Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200146
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5815200146.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: M. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytomY.M.č.XXX,zastúpenýsplnomocnenouzástupkyňou:JUDr.MartaKucbelová,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. B. XX, XXX XX A. A., proti žalovanej: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX-XX,
XXX XX F. K., právne zastúpená: JUDr. Ján Vajda, advokát so sídlom S. N. č. XXX, XXX XX N., v
konaní o zaplatenie 25 000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č. k. 7C/5/2015-204 zo dňa 20. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 22.106,-

eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 27.12.2014 do zaplatenia, p o
t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e
a vec mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, sa nedotýka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo rozhodol tak, že žalovanú zaviazal k povinnosti

zaplatiť žalobcovi 22.106,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 27.12.2014 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a uložil žalovanej
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 96 %, vyčíslené v uznesení, vydanom po
právoplatnosti rozsudku.

2. Nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení § 149 ods. 4, § 150, § 703 ods.
1, ods. 2, § 705 ods. 1, ods. 2, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“.).

3. Súd prvej inštancie dôvodil, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca sa voči žalovanej domáha
zaplatenia 25.000,- eur s príslušenstvom titulom vyporiadania hodnoty majetkového práva, ktoré mu
vzniklo tým, že bol zrušený spoločný nájom družstevného bytu a spoločné členstvo v bytovom družstve,
ktoré im vzniklo po uzatvorení manželstva a zaniklo právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení práva
spoločného nájmu bytu a spoločného členstva v bytovom družstve, pričom výlučnou členkou bytového
družstva a výlučnou nájomníčkou bytu sa stala žalovaná. Žalovaná sa proti žalobe bránila tým, že

žalobca nepreukázal, že by bola v konaní pasívne vecne legitimovaná. Tvrdila, že k vyporiadaniu BSM
medzi stranami došlo dohodou, ktorej predmetom bolo aj vyporiadanie hodnoty členského podielu.
Žalovaná voči uplatnenému právu vzniesla aj námietku premlčania, tvrdiac, že k vyporiadaniu členského
podielu v bytovom družstve došlo rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2003, pričomdo podania žaloby odvtedy uplynulo takmer 12 rokov. Ďalej sa proti žalobe bránila tým, že byt v takom
stave, v akom bol odovzdaný, teda zdevastovaný, má hodnotu 32.279,- eur. Žalovaná voči žalobe ešte
vzniesla námietku započítania svojho práva na zaplatenie sumy 24.000,- eur s úrokom z omeškania 5,75

% ročne od 14.03.2013 do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorú jej spôsobil žalobca na predmetnom
byte.Totojejprávojepredmetomkonaniapredsúdomprvejinštancievedenompodsp.zn.2C/101/2015.
Súd prvej inštancie z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn 9C/241/202 zo dňa 18.12.2002
zistil, že bolo zrušené BSM sporových strán, právoplatnosť nadobudol dňa 21.01.2003. Z rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/274/2005 zo dňa 21.03.2012 (právoplatný 13.03.2013) zistil,

že bolo zrušené právo spoločného nájmu žalobkyne a žalovaného (v konaní vystupujú v opačnom
procesnom postavení) k predmetnému družstevnému bytu, ktorý pozostáva z troch izieb, kuchyne a
príslušenstva. Zároveň týmto rozsudkom súd rozhodol, že výlučnou nájomníčkou a členkou bytového
družstva sa stáva žalobkyňa (v konaní žalovaná) a že žalovanému (v konaní žalobca) nepatrí bytová
náhrada a je povinný byt vypratať do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd prvej inštancie
konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné a vyplynulo to aj z uvedených rozsudkov, že sporové

strany počas svojho manželstva nadobudli k uvedenému bytu právo spoločného nájmu a spoločné
členstvo v bytovom družstve, ktoré bolo uvedeným rozsudkom súdu zrušené s tým, že výlučnou
nájomníčkou a členkou bytového družstva sa stala žalovaná. Tiež nebolo sporné, že tá po tom, ako
sa stala výlučnou nájomníčkou bytu a členkou bytového družstva, nadobudla byt zmluvou s bytovým
družstvom do svojho výlučného vlastníctva. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že žalobca žalovanú

vyzval na zaplatenie 25.000,- eur titulom vyporiadania hodnoty tohto členského podielu, no žalovaná
na túto výzvu nereagovala. Žalovaná namietala premlčanie, ktoré vzniesla voči uplatnenému právu
žalobcu. Súd prvej inštancie ju vyhodnotil ako nedôvodnú s tým, že posúdenie plynutia premlčacej
lehoty v danom prípade závisí od okamihu právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu
bytu okresným súdom - viď napr. rozhodnutie NS ČR zo dňa 22.05.2008, sp. zn. 22 Cdo 2380/2007

právo na vyporiadanie spoločného členského podielu v bytovom družstve, nemôže byť premlčané skôr,
než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve. Preto sa právo na vyporiadanie
spoločného členského podielu bývalých manželov, ktorí sa nedohodli na zrušení spoločného práva
nájmu družstevného bytu a na tom, ktorý z nich bude byt naďalej užívať ako výlučný nájomca a člen
družstva alebo tých manželov o spoločných právach, ktorých vo vzťahu k bytovému družstvu nebolo

rozhodnuté podľa ustanovenia § 705 ods. 2, 2 veta OZ v lehote troch rokov stanovenej v § 149 ods.
4 OZ nemôže premlčať skôr, než dôjde k zrušeniu spoločného práva nájmu družstevného bytu a
určeniu, kto bude byt ďalej užívať ako výlučný člen družstva. Všeobecná trojročná premlčiaca lehota z
hľadiska ustanovenia § 101 OZ potom začne plynúť dňom nasledujúcim potom, čo došlo k takémuto
zrušeniu práva. Keďže právo spoločného nájmu bolo zrušené dňa 13.03.2013 (nadobudol právoplatnosť

rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/274/2005 zo dňa 21.03.2012 a žaloba bola podaná
09.01.2015), súd konštatuje, že bola podaná počas premlčacej lehoty, a teda námietka premlčania nie
je dôvodná. Čo sa týka ďalšej námietky žalovanej proti žalobe, a to, že žalovaná nie je pasívne vecne
legitimovaná, pretože so žalobcom uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, v rámci ktorej sa dohodli
aj na vyporiadaní členského podielu v bytovom družstve tak, že výlučnou členkou bytového družstva

sa stane žalovaná, súd prvej inštancie túto námietku neakceptoval. Žalovaná totiž prostredníctvom
svojho zástupcu (na pojednávaní dňa 19.06.2017) tvrdila, že kvôli tomu, že uzatvorila túto dohodu o
vyporiadaní BSM, tak koncom roku 2002 z prostriedkov, ktoré získala darom od svojich rodičov, zaplatila
anuitu členského podielu. Žalovaná sa teda vyjadrila tak, že k zaplateniu anuity členského podielu
koncom roku 2002 došlo na základe dohody o vyporiadaní BSM. BSM však bolo zrušené až rozsudkom

Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn 9C/241/2002 zo dňa 18.12.2002, právoplatným dňa 21.01.2003.
Preto akékoľvek dohoda o vyporiadaní BSM, ktorú by strany uzatvorili pred zrušením BSM, teda pred
dňom 21.01.2003, by bola absolútne neplatná. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nevykonal žalovanou
navrhnuté dôkazy, a to výsluchy detí, ktoré pochádzajú z manželstva so žalobcom, a jej rodičov,
ako nadbytočné. Súd prvej inštancie sa stotožnil aj so stanoviskom žalobcu, že tvrdenie žalovanej

ohľadne uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM je nepravdivé, pretože pokiaľ by žalovaná so žalobcom
uzatvorila dohodu o vyporiadaní BSM, ktorej predmetom by bolo aj vyporiadanie spoločného nájmu
družstevného bytu a spoločného členstva v bytovom družstve, nemala by dôvod podať žalobu o zrušenie
práva spoločného nájmu družstevného bytu a určenie, ktorá zo strán bude výlučným nájomníkom a
členom bytového družstva. Žalovaná nerozporovala tvrdenie žalobcu, že počas konania o zrušenie

práva spoločného nájmu a určenie, ktorá zo strán bude výlučným nájomníkom a členom bytového
družstva, žiadnu dohodu o vyporiadaní BSM ani nespomínala. Takéto tvrdenie žalovanej nevyplýva
ani z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/274/2005 zo dňa 21.03.2012. Z vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že členský podiel v bytovom družstve OSBD Dolný Kubín jemajetkovou hodnotou, ktorú strany sporu nadobudli do BSM a že BSM, ktoré zaniklo rozvodom ich
manželstva, nebolo vyporiadané dohodou ani ohľadne jeho vyporiadania nebol do troch rokov od zániku
BSM podaný návrh na súd. Keďže k takémuto vyporiadaniu BSM nedošlo, nastala v danom prípade

zákonná fikcia podľa ustanovenia § 149 ods. 4 OZ aj ohľadne spoločného členského podielu v bytovom
družstve ako majetkovej hodnoty. V prejednávanom prípade, kde teda o zániku spoločného nájmu
družstevného bytu rozhodol súd po troch rokoch od zániku BSM (ktoré nebolo vyporiadané dohodou a
ani nebol do troch rokov podaný návrh na vyporiadanie súdom), súd prvej inštancie konštatoval, že tomu
z manželov, ktorý sa po zániku spoločného nájmu družstevného bytu nestal nájomcom družstevného

bytu a členom družstva (žalobca), vzniklo právo na vyrovnanie vo výške polovice hodnoty členského
podielu v družstve, ktoré nadobudol druhý rozvedený manžel (žalovaná) ako výlučná členka bytového
družstva. Na preukázanie hodnoty členského podielu v bytovom družstve žalobca predložil odborné
vyjadrenia realitných kancelárií ORAVA REAL profit s.r.o. so sídlom Dolný Kubín a LSA Reality, a.s.
so sídlom Námestovo, z ktorých vyplynulo, že v súčasnosti sa cena bytov na sídlisku Bysterec v
Dolnom Kubíne pohybuje od 700,- do 800,- eur za m2, čo pri rozlohe predmetného bytu 63,16 m2

predstavuje cenu minimálne 44.212,- eur. Súd prvej inštancie z týchto odborných vyjadrení uzavrel,
že všeobecná hodnota členského podielu v bytovom družstve má hodnotu minimálne 44.212,- eur,
zaviazal žalovanú, aby žalobcovi zaplatila polovicu tejto hodnoty, teda 22.106,- eur, spolu s úrokom z
omeškania 5,05 % ročne od 27.12.2014, kedy sa žalovaná dostala do omeškania so splnením svojho
peňažného záväzku, ako vyplýva z listu žalobcu, adresovaného žalovanej, označeného ako „Výzva na

zaplatenie„ a doručenky k nemu. Pokiaľ žalovaná s touto všeobecnou hodnotou členského podielu v
bytovom družstve nesúhlasila a predložila odborné vyjadrenia FINREA s.r.o. so sídlom Dolný Kubín
a RK Dalmia, s.r.o. so sídlom Dolný Kubín, z ktorých vyplýva nižšia všeobecná hodnota tohto bytu,
súd prvej inštancie konštatoval, že tieto odborné vyjadrenia, ktoré predložila žalovaná, určujú cenu
bytu (poťažne aj členského podielu v bytovom družstve) k roku 2013, teda nie v aktuálnom čase

(navyše vychádzajú z dodaných informácií a fotodokumentácie, ktoré dodala žalovaná). Pri vyporiadaní
BSM totiž všeobecne platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktoré majú veci v čase
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva (napr. R 30/1992). Žalovanej nič nebránilo predložiť
dôkazy na preukázanie všeobecnej hodnoty bytu, avšak v aktuálnej cenovej hladine. Pokiaľ navrhla
vypočuť ohľadne stavu bytu v čase zrušenia práva spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom

družstve ako svedkov deti, ktoré pochádzajú z manželstva so žalobcom, bolo na nej, aby ich účasť na
pojednávaní zabezpečila, ako to aj pôvodne avizovala. Žalovaná neobjasnila, z akého dôvodu žiadala,
aby svedkov predvolal súd, keď predtým uviedla, že ich osobnú účasť na pojednávaní zabezpečí sama.
Súd prvej inštancie dôvodil, že mal pochybnosť o dôvodnosti vykonania tohto dôkazu, a to jednak
vzhľadom na relevantný vzťah žalovanej k navrhnutým svedkom, keďže títo doposiaľ žijú v rovnakom

byte so žalovanou, a ďalej konštatoval, že všeobecná hodnota bytu v rovnakej lokalite a s rovnakou
výmerou a vybavením je v odborných vyjadreniach, ktoré predložil žalobca, uvedená cenovým rozpätím
od 700,- do 800,- eur za m2, nepochybne aj v závislosti od stavu bytu. Súd prvej inštancie ďalej
dôvodil, že určil všeobecnú hodnotu členského podielu na spodnej hranici tohto cenového rozpätia,
teda aj s prihliadnutím na prípadný horší stav bytu. Neuznal ani námietku započítania pohľadávky,

ktorú vzniesla žalovaná. Pohľadávka, ktorú žalovaná žiadala započítať, je medzi stranami sporná, o
nej vedie súdne konanie na OS Dolný Kubín sp.zn. 2C/101/2015. Z obsahu žaloby vo veci sp.zn.
2C/101/2015 súd mal preukázané, že žalovaná (v konaní v procesnom postavení žalobkyne) podala
žalobu o zaplatenie 24.000,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca (v konaní v
procesnom postavení žalovaného) spôsobil poškodenie bytu, ktorého výlučnou nájomníčkou a neskôr

výlučnou vlastníčkou sa stala žalovaná. V žalobe uvádza, že byt od žalobcu prevzala dňa 12.05.2013
v zlom stave, po tom, čo Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom sp.zn. 7C/274/2005 zo dňa 21.03.2012
rozhodol, že výlučnou nájomníčkou bytu a výlučnou členkou bytového družstva bude žalovaná a žalobca
je povinný byt vypratať. Z tohto je zrejmé, že žalovaná si voči žalobcovi v konaní sp.zn. 2C/101/2015
uplatnila právo na náhradu škody, ktorú mal žalobca spôsobiť na byte v čase do jeho odovzdania

žalovanej, t.j. podľa tvrdenia žalovanej 12.05.2013. V tom čase však byt nebol vlastníctvom žalovanej,
ale bytového družstva a žalovaná bola do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn.
7C/274/2005 zo dňa 21.03.2012, t.j. do dňa 13.03.2013 nájomníčkou bytu spoločne so žalobcom. Keďže
žalovaná v období, kedy podľa jej tvrdenia malo dôjsť k spôsobeniu škody na byte žalobcom, nebola jeho
vlastníčkou, súd neakceptuje jej námietku započítania pohľadávky na náhradu škody, pretože pokiaľ by

aj na byte vznikla škoda, nevznikla by žalovanej, ale vlastníkovi bytu, teda bytovému družstvu. Z tohto
dôvodu súd prvej inštancie ani neakceptoval požiadavku žalovanej na spojenie tohto konania s konaním
Okresného súdu Námestovo sp.zn. 2C/101/2015, pretože spojenie týchto vecí by bolo nehospodárne
a spôsobilo by zbytočné predĺženie tohto konania. Neakceptoval ani návrhy žalovanej na vykonaniedokazovania výsluchom strán, ktorý odôvodnila prakticky len tým, že je podľa nej povinnosťou súdu
podľa C. s. p. výsluchy strán vykonať. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s týmto stanoviskom žalovanej,
pretože výsluch strany sporu je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorého vykonanie podobne ako

ostatných dôkazov je strana povinná riadne odôvodniť. Pokiaľ žalovaná navrhla oboznámiť zápisnice
o pojednávaniach Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/274/2005, súd tento dôkaz vyhodnotil ako
nadbytočný, pretože podľa žalovanej sa týmto dôkazom mala preukázať dohoda strán ohľadne nájmu
bytu a členstva v bytovom družstve, pričom však je nelogické, aby žalovaná napriek existencii takejto
dohody so žalobcom sama žiadala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu bytu a určil, kto bude

výlučným nájomcom a výlučným členom bytového družstva. Žalovanej však nič nebránilo, aby si tieto
zápisnice sama zadovážila a predložila súdu ako listinné dôkazy, keďže bola účastníčkou konania
Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 7C/274/2005 a nebolo potrebné, aby o ich zabezpečenie žiadala
súd. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C. s. p. tak,
že ich priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný. Čistý úspech žalobcu predstavuje 96 %.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá uviedla, že
výrok I. napadnutého rozsudku je neurčitý, nakoľko sa v ňom uvádza termín 22.106,- eur a pri úroku
z omeškania z úroku je uvedená hodnota 5.05 ročne, pričom takéto termíny sa nepoužívajú v súdnej
praxi. Ďalej namietala s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 C. s. p., že súd mal doručiť žalobu
spolu s prílohami, avšak jej právnemu zástupcovi bolo doručené iba uznesenie súdu z 18.07.2016,

a to bez akejkoľvek prílohy. Týmto uznesením bola vyzvaná na vyjadrenie k podanej žalobe, a to
bez doručenia žaloby, pričom v písomnom vyjadrení a aj na pojednávaniach namietala skutočnosť, že
konanie nemôže pokračovať bez toho, aby jej súd doručil žalobu. Súd prvej inštancie i napriek tomu
konal a vydal rozsudok, pričom takýmto postupom bol hrubo porušený princíp kontradiktórnosti konania
stanovený v čl. 9 C. s. p.. Ďalej namietala, že žaloba žalobcu nemala náležitosti podľa ustanovenia

§ 79 O. s. p., podľa ustanovenia § 172 ods. O. s. p. a ani podľa ustanovenia § 132 a § 136 C. s.
p., pričom súd nevyzval žalobcu na opravu a doplnenie žaloby. Žalobca neuviedol vo svojej žalobe
dátum narodenia, telefonické kontakty na účastníkov, elektronické adresy účastníkov konania a pravdivo
neopísal rozhodujúce skutočnosti. Súd napriek týmto vadám konal, až vydal napadnutý rozsudok. Zo
žaloby nebolo zrejmé, ako žalobca určil žalovanú sumu a ani to, ako určil výšku s splatnosť úrokov z

omeškania, pričom žaloba nebola vlastnoručne podpísaná žalobcom, keďže podpis na žalobe nepatrí
žalobcovi. Súd sa namietanými vadami žaloby vôbec nezaoberal. Až na pojednávaní dňa 19.06.2017
súd zistil, že sa v spise nachádza jej vyjadrenie, avšak toto vyjadrenie priamo krátkou cestou doručil
súd splnomocnenej zástupkyni žalobcu a ani žalobca nepodal žiadne vyjadrenie podľa ustanovenia
§ 167 ods. 3 C. s. p., a preto súd nemohol postupovať podľa ustanovenia § 167 ods. 4 C. s. p.

a vyzvať ju na jej vyjadrenie. Neexistuje závažnejšie procesné pochybenie ako to, že súd nedoručí
žalovanému žalobu, pričom skutočnosť, že jej advokát si v priebehu konania na vlastné náklady dal
vyhotoviť fotokópiu žaloby a jej príloh, nemôže reparovať porušenie princípu kontradiktórnosti konania,
čím došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca nepredložil súdu prvej inštancie žiadne
listinné doklady na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. V priebehu konania vzniesla námietku

započítania voči nároku žalobcu na zaplatenie sumy 25.000,- eur s tým, že jej nárok je na zaplatenie
sumy 24.000,- eur s 5,75 %-ným úrokom z omeškania za obdobie od 14.03.2013 do dňa zaplatenia.
Tento nárok predstavuje podľa žalovanej náhradu škody, ktorú spôsobil žalobca na byte. Súd sa touto
námietkou nezaoberal s tým, že náhrada škody je predmetom konania vedeného na OS Námestovo
pod sp.zn. 2C/101/2015. Súd nerozhodol o vylúčení jej započítacej námietky, resp. vzájomnej žaloby na

osobitné konanie. Nerozhodol ani o návrhu na spojenie vecí vedených na OS Námestovo pod sp.zn.
7C/5/5015 a pod sp.zn. 2C/101/2015, ktorý podala dňa 22.06.2016. V dôsledku tohto postupu došlo
k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Sudkyňa nestihla vyhotoviť rozhodnutie v zákonnej 30-
dňovej lehote, pričom nebola dodržaná ani dodatočná lehota na vypracovanie rozsudku. Poukázala na
to, že opakovane navrhovala výsluch strán konania, pričom súd nepredvolal žalobcu a ani žalovanú ako

strany konania. Jej advokát opakovane žiadal a odôvodnil potrebu výsluchu tak žalobcu, ako žalovanej,
pričomsúdodmietolvypočuťstranykonania.Ďalejnamietala,žeprávožalobcunanejakúpeňažnúsumu
titulom vyporiadania majetkového práva z dôvodu zrušenia práva spoločného nájmu bytu a spoločného
členstva v bytovom družstve k predmetnému bytu sa premlčalo, keďže ich BSM bolo zrušené rozsudkom
OS Dolný Kubín sp.zn. 9C/241/2002 zo dňa 18.12.2002, pričom českú judikatúru v tejto veci nie je

možné použiť. Súd sa nevyporiadal s jej námietkou, že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi
a že uplatnenie nároku je šikanózne uplatňovanie práva. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že
žalobca konal účelovo, pretože po neúspechu v súdnom konaní o zrušenie práva spoločného nájmu
bytu značne poškodil predmetný byt a v konaní si uplatnil majetkový nárok, ako keby išlo o byt vbezchybnom stave. Namietala, že nemohla rozporovať nepravdivé tvrdenia žalobcu, pretože jej nebola
doručená žaloba. Poukázala tiež na to, že nebol vykonaný dôkaz oboznámením spisu Okresného
súdu Námestovo sp.zn. 2C/101/2015, a preto súd nemohol vychádzať zo skutočností uvedených v jej

žalobe a ani z listinných dokladov o stave predmetného bytu. Okrem toho poukázala na to, že súd vo
veci rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože nevykonal žiadne dôkazy,
ktoré navrhla. Súd ani nemal preukázané kedy a akou zmluvou žalovaná predmetný byt nadobudla do
výlučného vlastníctva. Napokon namietala nedostatočné odôvodnenie a poukázala na to, že výrok o
trovách konania je nesprávny a nepreskúmateľný, keďže suma 22.106,- eur, ktorú súd priznal žalobcovi,

predstavuje 88,42 % z uplatnenej sumy. Od úspechu žalobcu bolo potrebné odpočítať neúspech žalobcu
vo výške 11,58 % a čistý úspech žalobcu potom predstavuje 76,84 %.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril písomne žalobca tak, že výrok I. rozsudku je jasný, zrozumiteľný,
pričom žalobca nepodal žalobu, ale návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol taktiež jasný a
zrozumiteľný, a je vecou súdu, aby takýto návrh bol aj doručený. Tento návrh nebolo možné doručiť

žalovanej, pretože sa zámerne vyhýbala jeho doručeniu. K vyjadreniu žalovanej žalobca podal na
základe výzvy súdu vyjadrenie zo dňa 28.08.2016. Nebol dôvod podávať ďalšie a ďalšie podanie
k opakujúcim sa tvrdeniam žalovanej. Žiadosti adresované súdu na oboznámenie sa so spismi boli
nedôvodné, keďže výsledky týchto spisov neboli medzi účastníkmi sporné, preto ich aj súd považoval
za nesporné. Poukázal na to, že suma 24.000,- eur je škoda vymyslená, uplatnená žalovanou až

potom, ako sa dozvedela o existencii žalobcom podanej žaloby o zaplatenie sumy 25.000,- eur titulom
vyporiadania majetkového práva. V odvolaní žalovaná neuviedla konkrétny dôvod jej výsluchu, prípadne
ňou navrhovaných svedkov. Iba zo zápisnice z pojednávania sa možno domnievať, že deti účastníkov
a svojich rodičov navrhla vypočuť na skutočnosť, že v roku 2002 došlo medzi sporovými stranami k
ústnemu vyporiadaniu BSM. Taktiež uviedol, že v predchádzajúcom konaní Okresného súdu v Dolnom

Kubíne opakovane upozorňoval žalovanú, že bude potrebné vyporiadať majetkové právo vyplývajúce
z členstva v družstve. Rozhodnutie okresného súdu o námietke premlčania je vecne správne, ako aj
náležite odôvodnené. Pre rozhodnutie o nároku žalobcu je irelevantné, v akom stave bol byt v čase,
keď ho žalovaná kupovala. Nariadenie znaleckého dokazovania považuje za nadbytočné, keď znalecký
posudok Ing. Antona Martvoňa mala žalovaná možnosť pripojiť k spisu v priebehu súdneho konania.

Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

6. V replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa žalovaná vyjadrila tak, že opätovne namietala,
že výrok I. je nejasný, nezrozumiteľný, neurčitý, žaloba žalobcom nie je podpísaná. Opakovane
namietala,žesúdprvejinštancienerešpektovalkogentnéustanovenie §167ods.3C.s.p.,porušil

zásadu rovnosti strán konania spočívajúcu v tom, že v konaní ohľadom jej námietky započítania na sumu
24 000,- eur nepoužil tie argumenty, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku a takýmto
spôsobom poskytol žalobcovi právne poučenie, hoci nemal voči žalobcovi poučovaciu povinnosť.
Námietkou započítania sa v priebehu konania súd vôbec nezaoberal. Napokon zopakoval odvolacie
námietky s dôrazom na nerešpektovanie požiadavky rozhodnutie náležite odôvodniť.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p. a
contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p.
vo výroku I., ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 22.106,- eur s úrokom z omeškania vo

výške 5,05 % ročne od 27.12.2014 do zaplatenia, potvrdil. Výrok III. o nároku na náhradu trov konania
zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1, písm. b), písm. c) C. s. p.. Výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, sa nedotkol.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

9. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivoprihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi

predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

10. Pokiaľ žalovaná namietala, že žaloba jej nebola riadne doručená, odvolací súd vyhodnotil túto
námietku ako nedôvodnú, keďže jej právny zástupca v odvolaní uviedol, že si nechal vyhotoviť kópiu

žaloby spolu s prílohami pred vyhotovením, resp. zaslaním uznesenia v zmysle § 167 ods. 2 C.
s. p.. Preto je možné uzavrieť, že prípadné procesné pochybenie súdu prvej inštancie sa konvalidovalo.

11. Tiež nie je dôvodná námietka týkajúca sa vadnosti žalobného návrhu. V tejto súvislosti odvolací súd
konštatuje, že návrh bol podaný za účinnosti O. s. p. a v tomto ustanovení nie je zakotvená obligatórna
povinnosť označiť účastníka konania dátumom narodenia, prípadne uviesť telefonické a elektronické

kontakty. Ide o ďalšie identifikátory fyzickej osoby, ktoré sú identifikátormi fakultatívnymi, a teda žaloba
(návrh na začatie konania) tieto identifikátory obsahovať nemusí, i keď vo všeobecnosti môže uvedenie
týchto údajov napomôcť k identifikácii konkrétneho účastníka konania.

12. Neobstojí ani námietka žalovanej týkajúca sa zmarenia možnosti podať dupliku k vyjadreniu

žalobkyne, hoci ustanovenie § 167 ods. 3 C. s. p. predpokladá možnosť súdu prikročiť k doručeniu
vyjadrenia žalovaného žalobcovi do vlastných rúk s tým, aby sa žalobcovi umožnilo vyjadriť sa k
vyjadreniu žalovaného, tzv. replika. Odvolací súd konštatuje, že tento procesný postup môže byť
nahradený inými opatreniami súdu, ktoré môže spočívať napr. v nariadení predbežného prejednania
sporu, resp. doručiť toto vyjadrenie žalovaného na pojednávaní, ako to bolo v danom prípade. Navyše

reagovať na vyjadrenie žalovaného replikou je procesným právom a nie povinnosťou žalobcu. Uvedené
vyplýva zo samotnej podstaty tohto inštitútu a dôležité je, že následky spojené s koncentráciou konania
sú vo vzťahu k žalobcovi spojené práve s tzv. replikou. Vo výzve na repliku má súd povinnosť poučiť
žalobcu o následkoch o sudcovskej koncentrácie konania. Podstatné je umožnenie zo strany súdu
procesne reagovať na všetky relevantné a právne tvrdenia protistrany, aby bol dodržaný princíp rovnosti

zbraní. To, č žalobca svoje procesné právo využije, je vecou jeho rozhodnutia a procesnej taktiky.

13. S dôvodmi rozsudku, prečo okresný súd nezapočítal sumu 24.000,- eur, sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje, keď túto námietku vyhodnotil iba za procesnú obranu žalovanej.

14. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku týkajúcu sa nedodržania 30-dňovej lehoty na
napísanie rozsudku a tým porušenia práva na spravodlivý proces, nakoľko aj v prípade, keby došlo k
porušeniu tejto lehoty, má táto lehota iba inštruktívny charakter a v prípade jej nedodržania môže viesť
k disciplinárnej zodpovednosti sudcu.

15. Pokaľ žalovaná v odvolaní poukázala na to, že strany sporu neboli vypočuté a riadne predvolané,
odvolací súd konštatuje, že podľa čl. 13 C. s. p. strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon
neustanovuje inak. Strany sporu môžu konať aj prostredníctvom zástupcu, pričom napriek zastúpeniu
môže súd stranu sporu vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je
povinnosťou súdu vypočuť strany sporu, pokiaľ sú zastúpení právnymi zástupcami. V danom prípade

však na pojednávanie žalovaná neprišla ani v jednom prípade, na čo má síce právo, ale nemôže z toho
vyvodzovať porušenie práva na spravodlivé konanie, pokiaľ k jej výsluchu nedôjde.

16. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že právo žalobcu sa nemohlo premlčať
skôr, ako bolo zrušené spoločné právo nájmu účastníkov k družstevnému bytu a určené, ktorý z nich

bude naďalej členom družstva a nájomcom družstevného bytu. Všeobecná premlčacia 3-ročná lehota v
zmysle ustanovenia § 101 OZ preto začala plynúť až dňom nasledujúcim potom, čo k takémuto zrušeniu
práva došlo. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval na danú vec českú judikatúru.

17. Súd prvej inštancie neporušil právo žalovanej na spravodlivé konanie tým, že nevypočul ňou

navrhnutých svedkov, nakoľko súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že pokiaľ žalovaná navrhla
vypočuť ohľadne stavu bytu v čase zrušenia práva spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom
družstve, bolo na nej, aby ich účasť na pojednávanie zabezpečila, ako to pôvodne avizovala. Navyšežalovaná podľa súdu prvej inštancie ani neobjasnila, z akého dôvodu žiadala, aby svedkov predvolal
súd, keď predtým uviedla, že ich osobnú účasť na pojednávaní zabezpečí sama.

18. Pokiaľ ide o námietku žalovanej ohľadne tej skutočnosti, že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými
mravmi a že je šikanóznym uplatňovaním práva, odvolací súd konštatuje, že toto tvrdenie bližšie
nešpecifikovala,t.j.včommalokonkrétnespočívať,žeuplatňovanýnárokjevrozporesdobrýmimravmi.
Navyše nárok žalobcu je zákonný, najmä keď mu bolo rozsudočne odopreté právo na náhradný byt (R
27/2008).

19. Neobstojí námietka žalovanej týkajúca sa nespojenia veci, keďže bolo na úvahe súdu, či spojí
uvedené konanie, pričom súd podrobne zdôvodnil svoj postup týkajúci sa tejto otázky a odvolací súd
nevidí v postupe súdu prvej inštancie porušenie práva na spravodlivé konanie tým, že nebolo vydané
písomné uznesenie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, keďže s touto otázkou sa súd prvej
inštancie vyporiadal v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

20. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej spočívajúcu v tom, že súd
prvej inštancie sa neoboznámil so spismi, ktoré navrhovala pripojiť žalovaná. Odvolací súd konštatuje,
že z odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd vo svojich dôvodoch nepovažoval za sporné
skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisov, ktoré navrhovala pripojiť žalovaná.

21. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať

za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľky boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, tento potvrdil napadnutý
rozsudok ako vecne správny.

22. Krajský súd zrušil výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov konania, nakoľko sa javí zmätočný,
nesprávny a nepreskúmateľný, keďže z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že čistý úspech žalobcu predstavuje 96 %.

23. Keďže odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, súd prvej
inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov konania podľa § 396 ods. 3 C. s. p. v novom rozhodnutí
spolu s nárokom na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)