalovaní v 2. a 3. rade nikdy nevyhlásili, že uspokoja veriteľa, resp. uhradia
dlh žalobcu, ak ho neuhradí dlžník, čo je podstatou (obsahom) ručenia. Z obsahu úverovej zmluvy je
dohoda o ručení vylúčená, keďže v bode 13 je táto časť nevyplnená, resp. vyčiarknutá, a takáto dohoda
neexistuje, rovnako tak neexistuje žiadne ručiteľské vyhlásenie. Jediným zabezpečovacím prostriedkom
podľa úverovej zmluvy bola zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľnostiam a zmluva o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam.

32. Je teda nepochybné, že žalobca nemohol žalovať žalovaných v 3. a 4. rade ani ako dlžníkov, ani
ako ručiteľov z úverovej zmluvy. Právne postavenie žalovaných v 3. a 4. rade (dedičov po pôvodných
žalovanýchv2.a3.rade)saodvíjaloodZmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiam,uzavretej

dňa 17.07.1992, pričom realizáciou predmetného záložného práva, záložné právo v zmysle § 151 md)
ods. 1 písm. i) Obč. zák. zaniklo.

33. Keďže súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že so žalovanými v 3. a 4. rade (ich právnymi
predchodcami) nebola platne uzavretá úverová zmluva, ani nebol uzavretý ručiteľský záväzok, žalobu

voči nim ako nedôvodnú zamietol.

34. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že zaviazal
žalobcu k povinnosti zaplatiť v konaní úspešným žalovaným v 3. a 4. rade trovy konania.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

36. Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0.