Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/303/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108213792
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6108213792.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a
JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s, so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: V. R., nar. XX.XX.XXXX, s
evidovaným pobytom v O. O., o vymoženie 33,19 Eur s prísl, vedenej súdnym exekútorom JUDr.

Jozefom Ďuricom, exekútorský úrad so sídlom Borovianska cesta 4, 960 01 Zvolen, pod sp. zn.
EX 4937/08, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
3Er/1033/2008-36 zo dňa 10. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvej inštancie o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením (I. výrok) Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej

inštancie“) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) z dôvodu uplynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty na
vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Súd prvej inštancie zároveň aplikujúc
ustanovenia § 243j Exekučného poriadku nepriznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov

exekúcie (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného uznesenia uviedol, že exekučný titul - blok na
pokutu nezaplatenú na mieste č. AA2644097 zo dňa 23.07.2007 sa stal vykonateľným dňa 07.08.2007.
Aplikujúc ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 konštatoval, že
trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia o priestupku uplynula dňa 07.08.2010, v dôsledku

čoho zaniklo právo priznané rozhodnutím o priestupku. Pretože exekučný titul sa po začatí exekúcie
stal neúčinný, súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.03.2017.

3. Súd prvej inštancie v nadväznosti na záver o nepriznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi podľa
§ 243j Exekučného poriadku uviedol, že súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na

vykonanie exekúcie dňa 27.08.2008, pričom prekluzívna lehota na výkon exekučného titulu uplynula
dňa 07.08.2010. Po tomto dátume stratil exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, čoho následkom bola
skutočnosť, že exekútor nemal k dispozícii zákonný titul (dôvod) na ďalšie vykonávanie exekúcie. Súd
prvej inštancie ďalej uviedol, že exekútor si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného § 57 ods. 4
Exekučného poriadku, a to predložiť vec súdu prvej inštancie pri nadobudnutí pochybnosti o tom, či sú
dané dôvody na zastavenie exekúcie, a preto mu náhradu trov exekúcie v danom prípade nepriznal.4. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal súdny exekútor v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil tým, že predmetom
exekúcie je pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste,

č. AA2644097 zo dňa 23.07.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2007 a vykonateľnosť
dňa 07.08.2007. Spochybnil záver súdu prvej inštancie o nevyhnutnosti zastavenia exekúcie z dôvodu
zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky. Poukázal na skutočnosť, že prekluzívna lehota
by v danom prípade uplynula dňa 07.08.2010, pričom počas jej plynutia nadobudla účinnosť novela
zákona o priestupkoch vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z., v zmysle ktorej sa zo znenia § 88 zákona

o priestupkoch vypustil ods. 1, ktorý ustanovoval povinnosť vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za
priestupok v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty na ich zaplatenie. V citovanej novele neexistujú
prechodné ustanovenia, ktoré by sa zaoberali situáciami, keď trojročná prekluzívna lehota uplynie po
01.09.2008. V podanom odvolaní súdny exekútor poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013 a stanovisko obchodnoprávneho kolégia Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.09.2011. Ďalej uviedol, že dôvod na zastavenie exekúcie bol daný

od 07.08.2010 a spochybnil záver súdu prvej inštancie o tom, že si nesplnil povinnosť vyplývajúcu
z ust. 57 ods. 4 Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie vydal dňa
23.04.2012 uznesenie o pripustení zmeny účastníka konania a konštatoval, že súdny exekútor bude
vo vykonávaní exekúcie ďalej pokračovať. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvej
inštancie za nesprávne aj vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o nepriznaní trov exekúcie súdnemu

exekútorovi.

5. K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s právnym názorom súdu prvej inštancie.

6. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že trvá na odvolacích dôvodoch
vymedzených v podanom odvolaní. Navyše poukázal, že odvolaním napadnutým uznesením súdu prvej
inštancie došlo k porušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Z uvedených
dôvodov žiadal odvolací súd, aby odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

7. Povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017;aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej ,,CSP") odmietol a odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému
preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie súdneho exekútora bolo
podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky
požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou (proti I. výroku) a
smeruje aj voči II. výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie odmietol.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 26.06.2008 súdnemu exekútorovi
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor dňa 30.07.2008 požiadal o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal dňa 27.08.2008 poverenie na
vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je blok na pokutu nezaplatenú na mieste,

č. AA2644097 zo dňa 23.07.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2007 a vykonateľnosť
dňa 07.08.2007. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, pretože mal za preukázané, že uplynula trojročná prekluzívna
lehota na vykonanie rozhodnutia o priestupku v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení
do 31.08.2008. Proti uvedenému uzneseniu podal súdny exekútor odvolanie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci.12. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku; účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; exekúciu súd
zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené
alebo sa stalo neúčinným.

14. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017; ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15. Podľa § 243j Exekučného poriadku; v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa
exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade

so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.
marca 2017.

16. Podľa § 355 ods. 2 CSP; proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

17. Podľa § 386 písm. b) a c) CSP; odvolací súd odmietne odvolanie, ak
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku
sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá
vlastnú právnu úpravu konania o odvolaní, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava
obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podmienkou na to, aby odvolací súd posudzoval odvolaním napadnuté
uznesenie v nadväznosti na odvolacie dôvody z meritórnej stránky je to, aby podané odvolanie spĺňalo

všetky zákonom predvídané náležitosti, bolo podané včas, oprávnenou osobou a aby smerovalo voči
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. V prípade, ak nie je čo i len jedna z uvedených
podmienok splnená, má to za následok odmietnutie podaného odvolania bez posudzovania vecnej
stránky odvolaním napadnutého uznesenia.

19. Možno uzavrieť, že postavenie súdneho exekútora počas prebiehajúcej exekúcie je špecifické.
Na jednej strane vystupuje ako štátom určená a splnomocnená osoba na realizáciu núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí, pričom pri výkone exekúcie zabezpečuje realizáciu tých činností, ktoré za
iných okolností vykonáva štát prostredníctvom iných štátnych orgánov, na strane druhej je účastníkom
exekučného konania len pre daný, zákonom vymedzený úsek exekučného konania podľa § 37 ods.

1 Exekučného poriadku (ide o prípad, kedy súd rozhoduje o trovách exekúcie). V iných prípadoch
exekučný poriadok súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania nepriznáva. Preto o právach
a povinnostiach, ktoré prináležia účastníkovi konania, medzi ktoré patrí aj oprávnenie podať odvolanie
v zákonom stanovenej lehote, možno v prípade súdneho exekútora hovoriť iba v nadväznosti na
rozhodnutie súdu o trovách exekúcie, aj to len v prípade, ak by rozhodná právna úprava, vzťahujúca sa

na trovy exekúcie možnosť podania opravného prostriedku voči takémuto rozhodnutiu pripúšťala.

20. Súdny exekútor v podanom odvolaní v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie, keď danú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
Vychádzajúczvyššieuvedenéhovšaksúdnyexekútorvdanomúsekukonanianevystupujeakoúčastník

konania, preto aj právo podať odvolanie mu v nadväznosti na daný úsek konania, neprináleží. Takéto
právo prináleží len účastníkom konania, ktorými sú v zmysle cit. § 37 ods. 1 prvej vety Exekučného
poriadkuoprávnenýapovinný. Odvolacísúdpretoodvolaniesúdnehoexekútoravčasti,vktorejsmeruje
proti dôvodom zastavenia exekúcie, a v ktorom namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie, vyhodnotil za podané neoprávnenou osobou.

21. Súdny exekútor ďalej namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o nepriznaní trov exekúcie.
Odvolací súd uvádza, že odvolateľ, ktorým je v danom prípade súdny exekútor, je v zmysle cit. ust. §
37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkom konania pre daný úsek, t. j. v prípade, ak súd rozhoduje otrovách exekúcie. Aj napriek uvedenému je nevyhnutné brať na zreteľ, vychádzajúc zo znenia ust. § 355
ods. 2 CSP, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie len v prípadoch, ak to zákon
pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu,

z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Rozhodujúce
preto podľa § 355 ods. 2 CSP je, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Z ustanovenia § 200 ods.
5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd pri zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v
akej výške bude hradiť trovy exekúcie. Exekučný poriadok proti tomuto rozhodnutiu odvolanie výslovne
nepripúšťa (na rozdiel od iných typov uznesení napr. podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m)

Exekučného poriadku). Preto podľa § 355 ods. 2 CSP platí, že odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie
je prípustné. V zmysle uvedenej rozhodujúcej platnej a účinnej právnej úpravy tak odvolací súd nemá
oprávnenie na to, aby zasiahol do výroku o náhrade trov exekúcie.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie §
357 písm. m) CSP. Je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, odlišný

od trov konania. Trovy exekúcie majú právny základ v Exekučnom poriadku, vlastný okruh účastníkov
konania, osobitný spôsob ich uplatňovania a tiež osobitný spôsob rozhodovania (nerozhoduje sa
osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí).
Rozhodnutie o trovách exekúcie z týchto dôvodov nemožno ani primerane subsumovať pod rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m) CSP. Ak by zákonodarca chcel pripustiť

odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, jeho vôľa by musela byť vyjadrená
spôsobom, ktorý nepripúšťa pochybnosti, a to najmä uvedením zákonného ustanovenia v Exekučnom
poriadku, z ktorého by vyplývalo, že proti uzneseniu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, čo je
štandardná formulácia pre exekučné konanie, alebo by výslovne uviedol uznesenie o trovách exekúcie
v ustanovení § 357 CSP, ktoré obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí súdu prvej inštancie, proti ktorým

je prípustné odvolanie.

23. Ak účastník konania podá odvolanie, ktorý na to nie je zo zákona oprávnený, pričom toto smeruje
proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, má to za následok odmietnutie odvolania v
zmysle § 386 písm. b) a c) CSP. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací

súd nezaoberal vecným obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistil niektorý z dôvodov, ktorý
viedol k nemeritórnemu rozhodnutiu.

24. Pretože odvolanie proti I. výroku napadnutého uznesenia bolo podané neoprávnenou osobou a
zároveň smerovalo (síce podané oprávnenou osobou) aj proti II. výroku uznesenia, proti ktorému

odvolanie nie je prípustné, odvolací súd postupoval podľa § 386 písm. b) a c) CSP a odvolanie súdneho
exekútora odmietol.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)