Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/129/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202656
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8513202656.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: A. P., nar.

X.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, J. Q., pr. zast. JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom, Nám. sv.
Mikuláša 29, Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX a 2/ E. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, obaja pr. zast. JUDr. Jozefom Mačugom, advokátom, 17. novembra
31, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 9 432,31 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 20 eur od 10.8.2013 do zaplatenia, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalovanému v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 99,58 %, o ktorej
výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd žalovanému v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 99,58 %, o

ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 9 432,31 eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/21/2012 zo dňa 28.9.2012 boli
obaja žalovaní uznaní vinnými za to, že dňa 26.6.2011 napadli žalobcu a fyzicky mu ublížili a spôsobili
mu zranenia a ublíženie na zdraví. Za tento skutok im boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody.
Rozsudkom boli žalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne na zaplatenie náhrady škody vo výške 2 537
eur. Svojím protiprávnym konaním spôsobili žalobcovi ďalšiu škodu, ktorá spočíva v tom, že vzhľadom
na jeho práceneschopnosť spôsobenú trestným činom, ktorá trvala do 11. 6. 2012, mu znemožnili

vykonávať prácu v pracovnom pomere, ktorú mal ešte pred skutkom dňa 13. 6. 2011 dohodnutú so
spoločnosťou DUSYS, s.r.o. , Černolice 25, Mníšek pod Brdy, kde mal nastúpiť dňa 1.7.2011. Pre
ublíženie na zdraví do práce nemohol nastúpiť. Mzdovým výmerom zo dňa 13.6.2011 bola stanovená
mzda vo výške 22 000 Kč. Tým, že nemohol nastúpiť do práce, vznikla mu škoda - ušiel mu zisk, a to
spolu za čas od 1. 7. 2011 do 11.6.2012, teda za 11 mesiacov a 11 dní, ktorá pri dohodnutej mesačnej
mzde z 22 000 Kč činí spolu 242 000 Kč, čo po prepočte na eurá pri kurze 25,711 Kč za 1 euro činí 9
412,31 eur. Ďalej mu vznikli náklady súvisiace s posudkami lekárov spolu vo výške 20 eur (5 + 5 + 10

eur). Nárok právne vymedzil ako ušlý zisk.

2. Súd žalobe vyhovel platobným rozkazom č.k. 2Ro /101/2013-26 zo dňa 24.7.2013. Žalovaní podali
proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnili tým, že žalovaná škoda je nedôvodná a neprimeranevysoká, keďže podľa vyjadrenia znalca MUDr. Patrika Mihaľ, ktorý vypracoval znalecký posudok
č. 15/2011 v trestnom konaní, doba liečenia tohto úrazu si vyžiadala dobu 3 - 4 mesiace vrátane
hospitalizácie, ambulantnej liečby a rehabilitácie. Taktiež podľa vyjadrenia znalca v závere posudku v

odpovediach na otázky číslo 6 a 7 pacient po ošetrení a hospitalizácii pociťoval bolesti do 7 dní. Po
týchto 7 dňoch už pacient môže byť práceschopný s určitými obmedzeniami, pokiaľ mu to charakter
povolaniadovolí.Keďžežalobcamalnastúpiťnapozíciupomocnéúčtovnépráce,domnievajúsa,žetúto
činnosť mohol vykonávať aj pred plánovanou operáciou, nakoľko sa nejedná o žiadnu fyzicky náročnú
činnosť, ktorou by ešte viac mohol poškodiť ľavé rameno. Žiadali preto žalobu zamietnuť.

3. Strany sporu na pojednávaniach trvali na svojich stanoviskách. Právny zástupca žalobcu opakovane
predložil spôsob výpočtu ušlého zisku, pričom na pojednávaní dňa 26.11.2013 okrem toho uviedol, že
po skončení práceneschopnosti (PN) žalobcu nakoniec do firmy DAUSYS, s.r.o. nenastúpil, pretože keď
sa ozval po skončení PN, oznámili mu, že už tam majú niekoho iného. V reakcii na tvrdenia právneho
zástupcu žalovaných vychádzajúcich zo znaleckého posudku poukázal na to, že podľa znaleckého

posudku mohli zdravotné problémy pretrvávať ďalších 5 týždňov a vzhľadom ma termín operácie je
možné predpokladať, že zdravotné problémy žalobcu budú pretrvávať aj naďalej. Žalobca na tomto
pojednávaní popísal priebeh liečenia s tým, že mával veľké bolesti v ruke a stávalo sa, že sa mu
rameno vykĺbilo. K fotografiám predloženým právnym zástupcom žalovaného uviedol, že je pravdou,
že absolvoval bungee skok, bolo to na vlastné riziko, rameno mu vzhľadom na ten pohyb pri zoskoku

neurobilo nič. K fotografii v snehu uviedol, že mu išlo na nervy byť stále doma, keďže bol PN.

4. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu vyslovil názor, že boli splnené všetky podmienky na
vznik zodpovednosti žalovaných za škodu. Mal za to, že v konaní bolo nepochybne preukázané,
že dňa 13.6.2011 došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy medzi spol. DAUSYS, s.r.o. a žalobcom, čo

potvrdil aj vypočutý svedok. Spochybňovanie zmluvy zo strany žalovaných nie je na mieste, pretože
ide o dvojstranný právny vzťah, ktorý nikto nespochybnil. Vzhľadom na PN žalobcu od 26.6.2011
do 11.6.2012, čo vyplýva z potvrdenia MUDr. B., nemohol žalobca nastúpiť do práce. Tým mu bolo
znemožnené pracovať a dosiahnuť príjem z pracovnej činnosti. Uplatňovaný nárok je nárokom na
majetkovú ujmu spočívajúcu v nedosiahnutiu mzdy. Vyslovil názor, že súdna prax je ustálená v tom, že

sa žaluje hrubá mzda s tým, že poškodený, ako aj zamestnávateľ následne odvádzajú dávky povinné
odvody. K fotke v snehu uviedol, že išlo o fotku z februára 2011, teda išlo o fotku pred spáchaním skutku,
dňa 13.10.2011 v Starej Ľubovni nebol sneh. Návšteva v Anglicku bola bežnou návštevou pol roka po
skutku. Bungee skok nie je nejako fyzicky náročný a tento súvisel aj so zlým psychickým stavom žalobcu,
ktorý urobil žalobca v snahe dokázať si, to že to skočí a že nie je mrzák. Poukázal tiež na niektoré závery

znaleckého posudku v trestnom konaní, z ktorých vyvodil, že zdravotný stav žalobcu nebol dobrý (čo
preukazuje najmä operácia po 9 mesiacoch od spáchania skutku) a žalobca bol dlhší čas obmedzený
v obvyklom spôsobe života.

5. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 26.11.2013 okrem skutočností namietaných v

odpore namietal nedôvodnosť nároku aj preto, že nie je preukázaná PN, uzavretú pracovnú zmluvu
považoval za účelovo uzavretú. Poukázal opakovane na závery znaleckého posudku vypracovaného
v trestnom konaní. Ďalej poukázal na skutočnosť, že otec žalobcu bol do 9.12.2010 konateľom spol.
DAUSYS, s.r.o. Súdu predložil aj fotografie, a to z 27.12.2011, kde je žalobca odfotený v Londýne,
fotografiezodňa27.8.2011a23.11.2011,zktorýchjezrejmé,žežalobcaabsolvoval bungeeskokafotku

nahého žalobcu v snehu. Na ďalšom pojednávaní dňa 27.10.2015 namietal, že nie sú splnené všetky
predpoklady na vznik zodpovednosti žalovaných za škodu, a to preukázanie výšky škody a príčinnej
súvislosti medzi konaním žalovaných a škodou. Na podporu názoru o účelovosti uzavretej pracovnej
zmluvy poukázal na rozpory vo vyjadreniach spol. DAUSYS, s.r.o. vykonaných do tohto pojednávania
a správou Českej správy sociálneho zabezpečenia. Taktiež poukázal na rozpor správania sa žalobcu

s dobrými mravmi, keď na jednej strane tvrdí, že nemohol nastúpiť do práce kvôli zdravotnému stavu
a mesiac neskôr, dňa 27.8.2011 absolvoval bungee skok. V záverečnej reči navrhol žalobu zamietnuť
vzhľadom na jeho doterajšie vyjadrenia.

6. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 27.10.2015 nesúhlasil so žalobou, podľa jeho názoru zranenia

žalobcu nebol tak vážne, aby nemohol nastúpiť do práce. Uviedol, že žalovaný v 2. rade ho videl počas
PN chodiť po baroch. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 27.10.2015 rovnako so žalobou nesúhlasil.
Uviedol, že žalobcu asi 3-4 krát videl dobre sa zabávať, a to v nočných hodinách od 22.00 do 02.00 hod.
Ak by mal také vážne zranenia, asi by nemohol chodiť po baroch. Ďalej uviedol, že po tom, čo došlo kdohode v trestnom konaní sa žalobca vyjadril, že od žalovaných vtiahne ešte viac peňazí a kúpi si auto.
Obaja navrhli žalobu zamietnuť.

7. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu, vykonal dokazovanie výsluchom svedka D.
P., listinnými dôkazmi, a to rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1T/21/2012-77 zo dňa 28.9.2012, mzdovým
výmerom zo dňa 13.6.2011, príjmovými pokladničnými dokladmi od lekárov predloženými žalobcom,
pracovnou zmluvou zo dňa 13.6.2011, výmenným listom - poukazom o PN žalobcu zo dňa 9.7.2003,
znaleckým posudkom MUDr. Patrika Mihaľa č. 15/2011 vypracovaným v trestnom konaní vedenom na

súde pod sp. zn. 1T/21/2012 a ďalšími časťami trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/21/2012
dôležitými pre toto konanie, letenkou na meno žalobcu, fotkami z facebooku predloženými žalovanými,
výpisom z obchodného registra ČR na spol. DAUSYS, s.r.o., certifikátom o absolvovaní skoku Bungee
jumping zo dňa 27.8.2011, vyjadreniami spol. DAUSYS, s.r.o. a Českej správy sociálneho zabezpečenia
doručenými do spisu, lekárskymi správami predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 26.6.2011 napadli žalovaní žalobcu na parkovisku pred Mystérium Dance Hall v Starej Ľubovi
a spôsobili mu otras mozgu ľahkého stupňa, odreniny na tvári, pravej ruke a ľavom zápästí, odreniny
hrudníka vľavo a pohmoždenie ramena vľavo - trhlinu chrupavkového okraja kĺbovej jamky s odtrhnutím
väzu v spodnom okraji tejto jamky. Za tento skutok bolo žalovaní uznaní vinnými z prečinu ublíženia
na zdraví a z prečinu výtržníctva, a to na základe dohody o vine a treste uzavretej s prokurátorom a

schválenou tunajším súdom rozsudkom č.k. 1T/21/2012-77 zo dňa 28.9.2012. Podľa skutkovej vety
tohto rozsudku si zranenia žalobcu vyžiadali hospitalizáciu od 26.6.2011 do 28.6.2011 a dobu liečenia 5
týždňov. Dňa 13.6.2011 bola podpísaná pracovná zmluva medzi žalobcom a spol. DAUSYS, s.r.o., ktorej
konateľom do 3.1.2011 bol otec žalobcu. Hrubá mzda bola dohodnutá na 22 000,-Kč. Dňa 27.8.2011
žalobca absolvoval bungee skok na Štrbskom plese, v decembri 2011 navštívil svoju matku v Londýne. V

marci 2012 podstúpil žalobcu operáciu ramena. Podľa predloženého výmenného poukazu, PN žalobcu
bola ukončená dňa 11.6.2012. Uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné.

9. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný.

10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

11. Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

12. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Žalobca sa domáhal náhrady škody v príčinnej súvislosti s konaním žalovaných, ktoré bolo posúdené
ako trestný čin. Žalobca požadoval jednak ušlý zisk z titulu ušlej mzdy vo výške 9 412,31 eur a jednak
náhradu nákladov spojených s návštevami lekárov vo výške 20 eur. Náhrada škody je inštitút umožňujúci

poškodenému domáhať sa náhrady toho, o čo sa zmenšila jeho majetková sféra v dôsledku porušenia
povinnosti upravenej záväznými právnymi predpismi alebo zmluvných povinností alebo náhrady toho,
čo by poškodený bol dosiahol, ak by nedošlo k porušeniu určitej povinnosti zo strany škodcu (tzv. ušlý
zisk). Pre zodpovednosť za škodu sa vyžaduje splnenie určitých podmienok, a to 1. protiprávne konanie,
2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody 4. zavinenie škodcu.

Tieto predpoklady musia byť súčasne splnené, aby niekto mohol zodpovedať za škodu.

14.Vdanomprípadesúdmalvyššieuvedenýmtrestnýmrozsudkompreukázané,žedošlokzavinenému
protiprávnemu konaniu žalovaných, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu zdravia žalobcu. Súd sa
preto zameral na zistenie, či je daná aj podmienka na vznik zodpovednosti žalovaných za škodu

požadovanú žalobcom v tomto konaní, a to vznik škody, a to najprv vo vzťahu k požadovanému ušlému
zisku a následne vo vzťahu k náhrade nákladov spojených s návštevou lekárov.

15. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý

zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale
stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo
musí byť naisto preukázané, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu aleboškodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo
práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).

16. Podstatnou skutočnosťou pre vznik škody v podobe ušlého zisku v danom prípade je uzavretie
pracovnej zmluvy, z ktorej mal mať žalobca príjem. Žalobca ako dôkaz predložil pracovnú zmluvu
zo dňa 13.6.2011, uzavretie ktorej svojou výpoveďou potvrdzoval aj otec žalobcu (jeho výpoveď je
výpoveďou blízkej osoby žalobcu, u ktorej je predpoklad, že bude vypovedať v prospech strany, s ktorou
je v príbuzenskom pomere, čo sa aj potvrdilo, pričom jeho výpoveď je v hrubých črtách totožná so

záverečnou rečou právneho zástupcu žalobcu, súd ju preto hodnotil v súvislosti s ostatnými dôkazmi
vykonanými v konaní a v súvislosti so skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo). Z uvedených dôkazov
sa skutočne javí, že uvedená pracovná zmluva bola uzavretá. Súd však ďalej skúmal, či nešlo len o
fingované uzavretie pracovnej zmluvy, pričom vzhľadom na nižšie uvedené skutočnosti sa súd priklonil k
záveru, že na základe uvedenej pracovnej zmluvy žalobca nemal skutočne v úmysle nastúpiť do práce,
ale táto mala slúžiť hlavne pre účely vymoženia určitej sumy od žalovaných. Súd pritom vychádzal z

nasledujúcich okolností, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním:
- spol. DAUSYS, s.r.o. neviedla žalobcu ako svojho zamestnanca, neprihlásila ho do sociálneho
poistenia.
- podľa vyjadrenia otca žalobcu, konateľ spol. DAUSYS, s.r.o. potreboval pracovnú silu vzhľadom na
množstvopráce-napriektejtoskutočnostivšakčakalúdajnetakmer1roknato,kedysažalobcauzdraví,

čo je vysoko nepravdepodobné, ak by skutočne mal toľko práce, že by ju nebolo možné stíhať (a to aj
keby súd zohľadnil priateľský vzťah otca žalobcu s konateľom uvedenej spoločnosti, kvôli ktorému mal
údajne tak dlho čakať na zotavenie žalobcu).
- pracovný pomer bol uzavretý na neurčito na pomocné účtovné práce, pričom z náplne tejto pracovnej
pozície je zrejmé, že vo svojej podstate nešlo o žiadnu odbornú prácu. Aj keď súd zohľadní skutočnosť,

že takéto výhodnejšie podmienky (t.j. pracovná zmluva, aj keď nasledujúce pracovné pomery v spol.
DAUSYS, s.r.o. boli dohodnuté iba ako dohody o vykonaní práce, či pracovná zmluva na dobu
neurčitú, náplň práce, ktorá nevyžadovala skoro žiaden odborný základ) mohli byť dohodnuté vzhľadom
na priateľský vzťah otca žalobcu s konateľom spol. DAUSYS, s.r.o., je nelogické, aby bol prijatý
zamestnanec de facto na presúvanie a triedenie spisov, keď podstata účtovnej firmy je v odbornej

práci, pričom firma na neho mala čakať tak dlhé obdobie. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že od
1.7.2012 bola prijatá zamestnankyňa s vysokoškolským vzdelaním s titulom Ing.
- vyhýbavé odpovede spol. DAUSYS, s.r.o. ohľadne zrušenia pracovného miesta žalobcu (pracovné
miestosazrušilo„samo“bezuvedeniakonkrétnehodátumu)čiostatnýchpracovnýchmiest(doplnenéaž
poslednou odpoveďou po viacerých výzvach) a ich náplní takisto nasvedčujú, že reálne nebolo počítané

s nástupom žalobcu do práce na základe predloženej pracovnej zmluvy.
- podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 26.11.2013, keď sa žalobca ozval po
skončení PN spoločnosti DAUSYS, s.r.o., oznámili mu, že už tam niekoho majú. Z vyjadrení menovanej
spoločnosti je zrejmé, že od 1.7.2011 do 30.6.2012 uvedená spoločnosť nezobrala žiadneho nového
zamestnanca. Podľa vyjadrenia otca žalobcu oznámil konateľovi uvedenej spoločnosti koncom mája

2012, nech už ďalej nečaká. Žalobca mal už pritom iné plány po skončení PN, pričom nastúpil do herne.
Uvedené tvrdenia si odporujú. Ak by žalobca skutočne mal záujem o prácu v spol. DAUSYS, s.r.o., po
skončení PN a skutočne by táto spoločnosť potrebovala takéhoto zamestnanca, asi by mu to miesto
podržala, ak na neho mala čakať takmer rok, pričom otec žalobcu by neoznámil konateľovi uvedenej
spoločnosti tesne pred koncom PN žalobcu po takej dlhej dobe, nech už na neho nečaká.

- žalobca a jeho otec prezentovali pred súdom, že obmedzenie žalobcu v dôsledku zranenia ramena
bolo značné a neumožňovalo mu nastúpiť do práce. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného
v trestnom konaní vyplýva, že problémy s ramenom pociťoval žalobca dlhšie, čomu nasvedčuje aj
skutočnosť, že žalobca musel v marci 2012 podstúpiť operáciu. Na druhej strane však nie je možné
prehliadnuť, že aj keď žalobca býval s otcom, musel bežne fungovať, a to aj počas času, keď otec nebol

doma (podľa jeho slov dvakrát do týždňa cestoval do Prahy), podľa lekárskej správy zo dňa 26.2.2014 si
žalobca dokázal sám reponovať vykĺbenia, podľa znaleckého posudku žalobca absolvoval do 4.11.2011
iba jednu kontrolu dňa 3.8.2011, dňa 27.8.2011 absolvoval bungee skok, ktorý mu nepochybne mohol
spôsobiť zhoršenie jeho problémov s ramenom, pričom sa na Štrbské pleso nejako dostal, pred
Vianocami 2011 bol na návšteve matky v Londýne a žalovaným v 2. rade bol minimálne 3 krát videný,

ako sa koncom roka 2011 zabáva v baroch. Aj keď teda určité problémy s ramenom žalobca nepochybne
mal, ich intenzita sa vzhľadom na uvedené skutočnosti nejaví až tak závažná, aby po skončení doby
liečenia ramena, ktorú znalec odhadol na 5 týždňov, nemohol minimálne do operácie nastúpiť do práce,
ktorá mala spočívať triedení a príprave účtovných dokladov, ukladaniu dokladov do šanónov, presunystarších dokumentov do archívu, chodenie na poštu a sociálnu správu, jazdenie ku klientom pre nové
doklady k zaúčtovaniu, zásobovanie kancelárskymi potrebami apod. Ak pritom spol. DAUSYS, s.r.o.
dokázala fungovať údajne takmer rok bez žalobcu, je zrejmé, že by zvládla, ak by niektoré činnosti, ktoré

mohli žalobcovi skutočne spôsobovať problémy, vykonával niekto iný. Ak by pritom žalobca do práce
nastúpil, otec žalobcu s ním mohol byť možno ešte viac v Prahe ako v Starej Ľubovni (keďže v Prahe
má rozbehnutú podnikateľskú činnosť) a podľa jeho slov musel cestovať 2-krát do týždňa do Prahy, v
dôsledku čoho tam určite strávil minimálne 2-3 dní v týždni.
- žalobca si v trestnom konaní žiadnym spôsobom neuplatnil náhradu škody spočívajúcu v náhrade

ušlého zisku z dôvodu nenastúpenia do práce a o tejto škode sa ani nezmienil, a to ani pri výsluchu dňa
24.5.2012, teda tesne pred koncom jeho PN, čo sa súdu javí ako nelogické.
- žalobca v trestnom konaní nemal vystavenú PN, táto bola vystavená až dňa 9.7.2013 na základe výpisu
zo zdravotnej dokumentácie žalobcu.

17. Vzhľadom na uvedené myšlienkové úvahy súdu a skutočnosti vyvodené z vykonaného dokazovania

podľa názoru súdu nebola splnená podmienka vzniku škody z titulu ušlého zisku, keďže žalobca takýto
zisk nemal dosahovať.

18. Ak by však aj vyššie uvedený záver súdu nebol považovaný za správny (a teda že by uvedená
pracovná zmluva bola skutočne uzavretá s úmyslom žalobcu nastúpiť do práce a prichádzal by do úvahy

ušlý zisk žalobcu), je potrebné uviesť, že výšku takejto škody by súd aj tak nemal preukázanú. Žalobca
pri výpočte vychádzal z hrubej mzdy za obdobie svojej PN. Je nepochybné, že žalobca by aj pri nástupe
do práce nemal k dispozícii hrubú mzdu. Z tejto by bolo potrebné odviesť minimálne odvody a preddavky
na daň, teda jeho reálny čistý zisk z vykonanej práce by bol podstatne nižší. Ďalej je nepochybné, že
ak by žalobca skutočne nastúpil do práce, vznikali by mu minimálne náklady spojené s bývaním, či

cestovaním po Prahe, ktoré by musel reálne vynaložiť na dosiahnutie čistej mzdy. V danom prípade
nemôže súd akceptovať výklad prezentovaný žalobcom, resp. jeho právnym zástupcom, že by mala
prislúchať náhrada ušlého zisku z hrubej mzdy, keďže takýto reálny zisk by žalobca nedosiahol, teda v
tejto výške mu nemohol ujsť ani ušlý zisk. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutia NS ČR, ktoré
pri v podstate zhodnej právnej úprave sú aplikovateľné aj na daný prípad. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí

sp. zn. 25 Cdo 870/2006 z 24.3.2008 uviedol, že pre určenie výšky ušlého zisku je rozhodujúce, akému
prospechu, ku ktorému malo v skutočnosti dôjsť, škodca zabránil, o aký skutočne dosiahnuteľný, nielen
hypotetický prospech škodca prišiel. Treba pritom vychádzať zo sumy, ktorú by poškodený za obvyklých
okolností bol býval získal, a to aj s prihliadnutím na náklady na dosiahnutie zisku, ktoré už vynaložil,
prípadne náklady, ktoré sú na dosiahnutie takého zisku potrebné. Podobne v rozhodnutí sp. zn. 25 Cdo

1233/2006 z 28. 8. 2008,v ktorom riešil ušlý zisk z podnikania, čo je obdobná situácia ako v danom
prípade konštatoval, že pri určení výšky ušlého zisku sa vychádza z celkových predpokladaných príjmov
z podnikania znížených o predpokladané náklady. Ušlý zisk je teda hypotetická kategória a jeho výška
je daná rozdielom medzi celkovým príjmom z podnikania a nákladmi potrebnými na dosiahnutie tohto
príjmu, bez ohľadu na to, či boli tieto náklady poškodeným skutočne vynaložené alebo nie. Dôkazy na

preukázanie skutočne ušlého zisku (teda zníženého o reálne odvody a náklady, ktoré by žalobca musel
vynaložiť) pritom neboli navrhnuté.

19. Ďalej sa súd zaoberal náhradou škody spočívajúcou v nákladoch spojených s návštevami lekárov.
Platby MUDr. E. dňa 30.5.2012 vo výške 10 eur a 13.6.2012 vo výške 5 eur súviseli s vydaním

posudkov o bolestnom, resp. sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti s jeho napadnutím
dňa 26.6.2011 (čo vyplýva z dátumom vystavenia týchto posudkov) a platba MUDr. J. dňa 4.10.2012
súvisela podľa slov žalobcu s vystavením potvrdenia pre účely uplatnenia poistného plnenia z úrazového
poistenia pre komerčnú poisťovňu. Uvedené platby zo strany žalovaných neboli namietané, pričom
z uvedeného je zrejmé, že platby za uvedené úkony lekárov sú v príčinnej súvislosti s protiprávnym

zavineným konaním žalovaných, keďže bez tohto konania by žalobca nepotreboval navštevovať lekárov
a žiadať ich o úkony, za ktoré musel žalobca zaplatiť. Za túto škodu pritom žalovaní zodpovedajú v
zmysle citovaného § 438 ods. 1 OZ spoločne a nerozdielne.

20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v časti

týkajúcej sa zaplatenia náhrady škody vo výške 20 eur predstavujúcej škodu v súvislosti s platbami u
lekárov a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa náhrady ušlého zisku súd žalobu zamietol.21. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to vo výške 9 % ročne od 1.12.2012.
Je zrejmé, že pri určení začiatku omeškania vychádzal z výzvy jeho právneho zástupcu adresovanej
žalovaným, aby náhradu škody zaplatili do 30.11.2012. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal

doručenietejtovýzvyžalovaným.Súdpretourčilzačiatokomeškaniažalovanýchododňanasledujúceho
po doručení žaloby žalovaným. Žalovaný v 1. rade prevzal žalobu dňa 2.8.2013, žalovaný v 2. rade
dňa 9.8.2013. Keďže za škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne, súd určil začiatok omeškania
od doručenia žaloby žalovanému v 2. rade, t.j. od 10.8.2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. K 10.8.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,50 %, preto
súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne, a to z priznanej sumy, t.j. zo sumy 20
eur od 10.8.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti uplatňovaných úrokov z omeškania súd žalobu
zamietol.

22. O nároku na náhradu trov konania žalovaných súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 9 432,31 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa
zaplatenia sumy 20 eur, teda bol v konaní úspešný v rozsahu 0,21 %, žalovaní boli úspešní v rozsahu
99,79%. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu strán konania boli žalovaní úspešní v 99,58 % a
v tomto rozsahu majú právo na náhradu trov konania, a to každý z nich samostatne na náhradu trov,

ktoré vznikli jemu osobne. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.