Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/241/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105218217
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5105218217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: SR
- Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanej:
Z. H., rod. K., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX B., štátna občianka SR, o
zaplatenie 39.269,70 Sk (1.303,50 Eur) s príslušenstvom a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 73.618,69 Sk (2.443,69 Eur), o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
8C/33/2006-167 zo dňa 06.03.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Právny predchodca žalobcu Slovenská republika - Krajský úrad
v Žiline sa žalobou zo dňa 23.07.2005 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 39.269,70 Sk (1.303,50
Eur) s príslušenstvom a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 73.618,69 Sk (2.443,69 Eur)
titulom uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.09.2002, ktorou bola žalovanej
prenechaná do užívania nehnuteľnosť chata súp. č. XX stojaca na pozemku KNC parc. č. 120/2 k. ú.

T. C.. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.11.2002 do 31.12.2010. Žalovaná sa zaviazala platiť
žalobcovi nájomné vo výške 26.400,- Sk/rok za všetky prenajaté hnuteľné a nehnuteľné veci, uhrádzané
štvrťročne. Žalovaná sa ďalej zaviazala platiť žalobcovi všetky platby spojené s užívaním telefónnych
liniek, s odvozom smetí, za spotrebu elektrickej energie, vodné - stočné a za odber plynu tak, že ich
žalobca bude žalovanej refakturovať na základe dodávateľských faktúr. Zmluva o nájme nebytových
priestorov sa ku dňu 01.08.2003 stala neplatnou z dôvodu nemožnosti plnenia, pretože vlastnícke
právo k nehnuteľnosti bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 7C/1258/99-72 zo dňa

06.06.2003, právoplatným dňa 01.08.2003 v prospech Mesta T. C.. Žalovaná, ktorá nespolupracovala
pri odovzdávaní nehnuteľnosti vlastníkovi - Mestu T. C., naďalej užívala nehnuteľnosť až do 30.04.2004,
kedy odovzdala žalobcovi kľúče od nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom vyššie uvedenej nájomnej
zmluvy. Žalovaná do podania žalobného návrhu neuhradila nižšie uvedené fakturované sumy. Žalovaná
taktiež neuhrádzala sumy za dodávky elektrickej energie, za vodné - stočné, za odber plynu a
telekomunikačnýchslužiebspotrebovanýchodnadobudnutiaprávoplatnostivyššieuvedenéhorozsudku
do odovzdania kľúčov od prenajatej nehnuteľnosti, ktoré žalobca považoval za bezdôvodné obohatenie,

pretože ich uhrádzal po zániku právneho vzťahu z nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou.
Žalobca si uplatnil plnenie z faktúr vystavených žalovanej, čo žalobca považuje za plnenie z nájomnej
zmluvy. Žalovaná do podania žalobného návrhu vyššie uvedené nároky žalobcu neuhradila, a preto
žalobca žiadal súd, aby vydal platobný rozkaz a žalovanú zaviazal zaplatiť mu vyššie uvedenésumy s tým, že žiaden zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Súd o veci rozhodol
platobným rozkazom č.k. 8RO/263/2005-66 zo dňa 16.09.2005, ktorým žalobnému návrhu vyhovel v
celom rozsahu. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala na pošte dňa 10.10.2005 žalovaná

odpor, v ktorom uviedla, že neuznáva uplatnené nároky žalobcu, nakoľko ide o obdobie kedy už nebol
žalobca vlastníkom chaty č. súp. XX na KNC parcele č. 120/20 a KNC parcely č. 120/2 - zastavaná
plocha o výmere 3796 m2 k. ú. T. C. zapísané na LV č. XXX. Rozsudkom Okresného súdu Žilina
zo dňa 06.06.2003 č. k. 7C 1258/99-72 súd určil, že vlastníkom týchto nehnuteľností je Mesto T. C..
Ďalej poukázala na čl. 5 ods. 2, ods. 3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú so žalobcom

uzavrela dňa 02.09.2002, podľa ktorého nájomca okrem nájomného hradí všetky platby spojené s
užívaním telefónnej siete, smeti, za spotrebu elektrickej energie, vodné stočné. Tieto náklady na
uvedené služby bude prenajímateľ refakturovať na základe dodávateľských faktúr, pričom sa nájomca
zaväzuje hradiť podľa skutočnej spotreby. Žalobcovi poslala vyfakturovanie nákladov, ktoré vložila do
prenajatých nehnuteľností v sume 156.000,- Sk, čo jej žalobca nerefundoval, nezapočítal. Na základe
týchto skutočností konštatovala, že žalobcovi nedlhuje žiadnu finančnú čiastku a žalobný návrh žiadala

zamietnuť a nahradiť jej trovy konania. Podľa názoru okresného súdu je zmluva o nájme nebytových
priestorov zo dňa 02.09.2002 absolútne neplatná, lebo žalobca nebol nositeľom práv a povinností,
a preto nie je v tomto spore ani aktívne vecne legitimovaný. S poukazom na nesplnenie uvedenej
hmotnoprávnej podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k uplatnenému nároku súd návrh žalobcu
v celom rozsahu zamietol a v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné, aby súčasne takýto návrh

preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa ku ďalším skutočnostiam predneseným stranami sporu
na pojednávaní (žalovanou vznesená námietka premlčania). O nároku na náhradu trov konania súd
rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko táto bola v konaní plne úspešná.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti výroku, ktorým súd
žalobu v celom rozsahu zamietol a výroku, ktorým žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Žalobca toto odvolanie odôvodňuje nasledovnými odvolacími dôvodmi: konanie na súde prvej
inštanciemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,čímjedanýodvolací
dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je daný odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f)
CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný
odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Tvrdí, že súd predmetnú žalobu zamietol z dôvodu,
že v zmysle rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 7C/1258/99-72 zo dňa 06.06.2003, právoplatným dňa
01.08.2003, bolo určené, že vlastníkom prenajímanej nehnuteľnosti nie je žalobca, ale Mesto T. C.. Z

tohto dôvodu žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore. Zároveň je zmluva
o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.09.2002 absolútne neplatnou, lebo žalobca nebol nositeľom
práv a povinností (bod 8 rozsudku). Žalobca namieta uvedený názor súdu, nakoľko pri uzatváraní zmluvy
o nájme nebytových priestorov bol žalobca dobromyseľným a predmetnú zmluvu uzatváral v dobrej
viere opierajúcej sa o zápis vlastníckeho práva predchodcu žalobcu k uvedenej nehnuteľnosti. Nakoľko

zmluva o nájme nebytových priestorov so žalovanou bola uzavretá dňa 02.09.2002, žalobca má za
to, že bol až do právoplatnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti dobromyseľným
a z uvedeného dôvodu je žalovaná povinná uhradiť nájomné za obdobie od momentu uzavretia
nájomnej zmluvy t.j. 01.11.2002 do právoplatnosti rozsudku o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
01.08.2003. Žalobca si ďalej žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo

zplneniazažalovanú,ktoránehnuteľnosťužívalaaždo30.04.2004.Skutočnosť,žežalovanápredmetnú
nehnuteľnosť užívala v konaní ani nebola sporná. Žalobca za žalovanú v zmysle nájomnej zmluvy
uhrádzal faktúry za poskytované služby (Slovenské telekomunikácie, a.s., SPP, a.s., SEVAK, a.s., SSE,
a.s.). Tieto faktúry v celkovej výške 2.443,69 eur boli žalovanej refakturované, avšak uhradené doposiaľ
neboli. Žalobca v odvolaní uviedol rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006

z 24. júna 2008 podľa ktorého zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru
a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba
to, že stav obohatenia vznikol. Je nesporné, že žalovaná nehnuteľnosť užívala a v súvislosti s týmto
užívaním vznikli náklady, ktoré za žalovanú uhrádzal žalobca. Zmluva o nájme nebytových priestorov
zo dňa 02.09.2002 sa stala neplatnou až právoplatnosťou rozsudku o určení vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti, t.j. dňa 01.08.2003. Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami, nakoľko súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke dostatočne neodôvodnil, čím došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a naplneniu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
Žalobcanazákladevyššieuvedenýchskutočnostínavrhuje,abyodvolacísúdrozsudokOkresnéhosúduŽilina zo dňa 06.03.2018, č. k. 8C/33/2006 zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo rozsudok zrušil a vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení

s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
záveryprimeranevysvetlil.Odvolateľvpodanomodvolaníneuviedol skutočnosti,sktorýmbysaokresný
súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne

závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj krajský súd.

9. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné. Chata súp. č. XX
postavená na KNC parcele č. 120/2 a pozemok KNC parc. č. 120/2 - zastavaná plocha o výmere 3796

m2, nachádzajúce sa v k.ú. T. C. zapísané na LV č. XXX patria do vlastníctva Mesta T. C.. Okresný
súd Žilina rozhodnutím sp. zn. 7C/1258/1999 určil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v
prospech Mesta T. C., pričom v odôvodnení rozhodnutia na strane 4 uviedol, že v súlade s ust. zákona
č. 369/1990 Zb., účinného od 23.11.1990, predmetné nehnuteľnosti patrili do užívania ONV v Žiline,
čo medzi stranami nebolo sporné. Mesto T. C. nadobudlo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t.j. ku dňu 01.05.1991. Až následne bola
uzatvorená zmluva o nájme medzi žalobcom a žalovanou dňa 02.09.2002 v čase, kedy žalobca nebol
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

10.Jednouzprocesnýchpodmienokvedeniakonaniaje,žežalobcamusípreukázaťsvojuaktívnuvecnú

legitimáciutak,akotouviedolokresnýsúdvosvojomodôvodnenívbodeč.10napadnutéhorozhodnutia.
Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom
práva, ktoré uplatňuje v návrhu na začatie konania (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom
tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia).

11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťoukaždého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

12. Predmetom prejednávanej veci bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy titulom
uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.09.2002 a bezdôvodného obohatenia
tvrdiac, že žalovaná nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu do 01.08.2003 užívala na základe
uzatvorenej nájomnej zmluvy v období od 01.11.2002 do 01.08.2003 a bez právneho dôvodu v období

od 01.08.2003 až do odovzdania kľúčov od nehnuteľnosti, t.j. do 30.04.2004. V danej veci žalobca
tvrdil, že ide o prípad plnenia z nájomnej zmluvy a bez právneho dôvodu založenom na tom, že medzi
zúčastnenými osobami - stranami sporu z dôvodu, že zmluva o nájme nebytových priestorov sa ku
dňu 01.08.2003 stala neplatnou z dôvodu nemožnosti plnenia, pretože vlastnícke právo k nehnuteľnosti
prešlo rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 7C/1258/99-72, právoplatným 01.08.2003 na Mesto T. C.,
chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Okresný súd postupoval správne, keď vyslovil, že

podľa jeho názoru je zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.09.2002 absolútne neplatná, lebo
žalobca nebol nositeľom práv a povinností, a preto nie je v tomto spore ani aktívne vecne legitimovaný.
S tvrdením okresného súdu sa odvolací súd plne stotožňuje.

13. Žalobca si tak nesplnil hmotnoprávnu podmienku aktívnej vecnej legitimácie k uplatnenému nároku,

na základe čoho okresný sú žalobu v celom rozsahu zamietol a v tejto súvislosti nepovažoval
za potrebné, aby súčasne takýto návrh preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa ku ďalším
skutočnostiam predneseným stranami sporu. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a
vykonané dokazovanie odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za
plne v súlade so zákonom. Odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentov odvolateľa, na ktorých

založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil
ako vecne správny.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania

podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej
časti jeho rozsudku.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)