Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Silvia Hýbelová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/56/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218665
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117218665.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. W., nar.
X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
V., pracovisko Z., dieťa rodičov: Mgr. X. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. R. XXX, právne zastúpená
JUDr. Vladimírom Grznárom, advokátom, Pri starej Prachárni 13, Bratislava, a V. I., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom S. XXX, Y. I., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o
odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19. januára 2018, č.k. 38P/3/2017-97,
takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že otec je povinný
platiť na maloletú A. výživné v sume 275 eur mesačne s účinnosťou od 2.8.2017 vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred do rúk matky a na tvorbu úspor sumu 75 eur mesačne s účinnosťou od 2.8.2017 vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletej, ktorý v jej prospech zriadi matka v lehote 15
dní od právoplatnosti rozsudku a číslo účtu v lehote 10 dní od jeho zriadenia oznámi otcovi, pričom na
nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas oboch rodičov. Nedoplatok
na zročnom výživnom na tvorbu úspor vo výške 1.497,58 eur za obdobie od 2.8.2017 do 2.4.2019 je
otec povinný zaplatiť do 1.8.2019 na účet maloletej zriadený matkou.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním vo výroku I. schválil rodičovskú dohodu o
zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok v bežných veciach a upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň v roku od piatku od 17:30 hod. do nedele do 18:00
hod. ,ak pripadne sviatok pred alebo po víkende a ak celková dĺžka nepresiahne 4 dni, tak maloletá
zostáva s tým rodičom, ktorému pripadne konkrétny predĺžený víkend, počas jesenných prázdnin ten
rodič, ktorému prislúcha víkend, otec maloletú prevezme o 17.3 hod. a odovzdá ju na konci prázdnin
o 18.00 hod., počas zimných prázdnin každý párny rok od prvého dňa školských prázdnin od 17.30
hod. do 25.12. do 16.00 hod., každý nepárny rok od 25.12 od 16.00 hod. do 01.01. nasledujúceho
párneho kalendárneho roka do 16:00 hod. a každý párny rok od 01.01. od 16:00 hod. do 06.01. do
16:00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od štvrtka od 17:30 hod. do utorka do
18:00 hod., počas jarných prázdnin každý rok od piatku predchádzajúceho prázdninovému týždňu
od 17:30 hod. do stredy prázdninového týždňa do 16:00 hod., počas letných prázdnin každý rok od
01.07. od 9:00 hod. do 17.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 9:00 hod. do 14.08. do 18:00 hod., s tým,
že matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenú
hodinu v mieste svojho bydliska. Otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončeniastyku odovzdať maloletú matke v mieste jej bydliska. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk
zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 24
hodín pred začiatkom styku. Vo výroku II. sa otec zaviazal platiť výživné na maloletú A. v sume 275
eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 2.8.2017.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 2.8.2017 do 31.1.2018 v sume 300 eur sa otec zaviazal
zaplatiť k rukám matky v dvoch splátkach, po 150 eur splatných do 15.2.2018 a druhá splátka do 15.3.
2018. Vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok III.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania (výrok IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka sa na súde prvej
inštancie domáhala schválenia rodičovskej dohody, ktorou by maloletá A. bola zverená do jej osobnej
starostlivosti, otec by bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 25% z čistého príjmu a styk
otca s maloletou by bol upravený na každý druhý víkend v bežnom školskom roku, jarné, jesenné
prázdniny navrhla rozdeliť na polovicu a Vianoce a zimné prázdniny, veľkonočné prázdniny navrhla
ponechaťtak,akotobolodoposiaľstým,žezimnéprázdninysarozdelianapolovicu,Veľkonočnésviatky
a prázdniny párny rok u matky, nepárny rok u otca, letné prázdniny od 1.7 do 14.7. a 1.8. do 14.8. u otca,
zvyšok u matky. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vec právne posúdil podľa ust. § 36 ods. 1, § 24, § 25,
§ 26, § 62, § 65, § 75, § 76 ods. 1 a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletej
spolu nežijú, na pojednávaní dňa 6.11.2017 sa dohodli na úprave výkonu rodičovských práv v časti
zverenia a úpravy styku otca s maloletou a v tejto časti uzavreli aj rodičovskú dohodu. Táto bola v záujme
maloletej, preto súd túto dohodu schválil. Rodičia sa nedohodli na výške výživného. Matka žiadala 20% z
čistého príjmu otca, následne túto špecifikovala ako sumu 300 eur. Otec uviedol, že výživné pokrývajúce
odôvodnené potreby maloletej predstavuje suma 225 eur, ktorú je ochotný platiť jej matke. Sumu 75
eur by bol ochotný každý mesiac minúť na maloletú podľa vlastného uváženia, napr. na oblečenie.
Maloletá A. začala v priebehu konania navštevovať školské zariadenie, kde matka uhrádza poplatky
vo výške približne 40 eur mesačne + strava v škole 19 eur mesačne. Výšku výživného na maloletú A. v
sume 275 eur mesačne súd prvej inštancie považoval za adekvátnu, vzhľadom na odôvodnené potreby
maloletej, ktorá navštevuje prvý ročník základnej školy a jej zdravotný stav je dobrý. V minulosti trpela
kožným ochorením atopickým ekzémom, ktorý však má v súčasnosti pod kontrolou a je potrebné len
premasťovanie. Výdavok matky na maloletú špecifikovaný ako krúžky - výstroj v sume 40 eur mesačne
sa javil súdu ako nadhodnotený, nakoľko maloletá síce navštevuje plávanie, pričom mesačný výdavok
40 eur len na výstroj je podľa súdu neprimeraný. Pri určovaní výšky výživného bolo potrebné prihliadať
aj na tú skutočnosť, že otec maloletej si plní vyživovaciu povinnosť voči nej aj vecnými plneniami, ktoré
možno zahrnúť do odôvodnených nákladov maloletej, voľnočasové aktivity, krúžky, dovolenky, ošatenie,
obuv, hračky a pod. Súd mal za to, že ak rodič, ktorý je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, si
tútoplníajpravidelnýmposkytovaníminýchplnení,jevhodnétútoformuplneniautohtorodičapodporiťa
netrvať výlučne na striktnom vymedzení finančnej čiastky k rukám matky. Súd pri rozhodovaní zohľadnil
aj celkové majetkové pomery oboch rodičov, pričom je pravda, že sú disproporčné. Prihliadol tiež na
osobnú starostlivosť matky, ktorej výkon sa považuje do adekvátnej miery za ekvivalent plnenia si jej
vyživovacej povinnosti v peňažnej forme voči maloletej a tiež prihliadol na to, že otec sa pravidelne s
maloletou stretáva, pričom počas stykov rovnako ako matka uspokojuje odôvodnené potreby a záujmy
maloletej vrátane existenčných. Súd mal za odôvodnenú výšku vyživovacej povinnosti 275 eur. Pri
skúmaní majetkových schopností a možností otca súd prihliadal na skutočnosť, že tento má síce
nadštandardný príjem, ktorý súvisí s tým, že pracuje v zahraničí, avšak zároveň súd musel vziať do
úvahyskutočnosť,žeotecmá zvýšenévýdavkyvsúvislostiscestoudozahraničiaabývanímvzahraničí
(celkomvsume700eurmesačne).Tiežzohľadnilajskutočnosť,žeotecmázvýšenévýdavkysúvisiaces
realizovanímstretávaniasasmaloletou,nakoľkojehobydliskojeodbydliskamatkyamaloletejvzdialené
takmer 150 km. Preto súd za primeranú výšku výživného považoval sumu 275 eur a v prevyšujúcej
časti návrh matky maloletej zamietol. V dôsledku určenia výživného odo dňa podania návrhu vyčíslil
súd nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 2.8.2017 do 31.1.2018, ktorý predstavuje sumu
300 eur, ktorú povolil otcovi zaplatiť v dvoch splátkach po 150 eur mesačne. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku II., teda v časti určenia výšky výživného,
podala odvolanie matka maloletej. Uviedla, že otec sa na pojednávaní dňa 6.11.2017 vyjadril, že býva
u rodičov a prechodne v K., pričom na bývanie prispieva rodičom sumou 150 eur mesačne. Uvedené
tvrdenie je ničím nepodložené, vzhľadom k tomu, koľko času reálne trávi otec v K., je aj účelové a
nepravdivé, s cieľom navýšiť výdavky otca. Ďalej tvrdí, že v K. má náklady v sume 400 eur mesačne,
platí si cestovné náklady v sume 300 eur, takisto ničím toto nepodložil. Podľa vedomostí matky z obdobia
ich spolužitia, mal otec k dispozícii služobné vozidlo alebo mu boli náklady na cestu preplácané. Súdzohľadnil výdavky otca približne v sume 850 eur na bývanie a cestovné. Týmito výdavkami odôvodňuje
určenie výšky výživného v sume 275 eur, napriek tomu, že príjem otca predstavuje približne sumu 2.600
eur mesačne. Otec má nadštandardný príjem, preto prinajmenšom počas trvania jeho zamestnania v
zahraničí by malo byť súdom určené výživné vyššie, aby aj maloletá A. mala prospech z tohto príjmu
a mohol byť použitý na starostlivosť o ňu nad rámec bežnej starostlivosti, prípadne na tvorbu úspor, čo
predpokladá § 63 ods. 3 ZR. Namietla náklady na cestovné v súvislosti s vykonaním styku s maloletou.
Súd sa nezaoberal tým, či táto vzdialenosť uvádzaná otcom je reálna a aká je reálna spotreba pri tejto
trase, len sa uspokojil s tvrdením otca. Vzhľadom k tomu, že výživné na maloletú A. malo byť taktiež
súčasťou rodičovskej dohody v sume 300 eur, otec z tejto dohody ustúpil, matka navrhuje, aby odvolací
súd určil výživné v sume 350 eur mesačne.
3. Procesný opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odporúča schváliť výšku
výživného podľa zaužívanej súdnej praxe, kde platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na dieťa, ku
ktorému má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 - 30% jeho čistého príjmu, aby tak mohla
byť časť tohto výživného použitá na starostlivosť nad rámec bežnej t.j. na tvorbu úspor.
4. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pokiaľ táto tvrdí, že počas
ich spolužitia mal k dispozícii služobné vozidlo a náklady na cestovné a bývanie mu boli preplácané
zamestnávateľom, tak k 1.9.2016 zmenil zamestnávateľa a začal pracovať priamo pre nemeckú firmu
so sídlom v K.. Náklady spojené s bývaním a cestovaním do K. si odvtedy hradí sám. K tvrdeniu o jeho
nadštandardnom príjme, z ktorého by mohol prispievať nad rámec bežnej starostlivosti prípadne na
tvorbu úspor uviedol, že aktuálne stanovené výživné pokladá už teraz za nadštandardné, z vymeraného
výživného je už teraz možné zabezpečiť starostlivosť nad rámec a aj tvorbu úspor. Kľudne môže ísť 225
eur priamo k rukám matky a 50 eur z výživného na sporiaci účet maloletej. K vyjadreniam o nákladoch
pri realizácii jeho styku s maloletou uviedol, že sa pri uvádzaní týchto skutočností spoľahol na to, čo
mu ukázalo auto a verí, že skutočná spotreba je ešte vyššia. Nepovažuje za spravodlivé, že o prepravu
maloletej počas styku sa stará jedine on. Vie, že je to bežnou praxou ale oni nie sú bežný prípad, keďže
vzdialenosť medzi bydliskami je 150 km. Tvrdenie, že mal uzavrieť aj dohodu o výške výživného v sume
300 eur poprel, žiadnu jasnú rodičovskú dohodu o sume výživného s matkou maloletej nikdy nemali. To
je predsa jeden z dôvodov, prečo sa koná tento súd. Odmieta tvrdenie, že zmenil svoje rozhodnutie.
5. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu procesného opatrovníka uviedol, že maloletá A. sa už teraz
plne a plnohodnotne podieľa na životnej úrovni rodičov. S tvorbou úspor súhlasí a navrhuje časť teraz
súdom určeného výživného poukazovať na účet maloletej. Súdom stanovená výška výživného už teraz
predstavuje 90% všetkých výdavkov na maloletú, ktoré súdu predložila matka, pričom na matku zostáva
iba 10% výdavkov. Preto nevidí žiadny dôvod, prečo by malo výživné predstavovať 20 - 30% z príjmu
otca.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362
ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) prejednal vec,
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65 a § 66
CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a preto je rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti potrebné zmeniť.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 38P/3/2017 je úprava rodičovských
práv a povinností k maloletej A. W. nar. X.X.XXXX.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým bolo otcovi maloletej určené výživné v sume 275 eur mesačne s účinnosťou od
2.8.2017 a zároveň aj určený nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 2.8.2017 do 31.1.2018
v sume 300 eur.
9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 ZR). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov (§ 62 ods. 2 ZR).
10. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočne odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinností rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie ale sú dané
širšie. Jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a pod. Na strane povinnéhorodiča sa prihliada najmä na jeho schopnosti, teda nielen faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na
to, čo je objektívne možné aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a tiež na iné osoby, voči
ktorým má vyživovaciu povinnosť. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch
povinných rodičov.
11. V konaní bolo nesporne preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, maloletá
žije v domácnosti s matkou, ktorá jej poskytuje osobnú starostlivosť, z ktorého dôvodu bola maloletá
zverená do osobnej starostlivosti matky. Maloletá navštevuje druhý ročník základnej školy. Pokiaľ sa
týka zdravotného stavu maloletej, s týmto má matka výdavky bežné, maloletá navštevuje tanečný
krúžok, za ktorý mesačne matka platí 7 eur. Kupovala jej dres približne za 30 eur a doposiaľ dvakrát
topánky po 10 eur. Matka maloletej je zamestnaná, za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018 dosiahla čistý
príjem bez daňového bonusu vo výške 7.988,93 eur (t.j. 665,75 eur mesačne). Matka inú vyživovaciu
povinnosť nemá. Na maloletú poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Otec maloletej
po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti sa nasťahoval k rodičom, ktorým prispieva na domácnosť
sumou 150 eur mesačne, v ktorej sume je zahrnutý príspevok na energie a príspevok na obnovu a
starostlivosť o rodinný dom, ako to vyplýva z čestného prehlásenia rodičov otca zo dňa 18.3.2019.
Otec maloletej je riadne zamestnaný u zamestnávateľa v K. Za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2018
dosiahol čistú priemernú mzdu 3.196 eur mesačne. V tejto mzde je zahrnutá aj mzda za prácu nadčas.
Bez tejto práce nadčas priemerný čistý mesačný zárobok otca predstavuje sumu 2.715 eur. Otec
vynakladá mesačne výdavky na cesty domov, keď cestuje autom, toto cestovné vyplynulo z daňového
priznania, ktoré otec podával za rok 2017 v sume 262 eur mesačne. Okrem toho platí 400 eur mesačne
na bývanie. Má výdavky aj pri realizácii styku spojené s cestovným. Otec na odvolacom pojednávaní
uviedol, že rodinné prídavky na maloletú v zahraničí nepoberá, i keď by mala maloletá na tieto nárok z
dôvodu, že s matkou maloletej neboli doposiaľ schopní kvalifikovaným spôsobom o tieto požiadať. Otec
okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemá. S maloletou A. sa pravidelne stretáva, okrem súdom
určeného výživného prispieva na jej výživu aj iným spôsobom.
12. Odvolací súd vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam mal za to, že súdom určené
výživné v sume 275 eur mesačne pre maloletú A. je určené správne, zodpovedá jej odôvodneným
potrebám ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. Odvolací súd tu poukazuje na
skutočnosť, že maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča, pričom príjem otca
je nadštandardný a z tohto príjmu je otec schopný na bežné výživné maloletej prispievať sumou 275
eur a to aj po odrátaní všetkých ním tvrdených výdavkov. Aj keď matkou vyčíslené odôvodnené potreby
maloletej v súdnom konaní boli určené nižšou sumou ako je určená suma 275 eur, avšak pri vyššej
životnej úrovni povinného rodiča súd môže určiť výživné vo výške, ktorá prevyšuje reálne odôvodnené
potreby oprávneného dieťaťa, pričom uvedená suma môže byť použitá napr. na zvýšené výdavky v
oblasti kultúrneho, spoločenského, športového vyžitia maloletej. Sumu 275 eur mesačne tak odvolací
súd považoval pri bežnom výživnom za primeranú odôvodneným potrebám dieťaťa ako aj schopnostiam
a možnostiam povinného rodiča.
13. Odvolací súd mal ďalej za to, že v danom prípade je dôvodné rozhodnúť aj o uložení povinnosti otcovi
maloletej prispievať na tvorbu úspor, vzhľadom na to, že to jeho majetkové pomery (mesačný čistý príjem
3.196 eur a žiadna iná vyživovacia povinnosť) dovoľujú. Tvorba úspor je v prospech maloletého dieťaťa,
pričom nakladanie s prostriedkami úspor výživného je možné po vzájomnej dohode oboch rodičov, v
prípade, ak sa títo nedohodnú, tak podlieha rozhodnutiu súdu. Pre tento účel musí rodič, ktorému dieťa
bolo zverené, teda matka, zriadiť osobitný účet, ktorý doteraz neexistoval, oznámiť číslo účtu povinnému
rodičovi a povinný rodič je povinný posielať časť výživného na tento osobitný účet maloletej. Takto
viazané úspory splnia aj do budúcna sledovaný cieľ zabezpečiť maloletej výživu aj v prípade zhoršenia
majetkových pomerov rodičov.
14. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd mal za to, že výživné spolu
určené v sume 350 eur mesačne je primerané, po jeho úhrade otcovi z jeho mesačného príjmu zostane
dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie vlastných potrieb a životných nákladov a preto podľa
§ 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. zmenil tak, že určil otcovi prispievať
na výživu maloletej A. s účinnosťou od 2.8.2017 sumou 275 eur mesačne a tiež sumou 75 eur mesačne
na tvorbu úspor s tým, že matka je povinná zriadiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku osobitný
účet maloletej, oznámiť v lehote 10 dní od jeho zriadenia číslo účtu otcovi, ktorý je povinný sumu 75 eur
posielať na uvedený účet s tým, že nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný
súhlas oboch rodičov.
15.Keďžeodvolacísúdurčilvýživnéspätneod2.8.2017,rozhodolajonedoplatkunazročnomvýživnom.
Obaja rodičia zhodne uviedli, že na bežnom výživnom v sume 275 eur mesačne otec maloletej kudňu rozhodovania odvolacieho súdu nedoplatok nemá, avšak pokiaľ sa týka tvorby úspor, na tieto od
2.8.2017 do rozhodnutia odvolacieho súdu neuhradil žiadnu sumu, preto mu za toto obdobie vznikol
nedoplatok vo výške 1.497,58 eur (za august 2017 v sume 72,58 eur a za 19 mesiacov v sume 1.425
eur). Uvedený nedoplatok vzhľadom k jeho výške a osobným a majetkovým pomerom otca, odvolací
súd určil otcovi zaplatiť na účet maloletej do 1.8.2019.
16. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
17. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.