Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/270/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311221775
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2311221775.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci žalobcu: R.

X., nar. X.X.XXXX, bytom Š. Č.. XXX zastúpená: advokátskou kanceláriou TIMÁR & partners s.r.o. so
sídlom Šaľa, ulica P. Pazmáňa 915/9 proti žalovanému: H. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š., Š. XXX
zastúpený: Mgr. Martin Paškala, advokát so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 27, o zaplatenie 10 593,58
euro s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3531,19 euro spolu s 9,25% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 3531,19 euro od 22.1.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V ostatnej časti súd žalobuz a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou došlou na súd dňa 19.9.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 9.528,40 euro s príslušenstvom a k náhrade trov
konania vzhľadom na to, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XXX v Š.S. ako
aj priľahlých parciel č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, pričom uvedený dom a priľahlé parcely
bezdôvodne užíval žalovaný v období od 16.1.2010 do 30.6.2011, čím získal bezdôvodné obohatenie

vo výške 8.750 eur. Taktiež si žalobkyňa uplatňovala sumu 778,40 euro čo činia náklady za užívanie
nehnuteľnosti, ktoré zaplatila za žalovaného.
Uznesením súdu zo dňa 8.2.2013 súd pripustil rozšírenie žaloby o úroky z omeškania vo výške 9,25%
ročne zo žalovanej sumy od 19.9.2011.
Uznesením súdu zo dňa 4.11.2016 súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni 10593,58 euro spolu s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 10593,58 od 19.9.2011
do zaplatenia.

2. Žalovaný prostredníctvom svojich právnych zástupcov žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na
to, že cena, ktorú žalobkyňa požaduje od žalovaného je nereálna vzhľadom na lokalitu, v ktorej sa
nehnuteľnosť nachádza. Okrem toho v priebehu konania na pojednávaní žalovaný zhodne s právnymi
zástupcami uviedli, že žalovaný nehnuteľnosť vypratal ešte predtým, ako nadobudol právoplatnosť
rozsudok o rozvode manželstva so žalobkyňou.

3. Žalovaná strana ako najdôležitejšiu hmotnoprávnu námietku v priebehu sporu uviedla, že v zmysle
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí zásada, že manžel, ktorý užíval byt v rodinnom
dome patriacom druhému manželovi má po rozvode ich manželstva právo na náhradný byt v zmysle
§-u 713 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s §-om 853 Občianskeho zákonníka, čo judikovalNajvyšší súd SR v konaní sp. zn. 3 Cdo 43/99. Žalovaná strana v spore tiež namietala, že rodinný dom
nie je právne spôsobilý k užívaniu, keďže v zmysle dodatočného stavebného povolenia na prestavbu
a prístavbu rodinný dom mal byť skolaudovaný avšak do dnešného dňa skolaudovaný nie je. Žalovaná

strana tvrdila, že dom, ktorý nie je skolaudovaný nie je spôsobilý byť predmetnom nájmu čo judikoval NS
SR v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 319/2008. Žalovaná strana namietala faktickú nespôsobilosť predmetu
hypotetického nájmu pretože v dome absentujú zábradlia, skrinky ističov, neboli vydané revízne správy
k elektroinštalácii, plynovým rozvodom. Plynové rozvody sú vedené v rozpore s technickou normou. Pri
takejto nehnuteľnosti sa vôbec nedá uvažovať o ušlom zisku v podobe ušlého prenájmu.

4. Žalovaná strana na pojednávaní dňa 14.2.2017 uviedla, že súkromný znalecký posudok preložený
stranou žalobcu je nesprávny, keď znalec zastáva mylné názory. Bolo konštatované, že znalec pochybil,
keď zle určil kedy boli osadené okná. Žalovaná strana však nenavrhla znalca vypočuť a ani vypracovať
nový posudok.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listami vlastníctva, oboznámil sa s
pripojenými spismi Správy katastra v D. Y. XXXX/XXXX, Y. XXXX/XXXX, Y. XXXX/XX, spismi Okresného
súduvGalantesp.zn.XXC/XXX/XXXX,XXC/XXX/XXXX,XXC/X/XXXX,XC/XX/XXXX,XXP/XXX/XXXX,
notárskou zápisnicou E.. H. A. X. XX/XX, X. XX/XX, výsluchom svedkov Y. X., V. X., H. L., C. D., C. Š.,

C. E., U. D., R. F., G. D., Š. F., Z. F., Z. H., B. H., zmluvou o nájme bytových priestorov, správou z pošty
o doposielaní, inzerciami realitných kancelárií, súkromným znaleckým posudkom, fotodokumentáciou
ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Š. vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti stavba so súpisným číslom XXX postavenej na pozemku s parcelným číslom XXXX/X,
pozemku s parcelným číslom XXXX/X záhrada o výmere XX m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX m2.

Uvedené nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva počas manželstva so žalovaným
na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX spísanej vo forme notárskej zápisnice E.. H. A. pod
číslom X. XX/XX, X. XX/XX od svojich rodičov, pričom vklad tejto darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX
bol Správou katastra v D. povolený dňa 12.11.1997 pod číslo Y. XXXX/XXXX. Žalobkyňa darovacou
zmluvouzodňa30.12.2005darovalažalovanému1/2nehnuteľnosti,avšakžalovanýdarovacouzmluvou

zo dňa 25.5.2006 predmetné nehnuteľnosti vo výške 1/2 opätovne previedol na žalobkyňu. Výlučné
vlastnícke právo žalobkyne k týmto nehnuteľnostiam bolo potvrdené rozsudkom Okresného súdu v
Galante zo dňa 5.10.2009 č.k. XC/XX/XXXX, pričom rozsudkom súdu prvého stupňa bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Trnave v konaní sp.zn. XCo/XXX/XXXX.

7. Rozsudkom Okresného súdu v Galante v konaní sp.zn. XXC/X/XXXX bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2010. Dňa
17.12.2008 bola žalobkyňa nútená opustiť spoločnú domácnosť a teda aj nehnuteľnosti, ktoré mala vo
výlučnom vlastníctve a od tej doby nehnuteľnosti užíval žalovaný.
V rozsudku o rozvode manželstva zo dňa 23.11.2009 sa uvádza, že pre čas po rozvode manželstva sa

maloletá Y. X. zveruje do osobnej starostlivosti a opatery otca H. X. a matka R. X. je povinná prispievať
na jej výživu mesačne sumou 70 eur. Z manželstva účastníkov konania pochádza ďalšie dieťa a to V.
X., nar. XX.X.XXXX, ktorý v čase rozvodu manželstva účastníkov konania bol už plnoletý.

8. Rozsudkom Okresného súdu v Galante v konaní sp.zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 16.2.2010 bola

žalobkyňa povinná platiť na výživu svojho plnoletého dieťaťa V. X. mesačne 100 eur počnúc 24.
novembrom 2009. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.2.2010 vyplýva, že V. X. má trvalé bydlisko
na adrese Š. XXX.

9. Pod číslom konania XC/XXX/XXXX sa viedlo na Okresnom súdu v Galante konanie o vypratanie

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne proti žalovanému, ktoré nehnuteľnosti žalovaný neoprávnene
užíval. Predmetné konanie bolo zastavené vzhľadom na to, že žalobkyňa svojim podaním zo dňa
5.9.2011 svoj návrh vzala späť a konanie žiadala zastaviť vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu
konania nehnuteľnosti vypratal a tak odpadol dôvod pre spor. Žalobkyňa podala žalobu na súd 29.4.2011prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Žalovaný bol v predmetnom uznesení o zastavení konania
zaviazaný aj k náhrade trov konania žalobkyne vo výške 6,63 eur a k rukám právnej zástupkyne
žalobkyne mal zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 227,43 eur. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 28.10.2011. V odôvodnení rozhodnutia vec vybavujúci sudca konštatuje, že žalovaný
po obdržaní návrhu na začatie konania dobrovoľne vypratal nehnuteľnosti, čím odpadol predmet sporu.

10. Žalovaný na pojednávaní dňa 16.2.2012 uviedol najprv, že so žalobkyňou žil v spoločnej domácnosti
do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, čo bolo do 16.2.2010 a následne uviedol, že ešte pred

právoplatnosťou rozvodu sa z nehnuteľnosti odsťahoval. Odsťahoval sa ku svojej priateľke C. E. na C. Š.
Č..XX.Onavlastnilarodinnýdomč.XXvŠ.S.aneskôrhopredalasvojimrodičom.Natomtopojednávaní
žiadal žalovaný, aby sa mu písomnosti doručovali na adresu Š. R. N.. XXX, kde má prenajatý rodinný
dom, ktorý si prenajal k 1.6.2011. Žalovaný ďalej na pojednávaní dňa 16.2.2012 uviedol, že bol vykázaný
z domu žalobkyňou dňa 19.12.2008. Spolu s ním odišli aj jeho dve deti V. a Y. X. a odišli bývať k bratovi
žalovaného do J.. U brata žalovaného bývali do februára roku 2009 a po tom, čo Krajský súd v Trnave

zrušil predbežné opatrenie sa vrátili domov. Doma - v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne - bývali
od februára 2009 skoro do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Potom žalovaný z domu
odišiel a v dome zostali bývať deti. Podľa žalovaného žalobkyňa zrušila svojej dcére trvalý pobyt a dcéra
účastníkov konania odišla bývať k svojmu priateľovi. V mesiaci jún 2011 zrušila žalobkyňa trvalý pobyt
aj synovi, ktorý prišiel bývať k žalovanému.

11. Svedkyňa Y. X. na pojednávaní dňa 12.4.2012 uviedla, že medzi jej rodičmi boli zlé vzťahy. V dome
na adrese Š. H. XXX bývala do leta 2011. Potom odišla bývať do R. k svojmu priateľovi J. P.. Svedkyňa Y.
X. ďalej uviedla, že keď z domu odchádzala býval tam aj jej brat. Nevedela uviesť dokedy v predmetnom
rodinnom dome zostal bývať. Posledné Vianoce trávila so svojim otcom v bydlisku kde bol jej otec v

podnájme. Podľa jej vyjadrenia otec v dome súpisné číslo XXX býval do Nového roka 2011. Po tom,
čo jej otec opustil dom súpisné číslom XXX odišiel bývať k svojej priateľke pani E., kde ho svedkyňa
navštevovala. Svedkyňa v závere svojej výpovede uviedla, že žalovaný - jej otec - si nechal v dome s.č.
XXX hnuteľné veci, nábytok a iné veci. Po Novom roku 2011 chodieval do domu a prichádzal svojim
deťom navariť, oprať alebo urobiť veci v záhrade. Svedkyňa poprela, že by jej otec býval v dome do

leta 2011.

12. Svedok V. X. - syn účastníkov konania - uviedol, že v dome s.č. XXX v Š. býval do júna alebo júla
2011. Potom odišiel na brigádu do zahraničia a keď sa v priebehu letnej brigády vracal na 3-4 dni domov,
bývalnaadreseR.XXXŠ.usvojhootca.Svedokuviedol,žejehosestrazdomuodišla1alebo2mesiace

predtým ako on. Potom v dome zostal sám bývať. Jeho matka - žalobkyňa - bývala u svojich rodičov.
Podľa svedka žalovaný - jeho otec - sa z domu odsťahoval koncom roka 2010 alebo začiatkom roka
2011. Svedok uviedol, že prvýkrát prišiel do domu k otcovi v auguste 2011. Jednalo sa o dom, ktorý si
jeho otec prenajal.

13.SvedkyňaC.E.uviedla,žejepriateľkoužalovanéhoodjariroku2009.Bývaťspoluzačalivzime2009
a Vianoce roku 2009 trávili spolu. Spolu bývali v rodinnom dome, ktorý bol jej vlastníctvom. Predmetný
domsvedkyňapredala26.7.2011.Svedkyňapotvrdila,žechodilaajdodomus.č.XXXvŠ.kdepomáhala
žalovanému so starostlivosťou o deti účastníkov konania. Chodili tam spolu prať, variť, žehliť a tiež platili
účty za dom. 4-5 krát do týždňa chodili do predmetného domu. Taktiež sa spolu starali o zeleninovú

záhradu. Svedkyňa na pojednávaní poprela, že by v tejto nehnuteľnosti prespávali. Podľa svedkyne so
žalovaným spolu bývali v dome s.č. XX od roku 2009 do 1.7.2011 - do predaja domu. V predmetnom
dome č. XX v Š. bývala svedkyňa, žalovaný, syn svedkyne a od jari 2010 bývali v dome aj jej rodičia.

14. Svedkyňa H. L. býva na adrese Š. XXX a teda je bezprostrednou susedou domu č. XXX kde žili

účastníci konania. Svedkyňa nevedela uviesť kedy sa žalobkyňa z domu odsťahovala a ďalej uviedla, že
žalovaný sa z domu odsťahoval niekedy v lete roku 2011. Podľa svedkyne so žalovaným v predmetnom
dome bývala aj jeho priateľka. Dotyčná pani tam aj prespávala. Svedkyňa uviedla, že pani, ktorá v dome
prebývala bola dnes (tzn. 19.6.2012) na pojednávaní.

15. Svedkyňa C. D. býva v Š. č. domu XXX, ktorý dom sa nachádza oproti domu žalobkyne. V tomto
rodinnomdomebývapaniD.20rokov.Čosatýkažalovaného,svedkyňavidelaakosasťahujezdomuna
bielomskriňovomaute.Svedkyňauviedla,žeksťahovaniudošlokukoncuroka2011.Okremžalovanéhov dome vídavala aj jeho družku a jej syna. Svedkyňa potvrdila, že ráno z domu odchádzali žalovaný,
jeho družka a jej syn a taktiež tieto tri osoby večer do domu prichádzali.

16. Svedok C. Š., ktorý je bez vzťahu k účastníkom konania a ktorý do februára 2012 pracoval na
Obecnom úrad v Š. uviedol, že bol prítomný na základe pokynu svojho nadriadeného pri tom, ako sa v
dome žalobkyne demontoval vodomer, avšak na ďalšie okolnosti tohto prípadu sa nepamätal.

17. Svedkyňa U. D. býva skríža oproti domu žalobkyne. Na súde pri výsluchu potvrdila, že po tom, čo

zo svojho domu odišla žalobkyňa zostal tam bývať žalovaný a býval tam do mája - júna roku 2011.
Svedkyňa vídavala žalovaného a iné osoby jak ráno opúšťajú dom a taktiež ich vídavala ako sa večer
vracajú. Svedkyňa uviedla aj to, že žalovaný býval v dome so svojou priateľkou a že sa staral o svoje
deti po odchode žalobkyne z domu.

18. Svedok R. F. bol starostom obce Š. a v dome žalobkyne bol jedenkrát a to vtedy, keď bol o to

požiadaný políciou. Jednalo sa o jeho vysťahovanie. Starosta mal dohovárať žalovanému, aby sa z
nehnuteľnosti vysťahoval a ten ho vtedy poslúchol.

19. Svedkyňa G. D. pracovala ako poštová doručovateľka v obci Š. od roku 2005. Písomnosti doručovala
žalovanému na adresu Š. Č.. XXX. Na pojednávaní dňa 18.9.2012 uviedla, že asi pred rokom si žalovaný

zmenil adresu na doručovanie. Svedkyňa doručovala písomnosti na adresu Š. Č.. XXX aj pre Y. X. a V.
X.. Písomnosti pre C. E. tiež určitú dobu doručovala na adresu Š. XXX. Trvalo to asi 6 mesiacov.

20. Svedok Š. F. na pojednávaní uviedol, že C. E. bývala v dome č. XX do roku 2008 s E. Č.. V tomto
dome bývala pani C. E. do zimy roku 2009. Svedok nevedel uviesť kam sa potom pani E. odsťahovala.

Dom zostal prázdny, pričom v súčasnosti tam bývajú rodičia C. E. s dvomi synmi. Do nehnuteľnosti prišli
bývať v lete 2010. Po lete 2010 v dome č. X nebývala pani E. ani jej syn. Niekedy tam boli na návšteve,
ale určite tam nebývali.

21. Svedkyňa Z. F. uviedla, že keď dom č. XX v Š. opustil pán Č., asi za 2-3 mesiace z domu odišla

aj pani E.. Keď z domu odišla pani E., v dome nikto nebýval až do leta roku 2010, keď sa do domu
nasťahovali rodičia pani E.. S nimi sa tam prisťahovali aj ich dvaja synovia. V období, keď v dome bývali
rodičia pani E., nebýval tam s nimi pán X..

22. Svedkyňa Z. H. a B. H. zhodne uviedli, že do obce Š. sa prisťahovali v roku 2010 a bývali v dome č.

XX, ktorý patril ich dcére C. E. a pánovi Č., pričom uvedený dom od nich odkúpili. Svedkovia potvrdili,
že od roku 2009 bývala ich dcéra so žalovaným na adrese Š. č. XX, resp. že žalovaný sa prisťahoval
v roku 2010. Svedkovia predtým, ako sa prisťahovali do Š. bývali v R.. Svedkyňa Z. H. je v starobnom
dôchodku od 1.3.2010.

23. Bývalý právny zástupca žalovaného J., J. C. J. R..K..S.. adresoval právnej zástupkyni žalobkyne
dňa 3.2.2011 list, v ktorom uvádza, že pán X. má záujem na odkúpení nehnuteľnosti. Ďalej právny
zástupca uvádza, že z časového a ekonomického hľadiska nie je účelné, aby sa pán X. dňa 28.2.2011
z predmetných nehnuteľností vysťahoval a vzápätí po uzavretí kúpnej zmluvy sa do nich znova
nasťahoval.

2. marca 2011 bývalý právny zástupca pána X. oznámil právnej zástupkyni žalobkyne, že v prípade, ak
dôjde k realizácii dohody medzi bývalými manželmi je pán X. ochotný vypratať nehnuteľnosť v lehote 10
pracovných dní, pričom začiatok plynutia uvedenej lehoty by si zmluvné strany dodatočne špecifikovali.

24. V konaní sp.zn. XXP/XX/XXXX na pojednávaní dňa 29.6.2010 žalovaný uviedol: „V súčasnosti žijem

spolu so svojimi deťmi v rodinnom dome, pričom doposiaľ nie sme majetkovo-právne vyporiadaný. V
súčasnosti je vec v štádiu mimosúdnej dohody“.
Opätovne na pojednávaní dňa 26.10.2010 v konaní sp.zn. XXP/XX/XXXX H. X. uviedol, že býva spolu
so svojimi deťmi v nehnuteľnosti, ktorá patrí žalobkyni.
V tom istom zmysle sa žalovaný vyjadril aj na pojednávaní dňa 13.4.2010.

25. Ako to vyplýva zo správy Slovenskej pošty a.s. Oblastné riaditeľstvo pôšt v V., H. X. požiadal na
obdobie od 21.7.2011 do 21.1.2012 o doposielanie listových zásielok z adresy Š.Ň. H. XXX na adresu
Š. Š. XXX.26. Zo zmlúv o nájme bytových priestorov, ktorú uzavrela G. Y. so žalovaným dňa 27.6.2011 (č.l. 123-126
spisu) vyplýva, že žalovaný mal prenajatú nehnuteľnosť od 1.7.2011.

27. Z potvrdení doručených súdu zo Slovenského plynárenského priemyslu a.s. - faktúru č.
XXXXXXXXXX (č.l. 218 spisu) vyplýva, že spotreba plynu v rodinnom dome C. E. bola v období od
3.2.2010 do 11.4.2010 vo výške 0,00 m3. Taktiež v období od 19.1.2010 do 2.2.2010 bola spotreba
plynu v dome pani E. 0,00 m3.

28. Zo správy Slovenského plynárenského priemyslu a.s. vyplýva, že v rodinnom dome žalobkyne bola
spotreba plynu za obdobie od 19.1.2010 do 31.12.2010 vo výške 3.125 m3 a za obdobie od 19.1.2011
do 19.7.2011 bola spotreba plynu 1.569 m3.

29. Čo sa týka rodinného domu žalobkyne jedná sa o 6-izbový dvojposchodový rodinný dom z roku 1962

so zastavanou plochou 278,74 m2, ktorý bol v roku 1995 kompletne zrekonštruovaný, pričom v roku
2006 bola k domu zrealizovaná prístavba vrátane garáže a nadstavba 1. poschodia. Dom sa nachádza
v obytnej zóne centra obce Š. a je vo veľmi dobrom technickom stave.

30. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadolakoajmajetkovýprospech
získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno získať, musí sa vydať štátu.

31. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané a medzi účastníkmi konania sporné
nebolo, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie Š.

dom súpisné číslo XXX postavený na parc. č. XXXX/X a pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X.

32. Medzi účastníkmi bolo sporné dokedy žalovaný užíval predmetné nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdil, že
ešte pred právoplatnosťou rozvodu manželstva predmetné nehnuteľnosti vypratal, teda ich neužíval po

rozvode manželstva a na základe toho je žaloba neopodstatnená.

33. V priebehu konania a jednak listinnými dôkazmi a jednak výsluchom svedkov toto jeho tvrdenie bolo
vyvrátené a v konaní bolo dôkazmi preukázané, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne užíval do
30.6.2011.

34. Žalovaný uvádzal, že ešte pred právoplatnosťou o rozvode manželstva sa odsťahoval k svojej
priateľke na adresu Š. č. XX.

35. V konaní na Okresnom súde v Galante sp.zn. XXC/XXX/XXXX bol vypočutý ako svedok H. X. - teraz

žalovaný, ktorý uviedol na pojednávaní dňa 16.2.2010, že v spoločnej domácnosti žije so svojimi deťmi
v rodinnom dome s.č. XXX. Svedok - teraz žalovaný - poprel, že by v spoločnej domácnosti žila aj jeho
priateľka. V tejto súvislosti uviedol, že ona má svoju domácnosť a nemá s ňou žiadne výdavky. Súd tu
pripomína žalovanému, že v konaní bol vypočutý ako svedok, bol poučený o svedeckej výpovedi ako
aj trestnoprávnej sankcii za krivú výpoveď.

36.TaktiežvkonaníXXP/XXX/XXXXnaOkresnomsúdevGalantedňa13.4.2010žalovanýH.X.uviedol:
„V súčasnosti žijem v spoločnej domácnosti s plnoletými deťmi Y. C. V..“ Y. X. potvrdila na pojednávaní
výpoveď svojho otca.

37. Aj na pojednávaní dňa 11.11.2010 v konaní sp.zn. XXP/XX/XXXX H. X. uviedol, že žije v spoločnej
domácnosti so svojimi deťmi.38. Komunikácia medzi právnou zástupkyňou žalobkyne a bývalým právnym zástupcom žalovaného
zo dňa 3.2.2011 a 2.3.2011 jednoznačne preukazuje, že žalovaný užíval nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobkyne.

39. Ďalším nesporným dôkazom, ktorý jednoznačne potvrdzuje, že žalovaný nehnuteľnosť obýval aj
v roku 2011 je konanie na Okresnom súde v Galante sp. zn. XC/XXX/XXXX. Tu sa hovorí o tom, že
predmetnom konania je vypratanie nehnuteľností a že žalovaný nehnuteľnosť vypratal až po 30.6.2011.
Keďže žalovaný zavinil konanie bol zo strany súdu zaviazaný aj k náhrade trov konania. Žalovaný sa

proti rozhodnutiu neodvolal a tým aj fakticky uznal správnosť a zákonnosť takéhoto rozhodnutia.

40. Toto sú dôkazy, ktoré jednoznačne svedčia o tom, že žalovaný v nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobkyne býval najmenej do 30.6.2011, že žalovaný nebýval v nehnuteľnosti Š. Č.. XX svedčí aj
potvrdenie Slovenského plynárenského priemyslu a.s. - resp. faktúry, z ktorých vyplýva, že v dobe, v
ktorej mal žalovaný v dome bývať bola nulová spotreba zemného plynu. Vyššie uvedenými okolnosťami

- dôkazmi bola vyvrátená svedecká výpoveď C. E. ako aj jej rodičov manželov H..

41. Súd vo veci pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôkazov uvedených v spise, pričom súd vykonal
všetky dôkazy, ktoré sporové strany navrhli.

42. Keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané jak listinnými dôkazmi, tak aj výsluchom svedkov, že
žalovaný v nehnuteľnosti žalobkyne býval a užíval ju v období od 16.1.2010 do 30.6.2011, došlo z jeho
strany k bezdôvodnému obohateniu.

43. Podľa ustálenej judikatúry súdov výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá obvyklému

nájomnému, ktoré by užívateľ bol povinný uhradiť vlastníkovi nehnuteľnosti, ak by ju užíval na základe
riadne uzavretej nájomnej zmluvy. Pri zisťovaní hodnoty, o akú sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor
žalobkyne je potrebné vychádzať z hodnoty obvyklého nájomného v danom čase a na danom mieste
vynakladané za užívanie obdobných rodinných domov s prihliadnutím na charakter stavby, veľkosť
podlahovej plochy, počet podlaží, izieb a príslušenstva.

44. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý vypracoval A.. C.. Y. Y. znalec z odboru
Stavebníctvo pričom sa jedná o súkromný znalecký posudok v súlade s ustanovením §-u 209 ods.
2 Civilného sporového poriadku. Znalec v súkromnom znaleckom posudku určil hodnotu trhového

nájomného za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 16.1.2010 do 30.6.2011 a určil to sumou 9815,18
euro.

45. Po podaní súkromného znaleckého posudku strana žalobkyne rozšírila svoj nárok voči žalovanej
strane pričom súd uznesením zo dňa 4.11.2016 pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný je

povinný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia istinu 10 593,58 euro spolu s úrokom z
omeškania 9,25% ročne zo sumy 10 593,80 euro od 19.9.2011 do zaplatenia. Kým suma 9815,18 euro je
cena za užívanie nehnuteľnosti, tak suma 778,40 euro je suma, ktorú žalobkyňa zaplatila za žalovaného
za spotrebované energie.

46. Rozvod manželstva žalobkyne a žalovaného privodil nielen zánik manželstva ale jeho dôsledkom
bol aj nové usporiadanie rodinných pomerov matky a detí. Obidve deti sa stali príslušníkmi spoločnej
domácnosti výlučne jedného z rodičov a to žalovaného. Tým, že všetci traja vykonávali užívanie veci -
predmetného rodinného domu bez nájomnej zmluvy vzniklo aj na ich strane bezdôvodné obohatenie.
Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie má objektívny charakter a preto k neoprávnenému získaniu

prospechu sa nevyžaduje žiaden protiprávny úkon. Atribútmi zodpovednostného vzťahu za bezdôvodné
obohatenie sú protiprávny stav, v danom prípade užívanie predmetného domu troma osobami bez
právneho dôvodu, ďalej vznik bezdôvodného obohatenia a príčinný vzťah medzi uvedenými dvoma
atribútmi. Tieto definičné znaky spĺňajú okrem žalovaného aj deti sporových strán a preto i na ich strane
ide o objektívne vzniknutý stav, kedy bez právom uznaného dôvodu došlo k presunu majetkových hodnôt

od jedného subjektu k druhému. Bezdôvodné obohatenie ako protiprávny stav vzniká u každej osoby,
ktorá získava majetkové hodnoty na úkor inej osoby. Z dôvodu, že nárok žalobkyne smeroval voči
žalovanémuanieajprotiďalšímosobámneboldanýdôvodzaoberaťsazodpovednostnýmvzťahomdetí
sporových strán. Tieto okolnosti uvádzal Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí zo dňa 11.11.2015.V tomto rozhodnutí zdôraznil, že pri posudzovaní nároku žalobkyne voči žalovanému je nevyhnutné
zohľadniť vznik bezdôvodného obohatenia aj na strane týchto ďalších dvoch osôb. 9815,18 € + 778,40
€ = 10 593. Keď túto sumu vydelíme počtom osôb obývajúcich nehnuteľnosť čiže počtom tri dostaneme

sumu 3531,19 euro.

47. Čo sa týka judikátu Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 43/99 tento sa týka zabezpečenia náhradného
bytu po tom, čo povinná osoba bola nútená vypratať nehnuteľnosť. Prejednávaná vec sa však týka
bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný na úkor žalobkyne. Súd poukazuje aj na to, že medzi

sporovými stranami prebieha konanie o vyporiadanie BSM pričom spis sa nachádza na Krajskom súde
v Trnave. V konaní o vyporiadanie BSM si žalovaný uplatňoval finančné nároky voči žalobkyni titulom
investícií do nehnuteľnosti. Žalovaná strana namietala skutočnosti uvádzané v znaleckom posudku.
Znalec je však odborne spôsobilou osobou vo svojom odbore a skutočnosti uvádzané znalcom súd
považoval za hodnoverné. Žalovaná strana neprodukovala dôkazy, ktoré by skutočnosti uvádzané
v znaleckom posudku vyvrátili. Žalovaná strana výslovne uviedla, že nepožaduje výsluch znalca ku

skutočnostiam, ktoré tvrdila, že nežiada - nenavrhuje kontrolné znalecké dokazovanie.

48. Žalovaná strana tiež poukázala na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 319/2008, kde sa
hovorí, že stavbu možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia a že začatie užívania vrátane

prenechania užívania inej osobe (napr. Z právneho dôvodu nájmu) je zákonom č. 50/1976 Zb. z. -
stavebnýzákonpodmienenývydanímkolaudačnéhorozhodnutia.Nevydaniekolaudačnéhorozhodnutia
znamená jej právnu nespôsobilosť byť predmetom nájmu. Žalovaná strana uvádzala, že stavba doposiaľ
nie je skolaudovaná.

49. Žalovaný teda uvádza, že stavbu nebolo možné užívať ale on sám ju však užíval a tým si vyriešil
svoje bývanie. Samotnej žalobkyni bolo znemožnené stavbu skolaudovať nakoľko dňa 17.12.2008 bola
nútená opustiť nehnuteľnosť a do tejto nehnuteľnosti až do jej vypratania žalovaným nemala prístup.

50. Podľa § 105 ods. 3 písm. c) zák. č. 50/1976 Zb. z. priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna SK
sa potresce ten, kto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné.
Žalovaný teda vedel, že neoprávnene užíva stavbu a čo sa týka užívania tak užívanie je možné avšak
hrozí za to sankcia.

51. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplnil je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení aj úroky z omeškania. Výšku úroku z omeškania ustanovuje osobitný predpis. Podľa ustanovenia
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, je výška úrokov z omeškania o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania odo dňa prevzatia žaloby žalovaným t.j. dňa 22.1.2012.

53. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Vzhľadom na čiastočný úspech sporových strán v konaní súd v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.